KAUZIS.SK
UznesenieKrajský súd Banská Bystrica28. 6. 2012plný text

Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 17CoE/144/2012 z 28. 6. 2012

CitáciaUznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 28. júna 2012, sp. zn. 17CoE/144/2012, ECLI:SK:KSBB:2012:6207204552.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17CoE/144/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6207204552
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Nagypálová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6207204552.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného advokátom JUDr. Martinom Máčajom,
so sídlom Advokátskej kancelárie Pribinova 25, 811 09 Bratislava proti povinnému C. T., nar. XX. XX.
XXXX, bytom I. C. XXX/XX, E. T., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým so sídlom
Exekútorského úradu Bratislava, Záhradnícka 62, 821 08 Bratislava, pod spisovou zn. EX 2991/07, pre
vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 369,12 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného
proti uzneseniu Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 5Er/2167/2007-20 z 22. 11. 2011, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Exekúciu vykonávanú na základe rozhodcovského rozsudku, ktorý vydal dňa 02. 05. 2007 Mgr.
Martin Krakovský, rozhodca Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská
rozhodcovská a. s., Karloveské rameno 8, Bratislava, pod sp. zn. SR 2618/07 okresný súd podľa §
58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)
v spojení s § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „Zákon o
rozhodcovskom konaní“) zastavil s odôvodnením, že rozhodcovský súd si odvodil právomoc rozhodnúť
vo veci od rozhodcovskej doložky, ktorá sa prieči dobrým mravom. Výkon práv a povinností z takejto
rozhodcovskej doložky odporuje dobrým mravom. Súd musí podľa § 45 ods. 2 Zákona o rozhodcovskom
konaní zastaviť exekúciu, ak v rozhodcovskom konaní zistí nedostatky podľa § 45 ods. 1 písm. b/ alebo
c/ Zákona o rozhodcovskom konaní, medzi ktoré patrí ak, že rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka
konania na plnenie odporujúce dobrým mravom. Zmluvu o úvere zo dňa 26. 10. 2006 vyhodnotil
ako spotrebiteľskú zmluvu. V bode 17 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru bola zakotvená
rozhodcovská doložka, formulácia ktorej znemožnila spotrebiteľovi v prípade, ak by v konaní vystupoval
na strane žalovaného, dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom. Rozhodcovská doložka nebola
spotrebiteľom osobitne vyjednaná. Ak núti spotrebiteľa neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému
konaniu, rozhodcovská doložka je neprijateľná z dôvodu, že spôsobuje hrubý nepomer v právach
spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany a veriteľa ako dodávateľa. Súd musí zastaviť exekúciu v celom
rozsahu, ak exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok rozhodcu alebo rozhodcovského súdu, ktorý
svoju právomoc odvodzoval od neprijateľnej rozhodcovskej zmluvy. Iba tak môže súd naplniť cieľ článku
6 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách z 05. 04. 1993
postarať sa o to, aby spotrebiteľov nekalé podmienky nezaväzovali.

Oprávneného, ktorý procesne zavinil zastavenie exekúcie tým, že podal návrh na vykonanie exekúcie
na základe nespôsobilého exekučného titulu, zaviazal podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku zaplatiť
súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 15,94 Eur.

Uznesenie okresného súdu napadol odvolaním oprávnený. Nesúhlasil s názorom okresného súdu, že
zmluva o úvere uzavretá dňa 26. 10. 2006 je zmluvou spotrebiteľskou. Zmluva o úvere bola uzatvorená



v zmysle ustanovenia § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. V danom čase mala povahu absolútneho
obchodno-záväzkového právneho vzťahu a právne vzťahy z nej vzniknuté sa spravovali ustanoveniami
Obchodného zákonníka. Zmluvu o úvere môžu uzatvárať aj nepodnikateľské subjekty - spotrebitelia.
Napriek tomu sa zmluva o úvere mohla považovať za spotrebiteľskú zmluvu len podľa ustanovení
Zákona o ochrane spotrebiteľa platného v čase uzavretia danej zmluvy o úvere, nie však v zmysle
ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka z dôvodu, že v rozhodnom čase Občiansky
zákonník za spotrebiteľské zmluvy považoval iba kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo alebo iné odplatné
zmluvy upravené v 8. časti Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) a zmluvu podľa § 55 OZ. Až od
01. 01. 2008 sa za spotrebiteľskú zmluvu považuje každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzaviera dodávateľ so spotrebiteľom. Súd nemal pri posudzovaní nároku zo zmluvy o úvere vychádzať
z právnej úpravy Občianskeho zákonníka, ale z právnej úpravy Obchodného zákonníka a Zákona o
ochrane spotrebiteľa platného v čase uzatvorenia zmluvy o úvere.

Rozhodcovská doložka v bode 17 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru nebola formulovaná ako
výhradná rozhodcovská doložka. Každej zo zmluvných strán umožňovala domáhať sa ochrany svojich
práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo súdneho konania. V odbornej literatúre k §
53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka prevažujú názory, že tzv. alternatívne rozhodcovské doložky
sú právne prípustné v zmysle vnútroštátneho, ale aj európskeho práva. Neprípustnosť rozhodcovského
konania v zmysle smernice Rady 93/13/EHS sa týka len tých ad hoc rozhodcovských konaní, ktoré
boli uskutočnené bez príslušného právneho podkladu. V danom prípade však rozhodcovské konanie
prebiehalo podľa rozhodcovskej doložky plne v súlade a na základe Zákona o rozhodcovskom konaní.

Oprávnený nesúhlasil, aby bol zaviazaný na úhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi.

Navrhol, aby uznesenie okresného súdu bolo zrušené.

Vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.

Krajský súd prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 Občianskeho
súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“) v celom rozsahu a uznesenie okresného súdu ako vecne správne
podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil.

Zmluvu o úvere uzavreli oprávnený s povinným 26. 10. 2006. Predmetom zmluvy o úvere č. 6490545 bolo
poskytnutie peňažných prostriedkov vo výške 232,35 Eur, ktoré spolu s poplatkom vo výške 185,88 Eur
mal povinný vrátiť oprávnenému v 10-tich mesačných splátkach po 41,82 Eur. Zmluvu podľa jej obsahu
možno podriadiť pod ustanovenia Zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom
ku dňu uzavretia zmluvy, keď povinnému boli poskytnuté peňažné prostriedky formou úveru za poplatok,
ktorý mal splatiť veriteľovi v lehote presahujúcej tri mesiace vo viacerých ako štyroch splátkach. Názor
okresného súdu, že zmluva o úvere uzavretá medzi oprávneným a povinným je spotrebiteľskou zmluvou
podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31. 12. 2007 (ďalej len „OZ“) a povinný
pri uzatváraní tejto zmluvy vystupoval ako spotrebiteľ (§ 52 ods. 3 OZ) je správny. V zmluve, ktorej
uzavretie povinný svojim podpisom potvrdil, povinný vyhlásil, že súhlasí so Všeobecnými podmienkami
poskytnutia úveru, ktoré sú na zadnej strane zmluvy. Rozhodcovská doložka, podľa ktorej mal všetky
spory zo zmluvy riešiť Stály rozhodcovský súd, zriadený spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s.,
so sídlom Bratislava v prípade, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde, bola
súčasťou štandardnej formulárovej zmluvy (bod 17 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru). Tieto
zistenia správne viedli okresný súd k záveru, že v zmysle príkazu vyplývajúceho z § 53 ods. 1 OZ
[spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“)] musí
skúmať, či rozhodcovská doložka, od ktorej odvodzoval rozhodcovský súd oprávnenie spor medzi
zmluvnými stranami rozhodnúť, nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorá by bola podľa § 53
ods. 4 OZ neplatná.

Rozhodcovskú doložku posúdil okresný súd správne ako neprijateľnú zmluvnú podmienku i napriek
tomu, že bola formulovaná ako nevýhradná zmluvná podmienka, umožňujúca podať žalobu nielen
na rozhodcovskom súde, ale aj na príslušnom súde Slovenskej republiky. Rozhodcovská doložka



v zmysle bodu 17 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru vylučuje spotrebiteľa z možnosti
dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak veriteľ podá svoj návrh na rozhodcovský súd.
Rozhodcovská doložka nútiaca spotrebiteľa podrobiť sa rozhodcovskému konaniu je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou. Neprijateľná zmluvná podmienka je podľa § 53 ods. 4 OZ neplatná. Pokiaľ
rozhodcovský súd svoju právomoc konať a rozhodnúť v spore medzi zmluvnými stranami vyvodil
z neplatnej rozhodcovskej zmluvy, na rozhodcovský rozsudok sa hľadí ako na paakt, ktorý nie
je spôsobilým exekučným titulom. Okresný súd správne ustanovenia Občianskeho zákonníka o
spotrebiteľských zmluvách vyložil v súlade so smernicou Rady 93/13/EHS z 05. 04. 1993 a dospel k
správnemu záveru, že exekúciu vykonávanú na základe nevykonateľného exekučného titulu je potrebné
podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku v spojení s § 57 ods. 2 Exekučného poriadku aj bez návrhu
povinnej osoby zastaviť.

Na správnosť rozhodnutia okresného súdu nemá vplyv, že pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nepostrehol materiálnu nevykonateľnosť exekučného
titulu. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku z 27. 01. 1997 sp. zn. 3 Cdo 164/96 publikovaný
pod č. 58/1997 v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov Slovenskej republiky vo zväzku 5-6, ročník
1997 na strane 188 vyslovil záver, že súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu,
ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto
požiadavky nespĺňa aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez
návrhu zastavená.

Exekučný súd je v prípade, ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, oprávnený skúmať
materiálnu vykonateľnosť exekučného titulu a to ex offo kedykoľvek v priebehu exekučného konania (III.
ÚS 86/2010-19 z 18. 02. 2010). Ak dospeje k názoru, že podmienky núteného vymáhania pohľadávky
nie sú splnené, musí exekúciu podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku zastaviť.

Osobitné námietky v odvolaní proti trovám exekúcie vznesené neboli. Za správny považuje odvolací
súd aj ten záver okresného súdu, že oprávnenému vznikla podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku
povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi vzniknuté trovy exekúcie. Z dôvodu jeho procesného zavinenia
na zastavení exekúcie spočívajúceho v tom, že návrh na vykonanie exekúcie podal na základe
nespôsobilého exekučného titulu.

Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

  • 5Er/2167/2007

    potvrdené

Rozhodnutia, na ktoré sa odkazuje

Rozhodnutia k rovnakým ustanoveniam