Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 2CoE/301/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6206203432 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6206203432.2
Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávnených: 1./ mal. N. J., nar. XX.XX.XXXX a 2./ mal. K. J., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom F. J. XXX/X, D., zast. matkou S. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. J. XXX/X, D., proti povinnému: N. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. J. XX, na vymoženie výživného, vykonávanej súdnou exekútorkou JUDr. Ivetou Tóthovou, Exekútorský úrad Veľký Krtíš, Nemocničná 16, zastúpená zástupcom JUDr. Andreou Cimermanovou, Exekútorský úrad Zvolen, Hviezdoslavova 43, pod sp. zn. EX 308/2006-4, o odvolaní povinného proti uzneseniu Okresného súdu vo Veľkom Krtíši č. k. 5Er/1755/2006-73 zo dňa 23. marca 2012 jednohlasne takto
r o z h o d o l :
Uznesenie Okresného súdu vo Veľkom Krtíši č. k. 5Er/1755/2006-73 zo dňa 23. marca 2012 p o t v r d z u j e.
o d ô v o d n e n i e :
Okresný súd vo Veľkom Krtíši (ďalej aj „exekučný súd“) uznesením č. k. 5Er/1755/2006-73 zo dňa 23. marca 2012 zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie. Vo svojom rozhodnutí uviedol, že dňa 09. februára 2012 povinný podal na exekučný súd podanie označené ako žiadosť o prehodnotenie platenia výživného. Exekučný súd poukázal na § 58 ods. 1, § 57 ods. 1,2 zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej v texte „Exekučný poriadok“). Exekučný súd ďalej uviedol, že posúdil podanie povinného podľa jeho obsahu a nie podľa označenia, pričom mal za to, že ide o návrh na zastavenie exekúcie, pričom exekučný súd vyslovil, že povinný žiada, aby exekúcia naďalej bežala, ale bez účasti súdneho exekútora. Z obsahu spisu exekučný súd zistil, že povinný už raz podal návrh na zastavenie exekúcie podľa § 80 Exekučného poriadku, pričom súd návrh povinného zamietol. Exekučný súd ďalej uviedol, že tak ako to žiada povinný, aby sa exekúcia viedla, ale bez súdneho exekútora, nie je možné, pretože podľa § 2 ods. 1 Exekučného poriadku, exekútor je štátom určenou a splnomocnenou osobou na vykonávanie núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí a podľa § 5 ods. 2 Exekučného poriadku, vykonávanie exekučnej činnosti je výkonom verejnej moci. V závere exekučný súd uviedol, že nezistil dôvod pripúšťajúci zastavenie exekúcie.
Proti uvedenému uzneseniu exekučného súdu podal povinný v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom uviedol, že zameškané výživné vo výške 5815,65 Eur ako aj trovy exekúcie vo výške 1135,29 Eur uhradil, pričom v súčasnosti pokračuje exekučné konanie už len na bežné výživné zrážkami zo mzdy. Uviedol, že skutočnosť, že voči jeho osobe prebiehajú aj iné exekučné konania, nie je dôvod, aby súdny exekútor neúmerne navyšoval jeho finančné zaťaženie. Poukázal na skutočnosť, že okresný súd žiadal o zastavenie exekúcie, pretože už nie sú dôvody, aby naďalej prebiehala, nakoľko už nie je v omeškaní s bežným výživným. Uviedol, že súd mu neposkytol možnosť, aby preukázal, že je zodpovedný aj bez tlaku exekútora prispievať na výživu svojich maloletých detí. Žiadal, aby odvolací súd prebiehajúcu exekúciu zrušil.
Matka oprávnených sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.
Rozhodnutie okresného súdu bolo vydané vyšším súdnym úradníkom. Zákonný sudca okresného súdu predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu, nakoľko odvolaniu nemienil v celom rozsahu vyhovieť (§ 374 ods. 4 O.s.p.).
Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. postupom podľa § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania a uznesenie okresného súdu podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil ako vecne správne. S poukazom na ustanovenie § 219 ods. 2 O.s.p., odvolací súd sa plne stotožňuje a osvojuje si odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu, na správnosť ktorého poukazuje. Zároveň ho dopĺňa o ďalšie relevantné skutočnosti, ktoré odôvodňujú správnosť rozhodnutia okresného súdu a sú tiež reakciou na odvolacie námietky.
Podľa § 62 Exekučného poriadku exekúciu možno vykonať len spôsobmi uvedenými v tomto zákone.
Podľa § 63 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, ak podkladom na exekúciu je exekučný titul, v ktorom sa ukladá povinnosť zaplatiť peňažnú sumu, exekúciu možno vykonať, zrážkami zo mzdy a iných príjmov.
Podľa § 64 Exekučného poriadku spôsob vykonania exekúcie určí exekútor, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 167 a 172).
Podľa § 65 Exekučného poriadku exekútor môže vykonať exekúciu v jednom exekučnom konaní aj niekoľkými spôsobmi.
Podľa § 80 Exekučného poriadku na návrh povinného môže súd zastaviť exekúciu zrážkami zo mzdy (§ 57 ods. 2), ak sa zrážky vykonávajú už len na bežné výživné a možno predpokladať, že povinný bude výživné plniť ďalej dobrovoľne.
Odvolací súd pri preskúmaní spisu zistil, že dňa 09. februára 2012 bolo exekučnému súdu doručené podanie povinného označené ako žiadosť o prejednanie platenia výživného. V podaní povinný uviedol, že vyživovacia povinnosť mu je strhávaná formou exekúcie súdnou exekútorkou, pričom žiadal exekučný súd o zrušenie platenia exekučnou cestou a nariadiť vyživovaciu povinnosť zrážkami u zamestnávateľa mimo cesty exekútora.
Medzi najdôležitejšie a najvýznamnejšie druhy vyživovacej povinnosti patrí vyživovacia povinnosť rodičov k deťom, ktorá je upravená v Prvom oddieli Prvej hlavy Tretej časti, konkrétne v ustanovaniach § 62 - 65 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( ďalej len „Zákon o rodine“). Ide o druh vyživovacej povinnosti, ktorá vyplýva priamo zo zákona a predstavuje vyživovaciu povinnosť primárnej dôležitosti. Odvolací súd sa stotožnil s rozhodnutím exekučného súdu, že neexistuje dôvod pripúšťajúci zastavenie exekúcie, pričom uvádza, že bežným výživným je výživné, ktoré sa platí priebežne tak, aby nevznikal dlh na výživnom a ani neexistoval taký dlh, resp. ak existoval, bol už uhradený bez toho, aby vznikli nepriaznivé následky pre dieťa. V takom prípade možno predpokladať, že povinný bude plniť výživné dobrovoľne a v súlade s obsahom exekučného titulu. V tejto súvislosti treba upozorniť na § 62 ods. 5 Zákona o rodine, podľa ktorého výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov.
Odvolací súd však uvádza, že aj napriek skutočnosti, že povinný vo svojom odvolaní uviedol, že nie je v omeškaní s bežným výživným a nie vlastnou vinou sa ocitol v nezávideniahodnej situácii, samotné tvrdenie o tejto skutočnosti nezakladá zákonný predpoklad na nevykonanie tohto spôsobu exekúcie, resp. na jeho zastavenie. Povinný vo svojom odvolaní ničím nepreukázal skutočnosť, že by
bol spôsobilý aj bez tlaku exekútora prispievať na výživu maloletých detí. Odvolací súd túto skutočnosť nemal za preukázanú, pričom aj z vyjadrenia zákonnej zástupkyne maloletých ( čl. 18) doručeného exekučnému súdu dňa 07.10.2009 vyplýva, že táto jednoznačne namieta zrušenie exekúcie zrážkami zo mzdy povinného, nakoľko neverí, že by platil pravidelne výživné na mal. oprávnených. Súčasne vyjadrila presvedčenie, že pokiaľ je povinný zamestnaný, tak výživné na mal. oprávnených dostane. Odvolací súd má ďalej za to, že v danom prípade existuje dôvodná obava, či povinný bude naďalej plniť výživné dobrovoľne, keďže sa voči nemu vedú ďalšie exekúcie. Podľa názoru odvolacieho súdu nebolo preukázané splnenie zákonných predpokladov na zastavenie exekúcie, a preto odvolací súd rozhodnutie prvostupňového súdu ako vecne správne potvrdil s poukazom na § 219 O.s.p..
Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák.č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).
Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák.č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie