Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 1CoE/277/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6206205116 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 06. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6206205116.2 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. JUDr. Martin Máčaj, advokát so sídlom Pribinova 25,811 09 Bratislava, IČO: 31 815 138, proti povinnému: Y. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. B. XXX/ XX, XXX XX P. W., zast. opatrovníčkou T. X., súdnou tajomníčkou Okresného súdu Veľký Krtíš, pre vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 605,46 EUR s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, so sídlom Exekútorského úradu Bratislava, Záhradnícka 62, 821 08 Bratislava, u pôvodného súdneho exekútora JUDr. Jozefa Ďuricu pod sp. zn. EX 4723/06-2, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Veľký Krtíš č.k. 5Er/2445/2006-68 zo dňa 03. novembra 2011, takto r o z h o d o l : Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením Okresný súd Veľký Krtíš ( ďalej len „ exekučný súd“) exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej v texte Exekučný poriadok) v spojení s § 45 ods.2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní ( ďalej len „Zákona o rozhodcovskom konaní“). Druhým výrokom oprávneného zaviazal nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Jozefovi Ďuricovi, trovy exekúcie vo výške 48,72 Eur, podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, s poukazom na ust. § 14,15, 22 a 23 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov. Tretím výrokom nepriznal súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému náhradu trov exekúcie. V odôvodnení predmetného uznesenia exekučný súd uviedol, že oprávnený navrhol vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu, ktorým je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadený zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, v rozhodcovskom konaní ustanoveným rozhodcom Mgr. Martinom Krakovským pod sp. zn. SR 1889/06 dňa 12.06.2006. Poukázal na bod 17 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ,ktorý upravuje riešenie sporov - rozhodcovskú doložku tak, že: „Všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy o úvere, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené : a) pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s. so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761, zapísanou v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I., Oddiel: Sa, vložka č. 3530/B ( ďalej len „rozhodcovský súd“), ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu ( zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok). Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutia akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z tejto zmluvy o úvere, vrátane sporu o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj sporu, ktorý vznikne z dohody o vyplnení zmenky zabezpečujúcej túto úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporu o jej platnosť, výklad alebo zrušenie na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej doložky; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského súdu“. Súd aj bez návrhu účastníka skúmal rozhodcovskú doložku, berúc do úvahy kritéria, na ktorých je založený inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky, a teda, či rozhodcovská doložka začlenená v rámci podmienok štandardnej zmluvy nespôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Exekučný súd v rozhodnutí uviedol, že zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania je zmluvou o spotrebiteľskom úvere. Rozhodcovská doložka, ktorá mala v predmetnom konaní založiť legitimitu pre exekučný titul, znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť, alebo sa podrobiť všetkým Všeobecným obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Rozhodcovská doložka je neprijateľná, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti spotrebiteľa neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. Nakoľko neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom, súd zastavil exekúciu podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku a § 45 ods. 2 Zákona o rozhodcovskom konaní. Exekučný súd uviedol, že uznesením č.k. 5Er/445/2006-16 zo dňa 18.12.2009, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 20.01.2010 priznal súdnemu exekútorovi JUDr. Jozefovi Ďuricovi, Exekútorský úrad Zvolen trovy exekúcie vo výške 48,72 Eur a uviedol, že k zastaveniu exekúcie došlo procesným zavinením oprávneného, nakoľko podal návrh na vykonanie exekúcie na základe nespôsobilého exekučného titulu, preto potom exekučný súd uložil oprávnenému povinnosť nahradiť účelne vynaložené trovy exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Jozefovi Ďuricovi. Exekučný súd súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému náhradu trov exekúcie nepriznal, nakoľko v podaní doručenom exekučnému súdu 25.10.2011 tento oznámil, že si v predmetnej exekúcii trovy neuplatnňuje. Proti uzneseniu okresného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený, ktorý žiadal zrušiť napadnuté rozhodnutie podľa § 221 O.s.p. Dôvodil, že v čase uzatvorenia zmluvy o úvere boli podľa predmetných ustanovení Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy definované nasledovne : Spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Zmluvu o úvere nebolo možné podriadiť pod právny režim spotrebiteľských zmlúv upravených v Občianskom zákonníku, nakoľko zmluva vznikla podľa Obchodného zákonníka. Predmetná zmluva o úvere bola v čase svojho vzniku tzv. absolútny obchodom a nebolo ju možné podradiť pod vtedy platný právny režim spotrebiteľských zmlúv. Ďalej namietla, že rozhodcovská doložka je tzv. nevýhradnou rozhodcovskou doložkou, nakoľko umožňuje každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania, alebo súdneho konania. Rozhodcovská doložka nevyžaduje od spotrebiteľa aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Z textu rozhodcovskej doložky vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli na tzv. alternatívne určenej právomoci súdu na riešenie sporov. Nesúhlasil preto s názorom súdu o výlučne danej právomoci rozhodcovského súdu, pretože prijatie takej argumentácie by znamenalo pre dodávateľa len jediné, a to úplné znemožnenie využitia rozhodcovského konania, pritom z ustanovenia § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka nevyplýva úmysel zákonodarcu zakázať rozhodcovské konanie úplne, ale iba ho obmedziť. V zmysle Smernice č. 93/13/EHS sa neprípustnosť týka len rozhodcovského konania, ktoré nespadá pod príslušné právne predpisy. V danom prípade však rozhodcovské konanie prebiehalo podľa rozhodcovskej doložky plne v súlade a na základe Zákona o rozhodcovskom konaní. Oprávnený nesúhlasil s výrokom, ktorým exekučný súd zaviazal oprávneného na náhradu trov exekúcie. Povinný sa k podanému odvolaniu nevyjadril. Rozhodnutie okresného súdu bolo vydané vyšším súdnym úradníkom. Zákonný sudca okresného súdu predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu, nakoľko odvolaniu nemienil v celom rozsahu vyhovieť (§ 374 ods. 4 O.s.p.). Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. postupom podľa § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania a uznesenie okresného súdu podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil ako vecne správne. S poukazom na ustanovenie § 219 ods. 2 O.s.p., odvolací súd sa plne stotožňuje a osvojuje si odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu, na správnosť ktorého poukazuje. Zároveň ho dopĺňa o ďalšie relevantné skutočnosti, ktoré odôvodňujú správnosť rozhodnutia okresného súdu a sú tiež reakciou na odvolacie námietky. Ustanovenie § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka, zaraďuje medzi obchodné záväzkové vzťahy aj vzťahy zo zmluvy o úvere (§ 497), ktoré vzťahy sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov Obchodným zákonníkom (tzv. absolútny obchod). Podľa názoru odvolacieho súdu, konštatovanie oprávneného, že ak zmluva o úvere bola uzavretá podľa Obchodného zákonníka ako tzv. absolútny obchod, vylučuje to aplikáciu Občianskeho zákonníka v časti upravujúcej spotrebiteľské zmluvy, nie je správne. Táto skutočnosť totiž nie je prekážkou pre aplikáciu všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka, medzi ktoré patria aj ustanovenia § 52 a nasl. dotýkajúce sa ochrany spotrebiteľa. Obchodný zákonník nedefinuje ani pojem záväzkového vzťahu, preto aj tu platí definícia obsiahnutá v § 488 Občianskeho zákonníka, podľa ktorej je záväzkovej právnym vzťahom taký právny vzťah, z ktorého vzniká veriteľovi právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť záväzok splniť. V danom prípade záväzok vznikol z právneho úkonu - zo zmluvy. To, či určitá zmluva má povahu spotrebiteľskej zmluvy sa posudzuje podľa iných kritérií, než podľa akých Obchodný zákonník rozlišuje záväzkové vzťahy na obchodné záväzkové vzťahy - relatívny obchod, absolútny obchod, resp. fakultatívny obchod. Spotrebiteľská zmluva nie je samostatným typom zmluvy, ale jedná sa o druh zmluvy, pre ktorú najmä Občiansky zákonník, ale aj iné právne predpisy ustanovujú osobitné podmienky a náležitosti, ktoré musí obsahovať a naopak, ktoré v nej nesmú byť, tzv. neprijateľné podmienky. Úprava spotrebiteľskej zmluvy tvorí právny základ ochrany spotrebiteľa a je základným inštitútom tzv. spotrebiteľského práva. Označenie zmluvy o úvere ako absolútneho obchodu nie je prekážkou na aplikáciu všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, medzi ktoré patria aj ustanovenia §§ 52 a nasl., vychádzajúc zo subsidiarity Občianskeho zákonníka a ustanovenia Zákona o ochrane spotrebiteľa. Smernica Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách bola prebratá do nášho právneho poriadku zákonom č. 150/2004 Z.z., ktorým bol novelizovaný Občiansky zákonník. Avšak na základe zásady nepriameho účinku je táto Smernica záväzná pre Slovenskú republiku, a treba ju používať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam vnútroštátneho právneho poriadku, ktoré upravujú spotrebiteľské právne vzťahy. Uvedené je významné najmä pri nepresnom, resp. neúplnom prevzatí Smernice do vnútroštátneho právneho poriadku. Príloha Smernice obsahuje indikatívny zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé. Medzi nimi sa bod 1 písm. q) týka podmienok, ktorých cieľom alebo účinkom je neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladaniu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah malo spočívať na inej zmluvnej strane. Slovenská republika svoj záväzok voči Európskej únii poskytnúť spotrebiteľovi zvýšenú ochranu vzhľadom na jeho postavenie v spotrebiteľských vzťahoch si plní prostredníctvom viacerých zákonov, medzi inými Občianskym zákonníkom, kde v § 53 ods. 4 ( účinný v čase uzatvárania zmluvy) zakotvuje, že neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné, ale aj zákonom o rozhodcovskom konaní, v ktorom ukladá exekučnému súdu aj v štádiu prebiehajúceho exekučného konania skúmať, či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporujúce dobrým mravom a po zistení, že rozhodcovský rozsudok takéto nedostatky má, exekúciu zastaviť. Odvolací súd zastáva názor, že skúmaniu rozhodcovského rozsudku musí predchádzať prieskum právomoci rozhodcovského súdu, ktorá sa zakladá rozhodcovskou zmluvou. Ak je rozhodcovská zmluva totiž neplatná, rozhodcovský rozsudok nie je materiálne vykonateľným exekučným titulom. Táto skutočnosť sama o sebe je dôvodom na zastavenie exekúcie, ktorá by začala na základe takéhoto exekučného titulu trpiaceho neodstrániteľnou vadou, pre ktorú v exekúcii ďalej nemožno pokračovať. Odvolací súd sa plne stotožňuje so záverom prvostupňového súdu, že rozhodcovským rozsudkom bolo priznané plnenie právom nedovolené, a to z dôvodov, na ktoré podrobne poukázal v odôvodnení svojho rozhodnutia prvostupňový súd, preto odvolací súd nepovažuje za potrebné navyše vecne odôvodňovať správnosť tohto záveru, s ktorým sa s poukazom na § 219 ods. 2 O.s.p. odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil. Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že záver prvostupňového súdu o zastavení exekúcie je správny. Odvolací súd preto nepovažoval za potrebné osobitne reagovať na ďalšie odvolacie námietky oprávneného, nakoľko ich považuje za nespôsobilé privodiť iné rozhodnutie, než k akému dospel prvostupňový súd. Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Odvolací súd v dôsledku námietky odvolateľa uvedenej v odvolaní týkajúcej sa trov exekučného konania preskúmal napadnuté rozhodnutie aj v tejto časti a zistil tento skutkový stav. V danom prípade bolo v konaní preukázané, že oprávnený podal návrh na začatie exekúcie, aj napriek tomu, že rozhodcovský rozsudok, na základe ktorého žiadal vykonanie exekúcie nebol spôsobilým exekučným titulom, čím zavinil zastavenie exekúcie. Z uvedeného dôvodu bol oprávnený dôvodne zaviazaný na úhradu trov exekúcie podľa § 203 Exekučného poriadku. Po preskúmaní predmetného konania odvolací súd sa stotožnil s argumentáciou exekučného súdu o zastavení exekúcie aj vo výroku zaplatenia trov exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Jozefovi Ďuricovi oprávneným. Z vyššie uvedených dôvodov súd napadnuté uznesenie okresného súdu ako vecne správne potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednomyseľne, t.j. pomerom hlasov 3:0. ( § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch, v znení účinnom od 1.5.2011). Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednomyseľne, t.j. pomerom hlasov 3:0. ( § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch, v znení účinnom od 1.5.2011). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.