Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 13CoE/271/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6205201256 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ferdinand Zimmermann ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6205201256.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, vo veci exekúcie začatej na návrh oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpený splnomocnenou advokátskou kanceláriou: Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, proti povinnému: Y. W., nar. XX. XX. XXXX, bytom V. X., V. XXX/XX, vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Rudolf Krutý Exekútorský úrad Bratislava, Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, pod sp. zn. EX 3297/10, o odvolaní oprávneného zo dňa 22. 05. 2012 a 09. 08. 2012 proti uzneseniu Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 7Er/223/2005-55 zo dňa 25. 04. 2012, takto r o z h o d o l : Návrh oprávneného na prerušenie konania z a m i e t a. Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Odvolaním napadnutým uznesením okresný súd exekúciu vykonávanú súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju v zmysle ustanovenia § 57 ods. 1 písm. g/ zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (ďalej aj „EP“). Súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal. V odôvodnení predmetného uznesenia okresný súd uviedol, že exekučným titulom je notárska zápisnica N 3603/2004, NZ 76363/2004 zo dňa 16. 10. 2004. Súd zistil, že oprávnený a povinný uzavreli dňa 25. 06. 2003 zmluvu o úvere, ktorej súčasťou bolo aj splnomocnenie, ktorým povinný splnomocnil advokáta Mgr. Tomáša Kušníra na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu v mene povinného. Na notárskom úrade tak bola spísaná notárska zápisnica, kde za povinného konal a zápisnicu podpísal Mgr. Tomáš Kušnír, ktorý za povinného uznal dlh voči oprávnenej osobe v celkovej sume 221,20 Eur. Splnomocnený zástupca tiež vyhlásil, že dlh splatí povinný v lehote do 25. 10. 2004, v opačnom prípade vyjadril súhlas s použitím notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Okresný súd zistil, že zmluvné zastúpenie vzniklo súčasne s uzavretím zmluvy o úvere v čase, keď žiadny dlh neexistoval. Poukázal tiež na rozpor záujmov povinného a zástupcu. Povinný nemal pri uzatváraní zmluvy možnosť voľby výberu svojho zástupcu, lebo zo zmluvy o úvere je zrejmé, že v nej bola použitá predtlač, ktorá už obsahovala meno splnomocnenca Mgr. Tomáša Kušníra. Uznať záväzok alebo dlh je právom dlžníka, ktorý v budúcnosti môže realizovať ale aj nemusí. Podľa zákona nie je prípustné, aby sa niekto vzdal práva, ktoré môže vzniknúť až v budúcnosti. Takáto dohoda je podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatná, t.j. ak v čase uzavretia zmluvy o úvere a dohody o splnomocnení neexistoval dlh a nebola známa ani jeho výška, v tomto čase nemohol povinný realizovať svoje právo dlh uznať alebo nie a tiež nemohol splnomocniť Mgr. Tomáša Kušníra na takéto právo. Súd tak dospel k záveru, že uznanie dlhu ako aj súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice sú právne úkony, ktoré splnomocnený zástupca povinného urobil v rozpore s jeho záujmami. Tým svojim účelom odporovali zákonu a preto sú v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatné. Okresný súd ďalej uviedol, že notárska zápisnica bola spísaná len so zástupcom povinného. Ak má ísť o spôsobilý exekučný titul mala byť notárska zápisnica spísaná s povinnou ako aj s oprávnenou osobou. Predmetná notárska zápisnica tak nezodpovedá požiadavkám ustanovenia § 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku. Taktiež dohoda o plnomocenstve, ktorá bola uzavretá medzi povinným a Mgr. Tomášom Kušnírom podľa § 31 Občianskeho zákonníka je absolútne neplatná a z toho dôvodu chýba ďalší predpoklad na to, aby notárska zápisnica mohla byť spôsobilým exekučným titulom. Súd tiež zdôraznil, že povinný bol zaviazaný na zaplatenie dlhu v lehote, o ktorej nemal ani vedomosť a nemal ani vedomosť, že mu začala plynúť lehota, pričom na základe jej uplynutia sa notárska zápisnica stala vykonateľným exekučným titulom. Predmetná notárska zápisnica nemôže byť exekučným titulom, lebo nezodpovedá požiadavkám, ktoré sa na notársku zápisnicu, ako na titul pre exekúcie kladú, ďalej z dôvodu, že plnomocenstvo udelené povinným je v rozpore s § 31 a nasl. Občianskeho zákonníka, tak i uznanie záväzku, ktoré vzniklo podľa § 323 Obchodného zákonníka spolu s udelením súhlasu s vykonateľnosťou notárskej zápisnice sú neplatné. Proti uzneseniu okresného súdu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Vytýkal súdu, že sa postavil do pozície orgánu vykonávajúceho komplexné preskúmanie exekučného titulu, ktorá mu neprináleží. Exekučný súd nie je „legitímne schopný“ vykonávať úkony smerujúce k opätovnému komplexnému rozhodovaniu o veci, lebo exekučný súd preskúmal súlad exekučného titulu so zákonom „s výsledkom absolútnej nerozpornosti“ v zmysle ust. § 44 ods. 2 EP. Exekučný súd je v oblasti prieskumu exekučného titulu limitovaný ust. § 36 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti. Ak právny poriadok osobitne upravuje nástroje právnej kontroly a zodpovednostné mechanizmy ochrany práv subjektov, musí ich exekučný súd rešpektovať a nemôže ich nahrádzať vlastnou činnosťou. Oprávnený ďalej uviedol, že bolo povinnosťou notára pri výkone verejnej moci ex offo posúdiť súlad úkonu obsahujúceho právny záväzok a súlad so zákonnom a dobrými mravmi. Notár, ako právne vzdelaná osoba, je spôsobilý posúdiť, či požadovaný úkon odporuje zákonu alebo ho obchádza. Ani chýbajúcu právnu úpravu, nemôže súd nahrádzať svojimi rozhodnutiami. S poukazom na rozhodnutia Ústavného súdu, konkrétne uznesenie sp. zn. I. ÚS 331/09, I. ÚS 212/06 uviedol, že v prípade dvojakého výkladu právneho predpisu, je povinnosťou všeobecného súdu vykladať právny predpis spôsobom ústavne konformným. Podľa názoru oprávneného exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť, či meniť obsah notárskej zápisnice, ktorá je exekučným titulom. Ani v prípade pasívneho správania účastníka (povinného) v konaní, v ktorom bol exekučný titul vydaný, nemôže exekučný súd naprávať prípadné chyby a nedostatky exekučného titulu. Oprávnený uplatnil aj odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a/ OSP v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. d/ OSP, v zmysle ktorého súd svojím postupom odňal účastníkovi konania možnosť konať pred súdom. Exekučný súd konal pri revízii notárskej činnosti mimo rámec zverenej právomoci, úplne ignoroval všetky procesné zásady súdneho rozhodovania v právnom štáte spojené s exekučnou vecou. Poukázal aj na zásadu zákazu diskriminácie v zmysle čl. 12 ods. 2 Ústavy SR a článku 14 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd. Nie je možné objektívne a rozumne ospravedlniť odlišné zaobchádzanie s oprávneným, a to ani v súvislosti s jeho postavením ako podnikateľského subjektu. Podľa názoru oprávneného súd založil a odôvodnil svoje rozhodnutie na normatívnej úprave, ktorá nemá v Slovenskej republike povahu prameňa práva, keď aplikoval ustanovenie Smernice Rady 93/13/EHS z 5. 4. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej aj „smernica“) a poukázal na rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie, čo je v danej veci neprípustné. Okresný súd bez vypočutia oprávneného rozhodol o jeho právnom postavení, pričom nemal možnosť vyjadriť sa a reagovať na akékoľvek tvrdenia, argumenty a dôkazy, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie exekučného súdu. Podľa názoru oprávneného súd prvého stupňa nedostatočne zistil skutkový stav. Nevykonal náležité dokazovanie, pričom rozhodnutie môže byť postavené len na dôsledne zistenom skutkovom stave. V prípade, a ak súd nemá dostatočný podklad pre rozhodnutie, je povinný vykonať aj dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli. Oprávnený namietal aj to, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia (§ 205 ods. 2 písm. f/ OSP). Súd v odôvodnení napadnutého uznesenia uvádza, že udelené plnomocenstvo považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 1 OZ resp. § 23a ods. 2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, pričom neprijateľnosť podmienky vidí v hrubom nepomere medzi právami a povinnosťami v neprospech povinného ako spotrebiteľa. Udelením plnomocenstva povinný preniesol na tretiu osobu oprávnenie uznať svoj dlh vo forme notárskej zápisnice, pričom mohol plnomocenstvo kedykoľvek odvolať. Uzavreté plnomocenstvo nemožno považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku, nie je zmluvným ustanovením a nemožno naň aplikovať úpravu neprijateľných zmluvných podmienok obsiahnutú v ust. § 53 OZ. Je aj dostatočne určité a zrozumiteľné. Súd tiež nesprávne konštatoval, že povinný udelil plnomocenstvo v čase, keď dlh neexistoval. Právnym poriadkom nie je vylúčená možnosť uznať dlh v čase jeho vzniku. Nie je správny ani záver, že zástupca povinného zjavne nehájil záujmy povinného, pretože spísal notársku zápisnicu v jeho neprospech. Tento záver nevyplýva z vykonaného dokazovania, ide len o domnienku a subjektívny názor súdu. Poukázal aj na ust. § 41 ods. 2 písm. c/ EP, podľa ktorého osoba povinná a oprávnená majú byť v notárskej zápisnici vyznačené. Nie je potrebné, aby notárska zápisnica bola úkonom oboch osôb s poukazom aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Co 7/2007 a nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 5/2000. Naviac otázku, či exekučný titul bol vydaný v súlade s právnym poriadkom, súd posudzoval, keď poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie. Neexistujú iné dôvody na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú, pretože od vydania poverenia na vykonanie exekúcie nenastali žiadne nové právne a ani skutkové okolnosti, ktoré by mali viesť k zmene postoja súdu. Vzhľadom na tieto odvolacie námietky oprávnený žiadal napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Vyjadrenie k odvolaniu oprávneného nebolo podané. Dňa 09. 08. 2012 a tiež 07. 09. 2012 bolo okresnému súdu doručené podanie oprávneného, v ktorom oprávnený doplnil právnu argumentáciu k podanému odvolaniu a zároveň podal návrh na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ OSP a čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ. V podaní poukázal na rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu SR, konkrétne na uznesenie z 14. 3. 2012, č. k. I. ÚS 120/2012-12, ako aj na novelu k Exekučnému poriadku č. 384/2008 Z. z.. Uviedol, že súd posúdil plnomocenstvo v zmluve o úvere za neprijateľnú podmienku podľa § 53 ods. 1 OZ, resp. podľa ust. § 23a ods. 2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa bez náležitého zdôvodnenia. Namietal, že súd sa nevysporiadal s výkladovými pravidlami uvedenými v Smernici a nijako nezdôvodnil prečo považuje za neprijateľnú podmienku v zmluve o úvere splnomocnenie, ktorým dlžník dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Podľa jeho názoru je nutné požiadať Súdny dvor EÚ o výklad pojmu „nekalá zmluvná podmienka“, lebo v prílohe smernice nie je výslovne uvedené, že splnomocnenie, ktorým dlžník dobrovoľne splnomocní fyzickú osobu na spísanie notárskej zápisnice, aby v jeho mene uznal dlh do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva, treba považovať za nekalú podmienku. Žiadal preto predložiť Súdnemu dvoru EÚ dve prejudiciálne otázky, a to konkrétne, či „je možné za neprijateľnú zmluvnú podmienku považovať aj jednostranný právny úkon spotrebiteľa, ktorý má možnosť kedykoľvek odvolať a ktorý dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda aby v jeho mene uznal v rámci zmluvy o úvere dlh do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva, a na tomto základe zamietnuť exekúciu pohľadávky plynúcej z tejto zmluvy?“ A či „je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv EÚ také rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktoré aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotné ustanovenia s odkazom na Smernicu 93/13/EHS zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi?“ Rozhodnutie okresného súdu bolo vydané vyšším súdnym úradníkom. Zákonná sudkyňa uviedla, že odvolaniu nemieni vyhovieť a podľa ust. § 374 ods. 4, druhej vety OSP vec predložila na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 OSP bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a uznesenie okresného súdu podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správne potvrdil. Pokiaľ oprávnený navrhol exekučné konanie prerušiť podľa ust. § 109 ods. 1 písm. c/ OSP odvolací súd uvádza: Úlohou Súdneho dvora Európskej únie v rámci prejudiciálneho konania v zmysle čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej „ZFEÚ“) je poskytnúť výklad práva Únie (výkladu zmlúv; platnosti a výkladu aktov inštitúcií, orgánov alebo úradov alebo agentúr Únie) a nie uplatňovať právo na skutkový stav v konaní vo veci samej, čo je úlohou vnútroštátneho súdu. Súdnemu dvoru neprislúcha rozhodovať o skutkových otázkach prejednávaných v konaní o veci samej, ani rozhodovať o rozdielnych názoroch na výklad alebo uplatňovanie vnútroštátnych predpisov. Z ustálenej judikatúry Súdneho dvora Európskej únie vyplýva, že rozhodnutie o predložení prejudiciálnej otázky je vecou výlučnej kompetencie vnútroštátneho súdu po zistení, že pre vydanie jeho rozhodnutia je potrebné rozhodnúť o výklade práva Únie. „Pánom“ rozhodnutia o predložení prejudiciálnej otázky nie sú účastníci konania, ale len (predkladajúci) súd, ktorý dospel k názoru, že pre kvalifikované s právom Únie konformné rozhodnutie potrebuje interpretačnú pomoc Súdneho dvora Európskej únie. Aj v prípade, ak ide o rozhodnutie, proti ktorého nie je prípustný opravný prostriedok, Súdny dvor Európskej únie definoval, kedy súd nie je povinný položiť prejudiciálnu otázku (v týchto súvislostiach odvolací súd poukazuje aj na rozhodnutie Súdneho dvora zo dňa 6. 10. 1982 vo veci CILFIT C-283/81). Táto situácia nastane v prípade, ak predložená otázka je irelevantná, vecne zhodná s otázkou, o ktorej sa už rozhodlo v prejudiciálnom konaní (teória act éclairé) a v prípade, ak je správne uplatňovanie práva Únie také jednoznačné, že nepripúšťa nijaké rozumné pochybnosti (teória acte clair). Odvolací súd nepovažuje v danom prípade oprávneným predložené prejudiciálne otázky za kvalifikované, teda opodstatnené a právne relevantné vo vzťahu k prebiehajúcemu konaniu. Z obsahu podaného odvolania, je zrejmé, že časť odvolacích námietok ako aj navrhované prejudiciálne otázky sa netýkajú predmetného uznesenia. Okresný súd pokiaľ exekúciu, z dôvodu nevykonateľnosti notárskej zápisnice ako exekučného titulu zastavil, neaplikoval ustanovenia týkajúce sa ochrany práv spotrebiteľa, a ani Smernicu Rady 93/13/EHS z 5. 4. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Plnomocenstvo udelené povinným Mgr. Tomášovi Kušnírovi v úverovej zmluve súd právne neposúdil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 1 OZ, resp. § 23a ods. 2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa. Vzhľadom na oprávneným predloženú druhú prejudiciálnu otázku odvolací súd uvádza, že v prípade naplnenia zákonných podmienok, okresný súd môže svojím rozhodnutím zastaviť prebiehajúcu exekúciu. Takéto rozhodnutie nie je v rozpore s článkom 17 Charty základných práv EÚ o ochrane vlastníckeho práva a ani v rozpore s článkom 47 Charty o práve na spravodlivý proces. Vzhľadom k uvedenému odvolací súd odvolateľom podaný návrh na prerušenie konania z dôvodu predloženia prejudiciálnej otázky na rozhodnutie Súdnemu dvoru EÚ v zmysle ust. § 109 ods. 1 písm. c/ OSP zamietol. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že oprávnený a povinný uzavreli dňa 25. 06. 2003 „Zmluvu o úvere“ (č.l. 7 spisu) ako tzv. formulárovú zmluvu. Jej súčasťou je aj „Splnomocnenie“, ktorým povinný splnomocnil advokáta Mgr. Tomáša Kušníra, „na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t.j., aby v mojom mene uznal môj záväzok z úveru vyššie uvedeného“. Dňa 16. 10. 2004 bola pred notárkou JUDr. Jarmilou Kováčovou spísaná notárska zápisnica č. N 3603/2004, NZ 76363/2004, v bode 2 ktorej je konštatované, že povinný splnomocnil advokáta Mgr. Tomáša Kušníra na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu. V bodoch 3 až 5 notárskej zápisnice advokát Mgr. Tomáš Kušnír vyhlásil, že „v mene povinnej osoby uznáva dlh voči oprávnenej osobe v celkovej výške 6 664 Sk, čo do jeho základu aj do výšky, ktorý splatí v lehote do 25. 10. 2004, v opačnom prípade súhlasí s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, ako exekučného titulu“. Plnomocenstvo udelené advokátovi Mgr. Tomášovi Kušnírovi povinným priamo v zmluve o úvere nie je platným jednostranným právnym úkonom, pretože dlžník nemohol zasiahnuť do navrhovaného obsahu zmluvy a vzhľadom na jej predtlačenú formu nemohol povinný ovplyvniť ani výber svojho zástupcu. V čase uzavretia úverovej zmluvy nemal oprávnený žiadny právny dôvod trvať na tom, aby povinný dal plnomocenstvo splnomocnencovi (zástupcovi) vybranému oprávneným na právny úkon, ktorý v budúcnosti môže ale aj nemusí byť potrebné urobiť a to ešte k tomu len so súhlasom povinného (dobrovoľne). Povinný teda platne nesplnomocnil advokáta Mgr. Tomáša Kušníra na svoje zastupovanie na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Pokiaľ oprávnený v odvolaní poukazuje na skutočnosť, že exekučný súd už skúmal exekučný titul v zmysle ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a nezistil rozpor žiadosti exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie so zákonom, táto skutočnosť nie je prekážkou, aby exekučný súd kedykoľvek v priebehu exekúcie zisťoval, či trvajú podmienky exekúcie. Ak zistí, že tomu tak nie je, rozhodne o zastavení exekúcie aj bez návrhu (§ 58 ods. 1 EP). Na základe uvedeného odvolací súd námietku oprávneného, že súd posudzoval vec, o ktorej už raz rozhodol, považoval za nedôvodnú, rovnako ako námietku oprávneného, že platnosť predmetného plnomocenstva posúdil notár pri spisovaní notárskej zápisnice, keďže súd nie je viazaný názorom notára pri spisovaní notárskej zápisnice. Neobstojí ani odvolacia námietka oprávneného, že súd prvého stupňa nedostatočne zistil skutkový stav, keď nevykonal náležité dokazovanie, pretože v exekučnom konaní sa už dokazovanie na objasnenie skutkového stavu veci nevykonáva, ale sa len overuje existencia exekučného titulu. Pre vyslovený záver okresného súdu, že notárska zápisnica nie je spôsobilým exekučným titulom bolo postačujúce oboznámiť sa s písomným vyhotovením zmluvy a notárskej zápisnice. Odvolací súd sa ďalšími argumentmi oprávneného v odvolaní nezaoberal, pretože okresný súd danými skutočnosťami rozhodnutie neodôvodnil a tiež preto, že vo vzťahu k vyššie uvedenému posudzovanému dôvodu na zastavenie exekúcie nie sú právne relevantné. Predpokladom na vedenie exekúcie voči dlžníkovi je exekučný titul (§ 41 EP). Exekučným titulom je iba také rozhodnutie, ktoré je vykonateľné (materiálne a formálne). V tomto rozsahu skúma exekučný súd exekučný titul pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie (§ 44 EP), na prípadnú námietku povinného proti exekúcii (§ 50 EP), na prípadný návrh povinného na zastavenie konania (§ 58 EP). Súd môže zároveň v tomto rozsahu skúmať exekučný titul počas celého exekučného konania (t.j. v každom štádiu konania na návrh účastníka alebo aj bez návrhu) a v prípade zistenia, že nie sú splnené podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti, môže exekúciu aj bez návrhu zastaviť. V tomto zmysle je koncipované aj ust. § 57 ods. 1 písm. a/ Exekučného poriadku, ako dôvod zastavenie exekúcie. Tento dôvod zahŕňa i prípad, kedy sa exekúcia nemala vôbec začať, keďže rozhodnutie nebolo vykonateľné a v čase rozhodovania o zastavení exekúcie stále vykonateľné nie je. Okresný súd danú exekúciu zastavil s odkazom na ust. § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku, podľa ktorého súd exekúciu zastaví, ak exekúciu vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať. Takáto iná právna kvalifikácia nemá žiaden vplyv na vecnú správnosť výsledku rozhodnutia. Rozhodnutie prvostupňového súdu bolo vecne správne vo výroku i napriek tomu, že exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku namiesto § 57 ods. 1 písm. a/ Exekučného poriadku. Odvolací súd preto uznesenie okresného súdu potvrdil ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 OSP. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.