Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 13CoP/104/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6112227901 Dátum vydania rozhodnutia: 03. 12. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ferdinand Zimmermann ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6112227901.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v konaní o prípustnosti prevzatia alebo držania v ústave zdravotníckej starostlivosti H. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom L., Y. XX, zast. opatrovníkom: E. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom L., Y. XX, na odvolanie opatrovníka zo dňa 28. 11. 2012 proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 32Pu/32/2012-9 zo dňa 15. 11. 2012, takto r o z h o d o l : Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd rozhodol, že prevzatie H. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom L., Y. XX, do ústavu zdravotníckej starostlivosti bolo v súlade so zákonnými dôvodmi. Súd vychádzal z nespornej skutočnosti, že umiestnený bol v čase prijatia do ústavu zdravotníckej starostlivosti pod vplyvom alkoholu. Zároveň, ako vyplýva z vyjadrenia lekára, existovalo podozrenie, že umiestnený trpí akútnou prechodnou psychotickou poruchou, ktorá sa prejavovala zrýchleným motorickým tempom, povznesenou náladou, zvýšenou dráždivosťou, labilnou afektivitou, neprimeranosťami v správaní, agresivitou. Z výsluchu ošetrujúceho lekára mal súd preukázané, že u umiestneného v čase prijatia do ústavu zdravotníckej starostlivosti existovali príznaky duševnej poruchy, ktorými umiestnený ohrozoval svoje okolie. Proti uzneseniu odvolanie podal opatrovník umiestneného. Uviedol, že už plynie tretí týždeň ústavnej liečby na psychiatrickom oddelení. H. H. si plne uvedomuje svoje skratové konanie a spolupracuje s týmom lekárov pri aplikácii stanovenej liečby. I on ako opatrovník a celá rodina plne spolupracujú s lekármi a konštatujú, že H. H. by mohol byť preložený do domácej liečby. V domácej liečbe mienia naďalej pokračovať formou ambulantnej liečby. Podľa jeho názoru, vzhľadom k domácemu prostrediu by došlo k rýchlejšej rehabilitácii. Menovaný nikdy nemal problémy so zákonom. Nebol súdne ani inak stíhaný, neliečil sa na psychiatrii a viedol usporiadaný život. Posledné roky pracoval v zahraničí. Aktívne ovláda francúzsky jazyk. V čase skratového konania bol pod silným tlakom, keď ho opustila dlhoročná priateľka a neuvedomoval si následky svojho konania. Uviedol presvedčenie, že súd dá umiestnenému šancu napraviť svoje chyby a v kruhu rodiny zaceliť spôsobené nedorozumenie. Celá ich rodina nie je rozvrátená ani sociálne odkázaná a podľa jeho názoru sú schopní poskytnúť mu ideálne prostredie pri rehabilitácii. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v rozsahu určenom § 212 ods. 1 OSP bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a uznesenie okresného súdu potvrdil podľa § 219 ods. 1 OSP ako vo výroku vecne správne. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 219 ods. 2 OSP). Z podaného odvolania opatrovníka nevyplýva, že by tento namietal nesprávnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktorým tento súd vyslovil, že prevzatie H. H. do ústavu zdravotnícke starostlivosti bolo v súlade so zákonnými dôvodmi. Z podania opatrovníka označeného ako odvolanie vyplýva, že tento žiada, aby v súčasnej dobe už z ústavnej liečby bol H. H. prepustený do domácej starostlivosti. Z odvolania možno vyvodiť záver, že opatrovník nie je celkom oboznámený so znením ust. § 191b OSP a s postupom, ktorý musí podľa toho ustanovenia súd dodržať. Podľa § 191b ods. 1 OSP o každom, o ktorom je ústav povinný urobiť oznámenie podľa § 191a začne súd, v ktorého obvode je ústav, konanie o vyslovenie prípustnosti prevzatia do ústavu, ibaže prevzatie a držanie nariadil súd v inom konaní. Podľa ods. 2 ak ten, koho ústav prevzal, nemá iného zástupcu, ustanoví mu súd pre toto konanie opatrovníka. Podľa ods. 3 súd vykoná dôkazy potrebné na posúdenie, či k prevzatiu (§ 191a ods. 1 a 2) došlo zo zákonných dôvodov, vyslúchne chorého a ošetrujúceho lekára. Pojednávanie spravidla nie je potrebné nariaďovať. Podľa ods. 4 do 5 dní odo dňa, keď došlo k obmedzeniu podľa § 191a súd uznesením rozhodne, či k prevzatiu došlo zo zákonných dôvodov (§ 191a ods. 1). Podľa § 191a ods. 1 OSP ústav vykonávajúci zdravotnícku starostlivosť (ďalej len „ústav“), v ktorom sú umiestňované osoby z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, je povinný oznámiť do 24 hodín súdu, v ktorého obvode ústav je, prevzatie každého, kto v ňom bol umiestnený bez svojho písomného súhlasu (ďalej len „chorý“). V takýchto prípadoch sa konanie začína aj bez návrhu, nakoľko podnet na vydanie uznesenia o začatí konania podáva najčastejšie zdravotnícke zariadenie. Súd ustanoví osobe, ktorá bola prevzatá do ústavu, opatrovníka pre konanie. To neplatí, pokiaľ osoba má svojho zástupcu, najmä zákonného zástupcu alebo stáleho opatrovníka. Konanie prebieha zasielam v dvoch fázach. V prvej fáze súd skúma prípustnosť prevzatia do zdravotníckeho ústavu, a pokiaľ súd rozhodol o prípustnosti prevzatia do zdravotníckeho ústavu, nasleduje druhá fáza, v ktorej súd rieši otázku prípustnosti ďalšieho držania v ústave. Pokiaľ súd zistí, že prevzatie nie je podložené zákonnými dôvodmi, prvé štádium sa skončí bez toho, aby nasledovalo aj druhé štádium. Súd v tomto konaní spravidla nenariaďuje pojednávanie. Súd vypočuje chorého a jeho ošetrujúceho lekára a na základe výsledkov aj ostatných vykonaných dôkazov posúdi zákonnosť dôvodov prevzatia do zdravotníckeho zariadenia. Aj v tomto prípade môže súd upustiť od výsluchu chorého, pokiaľ mu v tom bráni zdravotný stav. Podľa ust. § 191d ods. 1 OSP ak súd vyslovil, že prevzatie bolo v súlade so zákonnými dôvodmi a umiestnený je obmedzený alebo vylúčený zo styku s vonkajším svetom, pokračuje súd v konaní o vyslovenie prípustnosti jeho ďalšieho držania v ústave. Podľa ods. 2 na zistenie zdravotného stavu umiestneného súd ustanoví znalca. Úlohou znalca je vyjadrenie o tom, či ďalšie držanie umiestneného v ústave pri obmedzení alebo vylúčení styku s vonkajším svetom je alebo nie je potrebné. Za znalca nemôže byť ustanovený lekár, ktorý pracuje v ústave, v ktorom je umiestnený držaný. Nepochybne aj opatrovník „chorého“ uznáva, že H. H. bolo potrebné umiestniť do ústavu zdravotníckej starostlivosti v deň, keď sa tak stalo. Nepochybne rodičia „chorého“ volali políciu, pretože „chorý“ sa agresívne správal, najprv len verbálne a neskôr aj fyzicky. Neprimerané správanie pokračovalo aj na policajnej stanici, preto polícia kontaktovala záchranku. V záujme poskytnutia zdravotnej pomoci „chorému“, ktorý ohrozoval svoje okolie, bol tento umiestnený v zdravotníckom zariadení. V súčasnej dobe aj bez podnetu opatrovníka súd z vlastnej iniciatívy pokračuje v konaní, kde rozhodne o prípustnosti ďalšieho držania „chorého“ H. H. v ústave. Teda konanie o tom, či „chorý“ naďalej zostane v ústave alebo nie, už prebieha a z tohto hľadiska je podanie opatrovníka označené ako odvolanie proti uzneseniu č. k. 32Pu/32/2012-9 obsolentné (bezpredmetné). O veci senát krajského súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0. Poučenie: proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.