Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 5To/96/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6208010098 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 10. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Babjak ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6208010098.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Babjaka a zo sudcov JUDr. Petra Chovanku a JUDr. Jána Deáka, o odvolaní obžalovaného U. D. proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš sp.zn. 9 T 46/08 z 2.7.2012, na verejnom zasadnutí dňa 9.októbra 2012 jednohlasne takto r o z h o d o l : Podľa § 321 ods.1 písm.b), d) Tr.por. sa z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Veľký Krtíš sp.zn. 9 T 46/08 z 2.7.2012. Rozhodujúc podľa § 322 ods.3 Tr.por. obžalovaný U. D.,nar.XX.X.XXXX v W. W., trvale bytom Q. O., P.O. M. č.XX, t.č. na neznámom mieste, j e v i n n ý, ž e dňa 3.11.2004, asi o 17.00 hod. vo Q. O. v priestoroch toalety v pohostinstve O. na ul.P.O. M. fyzicky zaútočil na U. O., nar.XX.X.XXXX s tým, že ho udrel dvakrát do hlavy a strhol na zem, po čom mu z vrecka monterkovej blúzy odcudzil 70,-Sk, pričom poškodený U. O. utrpel tržnú ranu o dĺžke 16 cm v ľavej spánkovo temennej krajine hlavy a otras mozgu s pracovnou neschopnosťou 16 dní, t e d a proti inému použil násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci, t ý m s p á c h a l trestný čin lúpeže podľa § 234 ods.1 Tr.zák. ( v znení účinnom do 1.1.2006 ). Z a t o s a o d s u d z u j e Podľa § 234 ods.1Tr.zák. s poukazom na § 35 ods.3 Tr.zák. a § 322 ods.3 Tr.por. na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 5 ( päť ) rokov nepodmienečne. Podľa § 39a ods.2 písm.a) Tr.zák. sa pre výkon trestu zaraďuje do I. ( prvej ) nápravnovýchovnej skupiny. Podľa § 35 ods.3 Tr.zák. sa z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Veľký Krtíš sp.zn. 8 T 26/10 z 5.5.2010 v spojení s uznesením Krajského súdu Banská Bystrica sp.zn. 3 To 171/10 z 21.7.2010 vo výroku o treste, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Podľa § 287 ods.1 Tr.por. je obžalovaný povinný nahradiť poškodenému U. O., nar.XX.XX.XXXX, bytom Q. O., ul. F. č.XXX/XX škodu vo výške 2,32 € ( 70,-Sk ). Podľa § 288 ods.3 Tr.por. sa poškodený U. O. so zvyškom nároku na náhradu škody odkazuje na občianske súdne konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom Okresného súdu vo Veľkom Krtíši bol obžalovaný U. D. uznaný vinným z trestného činu lúpeže podľa § 234 ods.1, ods.2 písm.b) Tr.zák. ( v znení účinnom do 1.1.2006 ), pričom trestnej činnosti sa mal dopustiť spôsobom uvedeným vo výroku napadnutého rozsudku nasledovne: dňa 03.11.2004 asi o 17.00 hod. vo Q. O. v priestoroch toalety v pohostinstve O. na ul.P.O. M. udrel päsťou do zadnej časti hlavy U. O., nar.XX.XX.XXXX, potom poškodeného strhol na zem, keď poškodený vstával zo zeme, udrel ho neznámym predmetom do hlavy a z vrecka montérkovej blúzy mu odcudzil 70,-Sk, poškodený U. O. utrpel tržnú ranu o dĺžke 16 cm v ľavej spánkovo temennej krajine hlavy a otras mozgu s pracovnou neschopnosťou 16 dní. O treste a náhrade škody rozhodol okresný súd tak, že podľa § 234 ods.2 Zák.č.140/1961 Zb. mu uložil trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov. Podľa § 39a ods.2 písm.a) Zák.č.140/1961 Zb. ho pre výkon trestu zaradil do prvej nápravnovýchovnej skupiny. Podľa § 287 ods.1 Tr.por. je povinný nahradiť poškodenému U. O., nar.XX.XX.XXXX, bytom Q. O., ul.F. č.XXX/XX škodu vo výške 2,32 € ( 72,- Sk ). Podľa § 288 ods.2 Tr.por. poškodeného U. O. so zvyškom nároku na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd uviedol, ktoré relevantné dôkazy vykonal, aký bol ich obsah a ako ich vyhodnotil. O. proti obžalovanému sa vedie konanie ako proti ušlému ( v zmysle § 358 a nasl. Tr.por. ), tohto nebolo možné vyslúchnuť v procesnom postavení obvineného alebo obžalovaného a jeho procesná obhajoba nebola k dispozícii. P. v odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd poukázal predovšetkým na svedecké výpovede poškodeného U. O., Y. P., D. P., F. S., T. J., Q. Q., U. W., P.. H. H., P.. U. W., G. P., U. P., ako aj znalecké zistenia znalkyne v odbore súdneho lekárstva P.. S. M.. S poukazom aj na ďalšie vo veci zadovážené dôkazy ( lekárske správy, odborné vydrenie k hodnote poškodených vecí a podobne ) okresný súd nasledovným spôsobom dospel k vyhodnoteniu dôkaznej situácie: „Súd vyhodnotil všetky vykonané dôkazy jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach a na základe týchto dospel k záveru, že obžalovaný U. D. sa konania dňa 13.11.2004 voči poškodenému U. O. dopustil, teda v priestoroch toalety v pohostinstve O. udrel poškodeného do zadnej časti hlavy, strhol ho na zem ako tento vstával zo zeme, udrel ho neznámym predmetom do hlavy ( pravdepodobne úlomkom z umývadla na toalete, ktoré sa pri incidente rozbilo ) a odcudzil poškodenému z vrecka montérkovej blúzy sumu 2,32 € ( 70,-Sk ). Obžalovaný poškodenému U. O. spôsobil tržnú ranu o dĺžke 16 cm v ľavej spánkovej temennej krajine hlavy a zároveň poškodený utrpel otras mozgu s pracovnou neschopnosťou 16 dní. Týmto konaním obžalovaný naplnil zákonné znaky skutkovej podstaty trestného činu lúpeže podľa § 234 ods.1,2 písm.b) Zák.č.140/1961 Zb. (súd nepoužil príslušné ustanovenie § 234 Zák.č.300/2005 Z.z. vzhľadom na to, že by to bolo pre obžalovaného nepriaznivejšie), keďže proti poškodenému O. použil násilie v úmysle odcudziť mu finančné prostriedky, ktoré mal tento pri sebe a tohto konania sa dopustil so zbraňou (podľa § 89 ods.4 Zák.č.140/1961 Zb., podľa ktorého trestný čin je spáchaný so zbraňou ak páchateľ alebo s jeho vedomím niektorý zo spolupáchateľov použije zbraň na útok, na prekonanie alebo zamedzenie odporu alebo ak ju na tento účel má pri sebe: zbraňou sa tu rozumie, pokiaľ z jednotlivého ustanovenia nevyplýva niečo iné, čokoľvek, čím možné urobiť útok proti telu dôraznejším). Z tohto konania obžalovaného usvedčuje predovšetkým poškodený U. O., ktorý zotrval na svojich výpovediach pokiaľ ide o jeho napadnutie a odcudzenie finančných prostriedkov v prípravnom konaní i na hlavnom pojednávaní i pri opakovanom výsluchu. Súd po vyhodnotení dospel k záveru, že neexistuje dôvod, pre ktorý by súd mal spochybniť vierohodnosť tohto svedka - poškodeného naopak, vierohodnosť výpovedí svedkyne P. možno spochybniť s odôvodnením, že táto žila v spoločnej domácnosti s obžalovaným, má s ním maloleté dieťa a svedkom samotného incidentu na toalete okrem obžalovaného a poškodeného nebola žiadna osoba. Proti obžalovanému tiež svedčí i výpoveď svedka P., ktorý označil obžalovaného ako agresívnu osobu pod vplyvom alkoholu a naopak svedok S. poškodeného O. charakterizoval ako pokojného, nekonfliktného. Je pochybné i tvrdenie svedkov P., W. i Q., že obžalovaný pred incidentom hral na automatoch a vyhral značnú sumu s poukazom na výpoveď svedka S., ktorý si výhru v sume 5.000,-Sk nepamätal a uviedol, že obvykle hrajúci vyhrávajú 300,- až 500,-Sk. Zároveň v tejto súvislosti súd poukazuje na výpoveď svedkyne P. o tom, že pred príchodom do O. už nemali vôbec peniaze. Pokiaľ ide o znalkyňu P.. M. z odboru zdravotníctvo, odvetvie súdne lekárstvo, táto v znaleckom posudku uviedla, že nemôže jednoznačne vylúčiť ani potvrdiť, že k zraneniu došlo aktívnym úderom inou osobou alebo či k zraneniu došlo pasívne. Na základe uvedených skutočností súd obžalovaného uznal vinným z trestného činu lúpeže podľa § 234 ods.1,2 písm.b) Zák.č.140/1961 Zb.“ Pri ukladaní a výmere trestu okresný súd poukázal na nedostatok správ hodnotiacich osobu obžalovaného, na skutočnosť, že sa doposiaľ dostal dvakrát do rozporu s Trestným zákonom v minulosti ( hľadí sa však naňho akoby nebol odsúdený ) a usúdil, že obžalovanému postačuje uložiť trest odňatia slobody nepodmienečný na dolnej hranici aplikovanej trestnej sadzby v zmysle § 234 ods.2 Tr.zák. ( rozpätie trestnej sadzby odňatia slobody je 5 až 12 rokov ). Keďže obžalovaný doposiaľ nevykonával nepodmienečný trest odňatia slobody, pre výkon trestu bol zaradený do prvej nápravnovýchovnej skupiny v zmysle § 39a ods.2 písm.a) Tr.zák. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu škody poškodeného U. O. okresný súd zaviazal obžalovaného uhradiť tomuto poškodenému škodu, ktorú mal za bezpečne preukázanú ( v zmysle § 287 ods.1 Tr.por. ) a s nepreukázaným zvyškom nároku na náhradu škody odkázal poškodeného na občianske súdne konanie podľa § 288 ods.2 Tr.por. Proti napadnutému rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie ustanovený obhajca obžalovaného a navrhoval, aby bol obžalovaný spod obžaloby oslobodený. V písomnom odôvodnení odvolania obhajca argumentoval najmä nasledovne: obžalovaný bol už v minulosti rozsudkom okresného súdu oslobodený a medzičasom nedošlo k takým zmenám, ktoré by odôvodňovali uznanie jeho viny zo žalovaného trestného činu; ani po doplnení dokazovania neboli odstránené zásadné rozpory, ktoré spochybňujú verziu poškodeného ( poškodený, ktorý bol pod silným vplyvom alkoholu v rozhodnom čase si až na druhý deň v nemocnici spomenul, že mu chýba 70,-Sk ); znalkyňa v odbore súdneho lekárstva nevylúčila aj iný mechanizmus vzniku zranenia poškodeného ako úderom nejakým predmetom - napríklad kusom umývadla - a preto nemôže byť konštatované, že došlo k útoku so zbraňou; poškodený sa mohol tiež pošmyknúť, resp. rozbiť iným spôsobom umývadlo na toalete a zraniť si hlavu; keďže existuje viacero verzií možného vzniku zranenia poškodeného, mala byť zvolená alternatíva pre obžalovaného najpriaznivejšia; nebolo zistené, čo bolo predmetom konfliktu medzi obžalovaným a poškodeným; v krajne nepriaznivom prípade pre obhajobu treba mať za to, že od samotného skutku uplynula doba ôsmich rokov, čo by odôvodňovalo mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody. Na základe podaného odvolania preskúmal krajský súd podľa § 317 ods.1 Tr.por. napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce, pričom z dôvodov uvedených ďalej dospel k názoru, že tento rozsudok je potrebné zrušiť podľa § 321 ods.1 písm.b), d) Tr.por. ( okresný súd sa nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie, resp. došlo k porušeniu ustanovenia Trestného zákona ) a potrebné je rozhodnúť spôsobom uvedeným vo výroku tohto rozsudku krajského súdu. Odvolací súd sa v zásade stotožňuje s verziou poškodeného U. O., že v rozhodnom čase ho na toalete v pohostinstve O. vo Q. O., na ul.P.O. M. fyzicky napadol obžalovaný U. D., odcudzil mu sumu 70,- Sk z vrecka monterkovej blúzy, pričom poškodený pritom utrpel aj zranenie. Usvedčujúce vyjadrenia v tomto smere poškodený uvádzal nielen bezprostredne po spáchaní skutku obžalovaným ( prítomným spoluobčanom, privolaným policajtom, ako aj privolaným lekárom ), ale aj v ďalšom priebehu trestného stíhania a jeho údaje v zásade potvrdzujú aj zadovážené lekárske správy. Možno sa stotožniť s údajmi poškodeného, že bol obžalovaným v rozhodnom čase udretý dvakrát do hlavy a raz strhnutý na zem, nemožno však bezpečne konštatovať, že obžalovaný zaútočil na poškodeného neznámym predmetom a teda so zbraňou ( čo by odôvodňovalo právnu kvalifikáciu v zmysle § 234 ods.2 písm.b) Tr.zák. ). Poškodený vyslovil len domnienku, že druhá rana mohla byť zo strany obžalovaného zasadená nejakým predmetom. Aj znalkyňa v odbore súdneho lekárstva P.. S. M. pripustila, že tržná rana v ľavej spánkovo temennej krajine poškodeného mohla byť spôsobená ako aktívne ( úderom oblým predmetom ), tak aj pasívne ( napríklad narazením na takýto predmet pri páde ). Keďže odvolací súd nemal za bezpečne preukázané, že by bol obžalovaný v rozhodnom čase zaútočil na poškodeného nejakým predmetom, ktorý by bolo možné kvalifikovať ako zbraň ( v zmysle § 89 ods.4 Tr.zák. ), nebolo možné konštatovať mimo rozumných pochybností, že obžalovaný pri použití násilia voči poškodenému, v úmysle zmocniť sa cudzej veci, pri tomto konal so zbraňou. Z uvedených dôvodov bolo preto potrebné zrušiť napadnutý rozsudok prvotne už ohľadne skutkových zistení zo strany okresného súdu a vinu obžalovaného ustáliť iba z trestného činu lúpeže podľa § 234 ods.1 Tr.zák. ( v znení účinnom do 1.1.2006 ), avšak na skutkovom základe uvedenom vo výroku tohto rozsudku krajského súdu. Z doplneného odpisu z registra trestov obžalovaného bolo konštatované, že rozsudkom Okresného súdu Veľký Krtíš sp.zn. 8 T 26/10 z 5.5.2010, v spojení s uznesením Krajského súdu Banská Bystrica sp.zn. 3 To 171/10 z 21.7.2010 bol obžalovaný uznaný vinným z trestného činu sprenevery podľa § 248 ods.1 Tr.zák. ( v znení účinnom do 1.1.2006 ), za skutok spáchaný v septembri v roku 2004, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov, s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu dvoch rokov ( ktorá skončila 21.7.2012 ). Keďže teraz prejednávanej trestnej činnosti sa obžalovaný dopustil pred vyhlásením rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš v konaní 8 T 26/10 ( 5.5.2010 ), prichádzalo do úvahy ukladanie súhrnného trestu v zmysle § 35 ods.3 Tr.zák. a zrušenie výroku o treste v označenom rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš z 5.5.2010, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúcich. Pri aplikácii tzv. asperačnej zásady v zmysle § 35 ods.2 Tr.zák. ( zvyšovanie hornej hranici trestnej sadzby pri trestnom čine lúpeže o jednu tretinu a ukladanie trestu v hornej polovici takto zvýšenej trestnej sadzby ) prichádzalo do úvahy ukladať obžalovanému jeden súhrnný trest ( za teraz prejednávanú trestnú činnosť a za trestnú činnosť v konaní Okresného súdu Veľký Krtíš sp.zn. 8 T 26/10 ), to znamená v rozmedzí 7 rokov a 4 mesiace až 12 rokov a 8 mesiacov. V tejto veci však bolo podané odvolanie iba v prospech obžalovaného a preto v zmysle § 322 ods.3 Tr.por. nie je možné zmeniť napadnutý rozsudok v neprospech obžalovaného. Vychádzajúc z uvedeného a s poukazom na § 234 ods.1 Tr.zák., § 35 ods.3 Tr.zák., ako aj § 322 ods.3 Tr.por., bol obžalovanému uložený súhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere nepresahujúcej ten trest odňatia slobody, ktorý bol obžalovanému uložený napadnutým rozsudkom ( to znamená 5 rokov odňatia slobody nepodmienečne, so zaradením do prvej nápravnovýchovnej skupiny ). Právnym následkom ukladania súhrnného trestu bolo v zmysle § 35 ods.3 Tr.zák. aj zrušenie rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš sp.zn. 8 T 26/10 z 5.5.2010, v spojení s uznesením Krajského súdu Banská Bystrica sp.zn. 3 To 171/10 z 21.7.2010, vo výroku o treste, ako aj všetkých ďalších rozhodnutiach na tento výrok obsahovo nadväzujúcich, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Spôsob rozhodnutia okresného súdu o náhrade škody v napadnutom rozsudku považoval odvolací súd za správny a preto z obdobných dôvodov podľa § 287 ods.1 Tr.por. zaviazal obžalovaného nahradiť poškodenému U. O. škodu vo výške 2,32 € ( čo zodpovedá sume 70,-Sk ) a so zvyškom nároku tohto poškodeného odkázal v zmysle § 288 ods.2 Tr.por. na občianske súdne konanie, pretože objektivizácia zvyšku nároku na náhradu škody presahuje rámec trestného konania. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný riadny opravný prostriedok