Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 16Co/1/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6204112189 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 05. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6204112189.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a sudcov JUDr. Alexandra Mojša a JUDr. Ivice Hanuskovej, v právnej veci navrhovateľa G.. X. L., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom N., O. XXX/XX, právne zastúpeného JUDr. Jozefom Školníkom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Veľký Krtíš, Mierová 2, proti odporcovi F. N., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Q. O., Q. XXX/X, za účasti vedľajšieho účastníka Allianz - Slovenská poisťovňa, a. s., Bratislava, Námestie SNP 98/2, IČO: 00 151 700, o náhradu škody na zdraví, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 6C/89/2004 - 620 zo dňa 20. 10. 2011, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým návrh navrhovateľa vo zvyšku zamietol a v súvisiacom výroku o náhrade trov konania, p o t v r d z u j e . Vo zvyšku zostáva rozsudok nedotknutý. Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd čiastočne vyhovel návrhu navrhovateľa, ktorý sa návrhom zo dňa 26. 05. 2004 domáhal, aby súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť mu sumu 97.329,58 eur titulom: 1/ straty na zárobku počas trvania jeho práceneschopnosti, 2/ účelne vynaložených nákladov spojených s liečením a 3/ škody na zdraví - peňažným odškodnením bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia, všetko v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. Okresný súd vzhľadom na vykonané dokazovanie považoval nárok navrhovateľa za dôvodný len čiastočne a navrhovateľovi priznal náhradu škody na zdraví spočívajúcu v nároku na bolestné vo výške 394,34 eur, v nároku na sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 1.291,57 eur a na náhradu nákladov spojených s liečením vo výške 26,55 eur, teda spolu sumu 1.712,46 eur. Vo zvyšku súd návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol. O náhrade trov konania účastníkov súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 3 OSP. Odporca mal v predmetnej veci neúspech len v nepatrnej časti, náhradu trov konania si neuplatnil, a preto mu náhradu trov okresný súd nepriznal. Rovnako súd rozhodol ohľadne trov konania i vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi. V odôvodnení rozhodnutia okresný súd konštatoval, že na základe vykonaného dokazovania a právneho posúdenia veci dospel k záveru, že v predmetnej veci sa jedná o zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov, ktorá je založená na princípe objektívnej zodpovednosti - zodpovednosti bez ohľadu na zavinenie. Mal za to, že boli naplnené všetky predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu podľa § 427 Občianskeho zákonníka. Navrhovateľovi vznikla škoda ako spolucestujúcemu v osobnom motorovom vozidle, do ktorého narazilo osobné motorové vozidlo odporcu. Navrhovateľ si teda dôvodne uplatnil nárok na bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia s tým, že po vykonaní znaleckých dokazovaní právny zástupca navrhovateľa rešpektoval bodové ohodnotenie tak, ako bolo vyčíslené znalcami. Naviac sa navrhovateľ domáhal 60-násobného zvýšenia nároku týkajúce sa bolestného ako aj nároku na sťaženie spoločenského uplatnenia. Výška bolestného bola v zmysle vyhl. č. 32/1962 Zb. ustálená znaleckými posudkami sumou 394,34 eur a výška sťaženia spoločenského uplatnenia sumou 1.291,57 eur. V tomto rozsahu bol okresným súdom nárok navrhovateľa priznaný. Vo zvyšku, týkajúceho sa 60-násobného zvýšenia u každého z týchto nárokov, okresný súd konštatoval, že ani pri jednom z nárokov nezistil dôvody pre to, aby vyššie uvedené základné bodové ohodnotenie zvýšil. Pokiaľ ide o bolestné, ani jeden zo znalcov neuviedol žiadne také komplikácie, ktoré by umožňovali zvýšenie základného bodového ohodnotenia. Ak navrhovateľ uvádzal, že užíval lieky kvôli bolestiam v krčnej, driekovej chrbtice, a pod., išlo o ochorenia, ktoré boli u navrhovateľa zistené už aj pred dopravnou nehodou, ako to vyplývalo zo znaleckého posudku znalca T.. P.. Q. T., F.., P.. P. X., ako aj z lekárskej správy od P.. N. X.. Okresný súd nezistil žiadne dôvody pre to, aby pristúpil k zvýšeniu bodového ohodnotenia pre sťaženie spoločenského uplatnenia s odôvodnením, že navrhovateľ mal zdravotné problémy už aj pred dopravnou nehodou, nebol invalidizovaný v súvislosti s duševnými poruchami, ktoré utrpel pri poranení hlavy, ale bol invalidizovaný kvôli ťažkej poruche osobnosti vyvolanej poškodením mozgu. Keďže navrhovateľ mal zdravotné potiaže závažného charakteru aj pred dopravnou nehodou, a tieto ho už v tom čase obmedzovali v každodennom živote, pri športe a bol limitovaný týmito poraneniami i pred dopravnou nehodou, okresný súd nepovažoval návrh týkajúci sa 60-násobného zvýšenia základného bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia za dôvodný. Okrem toho okresný súd zdôraznil, že zdravotný stav navrhovateľa po dopravnej nehode nebol taký, ako ho opisoval sám navrhovateľ, nakoľko z pripojeného priestupkového spisu mal za preukázané, že navrhovateľ s odstupom pár mesiacov po dopravnej nehode (november 2003) sám viedol motorové vozidlo, pričom pod vplyvom alkoholu spôsobil dopravnú nehodu. Ani výsluchom svedkov okresný súd nezistil také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia. Navrhovateľ si návrhom uplatňoval i stratu na zárobku počas trvania práceneschopnosti. V tejto časti súd nepovažoval nárok za preukázaný, pracovnú zmluvu navrhovateľ nevedel predložiť a okresný súd tak vychádzal len z dokladov zo Sociálnej poisťovne ústredie Bratislava (viď č. l. 589 spisu) a rovnopisu dodatku k pracovnej zmluve zo dňa 11. 10. 1999. Navrhovateľ bol práceneschopný od 07. 01. 2003 do 31. 12. 2003. Za obdobie práceneschopnosti by dosiahol hrubý zárobok vo výške 2.533,38 eur, pričom nemocenské dávky, ktoré boli v tom čase navrhovateľovi za rovnaké obdobie vyplatené, predstavovali sumu 2.680,24 eur (80.745,- Sk v pôvodne platnej mene). S prihliadnutím na tieto skutočnosti potom súd návrh navrhovateľovi na náhradu za stratu na zárobku počas práceneschopnosti nepriznal. Okresný súd považoval za dôvodný nárok týkajúci sa náhrady nákladov spojených s liečením a priznal navrhovateľovi nahradenie nákladov za nemocničný pobyt vo výške 21,57 eur a náklady súvisiace s vystavením lekárskeho posudku vo výške 4,97 eur. Spolu tak náhrada nákladov spojených s liečením bola navrhovateľovi priznaná vo výške 26,55 eur, nakoľko u ostatných dokladov navrhovateľ nepreukázal, že by sa jednalo o náklady vynaložené s liečením, ktoré by priamo súviselo s predmetnou dopravnou nehodou. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej 15 dňovej lehote (§ 204 ods. 1, veta prvá OSP) odvolanie navrhovateľ. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil podľa § 221 ods. 1 písm. h) OSP, pretože okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Prvostupňovému rozhodnutiu vyčítal, že mu nebolo priznané 60-násobné zvýšenie odškodnenia za bolestné vo výške 46.126,27 eur a 60-násobné zvýšenie odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia v celkovej sume 46.604,26 eur v zmysle pôvodne podaného návrhu. Potvrdil, že pred dopravnou nehodou mal problémy s krčnou chrbticou, avšak tieto neboli takého charakteru a v takom rozsahu ako po dopravnej nehode. Doposiaľ je navrhovateľ nútený absolvovať liečbu z dôvodu nežiadúcich účinkov užívania liekov. Poukázal na záver znaleckého posudku P.. D. A., F.. ( č. 36/2010 zo dňa 17. 10. 2010 ), podľa ktorého je v príčinnej súvislosti s poškodením zdravia navrhovateľa pri dopravnej nehode zo dňa 07. 01. 2003 vznik jeho duševnej poruchy, konkrétne zmiešanej úzkostno- depresívnej poruchy vzniknutej v dôsledku somatického ochorenia. Potvrdil, že jeho zdravotný stav sa po hospitalizácii vo Fakultnej nemocnici s poliklinikou F. D. Roosevelta v Banskej Bystrici v období od 01. 03. 2011 do 23. 09. 2011 zlepšil, ale zlepšenie býva len dočasné a v pravidelných periódach je nútený sa opakovane vracať na psychiatrické oddelenie. Opakovane zdôraznil, že trvalé následky na zdraví podstatnou mierou znemožňujú jeho plné spoločenské, rodinné, kultúrne, politické a športové uplatnenie v živote s možnosťou ďalšieho vzdelávania. Pokiaľ ide o nárok týkajúci sa straty na zárobku počas práceneschopnosti, uviedol, že v rozhodnom období pracoval v Agrodružstve Želovce, avšak vykonával aj podnikateľskú činnosť. V odvolacom konaní predložil súdu výkaz o majetku a záväzkoch, podľa ktorého ku dňu 31. 12. 2003 podnikateľskou aktivitou znásobil svoj majetok z hodnoty 3 mil. Sk (vo vtedy platnej mene) na hodnotu 18 mil. Sk (vo vtedy platnej mene). Navrhovateľ v odvolaní sám uviedol, že v tom čase nebol odkázaný na príjem od svojho zamestnávateľa a občasné zdravotné problémy mu nebránili viesť pestrý spoločenský život, cestovať, zarábať. Bol bonitným klientom banky a v roku 2004 aj držiteľom zlatej kreditnej karty s možnosťou debetu 1 mil. Sk. Na záver poukázal na to, že: „primerané zvýšenie odškodného by mu umožnilo aspoň takýmto spôsobom kompenzovať to o čo v relatívne mladom veku prišiel, vzhľadom na jeho predchádzajúci charakter a spôsob života, keď ako podnikateľ - roľník, sa zaoberal v prvom rade prácou na poli a v záhrade, pričom úroda predstavovala pre neho a jeho rodinu široký zdroj obživy, čomu sa už nikdy nebude môcť venovať“. K odvolaniu navrhovateľa sa písomne vyjadril vedľajší účastník. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil, pretože rozsah trvalých následkov a vzniknutých bolestí bol v dostatočnom rozsahu objektivizovaný znaleckými posudkami P.. T. a P.. X., keď z ich záverov jednoznačne vyplýva, že navrhovateľ už pred úrazom nebol zdravý, naopak mal výrazné zdravotné problémy (degeneratívne zmeny v driekovej a krčnej chrbtici). Znalec P.. D. Q. F.. na ktorého závery navrhovateľ v odvolaní poukazuje, sám vyslovil, že navrhovateľ neutrpel také vážne duševné poranenie, aby bolo dôvodné zvýšiť odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia. Vedľajší účastník preto súhlasil so záverom súdneho znalca, že u navrhovateľa nedošlo z titulu dopravnej nehody zo dňa 07. 01. 2003 k vzniku vážnej duševnej poruchy po ťažkom poranení hlavy. Ďalej uviedol, že navrhovateľ ako nositeľ dôkazného bremena bol povinný preukázať, že je v priamej príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou utrpel stratu na zárobku v určitom konkrétnom rozsahu. Navrhovateľ a jeho vtedajší právny zástupca, ktorý bol navyše aj správcom konkurznej podstaty Agrodružstva Želovce mali podľa neho dostatok času, aby zabezpečili relevantné doklady pre preukázanie výšky vzniknutej straty na zárobku. Vzniknutý stav dôkaznej núdze je len priamym dôsledkom nedôsledného prístupu navrhovateľa k splneniu si jeho základnej procesnoprávnej povinnosti, a to povinnosti včas predkladať, resp. navrhovať vykonanie dôkazov preukazujúcich jeho tvrdenie. Výkaz o majetku a záväzkoch, ktorý navrhovateľ predložil až v odvolacom konaní, nepreukazuje zárobkové pomery navrhovateľa zo závislej činnosti v rozhodujúcom období, nakoľko sa týka majetku a príjmov dosahovaných žalobcom ako podnikajúcou fyzickou osobou, živnostníkom, pričom navrhovateľ si v súdnom konaní uplatňoval len stratu na zárobku dosahovanú zo závislej činnosti, nie však ušlý zisk z titulu podnikania. Na základe podaného odvolania navrhovateľa, krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP), prejednal vec v medziach daných odvolaním v rozsahu určenom ust. § 212 ods. 1 OSP bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 1, 2 OSP a rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku, ktorým okresný súd vo zvyšku návrh navrhovateľa zamietol a v súvisiacom výroku o náhrade trov prvostupňového konania, podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil ako vecne správny. Výrok rozsudku, ktorým súd uložil povinnosť odporcovi zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.712,46 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku, ktorým bolo čiastočne navrhovateľovi vyhovené, zostáva podľa § 206 ods. 2 OSP nedotknutý. Podľa § 219 ods. 1, 2 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Po preskúmaní veci odvolací súd konštatuje, že okresný súd vykonal dokazovanie vo veci v dostatočnom rozsahu, vykonané dôkazy správne vyhodnotil podľa § 132 OSP a svoje rozhodnutie aj náležite odôvodnil podľa § 157 ods. 2 OSP. Odvolací súd sa stotožňuje s dôvodmi rozhodnutia okresného súdu a na tieto v podrobnostiach odkazuje. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd dodáva: Z odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami, pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Okresný súd neporušil právo účastníkov konania na spravodlivý proces, nakoľko v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť, naopak okresný súd ich náležitým spôsobom v celom súhrne posúdil a aj náležite vyhodnotil (nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. 36/2010). Odvolací súd tým reaguje na námietku navrhovateľa, že okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Prvostupňový súd je vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozhodnutia koherentný, jeho rozhodnutie je konzistentné a jeho argumenty podporujú príslušný záver o čiastočnej odôvodnenosti nároku navrhovateľa. Rozhodnutie prvostupňového súdu je presvedčivé, premisy zvolené v rozhodnutí rovnako ako aj závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, sú pre právnickú, ale i laickú verejnosť prijateľné, racionálne a aj spravodlivé. Obsah predmetného odvolania je takmer zhodný s obsahom návrhu navrhovateľa, ako aj neskôr podaných ústnych a písomných podaní, a preto odôvodnenie rozhodnutia vo vzťahu k námietkám navrhovateľa je úplné, aj pokiaľ ide o samotné odvolanie. Navrhovateľ v odvolaní neuvádza žiadne nové relevantné skutočnosti. Pokiaľ ide o argument navrhovateľa uvádzaný v odvolaní týkajúci sa skutočnosti, že navrhovateľ v rozhodnom období nielen pracoval v Agrodružstve Želovce, ale vykonával i podnikateľskú činnosti, odvolací súd dodáva, že uvedený výkaz o majetku a záväzkoch navrhovateľa nepreukazuje zárobkové pomery žalobcu zo závislej činnosti v rozhodnom období, pretože sa týka majetku a príjmov dosahovaných navrhovateľom, ako podnikajúcou fyzickou osobou, živnostníkom. Navrhovateľ si v súdnom konaní uplatňoval len stratu na zárobku dosahovanú zo závislej činnosti a nie ušlý zisk z titulu podnikania. Takýto nárok nebol navrhovateľom v konaní uplatnený, a ani v rámci odvolacieho konania nebol špecifikovaný ( individualizovný ). V súvislosti s posúdením zdravotného stavu navrhovateľa pred dopravnou nehodou a po nej vyznieva odvolanie navrhovateľa rozporuplne, najmä pokiaľ ide o dôvody poukazujúce na zvýšenie základného bodového ohodnotenia bolestného ako i sťaženia spoločenského uplatnenia. Navrhovateľ v odvolaní predložil výkaz o majetku ku dňu 31. 12. 2003 t. j. za obdobie roka 2003, keď za uvedené obdobie mal znásobiť svoj majetok z hodnoty 3 mil. Sk na hodnotu 18 mil. Sk. Sám navrhovateľ uvádza, že: „nebol odkázaný na príjem od jeho zamestnávateľa a jeho občasné zdravotné problémy mu nebránili viesť pestrý spoločenský život, cestovať, zarábať, pričom ešte v roku 2004 bol navrhovateľa bonitným klientom banky“. Navrhovateľ bol však bol od 07.01.2003 až do 31.12.2003 práceneschopný. V súvislosti s mimoriadnym zvýšením bolestného v zmysle § 7 ods. 3 vyhl. č. 32/1965 Zb. odvolací súd poukazuje na to, že z posudku vypracovaného P.. Q. F.. je zrejmé, že v prípade žalobcu nešlo o mučivé útrapy, resp. mučivé stavy, ktoré sú predpokladom mimoriadneho zvýšenia bolestného. Vyhláška č. 32/1965 Zb. rámcovo stanovila predpoklady pre vznik nároku na základné odškodnenie a pre vznik nároku na jeho mimoriadne zvýšenie (sťaženie spoločenského uplatnenia), určila zároveň hľadiská, na ktoré treba vziať zreteľ, a ktoré v ich vzájomnej nadväznosti a kombinácii usmerňujú úvahu súdu o miere primeranosti zvýšenia vo výnimočných prípadoch hodných osobitného zreteľa. V prejednávanej veci okresný súd nezistil nevyhnutnú výnimočnosť prípadu hodného osobitného zreteľa u navrhovateľa, ktorá je predpokladom pre vyhovenie návrhu. Nie je možné stotožňovať pojem „trvalé následky úrazu“ s pojmom „sťaženie spoločenského uplatnenia“, pretože sťaženie spoločenského uplatnenia nespočíva len vo viditeľných následkoch úrazu (telesné alebo psychické poškodenie). Odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia podľa § 4 vyhl. č. 32/1965 Zb. slúži na odstránenie nepriaznivých dôsledkov poškodenia zdravia pre životné úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh. Pod týmito pojmami vyhlášky je potrebné rozumieť to, že ak sa zmenil spôsob a kvalita života poškodeného oproti tomu, akým spôsobom žil pred úrazom, sú dané dôvody na odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia bez ohľadu na to, či bol poškodený významnou kultúrne, spoločensky alebo politicky činnou osobou. Okresný súd preto správne vyhodnotil, ak vzhľadom na predchádzajúci zlý zdravotný stav navrhovateľa vyhodnotil, že nedošlo k takej zmene spôsobu a kvality života navrhovateľa, oproti tomu, akým spôsobom žil pred úrazom. V tomto rozsahu navrhovateľ dôkazné bremeno neuniesol. Navrhovateľ už aj pred dopravnou nehodou mal potiaže, ktoré ho obmedzovali v každodennom živote, pri športe, bol limitovaný týmito poraneniami a ani výsluchom svedkov neboli zistené také skutočnosti, ktoré by zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia odôvodnili. Nie každé poškodenie zdravia je dôvodom hodným osobitného zreteľa, ako existencie predpokladu pre mimoriadne zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia. Skutočnosti, na ktoré poukazoval navrhovateľ v odvolaní týkajúce sa jeho manželského spolužitia, však pri výsluchu manželky navrhovateľa ako svedkyne neboli pred prvostupňovým súdom preukázané. Pokiaľ ide o jeho zdravotný stav pred dopravnou nehodou, zo správy zo Sociálnej poisťovne je jednoznačne preukázané, že navrhovateľ bol práceneschopný, a to v čase od 06. 08. 2001 do 31. 01. 2002 ( v trvaní 6 mesiacov ) a od 08. 05. 2002 do 30. 06. 2002 v trvaní 2 mesiacov (viď č. l. 596 v spise). Tvrdenia uvádzané navrhovateľom v konaní je však navrhovateľ nútený i preukázať, pričom tak prvostupňový ako ani odvolací súd nemal za preukázané, že navrhovateľ bol nútený ukončiť podnikanie zo zdravotných dôvodov, resp. že výlučne v dôsledku následkov dopravnej nehody nie je schopný sa o seba postarať, je odkázaný na pomoc iných osôb, resp. že by bol v dôsledku duševnej poruchy vylúčený zo spoločenského, kultúrneho, rodinného života. Už pred dopravnou nehodou navrhovateľ poukazoval na zdravotné obtiaže, ktoré mu bránili športovať, dlhšie sedieť, či schopnosť spať v súvislosti s problémami s krčnou a driekovou chrbticou. Navrhovateľ nepreukázal (neoznačil dôkaz), že pred dopravnou nehodou pracoval na poli, v záhrade, podnikal, a pod., pričom práve v dôsledku dopravnej nehody v súčasnej dobe tieto práce nevykonáva. Lekárske posudky len konštatovali, že zdravotný stav u navrhovateľa sa po dopravnej nehode zhoršil. Podľa znalcov mal navrhovateľ pred dopravnou nehodou zdravotné obtiaže, ktoré ho obmedzovali v bežnom spôsobe života, najmä v dôsledku bolesti chrbtice, hlavy. Znalec P.. D. A., F.. vo svojom písomnom podaní uviedol, že zdravotný stav navrhovateľa sa postupom času od dopravnej nehody zhoršoval, čo sa odrážalo v kritériách pre posúdenie sťaženia spoločenského uplatnenia. O stabilizácii zdravotného stavu navrhovateľa v takom rozsahu, že bolo možné vykonať posúdenie sťaženia spoločenského uplatnenia a obodovať ho v zákonnom rozsahu, je možné podľa neho hovoriť až v súvislosti s nastavením na adekvátnu psychiatrickú liečbu (od 12. 03. 2010 Ústavná psychiatrická liečba od 23. 08. až 06. 10. 2010). Počas tejto hospitalizácie došlo k ústupu úzkostnodepresívneho prežívania i fluktuácie kognitívnych funkcií, nebola potvrdená prítomnosť psychotických fenoménov, ani organického poškodenia mozgových funkcií poškodeného, stav bol diagnosticky hodnotený ako zmiešaná úzkostnodepresívna porucha vzniknutá v dôsledku somatického ochorenia. Znalec ďalej konštatoval, že popisované zmeny kognitívnych funkcií v období od úrazu až po súčasnosť možno s veľkou pravdepodobnosťou pripísať nadužívaniu a miešaniu rôznych oficiálnych aj neoficiálnych analegeticky aj hypnoticky pôsobiacich prostriedkov. Na nepriaznivý vývoj zdravotného stavu poškodeného sa podpísala aj skutočnosť, že sa dostal do adekvátnej starostlivosti psychiatra až v roku 2010. Uvedenú skutočnosť podľa znalca potvrdzuje aj fakt, že nastavenie na adekvátnu psychiatrickú liečbu, absolvovanie psychiatrickej hospitalizácie a racionalizácie analgetickej terapie, viedli k zlepšeniu psychopatologického obrazu tak v zmysle ústupu úzkostno-depresívneho prežívania, ako aj zlepšenia kognitívneho fungovania. V závere znaleckého posudku súdny znalec jednoznačne konštatoval, že navrhovateľ neutrpel také vážne duševné poranenie, aby bolo dôvodné zvýšiť odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia. U navrhovateľa nedošlo z titulu dopravnej nehody zo dňa 07. 01. 2003 k vzniku vážnej duševnej poruchy po ťažkom poranení hlavy. Uvedené konštatoval i znalec P.. X., keď zhodne uviedol, že u navrhovateľa pri dopravnej nehode nedošlo k úrazu hlavy. Sporná je preto aj skutočnosť, že navrhovateľ bol invalidizovaný na základe tejto diagnózy, hoci táto bola popretá opakovane vykonaným znaleckým dokazovaním. Prvostupňový súd preto správne právne odôvodnil, prečo návrhu vyhovel len čiastočne a na základe akých skutočností vychádzal, keď dospel k záveru, že v prejednávanej veci nie sú dané dôvody pre mimoriadne zvýšenie tak náhrady za bolesť ako aj náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v zmysle § 7 ods. 3 vyhl. č. 32/1965 Zb.. Na základe uvedených skutočností odvolací súd rozsudok okresného súdu, ktorým bol návrh navrhovateľa vo zvyšku zamietnutý a v súvisiacom výroku o náhrade trov konania , ako vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2 OSP potvrdil. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania tak, že náhradu trov odvolacieho konania navrhovateľovi nepriznal. Vychádzal z ust. § 224 ods. 1 s použitím § 142 ods. 1 OSP. Na základe týchto ustanovení navrhovateľovi ako neúspešnému účastníkovi odvolacieho konania nevzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania tak, ako si ich v písomne podanom odvolaní uplatnil. Preto mu ich odvolací súd nepriznal. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.