Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 13CoP/55/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6112201650 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ferdinand Zimmermann ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6112201650.1 Rozhodnutie Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ferdinanda Zimmermanna a sudcov JUDr. Márie Rišiaňovej a JUDr. Danice Kočičkovej v právnej veci starostlivosti o maloletého J. U., nar. XX. XX. XXXX, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Banskej Bystrici, bytom ako matka, dieťa rodičov G. J., rod. U., nar. XX. XX. XXXX, bytom U. U., N. XX, a otca H. U., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom W. XX, U. U., prechodne bytom I. 7, U. U. v konaní o zvýšenie výživného na maloletého J. U. o odvolaní otca maloletého proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 35P/9/2012-37 zo dňa 13. apríla 2012, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým okresný súd zaviazal otca maloletého prispievať na výživu maloletého zvýšeným výživným zo sumy 39,83 eur na sumu 60 eur mesačne v období od 01. 09. 2011 do 29. 02. 2012 a zvýšeným výživným na sumu 70 eur mesačne počnúc dňom 01. 03. 2012 mení tak, že otec maloletého je povinný prispievať na výživu maloletého zvýšeným výživným zo sumy 39,83 eur na sumu 60 eur počnúc dňom 01. 09. 2011. Vo výroku o zameškanom výživnom rozsudok okresného súdu mení tak, že zameškané výživné za obdobie od 01. 09 2011 do 31. 07. 2012 vo výške 221,87 eur povoľuje otcovi splácať v 5 eur mesačných splátkach spolu s bežným výživným počnúc mesiacom nasledujúcim po mesiaci, v ktorom sa stane tento rozsudok právoplatným s tým, že v prípade nezaplatenia čo i len jednej zo splátok sa stane splatným celý zostatok zameškaného výživného. o d ô v o d n e n i e : Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd zaviazal otca maloletého prispievať na výživu maloletého zvýšeným výživným zo sumy 39,83 eur mesačne na sumu 60 eur mesačne v období od 01. 09. 2011 do 29. 02. 2012 a zvýšeným výživnýmna sumu 70 eur mesačne počnúc dňom 01. 03. 2012. Vo zvyšku návrh zamietol. Zameškané výživné za obdobie od 01. 09. 2011 do 13. 04. 2012 v sume 151,19 eur povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 5 eur spolu s bežným výživným počnúc mesiacom nasledujúcim po mesiaci, v ktorom sa stane rozsudok právoplatným s tým, že v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky sa stane splatným celý zostatok dlhu. V odôvodnení predmetného rozsudku okresný súd uviedol, že maloletý J. žije s matkou a dvoma súrodencami, ktorý pochádzajú z manželstva matky, ktoré uzatvorila po narodení J. s mužom, ktorý nie je otcom J.. Od poslednej úpravy výživného na maloletého J. rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 31P/56/2008-55 zo dňa 30. 04. 2008 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 14 CoP/31/2008-86 zo dňa 26. 08. 2008 došlo nepochybne k zmene pomerov tak na strane maloletého J. ako aj na strane jeho obidvoch rodičov. Maloletý J. je o 4 roky starší, navštevuje strednú školu čo samo o sebe výrazne zvýšilo náklady na jeho výživu a výchovu. Maloletý J. je autista, čo si vyžaduje zvýšené finančné výdavky a osobnú starostlivosť matky. Situácia matky sa výrazne skomplikovala nie len rozvodom manželstva, s čím je spojená výlučná osobná starostlivosť o ďalšie dve maloleté deti, ale aj dlhotrvajúcim nepriaznivým zdravotným stavom. Z tohto dôvodu bola matka odkázaná na nemocenské dávky; v súčasnosti očakáva priznanie invalidného dôchodku. Otcovi pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť k dieťaťu narodenému v súčasnom manželstve. Otec maloletého J. má okrem vyživovacej povinnosti k maloletému J. vyživovaciu povinnosť k ďalším šiestim deťom. V súčasnosti žije v manželstve, z ktorého pochádzajú štyri maloleté deti. On aj jeho manželka sú zamestnaní. Podľa vyjadrenia otca jeho finančná situácia je zlá až nezvládnuteľná. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania mal okresný súd za to, že zvýšenie výživného na maloletého J. zo sumy 39,83 eur mesačne na sumu 60 eur mesačne od 01. 09. 2011 do 29. 02. 2012 a na sumu 70 eur mesačne počnúc dňom 01. 03. 2012 je primerané. Za zásadnú zmenu pomerov považoval okresný súd nástup maloletého J. na strednú školu začiatkom septembra 2011. Za ďalšiu výraznú zmenu pomerov považoval okresný súd fakt, že manželka otca nastúpila po materskej dovolenke začiatkom marca 2012 do zamestnania, preto za obdobie september 2011- február 2012 zvýšil výživné na maloletého J. o cca 20 eur mesačne a počnúc mesiacom marec 2012 o ďalších 10 eur mesačne. Takto určené výživné podľa názoru okresného súdu zohľadňuje aj skutočnosť, že otec maloletého J. sa nad rámec súdom určenej vyživovacej povinnosti na výchove a výžive maloletého J. žiadnym spôsobom nepodieľa. Vo vzťahu k zročnému výživnému za obdobie do 01. 09. 2011 do 13. 04. 2012 v sume 151,19 eur okresný súd uviedol, že zročné výživné povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 5 eur spolu s bežným výživným počnúc mesiacom nasledujúcim po mesiaci, v ktorom sa stane rozsudok právoplatným s tým, že v prípade nezaplatenia čo i len jednej zo splátok sa stane splatným celý zostatok dlhu výživného. Proti predmetnému rozsudku okresného súdu sa v podaní zo dňa 11. 06. 2012 otec maloletého J. odvolal. Uviedol, že príjmy jeho rodiny predstavujú jeho plat vo výške cca 500 eur mesačne, manželkin plat, ktorý je od 01. 04. 2012 vo výške cca 307 eur a prídavky na deti. Z uvedeného príjmu má jeho rodina výdavky na výživné na D. U. vo výške 30 eur mesačne, na R. U. vo výške 30 eur mesačne, nájomné vo výške 270 eur, splátka za elektrickú energiu 101 eur mesačne, polročná platba za vodu 360 eur, čo predstavuje 60 eur mesačne, splátka za auto, ktoré potrebuje na výkon práce 116 eur mesačne. Okrem toho musí splácať pôžičku vo výške 280 eur mesačne. Uviedol, že má zdravotné problémy, v dôsledku čoho musí užívať lieky, napriek tomu vynakladá značné úsilie na to, aby bol zamestnaný a aby mal pravidelný príjem. Navrhol, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok zrušil a návrh matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca zamietol. V podaní zo dňa 08. 06. 2012 sa k obsahu odvolania otca maloletého vyjadril kolízny opatrovník maloletého a vo vyjadrení uviedol, že odvolaciemu súdu doporučuje, aby rozsudok prvostupňového súdu ako vecne správny potvrdil. V podaní zo dňa 25. 06. 2012 sa k odvolaniu otca maloletého vyjadrila matka maloletého a vo vyjadrení uviedla, že rozhodnutiu prvostupňového súdu predchádzalo dostatočne vykonané dokazovanie zamerané na preukázanie výdavkov matky na maloletého, na domácnosť, na bývanie, taktiež výdavkov otca ako aj posúdenie zárobkových a majetkových pomerov a schopností oboch rodičov. Podľa jej názoru okresný súd na základe vykonaného dokazovania rozhodol správne o výške výživného na maloletého J., ktorá je primeraná a adekvátna k zárobkovým a majetkovým pomerom otca. Chápe tú skutočnosť, že otec maloletého má viacej vyživovacích povinností, na druhej strane však je to otázka jeho zodpovednosti, nakoľko dokáže uspokojiť potreby svojich detí. Uviedla, že jej momentálna situácia nie je priaznivá, keďže podstupuje onkologickú liečbu. Okrem toho má aj maloletý J. zdravotné problémy, ktoré si vyžadujú raz za pol roka preliečenie v nemocnici v Martine, s čím sú spojené zvýšené finančné výdavky na platby za pobyt v nemocnici. Bez týchto preliečovacích pobytov by sa však stav maloletého J. zhoršil. Navrhla, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v rozsahu danom ust. § 212 ods. 2 písm. a/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej v texte len OSP) a odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým okresný súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca maloletého J. zo sumy 39,83 eur mesačne na sumu 60 eur mesačne v období od 01. 09. 2011 do 29. 02. 2012 a na sumu 70 eur mesačne počnúc dňom 01. 03. 2012 a vo výroku o zročnom výživnom za obdobie od 01. 09. 2011 do 13. apríla 2012 vo výške 151,19 eur podľa § 220 O.s.p. zmenil tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. Podľa ust. § 62 ods. 1, 2, 3, 4 a 5 zák. č. 36/2005 Z. z. o rodine (Zákon o rodine) plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia nežijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Podľa ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Podľa § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne len na vývoj životných nákladov. Podľa § 77 ods. 1, veta druhá Zákona o rodine, výživné na maloleté dieťa možno priznať najdhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania ak sú na to dôvody osobitného zreteľa. Po preskúmaní veci odvolací súd konštatuje, že prvostupňový súd vykonal vo veci dostatočné dokazovanie zamerané na zistenie schopností, možností a majetkových pomerov oboch rodičov maloletého a tiež na zistenie odôvodnených potrieb maloletého. Poukázal na súčasnú finančnú situáciu matky, ktorá má vážne zdravotné ťažkosti, na druhej strane konštatoval tiež, že otec maloletého má viacej vyživovacích povinností. Podľa názoru odvolacieho súdu však vzhľadom na počet vyživovacích povinností otca maloletého nad rámec jeho možností zvýšil vyživovaciu povinnosť zo sumy 39,83 eur na sumu 70 eur počnúc dňom 01. 03. 2012. Zákonná vyživovacia povinnosť rodičov k deťom má zabezpečiť uspokojenie všetkých životných potrieb dieťaťa, ktoré sú potrebné pre jeho všestranný telesný a duševný vývoj. Za týmto účelom zákonodarca v § 62 ods. 5 Zákona o rodine stanovil, že vyživovacia povinnosť predchádza iným výdavkom rodičov. Určovanie rozsahu vychádza z dvoch základných hľadísk. Prvým sú odôvodnené potreby dieťaťa, druhým individuálne schopnosti, možnosti a majetkové pomery každého z rodičov. Odôvodnené potreby dieťaťa sú najmä náklady spojené s jeho výživou, ošatením, bývaním, starostlivosťou o zdravie, ako aj náklady súvisiace so vzdelaním, výchovou, kultúrnym a športovým vyžitím a záujmami. Jednotlivé potreby dieťaťa sa počas jeho života menia. Uvedené zmeny vznikajú najmä z dôvodu začiatku plnenia školskej dochádzky, prechodu medzi jednotlivými stupňami školského systému, zmenou zdravotných pomerov a pod. Prvostupňový súd správne poukázal na skutočnosť, že maloletý J. je o 4 roky starší, je študentom strednej školy s čím sú spojené zvýšené náklady na jeho výživu a výchovu, okrem tohto má zdravotné problémy (je autista), ktoré si tiež vyžadujú zvýšené výdavky. Pri posudzovaní odôvodnených potrieb oprávneného je nevyhnutná ich individualizácia z hľadiska konkrétnych potrieb, ktoré sú závislé od zdravotného stavu oprávneného, od jeho veku, duševnej a telesnej vyspelosti a prípravy na povolanie. Odvolací súd preskúmaním veci zistil, že zdravotný stav maloletého si vyžaduje raz za pol roka preliečovacie pobyty v nemocnici s čím sú spojené zvýšené finančné výdavky matky, ktorá je sama onkologickou pacientkou. Je všeobecne známy fakt, že onkologický pacient má zvýšené výdavky na lieky a výživu s čím sú tiež spojené nemalé finančné náklady. Bez ohľadu na uvedenú skutočnosť, matka nemá dostatočný príjem na to, aby zabezpečila aspoň zvýšené náklady na výchovu a výživu maloletého J., ku zvýšeniu ktorých došlo v dôsledku jednoduchého faktu, že maloletý J. je od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti otca o 4 roky starší a od septembra 2011 nastúpil na strednú školu. Maloletý žije v domácnosti matky, ktorá uspokojuje jeho potreby aj formou osobnej starostlivosti. Určené výživné je z tohto dôvodu potrebné vnímať aj ako kompenzáciu osobnej starostlivosti matky. Matka maloletého je od 02. 05. 2011 práceneschopná; rozhodnutím Sociálnej poisťovne č. 200-006161-CA02/2011 zo dňa 06. 06. 2011 jej boli priznané nemocenské dávky za deň vo výške 9,561090 eur, čo predstravuje priemerne mesačne sumu 286,83 eur. Jej mesačný príjem tvoria tiež rodinné prídavky na tri deti vo výške 66 eur. Otec maloletého je zamestnaný v spoločnosti TOPRESS, s.r.o.; jeho priemerná čistá mesačná mzda je vo výške 504 eur mesačne. Manželka otca maloletého J. je zamestnaná ako rezačka na píle; jej priemerná mesačná mzda je 390 eur brutto. Podľa názoru odvolacieho súdu, na strane maloletého J. možno od poslednej úpravy výživného konštatovať zvýšenie odôvodnených potrieb súvisiacich s faktom, že maloletý J. je o štyri roky starší, od septembra 2011 navštevuje strednú školu a má trvalé zdravotné problémy, ktoré si vyžadujú nielen zvýšené výdavky, ale aj zvýšenú osobnú starostlivosť matky, ktorá má sama vážne zdravotné problémy a okrem toho má tiež ešte ďaľšie dve vyživovacie povinnosti k maloletej dcére S. a k maloletému synovi J., ktorí boli po rozvode manželstva zverení do jej osobnej starostlivosti. Otec maloletého J. sa nad rámec súdom určenej vyživovacej povinnosti na výžive a výchove maloletého J. žiadnym spôsobom nepodiela, preto je správny záver okresného súdu, že na zvýšených výdavkoch na maloletého J. , by sa mal vo zvýšenej miere podieľať aj otec maloletého J. Odvolací súd sa však nestožnil s tým, že prvostupňový súd rozčlenil zvýšenie vyživovacej povinnosti tak, že od 01. 09. 2011 do 01. 02. 2012 zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletého zo sumy 39,83 eur na sumu 60 eur a počnúc dňom 01. 03. 2012 na sumu 70 eur, pretože má za to, že vzhľadom na výšku príjmu otca a počet jeho vyživovacích povinností je v jeho možnostiach len zvýšenie vyživovacej povinnosti zo sumy 39,83 eur na sumu 60 eur. Podľa názoru odvolacieho súdu zvýšenie vyživovacej povinnosti zo sumy 39,83 eur na sumu 60 eur počnúc dňom 01. 09. 2011 dostatočným spôsobom zohľadňuje schopnosti a možnosti otca maloletého J.. Vo vzťahu ku argumentácii otca maloletého J., ktorý žiadal v odvolaní rozhodnutie okresného súdu zmeniť a návrh matky maloletíého J. na zvýšenie výživného zamietnuť, pretože nemá dostatok finančných prostriedkov aj preto, že musí splácať požičku na auto, ktoré potrebuje na výkon povolania vo výške 116,- eur mesačne a ďaľšiu pôžičku na bývanie vo výške 280,- eur mesačne,odvolací súd uvádza, že v zmysle ust. § 62 ods. 5 Zákona o rodine má výživné prednosť pred ostatnými výdavkami rodičov, preto túto argumentáciu otca maloletého J. pre určenie výživného vo vzťahu ku zistenej zmene pomerov na strane maloletého nemožno zohľadniť ako rozhodujúcu. Pokiaľ ide o zvýšenie vyživovacej povinnosti otca maloletého J. od 01. 09. 2011, t.j. spätne od podania návrhu (§77 Zákona o rodine), odvolací súd má za to, že v danom prípade boli splnené podmienky na spätné priznanie výživného, pričom dôvody osobitného zreteľa spočívajú práve v zdravotnom stave matky a jej momentálnej nepriaznivej osobnej situácii. Vo vzťahu k zameškanému výživnému za obdobie od 01. 09. 2011 do 31. 07. 2012, odvolací súd uvádza, že zameškané výživné predstavuje rozdiel medzi sumou novourčeného výživného vo výške 60 eur a sumou výživného určeného predchádzajúcou úpravou výživného vo výške 39,83 eur vynásobený počtom mesiacov za obdobie od 01. 09. 2011 do 31. 07. 2012 (60-39,83x11) , čo predstavuje sumu 221,87 eur, ktorú súd povolil otcovi maloletého splácať v mesačných splátkach po 5,- eur mesačne spolu s bežným výživným, počnúc mesiacom nasledujúcim po mesiaci, v ktorom sa stane rozsudok právoplatný s tým, že v prípade nezaplatenie čo i len jednej splátky sa stane splatný celý zostatok zročného výživného. Na základe uvedených skutočností odvolací súd odvolaním napadnuté rozhodnutie okresného súdu vo výroku, ktorým okresný súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletého J. a vo výroku o zameškanom výživnom podľa § 220 OSP zmenil tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. O veci krajský súd rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0. Poučenie: proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.