Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 17CoP/47/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6112204575 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 09. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Trubanová, PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6112204575.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Trubanovej, PhD. a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD., vo veci starostlivosti o maloletého C. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Banskej Bystrici, dieťa matky E. Q., nar. XX. XX. XXXX, bytom J. J., F. XX a otca C. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom D. L. E., P. XX, na návrh otca o zníženie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 32P/52/2012-83 zo dňa 10. 05. 2012, takto
r o z h o d o l :
Rozsudok okresného súdu potvrdzuje.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom okresný súd návrh otca na zníženie výživného zo sumy 130 Eur na sumu 30 % životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa zamietol.
V odôvodnení prvostupňový súd opierajúc sa o ustanovenia § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine uviedol, že vzhľadom na skutočnosť, že otec maloletého v čase poslednej úpravy výživného ako profesionálny vojak dosahoval čistý mesačný príjem vo výške 479,81 Eur a 10. 10. 2011 bol prepustený zo služobného pomeru, nakoľko za rok 2011 bol vyhodnotený ako nespôsobilý vykonávať štátnu službu, od kedy je riadne evidovaný ako uchádzač o zamestnanie, poberá výsluhový dôchodok vo výške 57,54 Eur, mal súd za preukázané, že na strane otca došlo k zníženiu príjmu, preto skúmal, či k tomu zníženiu došlo z objektívnych alebo subjektívnych dôvodov a zistil, že otec maloletého od roku 2010 po zmene zákona vedel, že bude hodnotený po fyzickej a odbornej stránke, ktorú nesplnil pri svojom hodnotení ako profesionálneho vojaka, čím mal preukázanú subjektívnu okolnosť na strane otca, pre ktorú došlo k zníženiu jeho príjmu a ktorá nie je dôvodom pre zníženie výživného, preto súd jeho návrh ako nedôvodný zamietol. Súd tiež poznamenal, že otec maloletého si musel byť vedomý svojej zákonnej vyživovacej povinnosti k maloletému, ktorý vzhľadom na svoj vek je plne odkázaný na výživu zo strany rodičov, a ako profesionálny vojak, ktorý od roku 2010 vedel o svojom pravidelnom ročnom hodnotení, mal vyvíjať takú snahu a úsilie, aby spĺňal podmienky pre výkon štátnej služby a mal tak možnosť naďalej byť v služobnom pomere profesionálneho vojaka. Otec maloletého naopak svojim vlastným konaním si spôsobil prepustenie zo služobného pomeru profesionálneho vojaka, kde mal zabezpečený pravidelný stabilný príjem. Súd pri svojom rozhodovaní zohľadnil aj schopnosť otca dosahovať reálny príjem primeraný svojmu veku, vzdelaniu, kvalifikácii, skúsenostiam, praxi, zdravotnému stavu vo výške, aký dosahoval ako profesionálny vojak, keď otec maloletého nemá v starostlivosti žiadne maloleté dieťa, preto pri hľadaní si práce, nie je viazaný ani na svoje trvalé bydlisko. Otec maloletého sa obmedzil len na úhradu výživného, ktorú si svojvoľne znížil a okrem plnenia vyživovacej povinnosti si inak neplní svoje rodičovské práva a povinnosti, s maloletým sa nestretáva a nepodieľa sa na jeho výchove, preto súd nemôže spravodlivo od matky požadovať, aby zabezpečovala úplnú osobnú starostlivosť o
maloletého, ako aj jeho výživu v rovnakom rozsahu ako povinný rodič - otec, aj keď aj matka má zákonnú vyživovaciu povinnosť k maloletému, ale vzhľadom na vykonávanie osobnej starostlivosti o maloletého a s prihliadnutím na jeho vek v menšom rozsahu, nakoľko matka zabezpečovaním osobnej starostlivosti o maloletého si nahrádza plnenie vyživovacej povinnosti vo forme finančného príspevku.
Proti rozsudku prvostupňového súdu podal otec v zákonom stanovenej lehote odvolanie, ktoré dôvodil tým, že rozhodnutie považuje za nespravodlivé, keď má platiť na výživu maloletého sumu 130 Eur a jeho skutočný príjem je 57 Eur. Poukázal, že pokiaľ by nebýval s matkou a sestrou, tak by nevedel zabezpečiť svoju výživu a hygienu, snaží sa získať pracovné miesto, ale zatiaľ je neúspešný. Nesúhlasí s tvrdeniami matky, že si dobrovoľne znížil výživné. Od októbra 2011 nemal riadny príjem a hneď ako mu bolo vyplatené odchodné vo výške 710,23 Eur, z tejto čiastky dorovnal chýbajúce výživné 2012. Tiež nesúhlasí, že matke sa zhoršila situácia, že jej riadne nesplnil vyživovaciu povinnosť, keby mal riadny príjem, výživné by platil včas. Matka dieťaťa vie každý mesiac zabezpečiť úhradu hypotéky 330 Eur, ale v tomto byte už istý čas nebýva, čo odvodzuje od toho, že asi preto neplatí za užívanie bytu a podľa výzvy SVB zo dňa 09. 01. 2012 na byte bola dlžoba 2.928 Eur. Poukázal, že nie je pravdou, že matka uhradila služby spojené s užívaním bytu vo výške 168 + 38 Eur elektrina a podľa názoru predsedu bytovky matka s dieťaťom už dlhší čas byt neužíva. Navrhol matke, aby byt predali, ale ona a jej rodičia s tým nesúhlasia. Podľa neho byt momentálne slúži ako sklad, pričom úhrada hypotéky by mohla byť použitá na výživu dieťaťa. Nesúhlasí s názorom súdu, že si prepustenie zo služobného pomeru zavinil sám, pretože jeho disciplinárne prepustenie spočívalo v tom, že neskoro zdvihol telefón, nemal šancu sa brániť proti tomuto obvineniu, jeho výhrady neboli akceptované a odvolanie voči prepusteniu mu bolo zamietnuté. Rád by syna videl, aj navštívil, ale matka dieťaťa mu to nedovoľuje, zmenila telefonický kontakt, pokiaľ by bol v blízkosti svojho syna, vedel by mu zabezpečiť starostlivosť. Nebráni sa plneniu vyživovacej povinnosti, ale keďže je bez riadneho príjmu, nevie zabezpečiť úhradu výživného vo výške 130 Eur. Ihneď ako sa mu podarí zamestnať, začne si riadne plniť vyživovaciu povinnosť. Je toho názoru, že súd v jeho prípade nesprávne vyhodnotil zákonné predpisy a žiada, aby bolo vyhovené jeho návrhu, aby bol zrušený rozsudok Okresného súdu v Banskej Bystrici. K odvolaniu priložil listinné doklady, a to vklad v hotovosti do Credit Banky dňa 30. 04. 2012 vo výške 222 Eur, žiadosť o prijatie do pracovného pomeru - odpoveď, ukončenie dohody o pracovnej činnosti, dohodu o ukončení dohody o vykonaní práce, potvrdenie o hľadaní zamestnania u zamestnávateľa Správa ciest Košického samosprávneho kraja, stredisko Spišská Nová Ves a zamestnávateľa N., s.r.o. so sídlom v Spišskej Novej Vsi. (č. l. 94, 95).
K odvolaniu otca zaslala vyjadrenie matka, ktorá uviedla, že v plnej miere sa stotožňuje s rozhodnutím okresného súdu, ktorý podrobne rozobral situáciu a povinnosti oboch rodičov. Podľa nej otec dieťaťa namiesto toho, aby zabezpečil pravidelné platenie výživného, ako aj ďalších dlžných pohľadávok, rozoberá situácie, ktoré nesúvisia so starostlivosťou o dieťa. Navrhuje, aby krajský súd potvrdil rozsudok okresného súdu.
Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. l Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov, ďalej aj „O.s.p.“), prejednal odvolanie otca v rozsahu danom § 212 ods. 2 písm. a/ O. s. p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p..
Podľa § 219 ods. 1 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa § 219 ods. 2 O. s. p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd sa oboznámil s obsahom spisu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 32P/52/2012 a vychádzal zo zistenia, že predmetom konania je návrh otca o zníženie výživného voči maloletému C. E., ktorý bol na základe dohody rodičov podľa rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 32P/377/2009-37 zo dňa 04. 02. 2010, zverený do osobnej starostlivosti matky a otec sa zaviazal
prispievať na výživu maloletého C. výživným vo výške 130 Eur mesačne. Otec žiadal znížiť výživné vo výške 30 % životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa určené osobitným zákonom počnúc dňom 07. 02. 2012. Okresný súd zisťoval zmenu pomerov v zmysle § 78 ods. 1 zákona o rodine č. 36/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej aj „Zákon o rodine“).
Po preskúmaní veci Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 32P/52/2012 odvolací súd konštatuje, že nezistil žiadne okolnosti, ktoré by spochybňovali v tejto veci správnosť rozsudku prvého stupňa, súd prvého stupňa venoval náležitú pozornosť zisteniu všetkých rozhodných skutočností dôležitých pre zmenu súdneho rozhodnutia ohľadom výživného, dostatočne zistil skutkový stav, vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením § 132 O. s. p. a postupoval zákonne a správne, keď rozhodol tak, že návrh otca na zníženie výživného zamietol. Uvedený výrok prvostupňový súd aj adekvátne v súlade s § 157 ods. 2 O. s. p. odôvodnil, s ktorými dôvodmi sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a v podrobnostiach na ne odkazuje.
Odvolací súd navyše dodáva, že jedným zo zákonných hľadísk pre určenie výšky výživného, resp. jeho zníženie, sú schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného, v danom prípade povinného otca. Schopnosti a možnosti rodiča sa posudzujú hlavne z toho hľadiska, aký zárobok alebo iný príjem môže dosiahnuť. Schopnosti dosiahnuť takýto zárobok, či príjem, sú pritom dané okolnosťami rázu skôr subjektívneho, zatiaľ čo možnosti sú dané okolnosťami rázu objektívneho. Za schopnosti rodiča sa považujú hlavne jeho telesné a duševné vlastnosti, teda jeho zdravie, vlohy a nadanie, získanie vzdelania a skúsenosti. Otec v konaní nepreukázal skutočnosti brániace mu nájsť si zamestnanie. Pokiaľ doložil potvrdenie o hľadaní si zamestnania, tieto deklarujú, že otec si zamestnanie hľadal len v mieste svojho bydliska (č. l. 94, 95), avšak vzhľadom k vyživovacej povinnosti, ktorú má k maloletému dieťaťu a s ohľadom na to, že o dieťa sa osobne stará matka, má otec možnosť zamestnať sa i mimo svojho bydliska.
K ďalším dôvodom odvolania otca odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že každé súdne rozhodnutie vrátane rozhodnutí vo veciach starostlivosti o maloletých, ktorým sa aj v zmysle čl. 41 ods. l Ústavy Slovenskej republiky zaručuje osobitná ochrana, musí byť zákonné a vo veciach starostlivosti o maloletých musí chrániť najmä práva a oprávnené záujmy maloletého so zreteľom na jeho právne postavenie upravené v ústave, v medzinárodných zmluvách (najmä Dohovor o právach dieťaťa) a ostatných zákonoch (najmä Zákon o rodine). Vo väzbe na uvedené, aj keď otec považuje rozhodnutie prvostupňového súdu za nespravodlivé vzhľadom na jeho príjem 57 Eur (výsluhový dôchodok) a výšku výživného 130 Eur, uvedené rozhodnutie však nie je nespravodlivé vo vzťahu k maloletému synovi, ktorého záujem v konaní je primárny a ktorý je výživou odkázaný na svojich rodičov, ktorí majú voči nemu zákonnú vyživovaciu povinnosť a jej plnenie je ich prvoradou povinnosťou. Vyživovacia povinnosť môže byť plnená formou osobnej starostlivosti, príp. starostlivosti o domácnosť podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, formou poskytovania vecných plnení, napr. bývania alebo stravovania a formou platenia výživného ako peňažného príspevku na uhradzovanie potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení (bývanie, strava, nákup ošatenia, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a pod.). Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným podľa dohody, resp. určenia súdu. V danom prípade matka sa o maloletého osobne stará a otec je povinný platiť súdom určené výživné a nie podľa svojej ľubovôle poukazujúc na svoj príjem, pretože ten nie je vzhľadom na vyššie uvedené rozhodujúci. Odvolací súd akcentuje, že otec je v produktívnom veku, je vyučený murár, má prax ako vodič, vojak, má teda reálne možnosti uplatniť sa na trhu práce v rámci Slovenska, ale aj mimo neho, na základe čoho aj odvolací súd má za to, že nie je na mieste v tomto smere obmedzovať nároky dieťaťa a znižovať výživné. K námietke otca, že matka neumožňuje styk otca s maloletým synom, odvolací súd uvádza, že právo styku detí s rodičmi vyplýva aj z čl. 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov, deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť, právo rodičov možno obmedziť a maloleté deti možno od rodičov odlúčiť proti vôli rodičov len rozhodnutím súdu na základe zákona. Tiež ochrana práva styku rodiča s dieťaťom na čas po rozvode je daná § 25 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, na základe uvedeného je zrejmé, že nie je vecou matky, či bude alebo nebude umožňovať styk otca so synom a pokiaľ sa otec nevie s matkou dohodnúť na úprave styku s maloletým synom, nič otcovi nebráni, aby podal návrh na súd a styk bol upravený autoritatívnym súdnym rozhodnutím.
Vzhľadom na uvedené odvolací súd môže len konštatovať, že nepokladá dôvody uvádzané v odvolaní za spôsobilé na zmenu správnosti a vecnosti rozhodnutia prvostupňového súdu a iné dôvody na zmenu napadnutého rozsudku, resp. jeho zrušenie, nezistil, preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, že rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil.
Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.