Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 16Co/384/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6112203261 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 12. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivica Hanusková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6112203261.1 Rozhodnutie Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa Orange Slovensko, a.s., so sídlom Bratislava, Prievozská 6/A, IČO: 35 697 270 proti odporkyni T. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom O. bývanie a domov sociálnych služieb U., D., R. XXX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporkyne Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Prešov, Važecká 16, IČO: 42 176 778, právne zastúpeného JUDr. Ambrózom Motykom, advokátom, advokátska kancelária so sídlom Stropkov, Nám. SNP 7, o zaplatenie 663,88 € s príslušenstvom, o odvolaní vedľajšieho účastníka na strane odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 13C/35/2012 - 85 zo dňa 13. 09. 2012, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu vo výroku o náhrade trov konania z r u š u j e a v tomto rozsahu vec vracia na ďalšie konanie. Vo zvyšku zostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh navrhovateľa na zaplatenie sumy 663,88 € s prísl. titulom zmluvnej pokuty. Okresný súd v danej veci dospel k záveru, že medzi účastníkmi konania bola uzatvorená zmluva o pripojení podľa § 43 zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov, vrátane dodatku k zmluve o pripojení, na základe ktorých navrhovateľ ako poskytovateľ služieb predal odporcovi koncové telekomunikačné zariadenie Konvertor G-25E, bezdrôtový smerovač a poskytoval odporcovi zvolené služby pri využívaní verejnej mobilnej telefónnej siete a odporcovi, ako užívateľovi, vznikla povinnosť uhradiť dohodnutú kúpnu cenu v súlade so zmluvou o pripojení vrátane jej dodatku. Za účelom zabezpečenia plnenia povinností vyplývajúcich zo zmluvy o pripojení bola v zmluve medzi zmluvnými stranami písomne dohodnutá zmluvná pokuta vo výške 663,88 €. Uvedenú zmluvnú pokutu vyhodnotil ako neprimeranú, a to vzhľadom na to, že : „odporca reagoval na výzvu navrhovateľa, splatil svoju pohľadávku, a navrhovateľ nepreukázal následky porušenia povinnosti, teda nepreukázal, že došlo k ukončeniu zmluvy o pripojení, a tým k vzniku škody spočívajúcej v poskytnutej zľave pri predaji telekomunikačného zariadenia“. Prihliadal aj na hodnotu a význam pohľadávky zabezpečenej zmluvnou pokutou. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. s tým, že odporca ako úspešný účastník si náhradu trov konania neuplatnil, a pokiaľ ide o vedľajšieho účastníka, tento nemá právo na náhradu trov konania, pretože pri posudzovaní neprijateľnosti zmluvných podmienok, na ktoré v konaní poukazoval, prihliada súd ex offo. Preto trovy, ktoré v danom prípade vedľajší účastník vynaložil, nepovažoval za účelné. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie vedľajší účastník. Poukázal na to, že združenie, ako právnická osoba zameraná na ochranu spotrebiteľov vstúpila legitímne v súlade s ust. § 93 ods. 2, 3 O. s. p. z vlastného podnetu do predmetného spotrebiteľského sporu v procesnej pozícii vedľajšieho účastníka na strane žalovaného spotrebiteľa. Takto zvolený procesný postup vstupu vedľajšieho účastníka do konania je zákonne rovnocenný so vstupom do konania na základe výzvy niektorého z účastníkov urobenej prostredníctvom súdu a nepredpokladá súhlas spotrebiteľa s ich vstupom, dokonca ani vedomosť spotrebiteľa o jeho vstupe do konania. Okresný súd pri nepriznaní trov vedľajšieho účastníka postupoval v rozpore s legislatívou Európskej únie, judikatúrou Súdneho dvora EÚ, ako aj v rozpore s vnútroštátnou právnou úpravou, ustálenou súdnou praxou a slovenskou právnou teóriou (viď čl. 47 Charty základných práv EÚ). O dôvodnosti priznania trov vedľajšieho účastníka svedčí aj novelizované znenie ust. § 137 O. s. p., keď novelizovaná právna úprava zohľadňuje aj rozsudok Súdneho dvore EÚ z 22. decembra 2010 vo veci C-279/09. Ústavný rozmer práva účastníka na náhradu trov konania v úspešnom súdnom spore vyplýva aj z nálezov Ústavného súdu SR, napr. II. ÚS 78/03, IV. ÚS 147/08, II. ÚS 122/09, a poukázal i na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR č. k. 5Cdo 71/2010, ako i viaceré rozhodnutia krajských súdov Slovenskej republiky. Z uvedeného preto podľa vedľajšieho účastníka vyplýva, že aj vedľajší účastník, ako občianske združenie zložené prevažne z laikov z oblasti práva, ktoré je pripravené dôsledne presadzovať a chrániť aj v súdnych konaniach oprávnené záujmy spotrebiteľov, má právo v súdnom konaní vystupovať proti dodávateľom na základe princípu „rovností zbraní“. Základnou filozofiou spotrebiteľského práva je pozitívny zásah štátu, ktorým je kompenzovaná zjavná nerovnováha medzi dodávateľom a spotrebiteľom v kontraktačnom procese. Tento pozitívny zásah štátu realizuje zákonodarná moc spotrebiteľskou právnou úpravou, avšak nezastupiteľnú úlohu pri naplnení cieľov EÚ v rámci ochrany spotrebiteľa musí zohrávať aj súdna moc náležitou aplikačnou praxou, a to aj v otázke rozhodovania o trovách konania subjektov, ktoré vystupujú na ochranu spotrebiteľov. S poukazom na uvedené navrhol, aby odvolací súd o trovách konania rozhodol tak, že uloží navrhovateľovi povinnosť zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov prvostupňového, ako i odvolacieho konania. Vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľ uviedol, že trovy právneho zástupcu vedľajšieho účastníka sú neúčelné . Poukázal aj na nález ÚS SR pod sp. zn. II. ÚS 78/03. Navrhol, aby odvolací súd náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi nepriznal. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), prejednal odvolanie v medziach daných odvolaním, v rozsahu určenom ust. § 212 ods. 1 O. s. p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 1, 2 O. s. p. a rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku o náhrade trov konania podľa § 221 ods. 1 písm. h) O. s. p. zrušil, pretože nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie ani na jeho zmenu. V tomto rozsahu vrátil vec okresnému súdu na ďalšie konanie podľa § 221 ods. 2 O. s. p. . Z obsahu spisu je zrejmé, že okresný súd zamietol návrh navrhovateľa, keď dospel k záveru, že zmluvná pokuta uplatňovaná navrhovateľom je neprimeraná a na túto okolnosť prihliadal ex offo vzhľadom na spotrebiteľský charakter sporu. Uvedená skutočnosť však žiadnym spôsobom nespochybňuje to, že v súdenej veci do konania vstúpil vedľajší účastník na strane odporcu po oznámení o vstupe do konania, podaním doručeným dňa 04. 05. 2012. Následne vedľajší účastník doručil súdu vyjadrenie k návrhu (podanie zo dňa 23. 05. 2012), v ktorom namietal opodstatnenosť nároku navrhovateľa na zaplatenie zmluvnej pokuty, keď poukázal na ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 53 ods. 4 písm. k), ods. 5 Občianskeho zákonníka. Zdôraznil, že zmluvná pokuta má nežiaduci rozmer, je neobhájiteľná a neprimerane ukracuje spotrebiteľa, je teda objektívne spôsobilá spotrebiteľa poškodiť. Dôvodne poukázal i na rozsudok Krajského súdu Prešov, v ktorom bola navrhovateľovi uložená povinnosť zdržať sa používania nekalej podmienky z dôvodu jej neprijateľnosti v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Citované právoplatné rozsudky Krajského súdu Prešov predstavovali preto pre navrhovateľa zákonnú prekážku uplatňovať nárok z neprijateľnej zmluvnej podmienky, ktorú súd určil za absolútne neplatnú. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania spočívajúcich v dvoch úkonoch právnej služby, a to za prevzatie a prípravu zastúpenia v zmysle § 14 ods. 1 písm. a) vyhl. č. 655/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej v texte len „vyhláška“) a právnu službu - vyjadrenie zo dňa 23. 05. 2012 v zmysle § 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky. Podľa § 142 ods. 1 O. s. p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 4 Ústavy SR je aj to, že účastník konania, ktorý v konaní uspel má zásadne právo na to, aby sa mu nahradili všetky trovy, ktoré zaplatil vo vecnej súvislosti s uplatnením tohto základného práva. Ak sa chce súd odchýliť od tohto pravidla, musí vychádzať zo zákona a túto odchýlku aj náležite odôvodniť, inak porušuje základné právo na súdnu ochranu dotknutého účastníka. Základným predpokladom, za splnenia ktorého vznikne nárok na náhradu trov konania ( v danom prípade vedľajšiemu účastníkovi), je však i účelnosť trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva. Účelnosť sa v zásade dá stotožniť s nevyhnutnosťou alebo právnou možnosťou vynaloženia trov spojených s ústavne zaručeným právom na právnu pomoc v zmysle článku 47 ods. 2 Ústavy SR a trovy právneho zastúpenia sa vo všeobecnosti za účelne vynaložené trovy považujú. Trovy potrebné na účelné vynaloženie alebo ochranu práva, sa však nemôžu posudzovať ako celok a aj keď má účastník nárok na ich náhradu, nakoľko bol úspešný, každý úkon alebo každé platenie trov treba posudzovať samostatne. Trovy vynaložené účastníkom konania (vedľajším účastníkom konania) v spore, musia byť v príčinnej súvislosti s predmetom konania. Ich vynaložením sa musí sledovať procesné presadzovanie uplatneného nároku alebo procesná ochrana proti takémuto tvrdenému nároku. Zásada účinnej súdnej ochrany ako je stanovená v čl. 47 Charty základných práv Európskej únie, sa má vykladať v tom zmysle, že nie je vylúčené, aby sa jej dovolávali právnické osoby a pomoc poskytnutá na základe tejto zásady môže zahŕňať najmä oslobodenie od platenia trov konania alebo zastupovanie advokátom. Právo na právnu pomoc sa priznáva každému, fyzickej osobe aj právnickej osobe, štátnemu orgánu, ak vystupuje v spore ako žalovaná strana. Hlavný význam práva na právnu pomoc spočíva v tom, že orgány uvedené v čl. 47 ods. 2 Ústavy SR majú zodpovedajúcu povinnosť nebrániť účastníkom, aby v konaní pred nimi využívali právnu pomoc. Súčasťou základného práva na právnu pomoc je aj právo na úhradu účelne vynaložených trov konania. V tejto súvislosti má vedľajší účastník rovnaké možnosti ako ktorýkoľvek iný účastník v konaní v súvislosti s riešením otázky svojho právneho zastúpenia v rámci zákonom upravených možností, t. j. nemôže byť vopred vylúčený z voľby možnosti zvoliť si na svoje zastupovanie advokáta. Trovy právneho zastúpenia boli vynaložené účelne, nakoľko boli v príčinnej súvislosti s jeho procesným postojom k predmetu konania (viď nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/03), ak vedľajší účastník dôvodne namietal neprijateľnosť zmluvnej podmienky, v dôsledku čoho bol návrh navrhovateľa zamietnutý. Okolnosť, že na uvedenú neprijateľnosť zmluvných podmienok je súd v prípade spotrebiteľského práva povinný prihliadať ex offo, nespôsobuje zánik účelnosti trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka, prípadne samotného odporcu. Vstup vedľajšieho účastníka v tomto konaní bol dostatočne účinným prostriedkom ochrany spotrebiteľa v súdnom konaní. Odvolací súd preto považoval odvolanie vedľajšieho účastníka za dôvodné, pretože v danom prípade možno prijať právny záver, že právny zástupca vedľajšieho účastníka vykonal úkony nevyhnutné pre úspech vo veci, t. j. poskytol právne služby, ktorých vykonanie malo vplyv na rozhodnutie súdu. Bolo by nesprávne, aby v prípade, ak je súd povinný skúmať zmluvné podmienky uzavreté v rámci spotrebiteľských zmlúv ex offo, bola vylúčená možnosť či už samotného účastníka alebo vedľajšieho účastníka na právnu pomoc, a teda v tej súvislosti aj právo na náhradu jeho trov konania, ak bol v konaní úspešný. Z obsahu spisu je zrejmé, že oba úkony vykonané právnym zástupcom vedľajšieho účastníka, teda samotné prevzatie a príprava veci, ako aj písomné vyjadrenie (viď č. l. 49 v spise), boli úkonmi, ktoré boli v príčinnej súvislosti s procesným postojom samotného vedľajšieho účastníka na strane odporcu k predmetu konania. Opačný výklad by popieral samotný účel Združenia a jeho vstup do konania. Odvolací súd poukazuje na ust. § 3 ods. 4, 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona o priestupkoch, podľa ktorých spotrebiteľ má právo združovať sa spolu s inými spotrebiteľmi v združeniach a prostredníctvom týchto združení v súlade so zákonom chrániť a presadzovať oprávnené záujmy spotrebiteľov, ako aj uplatňovať práva zo zodpovednosti voči osobám, ktoré spôsobili škodu na právach spotrebiteľov. Proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Z uvedeného je zrejmé, že vedľajší účastník na strane odporcu vstúpil do konania s cieľom chrániť a presadzovať oprávnené záujmy odporcu, a preto, pokiaľ vedľajší účastník bol v konaní zastúpený právnym zástupcom, nemožno v danom prípade zastávať názor, že samotné toto zastúpenie bolo neúčelné len z dôvodu, že predmetom posudzovania bola neprijateľnosť zmluvných podmienok, ktoré okresný súd skúma ex offo. Aj keď účelnosť vynaložených trov konania je treba posudzovať zvlášť v každom prípade, vedľajší účastník v danej veci riadne hájil práva účastníka, na strane ktorého vystupoval a samotná okolnosť, či sa dá v konaní zastúpiť právnym zástupcom, je na voľbe vedľajšieho účastníka, pričom medzi trovy konania podľa § 137 O. s. p. patrí aj náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu. Záverom preto odvolací súd dodáva, že aj keď neprijateľnosť zmluvných podmienok a posudzovanie nekalých obchodných praktík vyhodnocuje súd v zmysle judikatúry Súdneho dvora EÚ ex offo, nemôže byť vedľajší účastník vopred vylúčený z možnosti zvoliť si na svoje zastupovanie advokáta, a to aj z pozície princípu „rovností zbraní“. Odvolací súd preto rozhodnutie okresného súdu v napadnutom výroku zrušil pre nesprávne právne posúdenie veci a vrátil vec v tomto rozsahu na ďalšie konanie. Dôvodom je aj okolnosť, že v prípade zmeny rozhodnutia v napadnutom výroku odvolacím súdom (bez toho, aby účastníkovi konania umožnil vyjadriť sa k novým právnym záverom), by nebola zachovaná zásada dvojinštančnosti súdneho konania. Proti ostatným výrokom rozsudku okresného súdu odvolanie nebolo podané, preto v týchto výrokoch rozsudok zostal nedotknutý podľa § 206 ods. 3 O. s. p.. Úlohou okresného súdu bude v ďalšom konaní o náhrade trov konania postupovať vo vyššie naznačenom smere, teda v prípade, ak nezistí žiadne iné okolnosti, ktoré by mohli spĺňať charakter neúčelnosti trov právneho zastúpenia, prizná vedľajšiemu účastníkovi plnú náhradu trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia (§ 151 ods. 8 O. s. p.), ktorých vyčíslenie odvolací súd neposudzoval aj vzhľadom na zachovanie vyššie uvedenej zásady dvojinštančnosti súdneho konania. Ak odvolací súd zruší rozhodnutie a vec vráti súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci (§ 224 ods. 3 O. s. p.). Rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.