Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 16Co/142/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6207207204 Dátum vydania rozhodnutia: 04. 10. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivica Hanusková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6207207204.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a sudcov JUDr. Alexandra Mojša a JUDr. Danice Kočičkovej, v právnej veci žalobcu: M. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom W. Z., C. č. XX/XX, zastúpeného Mgr. Andreou Legényovou, advokátkou, Veľký Krtíš, Komenského č. 3, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu SR, Bratislava, Vazovova č. 2, IČO: 42 499 500, o zaplatenie 2.626,60 EUR s prísl., na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica, č. k. 17C/204/2010-287 zo dňa 09. 02. 2012, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Okresný súd napadnutým rozsudkom návrh žalobcu, ktorým sa domáhal zaplatenia sumy 2.626,60 EUR (79.129,- Sk) s prísl. zamietol. V odôvodnení uviedol, že navrhovateľ sa písomným podaním z 11. 08. 2008 domáhal voči žalovanému Daňovému úradu Veľký Krtíš náhrady škody v sume 79.129,- Sk. Návrh bol odôvodnený tým, že žalovaný uložil žalobcovi nahradiť z titulu vykonateľného výkazu daňových nedoplatkov č. 1998/25422 zo dňa 19. 11. 1998 sumu 79.129,- Sk. Výkaz bol potvrdený Daňovým riaditeľstvom SR. Následne bola na dôchodok žalobcu vykonaná daňová exekúcia. Podľa žalobcu nedoplatok bol zistený protiprávnou daňovou kontrolou, na základe nesprávneho postupu a posúdenia. Podaním z 11. 01. 2011 žalobca zmenil návrh, keď ako právny dôvod žaloby uviedol náhradu škody podľa § 415 a § 420 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“). Podaním z 09. 05. 2011 navrhol, aby súd pripustil zámenu na strane žalovaného tak, aby namiesto pôvodne označeného žalovaného do konania vstúpilo Daňové riaditeľstvo Banská Bystrica, IČO: 00 634 816. O zmene na strane žalovaného okresný súd rozhodol uznesením č. k. 17 C 204/2010 - 268. Žalobca predložil potvrdenie daňového úradu Veľký Krtíš z 12. 10. 2001, podľa ktorého žalobca k uvedenému dňu nemal voči Daňovému úradu nedoplatky. Uvedené potvrdenie považoval za dôkaz, že daňový nedoplatok nevznikol, a že výkaz nedoplatkov a exekúcia boli neoprávnené. Ďalej žalobca uviedol, že o vzniku škody sa dozvedel doručením zápisnice zo strany Ministerstva financií SR č. sť/28/2007 - 244 o prešetrení sťažnosti z 07. 06. 2007. Žalovaný porušil povinnosť tým, že v čase daňovej kontroly bol žalobca práceneschopný a účtovníčka bez jeho súhlasu poskytla všetky listiny pracovníkom daňového úradu. Navrhol vypočuť účtovníčku F. U. a pracovníkov Daňového úradu Veľký Krtíš, ktorí dňa 19. 11. 1998 vykonávali kontrolu. Navrhované dôkazy okresný súd nevykonal z dôvodu ich neúčelnosti. Z písomného vyjadrenia Daňového úradu Veľký Krtíš z 12. 01. 2009 zistil, že u žalobcu bola vykonaná daňová kontrola na daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie rokov 1995 až 1997. Na jej základe vydal správca dane dodatočný platobný výmer č. 681/240/5336/98 zo dňa 24. 04. 1998 na daň z pridanej hodnoty v sume 52.984,- Sk, ktorú mal žalobca uhradiť v lehote 30 dní a platobný výmer na zvýšenie dane č. 681/240/5335/98 zo dňa 24. 04. 1998 vo výške 26.493,- Sk v lehote 30 dní. Oba platobné výmery nadobudli právoplatnosť a vykonateľnosť 24. 06. 1998. Daňový úrad Veľký Krtíš vydal dňa 17. 04. 2002 exekučný príkaz na zrážky zo mzdy žalobcu pre zaplatenie 79.129,- Sk. Okresný súd uviedol, že žalobca nepreukázal porušenie právnej povinnosti zo strany žalovaného, ani mu z konania žalovaného vznikla škoda, ani príčinnú súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody. Sumu 2.626,60 EUR, ktorú v rámci daňového exekučného konania žalovaný uhradil, nemožno považovať za škodu, lebo jej zaplatenie bolo predpísané platobnými výmermi, ktoré sa stali exekučnými titulmi. Žalobca nepreukázal ani zmenu či zrušenie týchto platobných výmerov. Platobné výmery sú listiny vydané štátnym orgánom, ktoré súd považoval za pravdivé a pri ich hodnotení vychádzal z § 134 OSP. Keďže neboli splnené predpoklady pre zodpovednosť žalovaného podľa § 420 Občianskeho zákonníka, žalobu zamietol. Neprihliadol na námietku premlčania vznesenú žalovaným, pretože žalovaný nepreukázal, kedy došlo k zaplateniu žalovanej sumy v daňovom exekučnom konaní, keď zrážky boli vykonávané od 22. 08. 2002. Na právne zdôvodnenie uviedol § 415, § 420 ods. 1, 2 OZ. Žalobca vo všetkých písomnostiach poukazoval, že k vzniku škody došlo nezákonným rozhodnutím a nesprávnym úradným postupom Daňového úradu Veľký Krtíš pri vykonávaní daňovej kontroly. Preto do úvahy prichádzalo uplatnenie nároku v zmysle zák. č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu a jeho nesprávnym úradným postupom. Uvedený zákon je vo vzťahu k Občianskemu zákonníku špeciálnym predpisom. Zodpovednosť štátu za škodu je objektívna. Občiansky zákonník sa použije len v prípade chýbajúcej právnej úpravy. Nevyhnutnou podmienkou zodpovednosti za škodu podľa uvedeného osobitného predpisu je existencia rozhodnutia, ktoré bolo ako nezákonné zrušené či zmenené. Druhá forma zodpovednosti je spojená s nesprávnym úradným postupom, ktorým je porušenie právnou normou predpísaných pravidiel pre postup štátneho orgánu. Činnosť správcu dane, ktorú žalobca spochybňoval, smerovala k vydaniu rozhodnutí - platobných výmerov. Z hľadiska zodpovednosti štátu mohlo ísť len o zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím. Žalobný nárok uvedený v žalobe k uplatneniu takejto zodpovednosti nesmeroval, preto ho súd podľa osobitnej právnej úpravy neposudzoval. Zodpovedným subjektom je v takom prípade Slovenská republika, a keďže žalobca nepodal žalobu proti štátu, ide o nedostatok pasívnej legitimácie, čo bolo ďalším dôvodom, pre ktorý súd žalobu zamietol. O trovách konania okresný súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP, ale právo na náhradu trov konania úspešnému účastníkovi nepriznal, pretože žalovaný, ktorý bol v konaní úspešný, si náhradu trov neuplatnil. Žalobca vo včas podanom odvolaní namietal právne závery okresného súdu. V rokoch 2002 až 2007 namietal postup Daňového úradu na Ministerstve financií SR aj Daňovom riaditeľstve SR v Banskej Bystrici a príslušné správne orgány oboznámil s postupom Daňového úradu Veľký Krtíš, ktorý považoval za nezákonný a protiprávny. Na súd sa obrátil s návrhom, aby suma, ktorú mu exekútor zrážal z invalidného dôchodku, bola vrátená. Domáhal sa náhrady škody, ktorá mu vznikla tým, že daňový úrad v rámci daňovej exekúcie protiprávnym spôsobom vymáhal sumu 2.626,60 EUR, lebo z potvrdenia Daňového úradu Veľký Krtíš zo dňa 12. 10. 2001 vyplývalo, že nemá žiadne nedoplatky. Podľa § 415 Občianskeho zákonníka každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na majetku. Podľa § 420 ods. 1 OZ každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej zodpovednosti. Navrhol rozsudok okresného súdu zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozhodnutie okresného súdu ako správne potvrdiť. Právne posúdenie porušenia § 415 OZ zakladá jedine všeobecnú zodpovednosť za škodu podľa § 420 OZ, ktorá je pre právne posúdenie vylúčená vzhľadom na osobitnú právnu úpravu. Žalobca sa domáhal náhrady škody spôsobenej vydaním rozhodnutia orgánu štátu, ktoré je stále právoplatné a ktorého platnosť a zákonnosť nebola zrušená alebo zmenená. Žalobca sa mohol náhrady škody domáhať len podľa zák. č. 58/1969 Zb. Žalobca neuplatnil nárok týmto zákonom predpísaným spôsobom, ktorý je základným predpokladom pre uplatnenie nároku. Podľa § 8 OSP súd môže konať len vtedy, ak nebola vec s konečnou platnosťou vyriešená. Ústredným orgánom, do pôsobnosti ktorého patrí daňová správa, je Ministerstvo financií SR. Na základe uvedeného pre Finančné riaditeľstvo SR nevyplýva pasívna legitimácia v sporoch o náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom. Navyše, daňový úrad v rámci svojej pôsobnosti v zmysle zák. č. 479/2009 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní a poplatkov v znení neskorších predpisov má spôsobilosť byť účastníkom súdneho konania a konať pred súdom. Ani z tohto dôvodu nie je žalovaný v spore pasívne legitimovaný. Krajský súd v Banskej Bystrici preskúmal napadnutý rozsudok a odvolanie prejednal v rozsahu danom ust. § 212 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku ( ďalej len „OSP“) a bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 1, 2 OSP napadnuté uznesenie podľa § 219 ods. 1, 2 OSP potvrdil ako vecne správne. Podľa § 489 OZ záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone. Podľa § 420 ods. 1 OZ každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Podľa § 420 ods. 2 OZ škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá. Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 58/1969 Zb., štát zodpovedá za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, ktoré v občianskom súdnom konaní a v konaní pred štátnym notárstvom, v správnom konaní, ako aj v konaní pred miestnym ľudovým súdom, a ďalej v trestnom konaní, pokiaľ nejde o rozhodnutie o väzbe alebo treste, vydal štátny orgán alebo orgán štátnej organizácie (ďalej len „štátny orgán“). Štát zodpovedá taktiež za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu spoločenskej organizácie vydaným pri plnení úloh štátneho orgánu, ktoré na túto organizáciu prešli. Podľa ods. 2 zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť. Podľa § 20 zák. č. 58/1969 Zb., pokiaľ nie je ustanovené inak, spravujú sa právne vzťahy upravené v tomto zákone Občianskym zákonníkom. Škodou sa rozumie ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a spočívala v zmenšení jeho majetkového stavu. Je objektívne vyjadrená peniazmi a je napraviteľná poskytnutím majetkového, t. j. peňažného plnenia. Dôkaz o vzniku škody ani o zodpovednosti žalovaného za jej vznik nebol preukázaný. Potvrdenie Daňového úradu Veľký Krtíš z 12. 10. 2001, podľa ktorého žalobca k uvedenému dňu nemal voči daňovému úradu nedoplatky, nie je dôkazom, spôsobilým v tomto konaní vyvrátiť skutočnosť, že daňová exekúcia bola na majetok (príjem) žalobcu vykonaná na základe právoplatných a vykonateľných rozhodnutí daňového úradu. Žalobca nepredložil dôkaz o tom, že uvedené exekučné tituly boli predpísaným procesným postupom zrušené. V tomto konaní súdy nie sú oprávnené rozhodnutia daňového úradu, resp. ich platnosť, znovu posudzovať. Vzhľadom na osobitnú právnu úpravu bol žalobca povinný preukazovať zodpovednosť štátu podľa osobitnej právnej úpravy. Zák. č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom bol účinný do 31. 06. 2004 (odkedy bol nahradený zák. č. 514/2003 Z. z.), teda bol účinný v čase, keď malo podľa tvrdenia navrhovateľa dôjsť k vydaniu nezákonného rozhodnutia, v dôsledku ktorého mu mala vzniknúť škoda. . Je v zásade vecou účastníkov tvrdiť skutočnosti a označiť dôkazy na preukázanie svojich skutkových tvrdení. Kde súd nemôže prevziať skutkové zistenia vyplývajúce zo zhodných tvrdení účastníkov, dospieva k skutkovým zisteniam vykonávaním dôkazov a ich hodnotením podľa § 122 a nasl. OSP. To, aké právne a skutkové dôvody navrhovateľ uplatní v konaní pred súdom, je jeho dispozičným právom. Pokiaľ však neuplatní postup vyplývajúci z právneho predpisu, nie je možné priznať mu právnu ochranu, aj keď postup, ktorý zvolil, subjektívne považoval za výhodnejší z hľadiska svojich záujmov. Na správnych skutkových a právnych záveroch okresného súdu nemôže nič zmeniť ani skutočnosť, že okresný súd uznesením č. k. 17C/204/2010 - 277 z 14. 09. 2011 zamietol návrh na vstup Ministerstva financií SR ako ďalšieho účastníka na strane žalovaného a že nedoplnil dokazovanie výsluchom svedkov navrhovaných žalobcom. Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že žalovaný je právnym nástupcom Daňového riaditeľstva SR. Odvolací súd na dôvody uvedené v rozhodnutí okresného súdu poukazuje a stotožnil sa s nimi v zmysle § 219 ods. 2 OSP, podľa ktorého, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Okresný súd pri zisťovaní skutkovej a právnej stránky veci vychádzal zo správneho právneho záveru, že žalobný nárok nie je daný, pretože navrhovateľ dôkaz o zodpovednosti žalovaného za škodu nepredložil, bez ohľadu na právne posúdenie podľa všeobecnej alebo osobitnej právnej úpravy. Okresný súd správne zistil skutkový stav, vyvodil z neho zodpovedajúci právny záver, rešpektoval príslušnú právnu úpravu a zohľadnil všetky právne významné skutočnosti. Jeho rozhodnutie je preto vecne správne. O trovách odvolacieho konania krajský súd nerozhodoval, pretože návrh na ich náhradu účastníci v zmysle § 151 ods. 1 OSP nepredložili. Rozhodnutie bol v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.