Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 14CoE/24/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6206200705 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Priehoda ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6206200705.2 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného : POHOTOVOSŤ, s r.o., so sídlom 811 09 Bratislava, Pribinova 25, IČO 35 807 598, zastúpený splnomocneným advokátom JUDr. Martinom Máčajom, so sídlom Advokátska kancelária XXX XX D., N. XX, proti povinnej : O. D., narodená XX.XX.XXXX, bytom XXX XX C. J., I. K. XXX/X, toho času na neznámom mieste, zastúpená ustanovenou opatrovníčkou A. S., tajomníčkou Okresného súdu Veľký Krtíš, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, so sídlom Exekútorský úrad 821 08 Bratislava, Záhradnícka 60 pod spisovou značkou Ex 384/2006, o odvolaní oprávneného zo dňa 07.12.2011 proti uzneseniu Okresného súdu Veľký Krtíš číslo konania 5Er/400/2006-58 zo dňa 16.11.2011, takto r o z h o d o l : Uznesenie okresného súdu vo výroku, ktorým exekúciu vykonávanú súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým vyhlásil za neprípustnú a následne ju zastavil a vo výroku o povinnosti oprávneného zaplatiť pôvodne poverenému súdnemu exekútorovi JUDr. Jozefovi Ďuricovi trovy exekúcie p o t v r d z u j e . Vo zvyšnej časti zostáva uznesenie n e d o t k n u t é. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením okresný súd exekúciu vykonávanú pod sp. zn. EX 384/2006 súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým vyhlásil za neprípustnú a následne ju zastavil podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. g/ zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučného poriadku). Súd konštatoval, že notárska zápisnica, na podklade ktorej sa oprávnený domáha nároku voči povinnej, nie je spôsobilým exekučným titulom, nakoľko odporuje zákonu, konkrétne ustanoveniu § 22 ods. 2 a § 574 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v spojení s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka. Notárska zápisnica, ako exekučný titul, bola spísaná len so zástupcom povinnej K.. T. J.. Splnomocnenie advokátovi K.. T. J. bolo povinnou udelené priamo v zmluve o úvere, ktorou oprávnený poskytol povinnej úver za dohodnutých podmienok. Zmluvné zastúpenie povinnej vzniklo zároveň v deň uzatvorenia zmluvy o úvere, teda v čase, keď žiaden dlh neexistoval a kedy bolo možné len predpokladať, že by mohol vzniknúť, nebolo však určité, v akej výške. Exekučný súd vo svojom rozhodnutí vyslovil, že takéto splnomocnenie je absolútne neplatné, pretože pri uzatváraní zmluvy o úvere nemala povinná možnosť slobodnej voľby zástupcu, nakoľko zmluva o úvere ako predtlač obsahovala meno splnomocnenca, čím je spochybnený základný predpoklad pri udelení plnej moci a to, že splnomocnenec bude presadzovať a brániť záujem povinnej, ako aj slobodnú voľbu pri výbere svojho splnomocnenca. Rovnako uznanie dlhu a súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice sú právne úkony, ktoré splnomocnenec urobil v rozpore so záujmami povinnej. Súd potom konštatoval, že pokiaľ je udelené plnomocenstvo dlžníka absolútne neplatné, je aj notárska zápisnica, obsahujúca vyhlásenie o uznaní záväzku a súhlase s jej vykonateľnosťou a s exekúciou takisto neplatná. Súd vzhľadom na takýto právny záver vyhlásil exekúciu za neprípustnú a následne ju zastavil, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať. Súd rozhodol o trovách zastavenej exekúcie, keď s poukazom na ustanovenie § 203 ods. 1 Exekučného poriadku uložil oprávnenému povinnosť zaplatiť pôvodne poverenému súdnemu exekútorovi JUDr. Jozefovi Ďuricovi trovy exekúcie v sume 5,98 eur, keďže k zastaveniu exekúcie došlo procesným zavinením oprávneného. Novopoverenému súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému súd trovy exekúcie nepriznal, nakoľko súdu oznámil, že si ich neuplatňuje. Proti uzneseniu exekučného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený a žiadal ho zrušiť v celom rozsahu a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietal predovšetkým, že súd posudzoval vec, o ktorej už raz právoplatne rozhodol. Súladnosť exekučného titulu - notárskej zápisnice so zákonom bola predmetom skúmania exekučným súdom pri vydávaní poverenia na vykonanie exekúcie, a súd v tomto konaní uznal exekučný titul za súladný, keď udelil súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie. Oprávnený namieta takisto tvrdenia exekučného súdu o „vadnosti“ udeleného plnomocenstva na spísanie notárskej zápisnice, pretože sa domnieva, že v danom prípade ide o hmotnoprávne zastúpenie a povinná ako dlžníčka mohla kedykoľvek po uzatvorení zmluvy o úvere v roku 2005 udelené plnomocenstvo odvolať, avšak tak neurobila. Oprávnený sa nestotožňuje s názorom súdu, že v čase uzatvorenia zmluvy dlh neexistoval a nebola známa ani jeho výška, pretože z platných právnych predpisov nevyplýva povinnosť určiť pri uznaní záväzku výšku uznania záväzku presným číselným vyjadrením. Pri konštatovaní, že išlo o neplatné plnomocenstvo, súd podľa mienky oprávneného posudzoval samotný hmotnoprávny vzťah a konal tak nad rámec preskúmania formálnej a materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu. Oprávnený poukázal aj na plynutie premlčacej doby a predmetným uznesením súdu, ktorým sa exekúcia vyhlási za neprípustnú a zastaví, oprávnený sa dostane do situácie, kedy si už nebude môcť zabezpečiť iný exekučný titul, keďže pohľadávka oprávneného už bude premlčaná. Navrhuje preto, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa podľa ustanovenia § 221 O.s.p. zrušil v celom rozsahu. Povinná, ani súdny exekútori sa k odvolaniu nevyjadrili. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v medziach daných ustanovením § 212 ods.1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 214 ods. 2 O.s.p. uznesenie okresného súdu podľa ustanovenia § 219 ods. l a 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. Vo veci rozhodol vyšší súdny úradník Okresného súdu Veľký Krtíš. Zákonná sudkyňa predložila vec na rozhodnutie krajskému súdu podľa ustanovenia § 374 ods. 4 O.s.p., nakoľko odvolaniu účastníka konania nemieni vyhovieť. Odvolací súd, vychádzajúc z rozsahu a dôvodov odvolania, po preskúmaní uznesenia prvostupňového súdu aplikujúc ustanovenie § 219 ods. 2 O.s.p., sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia a konštatuje správnosť dôvodov a právnych úvah, na podklade ktorých prvostupňový súd rozhodol, pričom nad rámec odôvodnenia prvostupňovým súdom uvádza i ďalšie skutočnosti. Podstatnou a z hľadiska posúdenia správnosti úvahy exekučného súdu relevantnou skutočnosťou je, že splnomocnenie, ktoré udelila povinná v zmluve o úvere, je koncipované široko a všeobecne. Povinná splnomocnila tretiu osobu, aby v jej mene uznala záväzok, ktorého konkrétnu výšku nebolo možné predpokladať. Tým sa povinná vzdala svojho práva uznať alebo neuznať prípadný záväzok, ktorý vznikne či nevznikne v budúcnosti. Povinnej bolo už v tom čase, kedy ešte záväzok v zmysle určitého a konkrétneho dlhu, neexistoval, odňaté právo namietať výšku „uznaného“ dlhu v čase uznania, pretože neistý záväzok v budúcnosti nie je dostatočne určitý a určiteľný, navyše nemožno ani predpokladať, či vôbec určité právne významné okolnosti (omeškanie dlžníka a v akom rozsahu) vôbec v budúcnosti nastanú. Zástupca povinnej navyše určil lehotu, dokedy má byť dlh zaplatený zjavne bez splnomocnenia povinnou, navyše dlžníčku tým zaviazal k povinnosti a k lehote, o ktorej nemohla mať vedomosť. Pretože splnomocnenie koncipované tak, ako je obsiahnuté v zmluve o úvere vytvára široký priestor pre konanie a právne úkony splnomocnenca, správne ho exekučný súd považoval za neplatné. Exekučný súd poukázal aj na rozpor záujmov povinnej a „ňou zvoleného“ zástupcu s poukazom na ustanovenie § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, s čím sa odvolací súd takisto v plnom rozsahu stotožňuje. Zmluvná voľnosť pri „zvolení“ si splnomocneného zástupcu bola zjavne obmedzená natoľko, že pri možnej jedinej variante konkrétneho mena zástupcu vyplývajúcej a zakomponovanej priamo do predtlače už vopred pripravenej zmluvy o úvere, nemožno o slobodnej vôli povinnej pri zvolení si zástupcu vôbec hovoriť. Už len všetky tieto skutočnosti, konštatované jednak v odvolaním napadnutom uznesení, ako aj konštatované odvolacím súdom, každá sama osebe, by mala za následok vyslovenie absolútnej neplatnosti udeleného plnomocenstva. Pokiaľ teda plnomocenstvo udelené platne nebolo, nemohli z neskorších právnych úkonov uskutočnených „splnomocneným zástupcom“ v mene splnomocniteľky nadobudnúť právne účinky pre osobu v mene ktorej „konal“. Ak teda z neplatne udeleného plnomocenstva nevyplynuli právne účinky vykonaného právneho úkonu v mene povinnej, ani predložená notárska zápisnica nemôže byť exekučným titulom, na základe ktorého by oprávnenému voči povinnej vznikol nárok, ktorého vymoženia by sa mohol v rámci exekúcie domáhať. Ani námietka oprávneného, podľa ktorej už súd posudzoval súladnosť exekučného titulu - notárskej zápisnice so zákonom, pričom táto otázka bola predmetom skúmania exekučným súdom pri vydávaní poverenia na vykonanie exekúcie, a súd uznal exekučný titul za súladný, keď udelil súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie, neobstojí. Povinnosťou súdu je počas celého exekučného konania dohliadať na zákonnosť vedenia exekúcie, teda prihliadať na to, či existujú formálne i materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie. Exekučný súd v rozsahu jemu danej prieskumnej činnosti (či je exekučný titul vydaný orgánom oprávneným na jeho vydanie, či je exekučný titul materiálne a formálne vykonateľný a či sú oprávnený a povinný vecne legitimovaní) skúma exekučný titul v každom štádiu vedenia exekúcie a pokiaľ zistí formálne či materiálne nedostatky vykonateľnosti exekučného titulu (zistený nedostatok týkajúci sa plnej moci), majúci za následok absolútnu neplatnosť exekučného titulu, je táto skutočnosť postačujúca pre jednoznačný záver súdu, že predmetná notárska zápisnica nemôže byť a nie je spôsobilým exekučným titulom a následne vysloviť podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku neprípustnosť exekúcie, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno viesť. Súd po tom, čo exekúciu zastavil, pokiaľ rozhodoval o trovách zastavenej exekúcie, správne vyhodnotil procesné zavinenie oprávneného, ktorý sa nezákonne domáhal vedenie exekúcie na podklade nespôsobilého exekučného titulu a uložil mu povinnosť nahradiť trovy pôvodne povereného súdneho exekútora s poukazom na ustanovenie § 203 ods. 1 Exekučného poriadku. Výška uloženej povinnosti náhrady trov exekúcie odvolateľom namietaná nebola. Odvolací súd preto uznesenie exekučného súdu vo výroku, ktorým exekúciu vyhlásil za neprípustnú a následne ju zastavil a vo výroku, ktorým uložil oprávnenému povinnosť nahradiť trovy exekúcie pôvodne povereného súdneho exekútora podľa ustanovenia § 219 ods. l a 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. Vo zvyšnej, odvolaním nenapadnutej časti, zostáva uznesenie nedotknuté. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov X : X. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.