Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 5To/53/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6208010046 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 06. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Deák ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6208010046.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici na verejnom zasadnutí dňa 19.júna 2012 v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Deáka a sudcov JUDr. Petra Chovanka a JUDr. Juraja Babjaka o odvolaní obžalovaného X. L. proti rozsudku Okresného súdu vo Veľkom Krtíši sp.zn. 9 T 21/08 zo dňa 5.3.2012 takto r o z h o d o l : Podľa § 321 ods.1 písm.d) Tr.por. z r u š u j e napadnutý rozsudok v celom rozsahu. Rozhodujúc sám podľa § 322 ods.3 Tr.por. o s l o b o d z u j e Podľa § 285 písm.b) Tr.por. pod bodom 1/ obžalovaného X. L. pre skutok obžalobou kvalifikovaný ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods.1, ods.3 písm.b), c) Tr.zák., ktorého sa mal dopustiť tak, že od začiatku septembra 2004 do 30.11.2008, od 01.07.2010 do 28.02.2011 vo V. A. a na iných miestach neplnil si svoju vyživovaciu povinnosť k maloletej dcére Q. U., nar.XX.XX.XXXX, rozsah ktorej mu bol určený rozsudkom Okresného súdu v Lučenci sp.zn. P 219/97 zo dňa 08.09.1999, ktorý nadobudol právoplatnosť 19.11.1999 vo výške 600,-Sk (19,92 €) mesačne počnúc od 01.09.1997 do rúk matky dieťaťa F. U. do 15.dňa v mesiaci predom, týmto rozsudkom bola maloletá zverená do výchovy a starostlivosti matke, týmto rozsudkom bol zmenený rozsudok Okresného súdu v Lučenci sp.zn. P 219/97 z 22.07.1998, za uvedené obdobie obvinený dlhuje F. U. 1.742,23 € na výživnom pre maloletú Q., čím spáchal napriek tomu, že rozsudkom Okresného súdu v Lučenci z 30.11.2004 sp.zn. 4 T 162/2004 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici z 18.05.2005 sp.zn. 3 To 132/05 bol odsúdený za trestný čin zanedbania povinnej výživy podľa § 213 ods.1 Tr.zák. účinného do 01.01.2006, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody nepodmienečne v trvaní 6 mesiacov so zaradením pre jeho výkon do I.nápravnovýchovnej skupiny, pretože skutok nie je trestným činom. Podľa § 285 písm.e) Tr.por. o s l o b o d z u j e obžalovaného X. L. aj zo skutku uvedeného pod bodom 2/ obžaloby kvalifikovaného ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods.1, ods.3 písm.b), c) Tr.zák., ktorého sa mal dopustiť tak, že od 01.01.2005 do 30.11.2008, od 01.07.2010 do 28.02.2011 vo V. A. a na iných miestach neplnil si vyživovaciu povinnosť k svojmu synovi X. X., nar.23.10.1998, rozsah ktorej mu bol určený rozsudkom Okresného súdu v Lučenci sp.zn. 11P 152/2005 z 28.04.2005, ktorý nadobudol právoplatnosť 29.04.2005 vo výške 1.200,-Sk mesačne počnúc od 01.01.2005 do 20. Dňa v mesiaci predom do rúk matky dieťaťa M. X., za uvedené obdobie dlhuje na výživnom pre syna 1.553,47 €, čin spáchal napriek tomu, že rozsudkom Okresného súdu v Lučenci z 30.11.2004 sp.zn. 4 T 162/2004 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici z 18.05.2005 sp.zn. 3 To 132/05 bol odsúdený za trestný čin zanedbania povinnej výživy podľa § 213 ods.1 Tr.zák. účinného do 01.01.2006, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody nepodmienečne v trvaní 6 mesiacov so zaradením pre jeho výkon do I.nápravnovýchovnej skupiny, pretože trestnosť činu zanikla. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom Okresný súd vo Veľkom Krtíši uznal vinným pod bodom 1/ obžalovaného X. L. z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods.1,3 písm.b), c) Tr.zák. na tom skutkovom základe, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a pod bodom 2/ ho uznal vinným pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods.1,3 písm.b), c) Tr.zák. a to tiež na skutkovom základe, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Okresný súd potom obžalovaného L. odsúdil podľa § 207 ods.1,3 Tr.zák. s použitím § 36 písm.l), § 37 písm.h), m), § 38 ods.2, ods.4, § 41 ods.1 Tr.zák. na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 28 mesiacov, pričom ho pre výkon trestu zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Proti tomuto rozsudku podal obžalovaný v zákonnej lehote odvolanie. V písomnom odvolaní uviedol, že dlžnú čiastku 1.553,47 € určenú ako výživné pre jeho syna X. X. zaslal po vyhlásení rozsudku prvostupňového súdu do rúk matky dieťaťa M. X.. Ako dôkaz priložil aj doklad o zaplatení tohto výživného. Ako ďalej uviedol, nevyhýbal sa plateniu ani na maloletú Q. U., pričom sa snažil plniť výživné k rukám jej matky, avšak bežné výživné sa vracalo späť. S matkou dieťaťa F. U. bol v telefonickom kontakte, ona sa vyjadrila, že výživné nechce, nič od neho nežiada, len to, aby sa vzdal svojich rodičovských práv. V závere uviedol, že podľa jeho názoru samosudkyňa okresného súdu bola voči nemu zaujatá a navrhol, aby vec bola postúpená Okresnému súdu v Lučenci na nové konanie a rozhodnutie. Krajský súd na základe podaného odvolania zo strany obžalovaného preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým podal odvolateľ odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného je dôvodné. Vo vzťahu k skutku uvedenému na prvom mieste sa obžalovaný obhajoval tým, že sa nevyhýbal plneniu výživného na svoju dcéru. V minulosti bol už za to odsúdený, preto sa snažil svoju povinnosť splniť. Matka dieťaťa však spoločne s dcérou dlhšiu dobu žije v Rakúsku, preto najprv nevedel, kde jej výživné zasielať, keďže mu neuviedla, kde sa zdržiava, neskôr, keď sa mu podarilo zistiť, kde žije, opakovane sa snažil výživné zasielať, to sa mu však vždy vrátilo. Neskôr prostredníctvom mobilného telefónu mu matka dieťaťa uvádzala, že nechce od neho žiadne peniaze, žiada len, aby sa vzdal svojich rodičovských práv voči maloletej Q. U.. On sa v tomto smere snažil podnikať kroky, avšak bez prítomnosti matky dieťaťa F. U. nemohol nič urobiť. V tomto smere plne obhajobe obžalovaného zodpovedá aj vyjadrenie F. U., ktorá nepoprela, že obžalovaný výživné zasielal, ona ho však ignorovala. Od obžalovaného žiada len to, aby sa vzdal všetkých práv na Q. U. a to je všetko čo pre ňu a dcéru môže urobiť. Nič iného od neho nechce. V trestnom čine neplnenia povinnej výživy ide o trestný čin, ktorého sa možno dopustiť úmyselne, ale i formou nedbanlivosti. U obžalovaného však krajský súd nezistil žiadnu formu zavinenia, keďže obžalovaný najprv nevedel zistiť, kde má zasielať výživné a neskôr, keď ho zasielal, oprávnená ho ignorovala a vracala naspäť. Po obžalovanom len chcela, aby sa vzdal rodičovských práv voči maloletej, obžalovaný s tým súhlasil. Je tiež faktom, že obžalovaný, keď nemal možnosť plniť výživné, či plnenie sa mu vracalo späť, mohol finančné prostriedky ukladať do notárskej úschovy, možno však ťažko predpokladať, že obžalovaný o takejto možnosti vedel a napokon z hľadiska trestnej zodpovednosti takýto postup vzhľadom na ostatné dôkazy sa nejaví ako významný. Krajský súd preto pri zrušení odsudzujúceho výroku pod bodom 1/ v tomto smere obžalovaného spod obžaloby oslobodil so záverom, že skutok nie je trestným činom. Čo sa týka skutku uvedeného na druhom mieste, ktorý okresný súd tiež kvalifikoval ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods.1,3 písm.b), c) Tr.zák. je potrebné uviesť, že potom ako bol obžalovaný odsúdený okresným súdom, zaplatil v plnom rozsahu dlžné výživné, preukázal to potrebným dokladom a bolo preto potrebné aplikovať ustanovenie o účinnej ľútosti podľa § 86 písm.a) Tr.zák., v zmysle ktorého trestnosť trestného činu zaniká aj vtedy, ak ide o trestný čin zanedbania povinnej výživy podľa § 207, ak trestný čin nemal trvalo nepriaznivé následky a páchateľ svoju povinnosť dodatočne splní skôr, než sa súd odoberie na záverečnú poradu. Obžalovaný pritom svoju vyživovaciu povinnosť dodatočne splnil ešte pred termínom verejného zasadnutia o jeho odvolaní na krajskom súde, neboli tiež zistené trvalo nepriaznivé následky neplnenia vyživovacej povinnosti, preto ho krajský súd spod obžaloby po zrušení rozsudku okresného súdu v tomto smere spod obžaloby oslobodil, pretože trestnosť činu zanikla. Vychádzajúc z uvedeného preto krajský súd v celom rozsahu zrušil rozsudok okresného súdu a sám rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Poučenie: Proti tomuto rozsudku zákon ďalší riadny opravný prostriedok nepripúšťa.