Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 4To/61/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6207010082 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Bobor ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6207010082.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici na neverejnom zasadnutí dňa 30. októbra 2012 v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Bobora a sudcov JUDr. Ľubomíra Bušíka, PhD. a JUDr. Jozefa Mikluša prejednal odvolanie obžalovaných C. R. a C. H. proti rozsudku Okresného súdu vo Veľkom Krtíši z 5. 4. 2012, sp. zn. 8 T 32/07 a takto r o z h o d o l : Podľa § 321 ods.1 pím. b), c), f) Tr. por. z r u š u j e sa rozsudok Okresného súdu vo Veľkom Krtíši z 5. 4. 2011, sp. zn. 8 T 32/07. Podľa § 322 ods.1 Tr. por. vec sa v r a c i a okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom bol obžalovaný C. R. uznaný za vinného z trestného činu všeobecného ohrozenia podľa § 180 ods. 1, 2 písm. c) Tr. zák. účinného do 31. 12. 2005 a C. H. z trestného činu všeobecného ohrozenia podľa § 180 ods. 1, 2 písm. b), ods.3 písm. a) Tr. zák. účinného do 31. 12. 2005 v podstate na tom skutkovom základe, ako je to rozvedené vo výrokovej časti napadnutého rozsudku na stranách 1 až 2. Obžalovanému C. R. bol za to uložený trest odňatia slobody vo výmere deväť mesiacov, výkon ktorého mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu dvoch rokov. Obžalovanému C. H. bol uložený trest odňatia slobody vo výmere pätnásť mesiacov, výkon ktorého mu bol tiež odložený na skúšobnú dobu dvoch rokov. Pokiaľ ide o náhradu škody rozhodol okresný súd tak, že podľa § 288 ods. 1 Tr. por. poškodených Y. G., Allianz Slovenskú poisťovňu a.s., Dolná 62, Banská Bystrica, Y. M., Y. M., F. F., G. G., Y. Y., Y. T., C. W., K. R., C. G., K. N., B. I., E. D., G. G., H. E., H. F., B.. B. M., K. R., C. E. a Spoločenstvo vlastníkov bytov JUH, Písecká 5, Veľký Krtíš odkázal s ich nárokmi na náhradu škody na občianskosúdne konanie. Okresný súd svoj rozsudok zdôvodnil tým, že bolo riadne preukázané miesto vzniku požiaru a to v bytovom jadre na jedenástom poschodí v byte poškodenej M., ako aj jeho príčina. Prvotné zahorenie nastalo v priestore bytového jadra v časti WC tesne nad podlahou a v blízkosti odpadových kovových rúr vodovodného potrubia. Zo znaleckého posudku KEU PZ Košice, ako aj znalca pribratého vyšetrovateľom a odborného vyjadrenia OR HaZZ Modrý Kameň jednoznačne vyplýva, že na tomto mieste sa nachádzali horľavé látky, pričom pri deštrukčných prácach došlo k uvoľneniu zabetónovaných prechodov medzi jednotlivými bytovými jednotkami bytových jadier. Pri rozbrusovaní oceľových rúr dochádzalo k vzniku lietajúcich iskier, ktoré dopadali na stenu bytového jadra a pomalým odovzdávaním tepla vytvorili podmienky na vznietenie. Obžalovaní C. R. a C. R. neboli vybavení hasiacimi prístrojmi a taktiež nebolo zistené, že by miesto pílenia polievali vodou. Aj keď v rozpore s týmto je znalecký posudok B.. G. D.., ktorý určil miesto vzniku požiaru v byte poškodeného F. F. na ôsmom poschodí, okresný súd poukazuje na výpoveď svedkyne Y. G., ktorá býva na desiatom poschodí a uviedla, že po upozornení svedkom Q. C. otvorila kúpeľňové dvere, pričom videla zvrchu od bytu M. cez škáročky prenikať dym do kúpeľne a následne po otvorení dverí na WC zvrchu od bytu M. šľahali plamene. Pokiaľ ide o pochybenie Spoločenstva vlastníkov bytov, ktoré neohlásilo rekonštrukčné práce na Mestskom úrade vo Veľkom Krtíši mal súd za to, že povinnosť zabezpečiť protipožiarne opatrenia prešli na základe uzavretej zmluvy na dodávateľa, teda na firmu obž. H.. Vyplýva to aj z ďalšieho postupu obžalovaného, ktorý sa v príkaze č. 17/2005 zaoberal formálne protipožiarnymi opatreniami. Napriek vydanému príkazu mal súd za to, že obžalovaný H. riadne nezabezpečil realizáciu opatrení na ochranu pred požiarmi ani podmienkami pre plnenie úloh protipožiarnej asistenčnej hliadky. K uvedenému príkazu nie je pripojené potvrdenie o oboznámení sa s jeho obsahom zamestnancami. Aj z výpovede svedka G. H. vyplynulo, že zamestnanci určení na výkon prác neboli s týmto príkazom riadne oboznámení. Obž. H. ako zodpovedná osoba tak vyslal na pracovisko zamestnancov, ktorí neboli preukázateľne odborne pripravení a vybavení na výkon prác daného charakteru a práce vykonávali bez potrebných protipožiarnych opatrení. Obž. C. R. a C. R. pristúpili k výkonu prác len na základe ústneho príkazu majstra V. bez písomného pracovného pokynu a určeného konkrétneho technologického postupu. Neboli ani zabezpečení žiadnym protipožiarnym opatrením napriek tomu, že vzhľadom na ich doterajšiu prax, pracovné skúsenosti a odborné vzdelanie, ako aj predchádzajúce školenia o bezpečnosti práce si museli byť vedomí zvýšeného rizika vzniku požiaru vzhľadom na prácu s brúsiacim zariadením v uzavretých priestoroch a blízkych horľavých materiáloch. Zo svedeckých výpovedí vyplynulo, že neboli vybavení hasiacimi prístrojmi a žiadny zo svedkov nevidel, že by mali vedro s vodou. Obž. C. R. sa nesprával ako člen protipožiarnej asistenčnej hliadky, nakoľko vykonával práce spoločne so spoluobžalovaným R.. Obidvaja sa bez primeraných dôvodov spoliehali, že svojou nečinnosťou nespôsobia žiadne nežiadúce následky. K veci je potrebné pre úplnosť dodať, že okresný prokurátor podal obžalobu dňa 13. 4. 2007 pod sp. zn. Pv 830/05-81 aj na C. R., pričom okresný súd trestné stíhanie podľa § 281 ods. 1 Tr. por. z dôvodu § 9 ods. 1 písm. b) Tr. por. proti C. R. zastavil z dôvodu, že obžalovaný dňa 18. 10. 2010 zomrel. Proti rozsudku podali odvolanie tak obžalovaný C. H., ako aj obžalovaný C. R.. Obžalovaný C. R. v plnom rozsahu poprel svoje zavinenie na spáchaní skutku, teda že si neplnil povinnosti a v dôsledku zanedbania jeho povinností došlo k vzniku požiaru a k spôsobeniu škody. Poukazoval na znalecký posudok znalca B.. L. T., znalca z odboru: Požiarna ochrana a bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci, keď znalec jednoznačne konštatoval, že znaleckým šetrením sa nepodarilo zistiť, že podnikajúca osoba - C. H. pred samotným výkonom prác v bytovom dome na Píseckej č. 5 vo Veľkom Krtíši vydal a preukázateľne poučil C. R. a C. R. s technologickým predpisom montáže a demontáže potrubných rozvodov a taktiež, že by bol vydal pokyny na zabezpečenie ochrany pred požiarmi pri činnostiach so zvýšeným nebezpečenstvom vzniku požiarov a poučil tak svojich zamestnancov C. R. a C. R.. B.. T. konštatoval a určil, že požiar vznikol na 11. poschodí bytového domu v byte patriacom Y. M. v priestore inštalačnej šachty, príčinou vzniku požiaru bolo vykonávané delenie kovového potrubia za použitia zariadenia - uhlovej brúsky a za súčasného vzniku horúcich iskier, ktoré narážali na voľnú plochu horľavých látok. Ďalší znalec B.. G., znalec toho istého odboru určil miesto vzniku požiaru na VIII. poschodí obytného domu a ako možnú príčinu požiaru určil nedopalok cigarety. Tieto dva posudky sú diametrálne odlišné a prvostupňový súd sa nevysporiadal so závermi a odlišnosťami týchto posudkov, keď nerešpektoval stanovisko znalca B.. T. ohľadom zavinenia obžalovaného R.. Obž. R. a už nebohý obž. R. pri svojich výpovediach uviedli, že so sebou mali vedro s vodou, ako i hasiaci prístroj, pričom ich obhajoba spochybnená nebola. Ďalej poukazoval na to, že odvolací súd už v predchádzajúcom rozhodnutí vytkol prvostupňovému súdu, ktorý neskúmal právnu subjektivitu Spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov na Píseckej č. 5 vo Veľkom Krtíši. Takéto skúmanie a posúdenie má vplyv na posúdenie povinnosti objednávateľa v zmluve o dielo, ktorá bola uzavretá medzi obž. H. a Spoločenstvom bytov. V zmysle § 3 ods. 3 vyhlášky č. 121/02 o požiarnej prevencii malo Spoločenstvo vydať písomný pokyn na zabezpečenie ochrany pred požiarmi, pokiaľ túto povinnosť zmluva nepreniesla na dodávateľa. Pokiaľ by si Spoločenstvo splnilo svoju úlohu, t.j. ohlasovaciu povinnosť na Stavebnom úrade vo Veľkom Krtíši, mohlo sa predmetnému požiaru predísť aj z toho dôvodu, že stavebný úrad by zrejme požadoval za potrebné predložiť všetky doklady potvrdzujúce splnenie protipožiarnych opatrení. Prvostupňový súd podľa jeho názoru výrazne pochybil, keď uznal obž. R. vinným zo spáchania trestného činu všeobecného ohrozenia podľa § 180 ods. 1, 2 písm. c) Tr. zák. účinného do 31. 12. 2005, keď sa nevysporiadal so závažnými okolnosťami, ako je ustálenie miesta vzniku požiaru, príčinou vzniku požiaru a porušenie povinnosti zo strany Spoločenstva vlastníkov bytov JUH. Domáhal sa potom zrušenia napadnutého rozsudku a oslobodenia spod obžaloby. Obž. C. H. poukazoval na to, že okresný súd v zhode s obžalobou ustálil jeho vinu, keď ako podnikajúca osoba, aj keď sa priamo na prácach nepodieľal: a) nezabezpečil realizáciu opatrení na ochranu pred požiarmi pri činnostiach spojených so zvýšeným nebezpečenstvom vzniku požiaru, ktoré vyplýva z písomného príkazu č. 17/2005 zo 4. 11. 2005 Z.z., b) následne nezabezpečil podmienky pre plnenie úloh požiarnej asistenčnej hliadky v zmysle § 19 ods. 3, 4 vyhlášky č. 121/2002 Z.z. V tejto súvislosti poukazoval, že na č.l. 1094 sa nachádza príkaz č. 17/2005 vydaný podľa § 3 ods. 3 vyhlášky č. 121/2002 o požiarnej prevencii, kde je uvedený postup prác so zabezpečením požiarnej ochrany, kde je uvedený člen protipožiarnej ochrany. Táto skutočnosť je potvrdená aj samotnými zamestnancami, ktorí priznali, že s príkazom boli oboznámení. Prvostupňový súd doplnil dokazovanie a vyhodnotil skutkové závery tak, že ustálil miesto vzniku požiaru na 11. poschodí a rovnako v zmysle obžaloby ustálil príčinu vzniku požiaru. Akceptoval však, že vyhodnotil príkaz podľa § 3 vyhlášky č. 121/02 Z. z., pričom pochybenie na strane Spoločenstva vlastníkov súd nevzhliadol, keď mal za to, že povinnosť zabezpečiť protipožiarne opatrenia prešli na základe uzavretej zmluvy na dodávateľa, teda na firmu obžalovaného. V konečnom dôsledku vyslovil, že mal prijať len formálne protipožiarne opatrenia. Podľa jeho názoru okresný súd nedodržal základné ustanovenia trestného procesu, keď zasiahol do práv obžalovaného a jednoznačne vykladá dôkazy v jeho neprospech. Poukazuje na stanovisko odvolacieho súdu, kde je konštatované účasť Spoločenstva vlastníkov na porušení predpisov, pretože ak by Spoločenstvo vlastníkov bytov JUH, Písecká 9 oznámilo prestavbu - rekonštrukčné práce stavebnému úradu, tento by bol určil základné podmienky týkajúce sa aj výkonu opatrení vo vzťahu k požiarnej prevencii. Záver súdu, že obžalovaný R. a nebohý R. pristúpili k výkonu práce len na základe ústneho príkazu, je v príkrom rozpore s vykonanými dôkazmi a súd neprihliadol na výsluch samotných zamestnancov, ako aj výsluch svedka V. a H. v počiatočných štádiách konania. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na závery znaleckého posudku znalca G., ktorý mal iné závery o povinnostiach, ktoré mal vykonať pred začiatkom prác. Nebolo prihliadnuté k tomu, že niektorí členovia pracovnej skupiny sú fajčiari a na pracovisku sa voľne pohybovali aj fajčiari užívacích bytov a znalec tak rozviedol aj možnú alternatívu vzniku a rozvoja požiaru od tlejúcej cigarety. B.. G. k porušovaniu predpisov zaujal stanovisko, „Podľa mne dostupných materiálov pán H. v prípade SVB JUH mal pred začatím prác spracované materiály, ktoré mu ukladá legislatíva na úseku pred požiarmi. Požiarny štatút bol spracovaný na základe požiadaviek zák. č. 314/2001 Z. z., školenie pre protipožiarne hliadky vykonal B.. C. Z. v zmysle vyhlášky č. 121/2002 Z. z. a školenie bolo vykonané podľa požiarneho štatútu firmy pred začatím demontážnych prác a asistenčná požiarna hliadka bola ustanovená písomným príkazom“. Domáhal sa potom, aby krajský súd rozhodol vo veci na neverejnom zasadnutí s tým, aby podľa § 321 ods. 1 písm. a), b), c) Tr. por. zrušil rozsudok v celom rozsahu a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju znova prejednal a rozhodol, alternatívne v prípade nariadenia verejného zasadnutia o odvolaní, aby po preskúmaní napadnutého rozsudku bol zrušený rozsudok prvého stupňa s tým, aby boli dodržané všetky skutkové a právne názory odvolacieho súdu. K veci je potrebné poznamenať, že krajský súd sa odvolaním obžalovaných zaoberá už po druhýkrát, pretože dňa 24. 8. 2011 uznesením sp. zn. 4To 24/11 podľa § 321 ods. 1 písm. b), c), f) Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec vrátil okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, pričom nariadil okresnému súdu v akom rozsahu je potrebné dokazovanie doplniť tak, ako to vyplýva z tohto uznesenia na strane 1527-1528 spisu. Krajský súd podľa § 317 ods.1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ môže podať odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil, že prvostupňový súd vykonal v podstate všetky dostupné dôkazy, na základe ktorých však opätovne neustálil skutočný stav veci, keď neprihliadol na novovzniknuté skutočnosti, aj keď ich konštatuje a týmito sa vôbec nezaoberal. Podľa § 2 ods. 10 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie. Podľa § 2 ods. 12 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a predovšetkým súd, ktorý rozhoduje o konečnom stave veci hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Okresný súd sa dôsledne týmto zákonným ustanovením nezaoberal. Po zrušení pôvodného rozsudku okresný súd vypočul na hlavnom pojednávaní svedka G. H., predsedu Spoločenstva vlastníkov bytov JUH Veľký Krtíš, Y. R., vedúcu Stavebného úradu vo Veľkom Krtíši, D. H., svedka ktorý býval v bytovke a umožňoval prístup zamestnancom firmy Steam k vykonávaniu činnosti, B.. D. Y. zamestnanca Mestského úradu vo Veľkom Krtíši investičného oddelenia - ohlasovania drobných stavieb. Svedkyňa Y. R., ako vedúca Stavebného úradu vo Veľkom Krtíši vo svojej svedeckej výpovedi uviedla, že Spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov JUH so sídlom Písecká 9, Veľký Krtíš bolo stavebníkom, ktorý sa dopustil priestupku, keďže si nesplnil svoju povinnosť nahlásiť práce stavebnému úradu. Vykonávané práce bol stavebník povinný nahlásiť, čo však neurobil. Zo svedeckej výpovede B.. D. Y., zamestnanca Mestského úradu vo Veľkom Krtíši investičného oddelenia - ohlasovania drobných stavieb vyplýva, že povinnosť nahlásenia stavebných úprav je na stavebníkovi, t.j. v tomto prípade na objednávateľovi prác. Svedok poukázal na § 55 stavebného zákona, podľa ktorého práve požiarna bezpečnosť vyžadovala ohlásenie stavby, čo stavebník SVBaNP JUH neurobil. Uviedol, že pokiaľ by si bol stavebník túto povinnosť splnil, nemuselo dôjsť k požiaru, lebo vo vydanom oznámení, v ktorom by bol vydaný súhlas s prácami, by boli vyšpecifikované všetky protipožiarne bezpečnostné opatrenia, ktoré má dodržať. Zároveň zdôraznil, že dodávateľ stavebných prác, t.j. obžalovaný H. nie je účastníkom stavebného konania, teda SVB JUH nemohlo túto zákonnú povinnosť preniesť na dodávateľa stavebných prác a bolo povinné ako investor stavby zabezpečiť protipožiarne opatrenia. Prvostupňový súd teda pochybil, keď v rozpore s vyššie uvedenými svedeckými výpoveďami síce konštatuje pochybenie SVB JUH, keď títo neohlásili stavebné práce na Mestskom úrade vo Veľkom Krtíši, dospel však k mylnému názoru, že povinnosť zabezpečiť protipožiarne opatrenia prešli na základe uzavretej zmluvy o dielo na zhotoviteľa (viď str. 15-16 rozsudku). Je nutné uviesť, že v čl. VII bod 3. „Záverečné ustanovenia“ Zmluvy o dielo č. XX/XXXX je síce uvedené, že zhotoviteľ zodpovedá za bezpečnosť a ochranu zdravia pracovníkov zhotoviteľa, zásad požiarnej ochrany a vyhl. č. 111/75Zb., avšak z tohto ustanovenia zmluvy nevyplýva, že zákonné povinnosti dané SVBaNP JUH podľa § 3 ods. 4 vyhl.. č. 121/2002 Z.z. prechádzajú na zhotoviteľa diela. Pokiaľ by si bolo SVBaNP splnilo zákonnú ohlasovaciu povinnosť, bolo by disponovalo oznámením vystaveným Mestským úradom vo Veľkom Krtíši, z ktorého by vyplývali presné konkrétne povinnosti mu dané na zabezpečenie protipožiarnej ochrany. Až následne všetky povinnosti vyšpecifikované v tomto oznámení, mohol zmluvne preniesť na zhotoviteľa, čo však neurobil. Z toho dôvodu právny názor prvostupňového súdu, že pochybenie SVBaNP JUH spočívajúce v neohlásení stavby nemá vplyv na zavinenie vzniku požiaru, je mylné a v rozpore so zisteným skutkovým stavom. Konštatovanie prvostupňového súdu, že postup obžalovaného H., ktorý robil protipožiarne opatrenia nasvedčuje tomu, že zmluvou o dielo boli na neho prenesené všetky zákonné protipožiarne povinnosti zo SVB JUH je taktiež mylné, nakoľko postup obžalovaného H. bol práve v súlade s už uvedeným čl. VII bod 3. „Záverečné ustanovenia“ Zmluvy o dielo č. XX/XXXX, ktorý však nenahrádzal povinnosti dané zákonom SVBaNP, ktoré bolo povinné si zabezpečiť okrem iného aj vlastnú protipožiarnu hliadku v súlade s § 3 ods. 4 vyhl. č. 121/2002 Z.z., pretože zhotoviteľ C. H. STEAM vykonával dielo pre inú právnickú osobu a to SVB JUH. Pokiaľ ide o zavinenie obžalovaných C. R. a C. H. spôsobením všeobecného nebezpečenstva a spáchania trestného činu všeobecného ohrozenia podľa § 180 ods. 1, 2 písm. c) Tr. zák. u obžalovaného C. R. a trestného činu všeobecného ohrozenia podľa § 180 ods. 1, 2 písm. b), ods. 3 písm. a) Tr. zák. účinných do 31. 12. 2005, keď obžalovaný C. H. mal porušiť dôležitú povinnosť vyplývajúcu z jeho povolania najmä tým, že nezabezpečil realizáciu opatrení na ochranu pred požiarmi, pri činnostiach spojených so zvýšeným nebezpečenstvom vzniku požiaru, ktorý vyplýva z písomného príkazu číslo 17/2005 zo 4. 11. 2005 a následne nezabezpečenia podmienky pre plnenie úloh protipožiarnej asistenčnej hliadky v zmysle § 19 ods. 3, 4 vyhl. 121/2001 Z.z., pričom C. R. bez realizácie predpísaných protipožiarnych opatrení mal pristúpiť k vykonávaniu činností so zvýšeným nebezpečenstvom požiaru spolu už s nebohým C. R., krajský súd poukazuje na vyššie uvedené dôvody, ktoré exkulpujú obidvoch obžalovaných z naplnenia skutkovej podstaty žalovaných trestných činov. Podľa názoru odvolacieho súdu obžalovaný C. H. rámcovo vytvoril všetky predpoklady po organizačnej aj bezpečnostnej stránke, aby vykonal dielo v súlade so zmluvou o dielo a platnými právnymi predpismi. Vydal príkaz č. 17/2005 v zmysle § 3 ods. 3 vyhl. č. 121/2002 Z.z. o požiarnej prevencii s uvedením postupu prác , so zabezpečením požiarnej ochrany, s uvedením člena protipožiarnej ochrany, a to C. R.. Taktiež nemožno povedať, že by obžalovaný C. R. svojim konaním, ktoré spočívalo v odpiľovaní vodovodného potrubia rozbrusovacou pílou, prekročil hranicu bezpečnostného rizika. V prípade možného vzniku požiaru, začínajúci požiar mohol byť uhasený vedrami s vodou, prípadne hasiacim prístrojom, pokiaľ by člen protipožiarnej hliadky, v rozpore s jeho povinnosťami vyplývajúcimi mu z tejto funkcie a to nebohý C. R., nebol odišiel cez obedňajšiu prestávku z rizikového pracoviska. Z tohto dôvodu riešenie otázky, kde požiar vznikol, nie je zásadnou otázkou, ktorú by bolo potrebné ďalej skúmať, pretože znalecké posudky si navzájom odporujú. V prípade včasného spozorovania požiaru, mohlo dôjsť k jeho zlikvidovaniu v počiatočnom štádiu a zabráneniu vzniku škody. Z týchto dôvodov krajský súd opätovne zrušil rozsudok okresného súdu, pretože vykonanými dôkazmi nebolo preukázané spôsobenie všeobecného nebezpečenstva obžalovanými C. R. a C. H. a právne úvahy o vine obžalovaných nie sú v súlade s preukázanými dôkazmi. Podľa § 327 ods. 1 Tr. por. súd ktorému vec bola vrátená na nové prejednanie a rozhodnutie, je viazaný právnym názorom, ktorý vyslovil vo svojom rozhodnutí odvolací súd a je povinný vykonať úkony a dôkazy, ktorých vykonanie odvolací súd nariadil. Keďže žiadne nové dôkazy už nie je potrebné vykonať, postačí keď sa okresný súd obmedzí len na prehodnotenie už vykonaných dôkazov a zváži postup podľa § 285 Tr. por. Krajský súd o odvolaní obžalovaných rozhodol podľa § 326 ods. 1 písm. b) Tr. por. na neverejnom zasadnutí a to z toho dôvodu, že v konaní okresného súdu sa vyskytli také chyby, ktoré nebolo možné odstrániť na verejnom zasadnutí. Odvolanie obidvoch obžalovaných bolo dôvodné, preto krajský súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.