Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 13CoE/300/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6203899954 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ferdinand Zimmermann ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6203899954.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, vo veci exekúcie oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, za ktorú koná advokát a konateľ doc. JUDr. Branislav Fridrich, PhD., proti povinnému: L. R., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX U. XXX, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým so sídlom Exekútorského úradu Bratislava, Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, pod sp. zn. EX 1530/09, o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 427,21 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 7Er/989/2003-51 zo dňa 29. 06. 2012, takto r o z h o d o l : Návrh oprávneného na prerušenie konania z a m i e t a. Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Odvolaním napadnutým uznesením, ktoré vydala vyššia súdna úradníčka, okresný súd exekúciu vykonávanú súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju v zmysle ustanovenia § 57 ods. 1 písm. g/ zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (ďalej aj „EP“). Súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal. V odôvodnení predmetného uznesenia okresný súd uviedol, že exekučným titulom je notárska zápisnica N 2275/2003, NZ 67342/2003 zo dňa 05. 08. 2003. Z notárskej zápisnice vyplýva, že povinná osoba splnomocnila advokáta Mgr. Tomáša Kušníra na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu v mene povinného. Samotné splnomocnenie je uvedené v Zmluve o úvere č. 6030516 zo dňa 28. 03. 2003, ktorá tvorí prílohu notárskej zápisnice. Okresný súd pri svojom rozhodovaní poukázal na ust. § 31 ods. 1, § 22 ods. 2, § 574 ods. 2, § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“). Okresný súd konštatoval, že splnomocnenie na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu nie je platné, pretože z exekučného titulu vyplýva, že samotný úkon splnomocnenia na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu predstavoval rozpor záujmov povinného a splnomocneného zástupcu. Splnomocnený zástupca povinného na spísanie notárskej zápisnice bol určený veriteľom zo zmluvy o úvere a povinný ako dlžník nemal žiadnu možnosť uviesť ako splnomocneného zástupcu niekoho iného. Naviac, v čase podpisu zmluvy o úvere, ktorá obsahovala splnomocnenie Mgr. Tomáša Kušníra na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu za povinného, ešte žiadny dlh neexistoval, pričom zmluvné zastúpenie vzniklo súčasne s uzavretím tejto zmluvy. Tým sa povinný vopred vzdal práva rozhodnúť sa o spísaní notárskej zápisnice ako exekučného titulu pre prípad, že by mu vnikol voči oprávnenému ako veriteľovi dlh. Notárska zápisnica bola vyhotovená na základe neplatného právneho úkonu (neplatného splnomocnenia advokáta Mgr. Tomáša Kušníra), preto nemôže spĺňať podmienky vykonateľného exekučného titulu. Exekučný titul, na základe ktorého je vedená exekúcia nie je spôsobilým exekučným titulom, preto súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a túto zastavil. Proti uzneseniu okresného súdu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Vytýkal súdu, že sa postavil do pozície orgánu vykonávajúceho komplexné preskúmanie exekučného titulu, ktorá mu neprináleží. Exekučný súd nie je „legitímne schopný“ vykonávať úkony smerujúce k opätovnému komplexnému rozhodovaniu o veci, lebo exekučný súd preskúmal súlad exekučného titulu so zákonom „s výsledkom absolútnej nerozpornosti“ v zmysle ust. § 44 ods. 2 EP. Exekučný súd je v oblasti prieskumu exekučného titulu limitovaný ust. § 36 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti. Ak právny poriadok osobitne upravuje nástroje právnej kontroly a zodpovednostné mechanizmy ochrany práv subjektov, musí ich exekučný súd rešpektovať a nemôže ich nahrádzať vlastnou činnosťou. Oprávnený ďalej uviedol, že bolo povinnosťou notára pri výkone verejnej moci ex offo posúdiť súlad úkonu obsahujúceho právny záväzok a súlad so zákonnom a dobrými mravmi. Notár, ako právne vzdelaná osoba, je spôsobilý posúdiť, či požadovaný úkon odporuje zákonu alebo ho obchádza. Ani chýbajúcu právnu úpravu, nemôže súd nahrádzať svojimi rozhodnutiami. S poukazom na rozhodnutia Ústavného súdu, konkrétne uznesenie sp. zn. I. ÚS 331/09, I. ÚS 212/06 uviedol, že v prípade dvojakého výkladu právneho predpisu, je povinnosťou všeobecného súdu vykladať právny predpis spôsobom ústavne konformným. Podľa názoru oprávneného exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť, či meniť obsah notárskej zápisnice, ktorá je exekučným titulom. Ani v prípade pasívneho správania účastníka (povinného) v konaní, v ktorom bol exekučný titul vydaný, nemôže exekučný súd naprávať prípadné chyby a nedostatky exekučného titulu. Oprávnený uplatnil aj odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a/ zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej aj „O.s.p.“) v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. d/ O.s.p., v zmysle ktorého súd svojím postupom odňal účastníkovi konania možnosť konať pred súdom. Exekučný súd konal pri revízii notárskej činnosti mimo rámec zverenej právomoci, úplne ignoroval všetky procesné zásady súdneho rozhodovania v právnom štáte spojené s exekučnou vecou. Poukázal aj na zásadu zákazu diskriminácie v zmysle čl. 12 ods. 2 Ústavy SR a článku 14 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd. Nie je možné objektívne a rozumne ospravedlniť odlišné zaobchádzanie s oprávneným, a to ani v súvislosti s jeho postavením ako podnikateľského subjektu. Podľa názoru oprávneného exekučný súd neaplikoval na zistený skutkový stav relevantnú právnu normu, ktorou bolo ust. § 36, § 38 a § 40 Notárskeho poriadku a aplikované právne normy - § 44 ods. 2, § 57 ods. 1 písm. g/ EP, interpretoval ústavne nesúladným spôsobom, čím porušil právo oprávneného na súdnu ochranu. Okresný súd bez vypočutia oprávneného rozhodol o jeho právnom postavení, pričom nemal možnosť vyjadriť sa a reagovať na akékoľvek tvrdenia, argumenty a dôkazy, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie exekučného súdu. Podľa názoru oprávneného súd prvého stupňa nedostatočne zistil skutkový stav. Nevykonal náležité dokazovanie, pričom rozhodnutie môže byť postavené len na dôsledne zistenom skutkovom stave. V prípade, a ak súd nemá dostatočný podklad pre rozhodnutie, je povinný vykonať aj dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli. Oprávnený namietal aj to, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.). Súd v odôvodnení napadnutého uznesenia, podľa oprávneného uvádza, že udelené plnomocenstvo považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej „OZ“), resp. § 23a ods. 2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, pričom neprijateľnosť podmienky vidí v hrubom nepomere medzi právami a povinnosťami v neprospech povinného ako spotrebiteľa. Udelením plnomocenstva povinný preniesol na tretiu osobu oprávnenie uznať svoj dlh vo forme notárskej zápisnice, pričom mohol plnomocenstvo kedykoľvek odvolať. Uzavreté plnomocenstvo nemožno považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku, nie je zmluvným ustanovením a nemožno naň aplikovať úpravu neprijateľných zmluvných podmienok obsiahnutú v ust. § 53 OZ. Je aj dostatočne určité a zrozumiteľné. Súd tiež nesprávne konštatoval, že povinný udelil plnomocenstvo v čase, keď dlh neexistoval. Právnym poriadkom nie je vylúčená možnosť uznať dlh v čase jeho vzniku. Nie je správny ani záver, že zástupca povinného zjavne nehájil záujmy povinného, pretože spísal notársku zápisnicu v jeho neprospech. Tento záver nevyplýva z vykonaného dokazovania, ide len o domnienku a subjektívny názor súdu. Poukázal aj na ust. § 41 ods. 2 písm. c/ EP, podľa ktorého osoba povinná a oprávnená majú byť v notárskej zápisnici vyznačené. Nie je potrebné, aby notárska zápisnica bola úkonom oboch osôb s poukazom aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Co 7/2007 a nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 5/2000. Naviac otázku, či exekučný titul bol vydaný v súlade s právnym poriadkom, súd posudzoval, keď poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie. Neexistujú iné dôvody na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú, pretože od vydania poverenia na vykonanie exekúcie nenastali žiadne nové právne a ani skutkové okolnosti, ktoré by mali viesť k zmene postoja súdu. Vzhľadom na tieto odvolacie námietky oprávnený žiadal napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Alternatívne navrhol aby súd konanie podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. prerušil a Súdnemu dvoru Európskej únie na základe článku 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie predložil prejudiciálne otázky v nasledujúcom znení: 1. Je možné za neprijateľnú zmluvnú podmienku považovať aj jednostranný právny úkon spotrebiteľa, ktorý má možnosť kedykoľvek odvolať a ktorý dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda aby v jeho mene uznal v rámci zmluvy o úvere dlh do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva, a na tomto základe zamietnuť exekúciu pohľadávky plynúcej z tejto zmluvy? 2. Je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv EÚ také rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktoré aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotné ustanovenia s odkazom na smernicu 93/13/EHS zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi? Rozhodnutie okresného súdu bolo vydané vyššou súdnou úradníčkou. Zákonný sudca uviedol, že odvolaniu nemieni vyhovieť a podľa ust. § 374 ods. 4, druhej vety O.s.p. vec predložil na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O. s. p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a uznesenie okresného súdu podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. Pokiaľ oprávnený navrhol exekučné konanie prerušiť podľa ust. § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. odvolací súd uvádza: Vzťah Exekučného poriadku a Občianskeho súdneho poriadku je vzťahom špeciálneho právneho predpisu k predpisu všeobecnému. Otázky upravené v Exekučnom poriadku nemožno posudzovať podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (§ 251 ods. 4 O.s.p.). Exekučný poriadok vylučuje použitie ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, ktoré umožňujú súdu za určitých okolností konanie prerušiť. Exekučné konanie je možné prerušiť, iba ak to výslovne ustanovuje právny predpis (napr. Zákon o konkurze a vyrovnaní). Dôvodom je tá skutočnosť, že účel, ktorý sa v základnom konaní sleduje prerušením konania je možné v exekučnom konaní dosiahnuť odkladom exekúcie podľa § 56 EP. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že úlohou Súdneho dvora Európskej únie v rámci prejudiciálneho konania v zmysle čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej „ZFEÚ“) je poskytnúť výklad práva Únie (výkladu zmlúv; platnosti a výkladu aktov inštitúcií, orgánov alebo úradov alebo agentúr Únie) a nie uplatňovať právo na skutkový stav v konaní vo veci samej, čo je úlohou vnútroštátneho súdu. Súdnemu dvoru neprislúcha rozhodovať o skutkových otázkach prejednávaných v konaní o veci samej, ani rozhodovať o rozdielnych názoroch na výklad alebo uplatňovanie vnútroštátnych predpisov. Z ustálenej judikatúry Súdneho dvora Európskej únie vyplýva, že rozhodnutie o predložení prejudiciálnej otázky je vecou výlučnej kompetencie vnútroštátneho súdu po zistení, že pre vydanie jeho rozhodnutia je potrebné rozhodnúť o výklade práva Únie. „Pánom“ rozhodnutia o predložení prejudiciálnej otázky nie sú účastníci konania, ale len (predkladajúci) súd, ktorý dospel k názoru, že pre kvalifikované s právom Únie konformné rozhodnutie potrebuje interpretačnú pomoc Súdneho dvora Európskej únie. Aj v prípade, ak ide o rozhodnutie, proti ktorého nie je prípustný opravný prostriedok, Súdny dvor Európskej únie definoval, kedy súd nie je povinný položiť prejudiciálnu otázku (v týchto súvislostiach odvolací súd poukazuje aj na rozhodnutie Súdneho dvora zo dňa 6. 10. 1982 vo veci CILFIT C-283/81). Táto situácia nastane v prípade, ak predložená otázka je irelevantná, vecne zhodná s otázkou, o ktorej sa už rozhodlo v prejudiciálnom konaní (teória act éclairé) a v prípade, ak je správne uplatňovanie práva Únie také jednoznačné, že nepripúšťa nijaké rozumné pochybnosti (teória acte clair). Odvolací súd nepovažuje v danom prípade oprávneným predložené prejudiciálne otázky za kvalifikované, teda opodstatnené a právne relevantné vo vzťahu k prebiehajúcemu konaniu. Z obsahu podaného odvolania, je zrejmé, že časť odvolacích námietok ako aj navrhované prejudiciálne otázky sa netýkajú predmetného uznesenia. Okresný súd pokiaľ exekúciu, z dôvodu nevykonateľnosti notárskej zápisnice ako exekučného titulu zastavil, neaplikoval ustanovenia týkajúce sa ochrany práv spotrebiteľa, a ani Smernicu Rady 93/13/EHS z 5. 4. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Plnomocenstvo udelené povinným Mgr. Tomášovi Kušnírovi v úverovej zmluve súd právne neposúdil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 1 OZ, resp. § 23a ods. 2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa. Vzhľadom na oprávneným predloženú druhú prejudiciálnu otázku odvolací súd uvádza, že v prípade naplnenia zákonných podmienok, okresný súd môže svojím rozhodnutím zastaviť prebiehajúcu exekúciu. Takéto rozhodnutie nie je v rozpore s článkom 17 Charty základných práv EÚ o ochrane vlastníckeho práva a ani v rozpore s článkom 47 Charty o práve na spravodlivý proces. Vzhľadom k uvedenému odvolací súd odvolateľom podaný návrh na prerušenie konania z dôvodu predloženia prejudiciálnej otázky na rozhodnutie Súdnemu dvoru EÚ v zmysle ust. § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. zamietol. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že oprávnený a povinný uzavreli dňa 28. 03. 2003 „Zmluvu o úvere“ (č.l. 6 spisu) ako tzv. formulárovú zmluvu. Jej súčasťou je aj „Splnomocnenie“, ktorým povinný splnomocnil advokáta Mgr. Tomáša Kušníra, „na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t.j., aby v mojom mene uznal môj záväzok z úveru vyššie uvedeného“. Dňa 05. 08. 2003 bola pred notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačom spísaná notárska zápisnica č. N 2275/2003, NZ 67342/2003, v bode 2 ktorej je konštatované, že povinný splnomocnil advokáta Mgr. Tomáša Kušníra na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu. V bodoch 3 až 5 notárskej zápisnice advokátsky koncipient Mgr. Bruno Žlnay na základe substitučnej plnenej moci udelenej advokátom Mgr. Tomášom Kušnírom, vyhlásil, že „v mene povinnej osoby uznáva dlh voči oprávnenej osobe v celkovej výške 16 336 Sk, čo do jeho základu aj do výšky vrátane úroku z omeškania vo výške 0,25 % denne od 25. 06. 2003 do zaplatenia, ktorý splatí v lehote do 12. 08. 2003, v opačnom prípade súhlasí s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, ako exekučného titulu“. Plnomocenstvo udelené advokátovi Mgr. Tomášovi Kušnírovi povinným priamo v zmluve o úvere nie je platným jednostranným právnym úkonom, pretože dlžník nemohol zasiahnuť do navrhovaného obsahu zmluvy a vzhľadom na jej predtlačenú formu nemohol povinný ovplyvniť ani výber svojho zástupcu. V čase uzavretia úverovej zmluvy nemal oprávnený žiadny právny dôvod trvať na tom, aby povinný dal plnomocenstvo splnomocnencovi (zástupcovi) vybranému oprávneným na právny úkon, ktorý v budúcnosti môže ale aj nemusí byť potrebné urobiť a to ešte k tomu len so súhlasom povinného (dobrovoľne). Povinný teda platne nesplnomocnil advokáta Mgr. Tomáša Kušníra na svoje zastupovanie; potom ani tento advokát nemohol následne platne splnomocniť Mgr. Bruna Žlnaya na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Pokiaľ oprávnený v odvolaní poukazuje na skutočnosť, že exekučný súd už skúmal exekučný titul v zmysle ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a nezistil rozpor žiadosti exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie so zákonom, táto skutočnosť nie je prekážkou, aby exekučný súd kedykoľvek v priebehu exekúcie zisťoval, či trvajú podmienky exekúcie. Ak zistí, že tomu tak nie je, rozhodne o zastavení exekúcie aj bez návrhu (§ 58 ods. 1 EP). Vydanie poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi nie je takým rozhodnutím, ktoré by podľa ust. § 159 ods. 3 O.s.p. tvorilo prekážku veci právoplatne rozhodnutej. Na základe uvedeného odvolací súd námietku oprávneného, že súd posudzoval vec, o ktorej už raz rozhodol, považoval za nedôvodnú, rovnako ako námietku oprávneného, že platnosť predmetného plnomocenstva posúdil notár pri spisovaní notárskej zápisnice, keďže súd nie je viazaný názorom notára pri spisovaní notárskej zápisnice. Neobstojí ani odvolacia námietka oprávneného, že súd prvého stupňa nedostatočne zistil skutkový stav, keď nevykonal náležité dokazovanie, pretože v exekučnom konaní sa už dokazovanie na objasnenie skutkového stavu veci nevykonáva, ale sa len overuje existencia exekučného titulu. Pre vyslovený záver okresného súdu, že notárska zápisnica nie je spôsobilým exekučným titulom bolo postačujúce oboznámiť sa s písomným vyhotovením zmluvy a notárskej zápisnice. Odvolací súd sa ďalšími argumentmi oprávneného v odvolaní nezaoberal, pretože okresný súd danými skutočnosťami rozhodnutie nedôvodnil a tiež preto, že vo vzťahu k vyššie uvedenému posudzovanému dôvodu na zastavenie exekúcie nie sú právne relevantné. Predpokladom na vedenie exekúcie voči dlžníkovi je exekučný titul (§ 41 EP). Exekučným titulom je iba také rozhodnutie, ktoré je vykonateľné (materiálne a formálne). V tomto rozsahu skúma exekučný súd exekučný titul pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie (§ 44 EP), na prípadnú námietku povinného proti exekúcii (§ 50 EP), na prípadný návrh povinného na zastavenie konania (§ 58 EP). Súd môže zároveň v tomto rozsahu skúmať exekučný titul počas celého exekučného konania (t.j. v každom štádiu konania na návrh účastníka alebo aj bez návrhu) a v prípade zistenia, že nie sú splnené podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti, môže exekúciu aj bez návrhu zastaviť. V tomto zmysle je koncipované aj ust. § 57 ods. 1 písm. a/ Exekučného poriadku, ako dôvod zastavenie exekúcie. Tento dôvod zahŕňa i prípad, kedy sa exekúcia nemala vôbec začať, keďže rozhodnutie nebolo vykonateľné a v čase rozhodovania o zastavení exekúcie stále vykonateľné nie je. Okresný súd danú exekúciu zastavil s odkazom na ust. § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku, podľa ktorého súd exekúciu zastaví, ak exekúciu vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať. Takáto iná právna kvalifikácia nemá žiaden vplyv na vecnú správnosť výsledku rozhodnutia. Rozhodnutie prvostupňového súdu bolo vecne správne vo výroku i napriek tomu, že exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku namiesto § 57 ods. 1 písm. a/ Exekučného poriadku. Odvolací súd preto uznesenie okresného súdu potvrdil ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.