Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 16CoE/133/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6208204971 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6208204971.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného JUDr. Martinom Máčajom, advokátom, Advokátska kancelária Bratislava, Pribinova 25, proti povinnému A. G., narodeného XX. XX. XXXX, bytom B. B. K. H., H. V. XXX, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, Exekútorský úrad Bratislava, Záhradnícka 60, pod sp. zn. EX 6058/08, pre vymoženie pohľadávky vo výške 346,21 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 5Er/2501/2008-20 zo dňa 06. 12. 2011, takto r o z h o d o l : Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením okresný súd zastavil exekúciu podľa ust. § 57 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), a to v dôsledku preskúmania materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu v zmysle § 45 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoRK“). V odôvodnení rozhodnutia okresný súd poukázal na rozhodcovskú doložku, ktorá bola uzavretá ako súčasť zmluvy o úvere medzi oprávneným a povinným, a ktorá bola v čase jej uzatvárania neprijateľnou podmienkou a ako taká bola už od počiatku neplatnou v zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvárania zmluvy. Rozhodcovská doložka, ktorá mala v predmetnom konaní založiť legitimitu pre exekučný titul, znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak by mal v konaní vystupoval na strane žalovaného. Túto skutočnosť je potrebné považovať za neprijateľnú podmienku, a to v neprospech spotrebiteľa. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým Všeobecným podmienkam poskytnutia úveru ( ďalej len „VPPÚ“), a teda aj rozhodcovskému konaniu, ak by ho vyvolal dodávateľ. Nakoľko neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom, boli v danej veci splnené podmienky na zastavenie exekúcie. O trovách exekúcie rozhodol exekučný súd podľa ust. § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, nakoľko k zastaveniu exekúcie došlo procesným zavinením oprávneného, ktorý podal návrh na vykonanie exekúcie na základe nespôsobilého exekučného titulu. Súdnemu exekútorovi preto priznal právo na odmenu, na náhradu hotových výdavkov a na náhradu za stratu času podľa § 15, § 22 a § 23 vyhl. č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“). Oprávnenému uložil povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi účelne vynaložené trovy exekúcie vo výške 39,83 eur v lehote troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej 15 dňovej lehote ( § 204 ods. 1, veta prvá, O. s. p.) odvolanie oprávnený. Nestotožnil sa s názorom exekučného súdu, že predmetná zmluva o úvere je zmluvou spotrebiteľskou. Právna úprava platná v čase uzatvorenia zmluvy vylučovala možnosť podradenia predmetnej zmluvy o úvere pod právnu úpravu spotrebiteľských zmlúv obsiahnutú v Občianskom zákonníku. Pokiaľ ide o samotné znenie rozhodcovskej doložky, oprávnený má za to, že spotrebiteľ sa mohol s ochranou svojich práv obrátiť aj na všeobecný súd prostredníctvom žaloby podanej v súlade s ustanoveniami zákona č. 99/1963 Zb.. Zmluvné strany sa dohodli na tzv. alternatívne určenej právomoci súdu na riešenie sporov, považuje ju za nevýhradnú rozhodcovskú doložku, ktorá je platná. Poukázal i na súčasnú platnú právnu úpravu obsiahnutú v ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, z ktorého ustanovenia v žiadnom prípade nevyplýva úmysel zákonodarcu zakázať rozhodcovské konanie úplne, ale iba ho obmedziť. Je úplne nepochybné, že tzv. alternatívne rozhodcovské doložky sú právne prípustné, a to jednak v zmysle vnútroštátneho práva, ale aj práva európskeho. Na záver poukázal na to, že rozhodcovský rozsudok už bol predmetom skúmania zo strany exekučného súdu pri rozhodovaní o udelení poverenia súdnemu exekútorovi. Súd v tomto konaní uznal exekučný titul za súladný, a preto následne udelil súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie. Predmetná exekúcia preto podľa oprávneného prebieha v súlade s platnými právnymi predpismi. Nestotožnil sa ani s priznanými trovami exekúcie súdneho exekútora. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie okresného súdu zrušil. Povinný a súdny exekútor sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrili. Krajský súd, ako súd odvolací ( § 10 ods. 1 O. s. p.), odvolanie prejednal v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 O. s. p. ) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 1, 2 O. s. p.) a uznesenie okresného súdu podľa ust. § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil ako vecne správne. Podľa § 219 ods. 2 O. s. p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia, v ktorom okresný súd stručne, jasne a zrozumiteľne vysvetlil, na základe akých skutočností považuje rozhodcovskú doložku uzavretú v rámci zmluvy o úvere za neplatnú v zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvárania zmluvy, na základe akých skutočností vychádzal a akými úvahami sa pri vyhodnotení skutkového stavu riadil, a teda spĺňa podmienky ust. § 157 ods. 2 O. s. p. v spojení s ust. § 167 ods. 2 O. s. p.. Na dôvody v ňom uvedené odvolací súd v podrobnostiach odkazuje. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k najzásadnejším argumentom uvádzaným oprávneným v odvolaní udáva nasledovné : Otázku, či exekučný súd v exekučnom konaní je oprávnený preskúmavať rozhodcovský rozsudok, riešil Ústavný súd Slovenskej republiky vo viacerých svojich rozhodnutiach. V uznesení sp. zn. III. ÚS 86/2010 - 19 z 18. 02. 2010 Ústavný súd SR konštatoval, že kedykoľvek v priebehu exekučného konania je súd oprávnený ex offo skúmať, či sú podmienky núteného vymáhania pohľadávky splnené. Argumentácia oprávneného, ktorý polemizuje s názorom exekučného súdu, že predmetná zmluva o úvere je zmluvou spotrebiteľskou, nie je správna, nakoľko v čase uzavretia zmluvy o úvere Občiansky zákonník v ust. § 52 síce konštatoval, že za spotrebiteľské zmluvy sa považovali kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona, zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy, ale uvedenú zmluvu uzavretú medzi účastníkmi konania nemožno posudzovať bez kontextu s osobitnou právnou úpravou zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa (ďalej len „ZoOS“), účinného v čase uzavretia posudzovanej zmluvy, predovšetkým s ustanovením § 3 ods. 3. Podľa tohto ustanovenia každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktorými sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Význam spotrebiteľských zmlúv možno vidieť práve v rovine zvýšenej ochrany slabšieho prvku záväzkového vzťahu - spotrebiteľa a jeho práv. Odvolací súd sa preto stotožňuje so záverom exekučného súdu, že zmluvný vzťah medzi oprávneným a povinným je vzťahom spotrebiteľským. Odvolací súd poukazuje i na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 21. marca 2012 č. k. 6Cdo 1/2012, v ktorom judikoval, že rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva, či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky, na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť rozhodcovského rozsudku. Takúto interpretáciu vyžaduje účel právnej úpravy premietajúcej sa v právnych predpisoch na ochranu práv spotrebiteľa tvoriacich samostatné odvetvie práva, a to právo spotrebiteľské. K povinnosti spotrebiteľa namietať platnosť rozhodcovskej doložky v rozhodcovskom konaní Najvyšší súd SR doplnil, že princíp „vigilantibus iura scripta sunt“ v spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa. To znamená, že aj keď účastník rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení ZoRK, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy, a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku zo zákonom znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť tohto exekučného titulu. Takýmto postupom exekučný súd napĺňa príkaz vyplývajúci z princípu ochrany práv spotrebiteľa. Aj v prejednávanej veci je nutné trvať na tom, že požadovanú rovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov spotrebiteľskej zmluvy nie je spôsobilé zaručiť dojednanie, ktoré právo výberu spôsobu riešenia sporu a aj subjektu majúceho vyriešiť prípadný spor účastníkov hmotnoprávneho vzťahu, zveruje žalobcovi (iniciátorovi konania), a to tak, že tento si môže vybrať ako prejednanie sporu rozhodcom, tak i všeobecným súdom. Možnosť iniciovania sporu zo spotrebiteľskej zmluvy aj spotrebiteľom totiž treba považovať za skôr teoretickú (keďže tu spektrum potenciálnych požiadaviek spotrebiteľa nesplnených druhou stranou zmluvného vzťahu je zjavne veľmi obmedzené, pričom do takéhoto spektra samozrejme nemôže patriť žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku - nakoľko táto práve predpokladá prvotné prejednanie a tiež rozhodnutie sporu rozhodcom). Za neprijateľné treba, teda, považovať už riziko, že spotrebiteľovi jeho zmluvný partner prakticky nanúti podrobenie sa právomoci rozhodcu v dôsledku výberu (medzi viacerými, v tomto modelovanom prípade inak len dvoma do úvahy prichádzajúcimi spôsobmi riešenia sporu) vykonaného zmluvným partnerom spotrebiteľa a už takáto možnosť spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Rovnako stále platí, že túto nerovnováhu nie je spôsobilé eliminovať ustanovenie, ktoré prakticky rovnocennú možnosť výberu poskytuje spotrebiteľovi, avšak len pre prípad záujmu jeho samotného viesť spor, teda len v tom prípade, ak sa spotrebiteľ rozhodne sám stať žalobcom a niečo od svojho zmluvného partnera požadovať. Odvolací súd sa stotožňuje i so závermi exekučného súdu o povinnosti oprávneného nahradiť účelne vynaložené trovy exekúcie súdnemu exekútorovi podľa ust. § 203 ods. 1 Exekučného poriadku v súlade s vyhláškou. Na základe vyššie uvedených dôvodov, ako aj dôvodov uvedených v napadnutom uznesení, ktoré pre svoju presvedčivosť nebolo nutné opätovne uvádzať, odvolací súd podľa ust. § 219 ods. 1, 2 O. s. p. uznesenie okresného súdu ako vecne správne potvrdil. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.