Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 13Co/210/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6199899943 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 09. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ferdinand Zimmermann ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6199899943.4 Rozhodnutie Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ferdinanda Zimmermanna a sudcov JUDr. Márie Rišiaňovej a JUDr. Danice Kočičkovej v právnej veci žalobkyne: E.. N. A., nar. XX. XXX. XXXX, bytom M. M., N. XX, zast. JUDr. Jánom Smetanom, advokátom, Advokátska kancelária Banská Bystrica, Horná 51, proti žalovanému: 1/ Slovenská kancelária poisťovateľov, so sídlom Trnavská cesta 82, Bratislava, IČO: 360 62 235, zast. Allianz - Slovenská poisťovňa, a. s., so sídlom Dostojevského rad 4, Bratislava, IČO: 00 151 700, 2/ SAD Banská Bystrica, a. s., so sídlom Partizánska cesta 97, Banská Bystrica, IČO: 36 052 205, o náhradu škody, na odvolanie navrhovateľky zo dňa 25. 06. 2012 proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k.7C/142/1999-333 zo dňa 10. 05. 2012, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu potvrdzuje. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd návrh žalobkyne zamietol. Žalobkyňa bola zaviazaná nahradiť žalovanému 1/ trovy konania v sume 10,58 eura v lehote troch dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. V odôvodnení okresný súd uviedol: „Žalobkyňa sa žalobou podanou na tunajší súd dňa 19. 08. 1999 domáhala od Slovenskej poisťovne, a.s., pobočka Banská Bystrica zaplatenia sumy viac ako 400 000,-- Sk. Návrh odôvodnila tým, že Slovenská poisťovňa, a.s., pobočka Banská Bystrica ako povinná na likvidáciu škôd podľa poistnej zmluvy si povinnosť v roku 1999 vôbec neplnila a žalovaná suma predstavuje náhradu škody o náklady ňou vynaložené na lieky, lekárske ošetrenia a v súvislosti s tým aj cestovné náklady a pod. Tunajší súd uznesením zo dňa 11. 11. 2004 pod č.k. 7C/142/99-33 vyzval žalobkyňu, aby svoje podanie zo dňa 19. 08. 1999 doplnila o náležitosti riadneho návrhu na začatie konania v zmysle § 42 ods. a § 79 ods. 1 O.s.p. a to o označenie žalovaného. Žalobkyňa podaním zo dňa 22. 11. 2004 za žalovaného označila Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., odštepný závod Zvolen, Námestie SNP 98/2, Zvolen a zároveň požiadala o ustanovenie odborne zdatného právneho zástupcu a o oslobodenie od súdnych poplatkov. Návrh upresnila tak, že žiada uložiť povinnosť plnenia náhrady škody z poistnej udalosti, ktorou je žalovaný zo zákona povinný, avšak si ju cielene neplní a náhrady škody, ktorá jej neplnením si povinnosti odškodňovania škody v súvislosti s úrazom a to od úrazu až do teraz vznikla, pričom mesačne sa škoda pohybuje približne v rozpätí 20 000,-- až 50 000,-- Sk. Na jej preukázanie je potrebné nanovo spracovať veľké množstvo dokladov a dokumentácie. Výška jej spôsobenej škody presahuje 3 000 000,-- Sk. Tunajší súd opätovne uznesením zo dňa 14. 02. 2006 pod č.k. 7C/142/99-55 vyzval žalobkyňu, aby opravila a doplnila svoje podanie zo dňa 17. 08. 1999 o náležitosti riadneho návrhu a aby uviedla, čoho sa žalobou domáha, aby označila dôkazy, ktorých sa dovoláva a návrh podpísala a datovala s tým, že ak sa domáha náhrady škody, je potrebné pravdivo opísať rozhodujúce skutočnosti a to protiprávny úkon, ujmu, ktorá jej vznikla a príčinnú súvislosť medzi správaním či konaním žalovaného a vznikom škody a zavinenie. Tunajší súd uznesením zo dňa 16. 03. 2006 pod č.k. 7C/142/1999-59 odmietol podanie žalobkyne. Na odvolanie žalobkyne Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením zo dňa 24. 04. 2006 pod č.k. 13Co/85/2006-68 uznesenie tunajšieho súdu zo dňa 16. 03. 2006 zrušil. Uznesením zo dňa 09. 06. 2006, č.k. 7C/142/1999-76 bolo žalobkyni priznané oslobodenie od platenia súdnych poplatkov a zároveň jej bol na ochranu práv a záujmov ustanovený JUDr. Ján Smetana, advokát so sídlom Banská Bystrica, Horná 51. Tunajší súd uznesením zo dňa 11. 07. 2006 vyzval právneho zástupcu žalobkyne na doplnenie podania zo dňa 14. 02. 2006, pričom podanie nebolo opravené a neboli odstránené vady podania a preto tunajší súd opätovne uznesením zo dňa 15. 08. 2006 pod č.k. 7C/142/1999-84 odmietol podanie žalobkyne. Proti tomuto uzneseniu podal právny zástupca žalobkyne odvolanie a zároveň doplnil žalobu a to podaním zo dňa 18. 08. 2006 doručeným na tunajší súd dňa 20. 09. 2006 tak, aby súd zaviazal žalovaných 1/, 2/ zaplatiť žalobkyni z titulu náhrady za bolesť sumu 12 000 000,-- Sk a to spoločne a nerozdielne, z titulu náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia 8 000 000,-- Sk spoločne a nerozdielne a z titulu náhrady účelných nákladov spojených s liečením sumu 18 645 650,-- Sk spolu s 9 %-ným úrokom z omeškania ročne od 25. 09. 2004 až do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 01. 02. 1993 F. N. zavinil dopravnú nehodu autobusom patriacim ČSAD, š.p. Banská Bystrica, ŠPZ: BC 88-35 a následkom nehody žalobkyňa utrpela zranenia, pričom jej bola spôsobená ťažká ujma na zdraví, ktorej fyzické a psychické následky sa u nej prejavujú doposiaľ. Je zdravotne ťažko postihnutá či už psychicky alebo pohybovo a podľa jednotlivých lekárskych správ a posudkov štátnych orgánov, jej zdravotný stav je kvalifikovaný ako osoba s ťažkým zdravotným postihnutím, ktora nie je schopná stáť, resp. kráčať po dlhšiu dobu a toto je možné len za aktívnej pomoci inej osoby, resp. za pomoci opornej paličky. Má poúrazovú čiastočne ochrnutú pravú hornú končatinu, trpí dlhotrvajúcou nezápalovou chorobou zhybu a z psychologického hľadiska je u nej konštatovaná porucha osobnosti, správania, intelektu, komunikácie a pretrvávajú u nej stavy bezvedomia ako následok dysfunkcie mozgu ťažkej formy, miery funkčnej poruchy 80 %. Zároveň u nej bolo zistené ochabovanie mozgovej kôry a v oblasti mobility má zníženú orientačnú schopnosť, preto je odkázaná na osobnú asistenciu. Je nespochybniteľné, že jej bola spôsobená ťažká ujma na zdraví a pritom je nevyhnutné, aby sa neustále podrobovala rôznym formám vyšetrení, liečení, odstraňovaní následkov škody na zdraví. Trpí sťažením zdravotnej pohody, závažnými psychickými zmenami, poruchami nervového ústrojenstva, stavmi únavy, bezvedomia, závratmi a inými fyzickými útrapami. Jej zdravotný stav je kvalifikovaný ako trvalý. Od roku 1993 do roku 1997 jej bolo zo strany Slovenskej poisťovne, a.s. ako právneho predchodcu Allianz-Slovenská poisťovňa, a.s. poskytované peňažné plnenie pokrývajúce ňou účelne vynakladané náklady spojené s liečením. Náklady súvisiace s liečením bola nútená hradiť si z vlastných peňažných príjmov, pričom je invalidnou dôchodkyňou, invalidný dôchodok poberá spolu s príspevkom pre bezvládnosť, pričom príspevok predstavuje 8 441,-- Sk. Sumu 18 645 650,-- Sk vyšpecífikovala ako náklady na lieky, lekárske zákroky, zdravotnícky materiál, rehabilitácie, liečenia vo výške 2 880 000,-- Sk, opatrovateľstvo (osobná asistencia) 11 340 000,-- Sk, cestovné náklady 980 000,-- Sk, náklady súvisiace s diétnou stravou 290 000,-- Sk, náklady na stavebné úpravy bytu 500 000,-- Sk, náklady súvisiace s prerušením denného vysokoškolského štúdia a zúčastňovaním sa štúdia s využívaním individuálneho plánu z dôvodu zdravotného stavu 2 000 000,-- Sk, zvýšené výdavky na hygienu, šatstvo, obuv, zariadenie bytu 650 000,-- Sk a vyhotovenie kópií zdravotnej dokumentácie 5 650,-- Sk. Zároveň navrhla, aby do konania namiesto doterajšieho účastníka na strane žalovaného Allianz- Slovenská poisťovňa, a.s. vstúpila Slovenská kancelária poisťovateľov, zastúpená Allianz-Slovenská poisťovňa, a.s., Dostojevského rad 4, Bratislava, IČO: 00 151 700. Ako dôkaz predložila fotokópiu rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 21. 09. 1995, č.k. 4To/240/95, lekársku správu X.. F. C., psychiatričky Fakultnej nemocnice Kráľovské Vinohrady, Praha, fotokópiu záznamu posudkového tímu k stanoveniu miery funkčnej poruchy, fotokópiu lekárskej správy ambulancie Neurologickej kliniky Kráľovské vinohrady, Praha, fotokópiu likvidačnej správy zo dňa 11. 09. 1996 Slovenskej poisťovne, a.s., Zvolen. Allianz-Slovenská poisťovňa, a.s. v písomnom vyjadrení zo dňa 30. 10. 2006 uviedla, že doplnenie návrhu žalobkyne nie je v súlade s ustanovením § 42 ods. 3 a ustanovenia § 79 ods. 1 O.s.p. a považujú ho za nepreskúmateľné a ničím nepodložené. Taktiež poukázala na to, že žalobkyňa nepreukázala jeden zo základných predpokladov vzniku zodpovednosti a to príčinnú súvislosť medzi vynaloženými nákladmi a dopravnou nehodou zo dňa 01. 02. 1993, pretože účelné náklady spojené s liečením, ktoré boli vynaložené v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou jej boli pravidelne odškodňované, o čom svedčí priložená likvidačná správa na súhrnnú sumu 3 239 079,-- Sk, pričom ide o odškodnenie do roku 2004. Navyše, o uplatnených nárokoch z titulu bolestného vo výške 12 000 000,-- Sk a z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 8 000 000,-- Sk bolo rozhodnuté rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 8C/323/95 v nadväznosti na rozsudok Krajského súdu zo dňa 29. 03. 2006, č.k. 15Co/49/06, ktorým bolo navrhovateľke právoplatne priznané a vyplatené odškodnenie z titulu bolestného vo výške 234 394,-- Sk a z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia suma vo výške 4 596 000,-- Sk a v tejto časti ide o prekážku právoplatne rozhodnutej veci. Zároveň z opatrnosti vzniesli voči uplatneným nárokom aj námietku premlčania. Súd z jednotlivých likvidačných správ zistil, že ku dňu 03. 02. 2004 bola žalobkyni vyplatená náhrada škody vo výške 3 239 079,-- Sk. Tunajší súd uznesením zo dňa 07. 11. 2006 pod č.k. 7C/142/1999-134 uznesenie, ktorým bolo odmietnuté podanie žalobkyne zo dňa 15. 08. 2006 zrušil. Tunajší súd na pojednávaní dňa 29. 11. 2006 pripustil zmenu na strane žalovaných a to žalovaného 2/ Slovenská autobusová doprava, Banskobystrická dopravná spoločnosť, a.s. a nepripustil rozšírený návrh na začatie konania v tej časti, v ktorej si žalobkyňa podaním zo dňa 21. 09. 2006 uplatňuje náhradu škody z titulu náhrady za bolesť vo výške 12 000 000,-- Sk spoločne a nerozdielne od žalovaných 1/ a 2/ v lehote do 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku a v časti, ktorou si žalobkyňa uplatnila voči žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 8 000 000,-- Sk spoločne a nerozdielne do 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. O pripustení alebo nepripustení rozšíreného návrhu o sumu 18 645 650,-- Sk z titulu náhrady účelných nákladov spojených s liečením tunajší súd nerozhodol, uznesenie o nepripustení rozšíreného návrhu na začatie konania nadobudlo právoplatnosť dňa 06. 12. 2006. Právna zástupkyňa žalovaného 1/ na pojednávaní dňa 29. 11. 2006 vzniesla námietku premlčania z dôvodu, že žaloba bola rozšírená až podaním žalobkyne dňa 21. 09. 2006. Zároveň na tomto pojednávaní bola žalobkyni uložená povinnosť, aby súdu oznámila, kedy bude pripravená predložiť dôkazy pre súd, aby došlo k zosumarizovaniu nárokov žalobkyne. Tunajší súd výzvou zo dňa 10. 01. 2007 vyzval právneho zástupcu žalobkyne, aby tunajšiemu súdu oznámili, či žalobkyňa má skompletizované a pripravené všetky dôkazy, ktorými mieni preukázať výšku nákladov 18 645 650,-- Sk a ktorými mieni preukázať príčinnú súvislosť medzi vynaložením nákladov a jej liečením a tiež účelnosť ich vynaloženia. Výzva bola právnemu zástupcovi žalobkyne doručená dňa 12. 01. 2007 a podaním zo dňa 12. 02. 2007 právny zástupca žalobkyne tunajšiemu súdu oznámil, že so žalobkyňou sa podarilo skontaktovať až 12. 02. 2007 a zo strany žalobkyne mu bolo oznámené, že došlo k zhoršeniu jej zdravotného stavu, bola niekoľkokrát hospitalizovaná a žalobkyňa nie je v súčasnej dobe, ani v najbližšej dobe schopná skompletizovať a predložiť požadované listinné dôkazy. Tunajší súd výzvou zo dňa 27. 03. 2007 vyzval právneho zástupcu žalobkyne, aby okrem iného doručili súdu pokladničné doklady súvisiace s predmetným konaním. Právny zástupca žalobkyne dňa 12. 04. 2007 podal vyjadrenie s tým, že so žalobkyňou sa právnemu zástupcovi nepodarilo skontaktovať a teda nemôžu ani predmetné dôkazné prostriedky predložiť. Tunajší súd vytýčil termín pojednávania na deň 13. 07. 2007, ktorého sa žalobkyňa nezúčastnila a právna zástupkyňa žalovaného 2/ požiadala o odročenie pojednávania. Právnemu zástupcovi žalobkyne bola poskytnutá lehota 15 dní na predloženie dôkazov. Dňa 23. 11. 2007 právny zástupca žalobkyne podal na tunajší súd návrh na prerušenie konania vzhľadom na množstvo zdravotných komplikácií žalobkyne a to na dobu 1 roka. Tunajší súd uznesením zo dňa 28. 11. 2007 pod č.k. 7C/142/1999-204 konanie prerušil a zároveň bola žalobkyni uložená povinnosť, aby v lehote do 15 dní tunajšiemu súdu oznámila odpadnutie prekážky, pre ktorú sa nemôže zúčastňovať na pojednávaní. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 19. 12. 2007. Od 19. 12. 2007 právny zástupca žalobkyne, ako aj žalobkyňa tunajšiemu súdu oznámili, že dôvody na prerušenie konania zo strany žalobkyne trvajú. Tunajší súd výzvou zo dňa 31. 05. 2010 vyzval právneho zástupcu žalobkyne, aby v lehote 10 dní tunajšiemu súdu oznámili meno a pracovisko praktického lekára žalobkyne a aktuálny posudok o zdravotnom stave žalobkyne. Právny zástupca žalobkyne listom zo dňa 14. 06. 2010 tunajšiemu súdu oznámil, že žalobkyňu dňa 07. 07. 2010 písomne požiadal, aby sa s ním skontaktovala a oznámila mu, či jej zdravotný stav jej naďalej znemožňuje zúčastniť sa prípadného pojednávania, pričom žalobkyňa na žiadosť právneho zástupcu nijakým spôsobom nereagovala. Dňa 23. 06. 2010 právny zástupca žalobkyne predložil tunajšiemu súdu oznámenie žalobkyne zo dňa 17. 06. 2010, ktorá uviedla, že dôvody na prerušenie konania trvajú a súdu predložila fotokópiu lekárskej správy Privátnej ambulancie pre poruchy metabolizmu a výživy, z ktorej vyplýva, že žalobkyňa je v ohrození života, preto sa nedoporučuje pokračovať v súdnych pojednávaniach, ktoré ju chronicky vyčerpávajú a doporučujú odklad ďalšieho súdneho pojednávania predbežne na dva roky. Lekárska správa je označená dátumom 02. 06. 2010. X.. J. X., praktická lekárka pre dospelých tunajšiemu súdu dňa 31. 08. 2010 oznámila, že žalobkyňa nie je spôsobilá účasti na súdnom konaní a účasti na kompletizovaní písomných dokladov potrebných pre rozhodnutie. Tunajší súd uznesením zo dňa 21. 01. 2011 pod č.k. 7C/142/1999-247 rozhodol o pokračovaní v konaní. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 05. 05. 2011, potom ako Krajský súd v Banskej Bystrici po podaní odvolania zo strany právneho zástupcu žalobkyne uznesením zo dňa 21. 04. 2011 pod č.k. 13Co/88/2011-258 uznesenie tunajšieho súdu potvrdil. Tunajší súd výzvou zo dňa 17. 08. 2011 vyzval právneho zástupcu žalobkyne, aby v lehote 20 dní predložili doklady na preukázanie nároku žalobkyne na náhradu škody a to zaplatenie nákladov spojených s liečením za obdobie od 01. 01. 1999 do 21. 09. 2006. Právny zástupca žalobkyne vyjadrením zo dňa 07. 08. 2011 tunajšiemu súdu oznámil, že komunikácia so žalobkyňou je s prihliadnutím na jej zdravotný stav sťažená a prebieha len na úrovni poštovej, príp. faxovej korešpondencie, alternatívne prostredníctvom opatrovateľky žalobkyne, pričom opätovne kvôli nepriaznivému zdravotnému stavu žiadal prerušiť konanie do 03. 03. 2014. Tunajší súd uznesením zo dňa 04. 10. 2011 pod č.k. 7C/142/1999-273 návrh na prerušenie konania zamietol a rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 10. 01. 2012, potom ako Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením zo dňa 30. 11. 2011 pod č.k. 15Co/301/2011-297 uznesenie o zamietnutí návrhu na prerušenie konania tunajšieho súdu potvrdil. Tunajší súd vytýčil termín pojednávania na deň 10. 05. 2012, ktorého sa žalobkyňa nezúčastnila. Právny zástupca žalobkyne uviedol, že na podanej žalobe trvá, pričom poukázal na tú skutočnosť, že komunikácia spočiatku so žalobkyňou bola v poriadku, žalobkyňa sa zúčastňovala aj pojednávaní, pokiaľ vec pojednávala JUDr. Dubovcová. Žalobkyňa požiadala o prerušenie konania a návrhu žalobkyne bolo vyhovené. Následne zlyhávala komunikácia medzi nimi a žalobkyňou, žalobkyňa sa nezúčastňovala ani osobných stretnutí a komunikácia prebiehala prostredníctvom faxu. Právny zástupca sa nevedel vyjadriť, za aké obdobie sa žalobkyňa domáha náhrady škody z titulu nákladov spojených s liečením vo výške 18 645 650,-- Sk a taktiež právny zástupca nemá k dispozícii žiadne podklady pre preukázanie tejto sumy, pričom doplnením návrhu zo dňa 18. 08. 2006 túto sumu vyšpecifikovali ako náklady na lieky, lekárske zákroky, zdravotnícky materiál, rehabilitácie, liečenia, opatrovateľstvo, cestovné náklady, náklady súvisiace s diétnou stravou, náklady na stavebné úpravy bytu, náklady súvisiacie s prerušením denného vysokoškolského štúdia a zúčastňovaním sa štúdia s využitím individuálneho študijného plánu, so zvýšenými výdavkami na hygienu, šatstvo, obuv, zariadenia bytu, vyhotovenie kópií zdravotnej dokumentácie. Celkovú sumu rozčlenili na jednotlivé sumy, avšak podklady k dispozícií nemajú a právny zástupca ich nevedel predložiť ani na pojednávaní z dôvodu neposkytnutia zo strany žalobkyne. Žalobkyňa sa pôvodne podanou žalobou domáhala zaplatenia sumy viac ako 400 000,-- Sk a doplnením návrhu požadovali náhradu škody z titulu liečebných nákladov vo výške 18 645 650,-- Sk a keďže o tomto nebolo rozhodnuté, navrhol súdu, aby súd pripustil rozšírenie žalobného návrhu zo sumy 400 000,-- Sk na sumu 18 645 650,-- Sk. Tunajší súd uznesením rozšírenie žalobného návrhu zo sumy 400 000,-- Sk = 13 277,57 Eur na sumu 18 645 650,-- Sk = 618 922,19 Eur nepripustil. Právny zástupca uviedol, že žalobkyňa bola informovaná o dnešnom termíne pojednávania poštou, ako aj faxom, pričom na písomnosť ani na fax nereagovala. Splnomocnená zástupkyňa žalovaného 1/ uviedla, že zotrváva na celom rozsahu na doterajších prednesoch, taktiež na vyjadreniach, s poukazom na vyjadrenie zo dňa 04. 05. 2012. Konkrétnejšie sa k uplatnenému nároku nemohli vyjadriť, nakoľko doposiaľ v konaní nebolo preukázané za aké obdobie sa žalobkyňa domáha nároku a z čoho žalovaná suma pozostáva, taktiež k jednotlivým dôkazom, ktorými by tieto skutočnosti preukázala. Netrvala na návrhu, aby súd pripustil do konania ako vedľajšieho účastníka Allianz-Slovenskú poisťovňu, a.s. a to na strane žalovaného 2/ a v tejto časti zobrala návrh späť. Vzhľadom k tomu, že zo strany žalobkyne nebol preukázaný jej nárok, navrhla žalobu zamietnuť. V prípade úspechu si uplatnila trovy konania. Účastníkom konania bolo dané poučenie podľa § 120 ods. 4 O.s.p., pričom návrh na doplnenie dokazovania účastníci nemali. Pojednávania na tunajšom súde dňa 10. 05. 2012 sa nezúčastnil žalovaný 2/, pričom predvolanie riadne prevzal dňa 17. 04. 2012, súd preto pojednával a rozhodol v neprítomnosti žalovaného 2/ v zmysle ustanovenia § 101 ods. 2 O.s.p. Podľa ustanovenia § 79 ods. 1 veta prvá O.s.p konanie sa začína na návrh. Podľa ustanovenia § 79 ods. 2 O.s.p., navrhovateľ je povinný k návrhu pripojiť listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva okrem tým, ktoré nemôže pripojiť bez svojej viny. Podľa ustanovenia § 120 ods. 1 O.s.p., účastníci sú povinní označiť dôkazy, na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Tunajší súd v danom prípade na základe vykonaného dokazovania návrhu navrhovateľky nevyhovel a jej návrh zamietol z dôvodu, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno pod, ktorým treba rozumieť zodpovednosť účastníka za výsledok konania, ktorý závisí od zistených z navrhnutých a vykonaných dôkazov. Žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu bola zo strany súdu opakovane vyzvaná, aby predložila listinné dôkazy na preukázané svojho nároku a taktiež vyšpecifikovala obdobie a jednotlivé položky nákladov spojených s liečením vzhľadom aj na jednotlivé likvidačné správy Allianz-Slovenskej poisťovne, a.s., čo žalobkyňa nesplnila a sústavne poukazovala na svoj nepriaznivý zdravotný stav. V danej veci je potrebné poukázať na to, že vec sa prejednáva takmer 13 rokov a žalobkyni bol vytvorený dostatočný priestor, aby skutkovo svoj nárok vymedzila a predložila, resp. navrhla dôkazy, pričom s poukazom na jej zdravotný stav jej bol ustanovený právny zástupca pre celé konanie, čím bola žalobkyni v tomto konaní zabezpečená realizácia jej procesných oprávnení. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. a žalovanému 1/, ktorý bol v konaní úspešný, priznal právo na náhradu trov konania proti žalobkyni, ktorá v konaní úspešná nebola. Trovy konania pozostávajú zo sumy 10,58 Eur za cestu Zvolen - Banská Bystrica a späť motorovým vozidlom Škoda Fabia ev. čísla: BA XXX JU dňa 29. 11. 2006, 28. 11. 2007 - účasť na pojednávaní, hodnota každej cesty 3,13 Eur a dňa 10. 05. 2012 - účasť na pojednávaní v hodnote 4,14 Eur“. Proti rozsudku odvolanie podala navrhovateľka. Navrhla rozsudok súdu prvého stupňa z dôvodov podľa ust. § 221 ods. 1 písm. f/ OSP zrušiť a podľa ust. § 221 ods. 2 OSP vrátiť mu vec na ďalšie konanie. Uviedla, že napáda rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu. Jeho výrok považuje za nesprávny, nezákonný, nakoľko postupom súdu jej ako účastníčke konania na strane navrhovateľa bola odňatá možnosť konať pred súdom v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. a/ OSP v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. f/ OSP. Uviedla, že u nej pretrváva mimoriadne nepriaznivý zdravotný stav, ktorý sa nielenže nezlepšuje, ale naopak sa sústavne komplikuje a v súčasnosti ju dokonca ohrozuje na živote. Nie je schopná vyvíjať žiadne ani bežné aktivity bez asistencie tretích osôb. Akékoľvek udalosti u nej vedú k úplnej exkauscii, teda vyčerpanosti a tento stav vážne ohrozuje životné funkcie. Podrobuje sa rôznym liečebným procedúram a hospitalizáciám. Ošetrujúcim lekárom jej bolo dôrazne doporučené dodržiavať prísny liečebný ale aj kľudový režim a vyhýbať sa stresovým, vypätým situáciám, obzvlášť súdnym pojednávaniam a to najmenej do 30. 03. 2014. V dôsledku uvedeného nie je v jej objektívnych možnostiach predložiť súdom požadované dôkazné prostriedky preukazujúce vynaloženie nákladov spojených s jej liečením, tieto skompletizovať, zosumarizovať a následne súdu predložiť. Nie je schopná osobne sa zúčastniť nariadeného pojednávania vo veci. Zároveň však má na osobnej prítomnosti na pojednávaní eminentný záujem, pretože má záujem svoje práva a oprávnené záujmy aktívne uplatňovať a hájiť. Svoje zdravotné komplikácie a s tým súvisiace liečebné procedúry, ktorým sa musí sústavne podrobovať, už súdu preukázala mnohými listinnými dôkazmi, najmä lekárskymi správami. Skutočnosť, že u nej pretrváva mimoriadne nepriaznivý zdravotný stav mal súd prvého stupňa potvrdený aj oznámením X.. J. X. (jej praktickej lekárky), ktorá na výzvu okresného súdu uviedla, že nie je spôsobilá sa osobne zúčastňovať na pojednávaní nariadených v predmetnej veci a zároveň je u nej indispozícia skompletizovať a predložiť všetky súdom požadované písomnosti preukazujúce dôvodnosť ňou uplatneného nároku na náhradu škody. S prihliadnutím na vyššie popísané okolnosti jej nezostáva iná možnosť, než prvostupňový súd opätovne podľa ust. § 109 ods. 2 písm. a/ OSP požiadať o prerušenie konania, ktorý postup už súdu navrhovala písomnosťou zo dňa 07. 08. 2011. Prvostupňový súd však tento jej návrh uznesením zo dňa 04. 10. 2011 zamietol a na jej odvolanie krajský súd uznesením zo dňa 30. 11. 2011 č. k. 15Co/301/2011-297 napadnuté rozhodnutie potvrdil. Následne súd prvého stupňa vykonal dňa 10. 05. 2012 nariadené pojednávania za jej neprítomnosti, na ktorom pojednávaní vydal meritórne rozhodnutie, ktoré odvolaním napáda. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a v súdom spise sa nachádzajúce listinné dôkazy má za to, že popísaný postup súdu je potrebné posudzovať ako postup non lege artis, nakoľko jej týmto bola odňatá možnosť konať pred súdom, teda aktívne svoje práva pred týmto súdom uplatňovať, ktoré právo je jej priznané nie len všeobecne záväznými predpismi zo silou zákona, ale aj Ústavou SR, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Odporca sa k podanému odvolaniu vyjadril. Uviedol, že rozsudok okresného súdu považuje za vecne správny. V prípade, že navrhovateľka nie je schopná zúčastniť sa konania, má dostatok iných právnych možností na ochranu svojich záujmov. Ochranu jej práv môže zabezpečovať priamo na pojednávaní jej súdom ustanovený advokát. Žalovaná strana má tiež právo na súdnu ochranu a spravodlivý proces v primeranom čase. Konanie prebieha od roku 1999. Neskôr, dňa 24. 08. 2012 došlo odvolaciemu súdu podanie navrhovateľky, ktorým opätovne navrhuje konanie prerušiť. Zdravotný stav jej neumožňuje zúčastniť sa na pojednávaní. Trvá na tom, aby bo veci nebolo konané. Poukazuje opätovne na už predložené dôkazy a svoje tvrdenia obsiahnuté v odvolaní. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v rozsahu určenom § 212 ods. 1 OSP bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods.2 OSP a rozsudok okresného súdu potvrdil podľa § 219 ods. 1 OSP ako vo výroku vecne správne. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 219 ods. 2 OSP). Navrhovateľka okrem iného v odvolaní opätovne podľa § 109 ods. 2 písm. a/ OSP žiada o prerušenie konania, pričom sa odvoláva na postup, ktorý súdu navrhla písomnosťou zo dňa 07. 08. 2011, označenou ako „Vyjadrenie k výzve okresného súdu zo dňa 17. 08. 2011, spojené s návrhom na prerušenie konania“. Navrhovateľka zároveň uvádza, že prvostupňový súd tento jej návrh uznesením zo dňa 04. 10. 2011 č. k. 7C/142/1999/273 zamietol a na jej odvolanie Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací uznesenie zo dňa 30. 11. 2011 č. k.15Co/301/2011-297 napadnuté uznesenie potvrdil. Každé podanie, každý úkon účastníka, posudzuje súd podľa jeho obsahu aj keď je nesprávne označený (§ 41 ods. 2 OSP). Znamená to teda, že podanie sa neposudzuje podľa toho, ako bolo slovne vyjadrené (naformulované), ale predovšetkým podľa jeho obsahu. V danom prípade navrhovateľka síce tvrdí, že opätovne podľa § 109 písm. a/ OSP žiada o prerušenie konania, ale v podaní neuviedla žiadne iné prípadne nové skutočnosti, ktoré by oproti rozhodovaniu okresného a krajského súdu zo dňa 04. 10. 2011 a zo dňa 27. 10. 2011 mohli byť dôvodom pre prerušenie konania podľa citovaného § 109 ods. 2 písm. a/ OSP. Navrhovateľka neuvádza nové dôvody, ktoré by mali podmieniť prerušenie konania. Dôvody, ktoré opätovne uvádza už boli súdmi preskúmané, neboli uznané, o čom bolo právoplatne rozhodnuté. Nie je teda namieste, aby súd o návrhu podľa tých istých dôvodov opätovne rozhodoval v krátkom časovom rozpätí. Z odvolania navrhovateľky je zrejmé, že považuje postup prvostupňového súdu za postup, ktorým jej bola odňatá možnosť konať pred súdom. Článok 48 ods. 2 Ústavy stanovuje, že každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Je nepochybné, že toto právo môže účastník realizovať buď osobne, alebo prostredníctvom svojho zástupcu. Ak je účastník v konaní zastúpený zástupcom, tento za neho koná a robí úkony tak, ako keby konal a úkony robil účastník osobne. § 221 ods. 1 písm. f/ upravuje postup odvolacieho súdu v prípade, ak účastníkovi konania bola postupom súdu odňatá možnosť konať pred súdom. Možnosť účastníka konať pred súdom je neodňateľné právo účastníka. Ide však o právo subjektívne, ktoré sa viaže bezprostredne k účastníkovi a je opäť len vecou účastníka, či ho realizuje sám alebo prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Súd nemôže akceptovať tvrdenie účastníka, že mu zdravotný stav nedovoľuje po ním podanom žalobnom návrhu skonkretizovať čoho sa domáha, na základe akých skutočností a v akom rozsahu. Pokiaľ len po podaní návrhu nedošlo k obmedzeniu jeho spôsobilosti na právne úkony a to v rozsahu v akom tvrdí, že svoje práva nedokáže realizovať. Je prinajmenšom neštandardné, aby sa niekto domáhal súdnej ochrany, pričom rozsah a dôvody tejto súdnej ochrany nešpecifikuje, odvolávajúc sa na svoj nepriaznivý zdravotný stav. Zároveň zdravotný stav ho neobmedzuje v spôsobilosti na právne úkony. V odvolacom konaní úspešná odporujúca strana si trovy odvolacieho konania neuplatnila a preto o náhrade pre túto stranu rozhodované nebolo. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.