Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 5To/129/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6208010124 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 01. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Deák ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6208010124.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici na verejnom zasadnutí dňa 5.januára 2012 v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Deáka a sudcov JUDr. Petra Chovanka a JUDr. Juraja Babjaka o odvolaní obžalovanej R.. G. R. proti rozsudku Okresného súdu vo Veľkom Krtíši sp.zn. 8 T 63/08 zo dňa 9.2.2011 takto r o z h o d o l : Podľa § 321 ods.1 písm.d), ods.2 Tr.por. z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o treste zákazu činnosti. Krajský súd rozhodujúc sám podľa § 322 ods.3 Tr.por. u k l a d á podľa § 61 ods.1,2 Tr.zák. obžalovanej R.. G. R. trest zákazu činnosti a to vykonávať funkciu spojenú so spravovaním zverených finančných a hmotných prostriedkov v oblasti štátnej a verejnej správy na dobu 3 ( troch ) rokov. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom bola obžalovaná R.. G. R. uznaná vinnou pod bodom 1) z prečinu podvodu podľa § 221 ods.1,2 Tr.zák. a pod bodom 2) z prečinu sprenevery podľa § 213 ods.1,2 písm.c) Tr.zák. na tom skutkovom základe, že 1/ 14.11.2005 v D. R. ako riaditeľka M. D. R. uzatvorila fiktívnu pracovnú zmluvu s N. N. na dohodnutú prácu - správca počítačovej siete, údržba softvéru, vedenie počítačového krúžku do 22.12.2005, zmluvu zmenila 01.12.2005 tak, že ju predĺžila do 31.08.2006, pričom dňa 30.11.2005 dala návrh na vyplatenie odmeny vo výške 20.000,-Sk pre N. N. za práce, ktoré mal vykonať v mesiacoch september a október 2005 pred uzavretím zmluvy, hoci v skutočnosti žiadne práce nevykonal, potom 30.12.2005 opäť dala návrh na vyplatenie odmien pre N. N. vo výške 20.500,-Sk, hoci žiadne práce nevykonal, N. N. za obdobie od 14.11.2005 do 31.03.2006 nevykonával žiadne práce podľa pracovnej zmluvy, napriek tomu mu bola vyplatená hrubá mzda spolu vo výške 60 .423,-Sk, ktorá mu bola poukázaná na účet obžalovanej G. R. v Y. Y. - R. T. X., č.ú. XXXXXXXXXX/XXXX, ďalej za celé obdobie dala odviesť za N. N. odvody na zdravotné, nemocenské, dôchodkové poistenie a sociálny fond vo výške 21.095,-Sk, hoci tento nevykonal žiadne práce a svojim konaním tak spôsobila pre Obec D. R. celkovú škodu vo výške 81.518,-Sk (2.705,90 Eur), 2/ od 15.03.2005 do 07.12.2005 v D. R. a inde ako riaditeľka Základnej školy D. R., zodpovedná za hospodárenie s finančnými prostriedkami školy, nakúpila z finančných prostriedkov rôzny stavebný materiál v hodnote 93.266,-Sk a v dobe od 28.04.2006 do 12.06.2006 v hodnote 13.544,-Sk za účelom rekonštrukčných a opravárenských prác na objekte základnej školy, pričom časť materiálu sa použila na rôzne opravy a časť materiálu v hodnote 44.221,-Sk obvinená použila pre svoju potrebu a neodovzdala ho 03.11.2006 pri odovzdávaní funkcie riaditeľky základnej školy, čím spôsobila pre Obec D. R. škodu vo výške 44.221,-Sk (1.467,87 Eur). Bola za to odsúdená podľa § 221 ods.2, § 38 ods.2 a ! 41 ods.1 Tr.zák. na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 14 mesiacov. Podľa § 49 ods.1 písm.a), § 50 ods.1 Tr.zák. bol obžalovanej výkon trestu podmienečne odložený na skúšobnú dobu 18 mesiacov. Podľa § 61 ods.1,2 Tr.zák. bol obžalovanej uložený aj trest zákazu činnosti vykonávať funkciu spojenú so spravovaním zverených finančných a hmotných a prostriedkov na dobu troch rokov. Podľa § 287 ods.1 Tr.por. bola obžalovanej uložená povinnosť nahradiť poškodenej obci D. R. škodu vo výške 4.173,80 € a podľa § 288 ods.2 Tr.por. bola poškodená strana odkázaná so zvyškom nároku na náhradu škody na občianske súdne konanie. Proti tomuto rozsudku podala obžalovaná R.. R. prostredníctvom obhajcu odvolanie čo do viny i trestu. V písomných dôvodoch odvolania uviedla, že výrok po bodom 1) je nepreskúmateľný, nejasný a rozporný. Namietala pritom výrok rozsudku v tom, že ňou prijatému zamestnancovi mala byť vyplatená hrubá mzda, ktorá mala predstavovať spolu s odvodmi spôsobenú škodu. Zdôrazňuje, že zamestnancovi nebola vyplatená hrubá mzda, ale čistá mzda po odčítaní povinných odvodov. Zdôvodňuje tiež, že s N. N. neuzatvorila fiktívnu zmluvu a nepriviedla nikoho do omylu. Nepopiera uzavretie pracovnej zmluvy, oponuje však záveru, že by N. N. v škole nepracoval a neplnil si pracovné povinnosti uložené mu zmluvou. V tomto smere podľa obžalovanej neexistujú jednoznačné dôkazy, pretože niektorí svedkovia uvádzali, že sa stretli s N. N. v priestoroch školy, kde si plnil povinnosti, pritom ďalší svedkovia o ňom nevedeli a oficiálne nebol predstavený. Tieto rozdielne výpovede mali byť náležite konfrontované. To, že mzda bola zamestnancovi vyplácaná na jej účet zdôvodňovala okolnosťou, aby si zamestnanec nemusel otvárať vlastný účet. Tvrdenie svedka Z., starostu obce považuje za vykonštruované v snahe sťažiť jej postavenie. Popiera tiež spáchanie skutku uvedeného na druhom mieste. Uvádza pritom, že materiál, ktorý nakúpila pre potreby školy jej nebol zverený a tento nie je možné hodnotiť ako vec, nad ktorým mala vykonávať ochranu. Podľa nej bolo povinnosťou zriaďovateľa preukázať, že jednotlivé veci jej boli zverené. Len tým, že boli nakúpené a uložené na rôznych miestach školy a používané mnohé na okamžitú spotrebu, nebolo podľa nej preukázané, že spreneverila veci, ktoré jej boli zverené. Dôvodí tiež, že jej povinnosťou nebolo strážiť a nejako zvlášť ochraňovať zakúpený materiál, ktorý naviac z hľadiska účtovnej bol účtovaný do okamžitej spotreby. Uvádza tiež, že funkciu riaditeľky sa snažila vykonávať čo najsvedomitejšie a mala záujem, aby nebola ohrozená prevádzka školy. Pri odovzdávaní funkcie nebola vykonaná fyzická inventúra, na ktorej by bola prítomná. Jej zodpovednosť za školu skončila dňom 27.10.2006 a znalkyňa vychádzala z podkladov z mája alebo júna 2007. Nestotožňuje sa tiež s výrokom ustálenej škody. Domáha sa napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na nové konanie a rozhodnutie. Krajský súd na podklade podaného odvolania preskúmal správnosť a zákonnosť napadnutých výrokov rozsudku a tiež konanie, ktoré im predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie obžalovanej možno považovať za dôvodné len v časti uloženého trestu a to trestu zákazu činnosti. Úvodom je potrebné uviesť, že okresný súd vykonal všetky dostupné dôkazy, ktoré potom vyhodnotil jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti. Vyvodil následne z týchto dôkazov správne skutkové závery a tiež závery právne. Krajský súd v podrobnostiach odkazuje na rozsiahle odôvodnenie uvedené v preskúmavanom rozsudku. Ani krajský súd vo vzťahu k skutku uvedenému pod bodom 1/ nemohol akceptovať tvrdenie obžalovanej, že so svojim príbuzným uzavrela riadnu pracovnú zmluvu, na základe ktorej si potom ten riadne vykonával pracovné povinnosti. Plat i s vysokými odmenami bol podľa obžalovanej adekvátny jeho práci, ktorú riadne vykonával v popoludňajších hodinách. Odvolací súd poukazuje na fakt, že väčšina učiteľov danej školy sa vyjadrila tak, že N. N. vôbec nepoznali a nevedeli, že by mal vykonávať nejakú činnosť spojenú s počítačovým krúžkom. Svedkyňa - učiteľka M. R. ako učiteľka informatiky v danej dobe mala vo svojej pracovnej náplni aj počítačový krúžok a uviedla, že N. N. vôbec nepozná, nebola informovaná o tom, že ten by sa mal starať o počítače, keďže sa o tom nikdy nehovorilo. Ona napriek tomu, že pracovala do 14.30 hod., nikdy v počítačovej miestnosti nikoho cudzieho ani nevidela. Krúžok končil svoju činnosť denne o 14.15 hod. s tým, že ona počítačovú miestnosť uzamkla a zabezpečila, čiže nikto ďalší nemal potom možnosť vstupovať do tejto miestnosti bez jej vedomia. Aj znalec z oblasti elektrotechniky zistil len dva vstupy na detekciu vírusových infiltrácií, z konkrétnych počítačov, avšak N. N. nebol videný v počítačovej učebni. N. N. navyše uvádzal, že odvíroval počítače každý deň, avšak učiteľku R. nikdy nestretol. Niektorí svedkovia, zamestnanci školy ako R. J., N. U., H. O. a M. O. uvádzali, že N. N. videli v popoludňajších hodinách v priestore školy a mali vedomosť o jeho aktivitách v počítačovom krúžku, avšak svedkom O. obžalovaná udelila neadekvátne odmeny tak, ako to vyplynulo z kontroly a preto jej boli zaviazaní a svedok J. ako uvádzal bol od septembra 2005 do marca 2006 pracovne neschopný. Aj svedkyňa T. U. a G. X. ako učitelia N. N. síce registrovali v škole, nie však v počítačovej miestnosti, avšak podľa nich obžalovanú len vozil z práce. N. N. nebol tiež evidovaný v dochádzkovej knihe s ostatnými zamestnancami a knihu dochádzok N. obžalovaná predložila len dodatočne, predtým sa v riaditeľni nenachádzala. Obhajobe obžalovanej, ako aj výpovedi svedka N. N. v tom smere, že peniaze obžalovaná posielala na svoj účet preto, že N. nemal svoj účet, bola vyvrátená, pretože tento v danej dobe mal založený účet v K. U.. Navyše svedok N. tvrdil, že obžalovaná mu peniaze z jej účtu odovzdávala v hotovosti vo výške mzdy, tento údaj však v žiadnom prípade nezodpovedal výpisu z účtu obžalovanej. Obranu obžalovanej o transparentnosti pracovnej zmluvy vyvracajú aj neprimerané odmeny priznané N. N. vo vzťahu k učiteľom danej školy, ktoré niekoľkonásobne prekračovali priemernú mzdu N. N. a navyše boli to odmeny za čas, keď ešte s ním nebola uzavretá pracovná zmluva. Neobstojí ani argumentácia obžalovanou prezentovaná v odvolaní vo vzťahu k výške škody vo vzťahu k skutku pod bodom 1). Je síce pravda, že obžalovanej na účet nebola prevedená hrubá mzda N. N., ale táto bola znížená o príslušné odvody, avšak aj tieto prostriedky museli byť vyplatené z rozpočtu školy a treba ich pripočítať k škode, ktorá bola v škole spôsobená. Navyše zamestnávateľ musel za zamestnanca odvádzať príslušné odvody, čo išlo samozrejme tiež na ťarchu školského rozpočtu. Spočítaním vyplatenej mzdy N. N. a odvodov z jeho mzdy a tiež odvodov zo strany zamestnávateľa skutočne potom vznikla celková škoda vo výške 81.518,-Sk ( nesprávne bola vo výroku len omylom uvedená hrubá mzda vo výške 60.423,-Sk, i keď malo byť uvedené 60.523,-Sk, konečná škoda uvedená v skutku je však už správna ). Čo sa týka bodu 2) preskúmavaného rozsudku, ani v tomto prípade nebolo možné akceptovať obhajobu obžalovanej, že zakúpila materiál pre potreby opráv v škole, na čo mala oprávnenie a ten bol spotrebovaný v rámci opráv, ktoré realizoval školník. Podľa obžalovanej teda nijaký materiál si takýmto spôsobom nemohla prisvojiť alebo použiť na iné účely, než pre potreby školy. Táto obrana obžalovanej nekorešponduje s ďalšími dôkazmi a tie takéto tvrdenia obžalovanej naopak vyvracajú. Svedok H. Z. ako starosta obce D. R. a zároveň oznamovateľ trestnej činnosti uviedol, že obžalovaná bola riaditeľkou školy v tejto obci od 1.8.2003 do 27.10.2006. Kontrolou zo strany obce v mesiaci september 2006 bolo zistené, že obžalovaná zakúpila materiál na opravy školy, avšak nesúhlasil rozsah prác s množstvom zakúpeného materiálu, navyše bol zakúpený materiál, ktorý sa ani nemohol použiť na tie druhy opráv, ktoré mali byť vykonané. Podobne popisovali kontrolu materiálu a vykonaných prác aj T. J. a O. U., ktorí boli poverení obcou vykonaním kontroly. Pri kontrole materiálu a účtovných dokladov boli zistené netransparentné postupy. Nákupy materiálu podľa ukazovateľov nezodpovedali potrebám bežnej údržby. Niektoré materiály ani nemohli byť použité pre bežnú údržbu. Obžalovaná bola síce oprávnená nakupovať materiál, ale len na bežnú údržbu a nie na rekonštrukčné práce. Z ich vyjadrenia tiež vyplynulo, že nebola vykonaná fyzická kontrola materiálu, lebo svedok - školník O. sa vyjadril, že nakúpený materiál bol spotrebovaný. Ani ďalšie prítomné osoby pri kontrole nehovorili o materiáli, ktorý by sa mal nachádzať v priestoroch školy. Svedok H. O. potvrdil, že vykonal menšie opravy a materiál bol na to nakupovaný postupne. K evidencie materiálu sa nevedel vyjadriť, ani k presnejšiemu rozsahu vykonaných prác. Potvrdil tiež vlámanie do priestorov drevárne, avšak nezistil žiadny úbytok materiálu. Svedok Z.. R. G. vypracoval statický posudok čo sa týka tejto školy, avšak opravy by si vyžiadali samostatný projekt a nedali by sa realizovať svojpomocne. Aj Z.. T. G. vypracoval rozpočet na odstránenie havarijného stavu budovy a potvrdil, že všetky práce nespadali do bežnej údržby, ale si vyžiadali odborný postup. Aj zamestnanci Správy finančnej kontroly Zvolen zistili na uvedenej škole nedostatky. V rámci vyšetrovania bola vykonaná aj obhliadka objektu školy z hľadiska vykonaných údržbárskych prác, kde sa zistili len maliarske práce, opravy podlahy z PVC a drobné opravy omietky v telocvični. Tieto práce však nezodpovedali zakúpenému materiálu. Na posúdenie spotreby zakúpeného materiálu na vykonané práce bola pribratá znalkyňa z oblasti stavebníctva. Tá podľa účtovných dokladov vykonaných prác a nájdeného materiálu dospela k jednoznačnému záveru, že zakúpené množstvo a druh materiálu nezodpovedá množstvu použitého a uskladneného materiálu. Veľké množstvo materiálu sa nenachádzalo v skladoch a nemohlo byť ani použité na zistené práce. Znalkyňa porovnaním zakúpeného a použitého materiálu zistila, že hodnota materiálu, ktorý nebol uskladnený a nezabudovaný predstavuje čiastku 44.221,30,-Sk. Neobstojí tiež tvrdenie obžalovanej uvedené v odvolaní, že nakúpené veci jej neboli zverené a nemohla ich preto spreneveriť. Ako ďalej tvrdí, nebolo tiež jej povinnosťou ochraňovať materiál, ktorý bol účtovaný do okamžitej spotreby. V zmysle § 5 ods.2 písm.g), h) Zákona č.596/2003 Z.z. o štátnej správe v školstve obžalovaná ako riaditeľka zodpovedala za rozpočet, financovanie a efektívne využitie finančných prostriedkov určených na zabezpečenie činnosti školy a riadne hospodárenie s majetkom v správe alebo vo vlastníctve školy. Obžalovaná teda zodpovedala za hospodárne využitie finančných prostriedkov a bola síce oprávnená nakúpiť materiál na drobné opravy, avšak len v množstve a druhu, ktorým by mohli byť vykonané drobné opravy. Obžalovaná však zakúpila aj materiál, ktorý nebolo možné využiť na takéto drobné opravy a ten potom ani nebol spotrebovaný v rámci školy, ale bol nepochybne využitý na iné účely. Čiže obžalovaná finančné prostriedky, ktoré jej boli zverené a s ktorými mala efektívne a hospodárne nakladať použila aj na nákup materiálu, ktorý nezodpovedal potrebám školy a takýto materiál potom použila pre svoju potrebu. Správne si počínal potom okresný súd, keď uznal obžalovanú vinnou pod bodom 2) z prečinu sprenevery podľa § 213 ods.1,2 písm.c) Tr.zák., pretože si prisvojila cudziu vec, ktorá jej bola zverená a spôsobila tak na cudzom majetku malú škodu a spáchala tento čin ako osoba, ktorá má osobitne uloženú povinnosť chrániť záujmy poškodeného. Obžalovanej za spáchanie týchto prečinov bolo možné uložiť trest odňatia slobody za zbiehajúce sa trestné činy pri rovnakom pomere priťažujúcich a poľahčujúcich okolností trest odňatia slobody na jeden až päť rokov. Správne si počínal okresný súd, keď vzhľadom na okolnosti prípadu a osobu obžalovanej uložil trest pri spodnej hranici zákonom určenej trestnej sadzby vo výmere 14 mesiacov. Vzhľadom na doterajší riadny život obžalovanej bolo možné tento trest podmienečne odložiť na primeranú skúšobnú dobu 18 mesiacov. Krajský súd sa však nestotožnil s trestom zákazu činnosti spojený so zákazom vykonávať funkciu spojenú so spravovaním zverených finančných a hmotných prostriedkov na dobu troch rokov. Tento trest zákazu činnosti bol koncipovaný veľmi široko a výrazne by sťažoval obžalovanej uplatniť sa v bežnom živote a preto krajský sú takto uložený trest zákazu činnosti zrušil a uložil obžalovanej tento trest zákazu činnosti v zúženej podobe spočívajúcej v zákaze vykonávať funkciu spojenú so správou zverených prostriedkov v oblasti štátnej a verejnej správy. Krajský súd nezistil pochybenie okresného súdu, ani v časti, ktorou zaviazal obžalovanú nahradiť spôsobenú škodu, ktorá predstavovala čiastku 4.173,80 €. Vzhľadom na uvedené krajský súd preto rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Poučenie: Proti tomuto rozsudku zákon ďalší riadny opravný prostriedok nepripúšťa.