Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 41CoE/108/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6208200928 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 05. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Hullová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6208200928.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s. r.o., so sídlom 811 09 Bratislava, Ul. Pribinova č. 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného splnomocneným advokátom JUDr. Martinom Máčajom, so sídlom 811 09 Bratislava, Ul. Pribinova č. 25, proti povinnému B. L., nar. XX.Q. XXXX, bytom XXX XX V. A., I. č. XX/XX, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, so sídlom Exekútorského úradu 821 08 Bratislava, Ul. Záhradnícka č. 62, pod sp. zn. EX 345/08, o vymoženie 1.175,40 Eur s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 5Er/440/2008-21, IČS: 6208200928 zo dňa 29. novembra 2011, takto r o z h o d o l : Uznesenie Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 5Er/440/2008-21, IČS: 6208200928 zo dňa 29. novembra 2011 p o t v r d z u j e. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Veľký Krtíš napadnutým uznesením zastavil exekúciu vykonávanú súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým pod sp.zn. EX 345/2008 podľa ustanovenia § 57 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej v texte len „Exekučný poriadok“) v spojení s ustanovením § 45 ods. 1 písm. c/ a ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej „Zákon o rozhodcovskom konaní“). O trovách exekúcie rozhodol tak, že ich je povinný súdnemu exekútorovi v sume 15,94 Eur uhradiť oprávnený. V odôvodnení rozhodnutia okresný súd uviedol, že oprávnený sa domáha vykonania exekúcie na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok, vydaný Stálym rozhodcovským súdom, zriadeným zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava zo dňa 05.10.2007, sp. zn. SR 7066/07. Súd zmluvný vzťah medzi účastníkmi zo zmluvy o úvere uzavretej dňa 28.02.2007 posúdil ako spotrebiteľský vzťah v zmysle ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Poukázal aj na Smernicu Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej v texte „smernica“) a uviedol, že táto smernica bola do nášho právneho poriadku prevzatá zákonom č. 150/2004 Z.z. (účinným od 1. apríla 2004, okrem § 60, ktorý nadobudol účinnosť dňom nadobudnutia platnosti zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii), ktorý novelizoval Občiansky zákonník. Okrem toho má smernica aj tzv. nepriame účinky, takže je záväzná pre Slovenskú republiku a slúži aj ako interpretačné pravidlo pre výklad spotrebiteľských právnych vzťahov. Okresný súd tiež poukázal na to, že naplniť cieľ článku 6 odseku 1 Smernice Rady 93/13/EHS je možné iba tak, že súd zastaví exekúciu v celom rozsahu, ak exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok rozhodcu alebo rozhodcovského súdu, ktorý svoju právomoc odvodzoval z neprijateľnej rozhodcovskej zmluvy (§ 39, § 53 ods. 5, § 45 ods. 1, písm. c/, ods. 2 Zákona o rozhodcovskom konaní). Okresný súd ďalej uviedol, že rozhodcovská doložka, ktorá mala v predmetnom konaní založiť legitimitu pre exekučný titul, znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak by v konaní vystupoval na strane žalovaného. Už túto skutočnosť je potrebné považovať za neprijateľnú podmienku, a to v neprospech spotrebiteľa. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a ani nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým všeobecným obchodným podmienkam. Rozhodcovskú doložku preto označil za neprijateľnú, spotrebiteľom osobitne nevyjednanú, ktorá ho núti neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. Podporne poukázal aj na ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka, ktoré zaviedla novela Občianskeho zákonníka, prijatá zákonom č. 568/2007 Z.z., účinným od 01. 01. 2008. Vzhľadom k tomu, že v danom prípade je rozhodcovská doložka neprijateľná a ako taká sa prieči dobrým mravom, boli v danej veci splnené podmienky na zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods. 2 Exekučného poriadku. Proti uzneseniu okresného súdu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie a navrhol, aby odvolací súd uznesenie okresného súdu zrušil. V odvolaní spochybňuje dôvody, pre ktoré exekučný súd exekúciu zastavil, keď súd považoval uzavretú zmluvu medzi oprávneným a povinným za zmluvu spotrebiteľskú. Oprávnený poukázal na skutočnosť, že zmluva bola uzavretá dňa 28.02.2007, keď právna úprava definovala spotrebiteľské zmluvy tak, že spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Zmluvu nie je možné považovať ani za zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase jej uzavretia, lebo v definícii spotrebiteľského úveru sa pojem úver doplnil až zákonom č. 568/2007 Z.z.. Pokiaľ ide o rozhodcovskú doložku, oprávnený uviedol, že zmluva obsahuje nevýhradnú rozhodcovskú doložku, lebo zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z tejto zmluvy, vrátane sporu o jej platnosť, výklad alebo zrušenie na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej doložky; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského súdu. Je preto nepochybné, že obe zmluvné strany sa mohli s ochranou svojich práv obrátiť tak na rozhodcovské, ako aj súdne konanie. Podľa názoru oprávneného, z textu rozhodcovskej doložky vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli na tzv. alternatívne určenej právomoci súdu na riešenie sporov. Z ustanovenia § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka v žiadnom prípade nevyplýva úmysel zákonodarcu zakázať rozhodcovské konanie úplne, ale iba ho obmedziť. Podľa jeho názoru, alternatívne rozhodcovské doložky sú právne prípustné podľa vnútroštátneho práva, ale aj práva európskeho. V zmysle Smernice Rady 93/13/EHS sa neprípustnosť týka len rozhodcovského konania, ktoré nespadá pod príslušné právne predpisy. Teda, ide o prípady rozhodcovských konaní podľa rozhodcovskej doložky, ktoré prebiehajú bez príslušného právneho podkladu. V danom prípade však ide o rozhodcovské konanie podľa rozhodcovskej doložky v súlade s ustanoveniami Zákona o rozhodcovskom konaní. Oprávnený nesúhlasil ani s výrokom, ktorým súd zaviazal oprávneného na náhradu trov exekúcie. Rozhodnutie okresného súdu bolo vydané vyšším súdnym úradníkom. Zákonný sudca uviedol, že odvolaniu nemieni vyhovieť a vec predložil na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolaniu oprávneného nie je možné vyhovieť. Z predloženého spisu odvolací súd mal potvrdený skutkový stav tak, ako to uviedol okresný súd, ktorý vec správne právne posúdil, keď vychádzal pri rozhodovaní z relevantnej skutočnosti, že daný zmluvný vzťah medzi veriteľom a dlžníkom zo zmluvy o úvere zo dňa 28.02.2007 je nutné posudzovať ako vzťah spotrebiteľský. Spotrebiteľská zmluva je inštitút, ktorý je treba vnímať komplexne a ktorý sa nesporne týka viacerých typov zmlúv. Pri posúdení charakteru predmetnej úverovej zmluvy je nutné vychádzať z právnej úpravy platnej v čase uzavretia tejto zmluvy. Aj keď ustanovenie § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, platného ku dňu 28.02.2007, ustanovovalo, že spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, teda Občiansky zákonník definoval spotrebiteľské zmluvy bez odkazu na Obchodný zákonník (ktorými ustanoveniami sa mala uzavretá zmluva o úvere spravovať), iba z tejto skutočnosti nie je možné vyvodiť, že posudzovaná zmluva nie je spotrebiteľskou zmluvou. Odvolací súd zdôrazňuje, že snaha dodávateľa použiť pri spotrebiteľskej zmluve podporne Obchodný zákonník, naráža na prednosť ustanovení Občianskeho zákonníka upravujúcich spotrebiteľské zmluvy a vykonávacích predpisov k nemu. Túto zmluvu možno považovať za spotrebiteľskú aj v zmysle ust. § 23a zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, účinného v čase uzavretia zmluvy. Podľa odseku 1 tohto ustanovenia, spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Odvolací súd sa zaoberal preskúmaním rozhodcovskej doložky v súlade s kritériami, na ktorých je založený inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky. Na základe námietok uvedených v odvolaní dospel k záveru, že rozhodcovská doložka začlenená do rámca podmienok štandardnej zmluvy spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. l Občianskeho zákonníka). Vychádzajúc z obsahu rozhodcovského rozsudku a predmetnej zmluvy je zrejmé, že oprávnený od počiatku sledoval koncipovaním rozhodcovskej doložky (bod 17. Všeobecných podmienok poskytovania úveru) to, aby v prípade vzniku sporov zo zmluvy, tieto boli riešené na rozhodcovskom súde za účelom reálneho sťaženia uplatnenia práv spotrebiteľa. Rozhodcovský rozsudok nemôže byť exekučným titulom (§ 41 ods. 2 písm. i/ Exekučného poriadku), keďže rozhodcovská doložka predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je od počiatku neplatná (§ 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka). Ak je rozhodcovská doložka súčasťou formulárových zmluvných podmienok, vzniká nezanedbateľné nebezpečenstvo, že spotrebiteľ nepoukáže na jej nekalosť, či už v dôsledku svojej nevedomosti, resp. nečinnosti. Pri ochrane spotrebiteľa preto v súvislosti s rozhodcovskou doložkou je nevyhnutné, aby spotrebiteľ mal možnosť požiadať všeobecný súd o ochranu, okrem prípadu, že si rozhodcovský súd osobitne vyjednal (výslovne si ho želal). Takéto dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie pred rozhodcovským súdom viedli bezpochyby vo svojich dôsledkoch k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Pokiaľ teda okresný súd dospel k názoru, že dojednanie rozhodcovskej doložky v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je neprimeranou podmienkou, jeho záver je správny. Správne je aj rozhodnutie o zastavení exekučného konania, aj keď na základe nesprávneho zákonného ustanovenia, keďže v danom prípade mal súd aplikovať ustanovenie § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku a exekúciu zastaviť pre jej neprípustnosť, pretože exekučný titul bol vydaný nepríslušným orgánom, a teda ide o nulitný právny akt, ktorý v exekúcii nie je možné vykonať. Pokiaľ teda právomoc rozhodcovského súdu bola založená na rozhodcovskej doložke, ktorá platne uzatvorená nebola, je nesporné, že rozhodcovský rozsudok ako celok bol vydaný v rozpore so zákonom a nemôže byť spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého by oprávnenému voči povinnému vznikol nárok, ktorého vymoženia by sa mohol v rámci exekúcie domáhať. Neobstojí ani odvolacia námietka oprávneného, že súd nemal zaviazať oprávneného na náhradu trov konania, pretože okresný súd postupoval správne, keď o trovách exekúcie rozhodol podľa ust. § 203 ods. 1 Exekučného poriadku a na náhradu trov súdneho exekútora zaviazal oprávneného, ktorý procesne zavinil zastavenie exekúcie, nakoľko predložil exekučný titul vydaný nepríslušným orgánom. Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov uznesenie okresného súdu podľa ustanovenia § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne správne v celom rozsahu potvrdil. Uznesenie bolo prijaté členmi odvolacieho senátu jednohlasne. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.