Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 41CoE/114/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6208205086 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 08. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Križanová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6208205086.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného JUDr. Martinom Máčajom, advokátom, so sídlom Pribinova 25, Bratislava, proti povinnému T. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom P.O. I. XXX/XX, XXX XX Z. C., zast. opatrovníčkou Q. M., tajomníčkou Okresného súdu Veľký Krtíš, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, pod sp. zn. EX 7135/08, o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 244,31 Eur s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Veľký Krtíš č.k. 5Er/2571/2008-20 zo dňa 6. decembra 2011, takto r o z h o d o l : Uznesenie Okresného súdu Veľký Krtíš č.k. 5Er/2571/2008-20 zo dňa 6. decembra 2011 p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Veľký Krtíš uznesením č.k. 5Er/2571/2008-20 zo dňa 6. decembra 2011 exekúciu zastavil a oprávnenému uložil povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému účelne vynaložené trovy exekúcie vo výške 39,83 Eur do troch dní od právoplatnosti uznesenia. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že v danom prípade exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok sp. zn. SR 05105/08 zo dňa 29. mája 2008 vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom v Bratislave. Okresný súd zistil, že oprávnený a povinný uzavreli dňa 2. októbra 2007 zmluvu o úvere č. XXXXXXX, pričom v bode 17. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere si zmluvné strany dohodli rozhodcovskú doložku. Zmluvu o úvere uzavretú medzi účastníkmi konania okresný súd posúdil ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Keďže mal preukázané, že povinný má v danom vzťahu vzniknutého z uzavretej zmluvy o úvere postavenie spotrebiteľa, prípadnú klauzulu o aplikácii Obchodného zákonníka nepovažoval za žiadnu prekážku na aplikáciu všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Konštatoval, že rozhodcovská doložka, ktorá mala v predmetnom konaní založiť legitimitu pre exekučný titul, znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak by v konaní vystupoval na strane žalovaného. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým Všeobecným obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ. Rozhodcovský súd je pritom paušálnym spôsobom zakotvený v zmluvných podmienkach ešte pred vznikom samotnej štandardnej zmluvy. V subjektívne nearbitrabilnej (spotrebiteľskej) právnej veci zvlášť vznikajú pochybnosti o objektívnosti rozhodovacieho procesu. Takýto záver podporuje i množstvo exekučných vecí s obdobným skutkovým základom, vedených na exekučnom súde, ktoré vzbudzujú pochybnosti o dostatočne individuálnom prístupe k ochrane práv spotrebiteľa. V záujme rešpektovania medzinárodnej zmluvy (čl. 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky) a naplnenia cieľa Európskej únie vylúčiť zo života spotrebiteľov nekalé podmienky v spotrebiteľských vzťahoch, okresný súd dospel k záveru o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky, pretože spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. Nakoľko neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom, okresný súd dospel k záveru, že boli splnené podmienky na zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods. 2 Exekučného poriadku a ust. § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Rozhodnutie o náhrade trov exekúcie okresný súd odôvodnil tým, pri zastavení exekúcie má súdny exekútor právo na odmenu a náhradu hotových výdavkov za stratu času vypočítaných podľa ust. § 14, ust. § 15, ust. § 22 a ust. § 23 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“). Súdnemu exekútorovi priznal paušálnu odmenu vo výške 33,19 Eur, plus 20 % DPH vo výške 6,64 Eur, t.j. celkom vo výške 39,83 Eur. K zastaveniu exekúcie došlo procesným zavinením oprávneného, nakoľko podal návrh na vykonanie exekúcie na základe nespôsobilého exekučného titulu. Preto podľa ust. § 203 ods. 1 Exekučného poriadku povinnosť nahradiť účelne vynaložené trovy exekúcie vo výške 39,83 Eur súdnemu exekútorovi uložil oprávnenému. Proti uzneseniu okresného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. V odvolaní uviedol, že sa nestotožňuje s napadnutým uznesením. Podľa jeho názoru zmluvu o úvere nie je možné považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Nesúhlasil s aplikáciou smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Keďže táto smernica bola implementovaná do právneho systému platného na území SR ešte v rámci prístupového obdobia, slovenský súd ju nemôže používať ako prameň práva, ale musí na riešenie sporu aplikovať príslušný právny predpis, v ktorom je táto smernica obsiahnutá. K tvrdeniu okresného súdu o rozhodcovskej doložke ako neprijateľnej zmluvnej podmienke uviedol, že je nepochybné, že rozhodcovská doložka je nevýhradnou rozhodcovskou doložkou, nakoľko umožňuje každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo súdneho konania, teda rozhodcovská doložka nevyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Z textu rozhodcovskej doložky v zmluve o úvere vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli na tzv. alternatívne určenej právomoci súdu na riešenie sporov. Preto sa nestotožnil s právnym názorom okresného súdu o výlučne danej právomoci rozhodcovského súdu. Poukázal na to, že z ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníky nevyplýval úmysel zákonodarcu zakázať rozhodcovské konanie úplne, ale iba ho obmedziť. Uviedol, že tzv. alternatívne rozhodcovské doložky sú právne prípustné v zmysle vnútroštátneho práva, ako aj z európskeho práva. Vzhľadom na uvedené dôvody nesúhlasil ani s výrokom napadnutého rozhodnutia, ktorým ho okresný súd zaviazal na náhradu trov exekúcie. Z uvedených dôvodov žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie okresného súdu zrušil. Rozhodnutie okresného súdu bolo vydané vyšším súdnym úradníkom. Zákonný sudca k odvolaniu uviedol, že mu nemieni vyhovieť, preto podľa ust. § 374 ods. 4 O.s.p. predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací prejednal vec podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a napadnuté uznesenie okresného súdu ako vecne správne podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. Odvolací súd zo spisu zistil, že dňa 6. septembra 2008 bol u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého vo forme zápisnice spísaný návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému. Následne súdny exekútor požiadal okresný súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Okresný súd dňa 21. októbra 2008 vydal poverenie na vykonanie exekúcie. Exekučným titulom v predmetnej veci je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom v Bratislave, IČO: 35 922 761 sp. zn. SR 05105/08 dňa 29. mája 2008. Z exekučného titulu vyplýva, že rozhodcovským rozsudkom bola žalovanému (povinnému) uložená povinnosť, aby žalobcovi (oprávnenému) zaplatil sumu 244,31 Eur (7.360,-- Sk) spolu s 0,25 % úrokom z omeškania denne zo sumy 234,35 Eur (7.060,-- Sk) od 29. februára 2008 do zaplatenia a trov konania v sume 115,35 Eur (3.475,-- Sk). Rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe zmluvy o úvere č. XXXXXXX uzavretej medzi oprávneným a povinným dňa 2. októbra 2007. Podľa ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere (2. októbra 2007) spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že je nepochybné, že s prihliadnutím na povahu účastníkov, obsah zmluvy a vopred pripravený obsah zmluvy na predtlačenom formulári medzi účastníkmi konania bola uzavretá spotrebiteľská zmluva podľa ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Preto je potrebné na tento právny vzťah medzi veriteľom a dlžníkom aplikovať ustanovenia spotrebiteľského práva. Tomuto zisteniu bolo potom potrebné podriadiť, ako to správne urobil okresný súd, ďalší procesný postup okresného súdu. Odvolací súd konštatuje, že do slovenskej legislatívy boli prebraté viaceré smernice Európskej rady a Parlamentu, ktoré upravujú ochranu spotrebiteľa, alebo sa jej priamo či nepriamo dotýkajú. Takouto smernicou je aj smernica Rady 93/13/EHS z 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, na ktorú v napadnutom rozhodnutí odkazuje okresný súd. Smernica je v podľa článku 288 Zmluvy o Európskej únii (bývalý článok 249 Zmluvy o založení ES) záväzná pre každý členský štát, ktorému je určená, pokiaľ ide o výsledok ktorý sa má dosiahnuť. Smernica Rady 93/13/EHS z 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách bola implementovaná do slovenského právneho poriadku zákonom č. 150/2004 Z.z., ktorým sa zmenil a doplnil zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ust. § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka) a ktorý nadobudol účinnosť 01. 04. 2004. Úpravu spotrebiteľských zmlúv v Občianskom zákonníku nie je možné považovať za taxatívnu, pričom je možné vychádzať aj z osobitnej právnej úpravy zákona č. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch účinnej v čase uzavretia zmluvy o úvere (ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa“) predovšetkým z ust. § 2 písm. a) a b) definujúcich zmluvné strany . Podľa ust. § 53 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na predmet plnenia alebo cenu plnenia. V ust. § 53 ods. 3 Občiansky zákonník len príkladmo ustanovuje, ktoré podmienky je možné považovať za neprijateľné Podľa ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách spôsobujú neplatnosť zmluvy podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka, pričom tieto podmienky sú aj v rozpore s dobrými mravmi. Podľa článku 3 bod 1 Smernice rady 93/13/EHS z 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Zmluva o úvere č. XXXXXXX zo dňa 2. októbra 2007, na základe ktorej bol vydaný exekučný titul, obsahuje podmienky spôsobujúce značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán. Takouto podmienkou je rozhodcovská doložka, ktorú okresný súd správne vyhodnotil ako neplatnú. V danom prípade rozhodcovská doložka je súčasťou Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré sú súčasťou zmluvy o úvere, kde v článku 17. si zmluvné strany dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o platnosť, výklad alebo zrušenie budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s, so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava, IČO: 35 922 761, zapísanou v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I., oddiel Sa vložka č. 3530/B, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok). Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z tejto zmluvy, vrátane sporu o jej platnosť, výklad alebo zrušenie na všeobecnom súde považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej doložky; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského súdu. V posudzovanom prípade rozhodcovská doložka nie je v zmluve dojednaná individuálne, čo vyplýva aj z jej zaradenia do Všeobecných podmienok poskytnutia úveru ako súčasti formulárovej zmluvy o úvere. Z uvedeného vyplýva, že takto dojednanou rozhodcovskou doložkou došlo k narušeniu rovnováhy medzi zmluvnými stranami, a to v neprospech spotrebiteľa. Podpisom tejto zmluvy sa spotrebiteľ vopred vzdal práva na účinnú procesnú ochranu, či už z nevedomosti alebo nemožnosti ovplyvniť obsah zmluvy, čo je v podmienkach právneho štátu neprijateľnou podmienkou. Takto dojednaná rozhodcovská doložka je podľa ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neplatná, pričom toto ustanovenie je v súlade so smernicou Rady č. 93/13/EHS o ochrane spotrebiteľov z 05. 04. 1993. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd správne posúdil vzniknutý právny vzťah medzi účastníkmi konania ako spotrebiteľský vzťah a na základe toho aj správne právne vec posúdil. Podľa ust. § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty. Podľa ust. § 200 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie. Podľa ust. § 203 ods. 1 Exekučného poriadku ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Podľa ust. § 14 ods. 1 vyhlášky v platnom znení v čase začatia exekúcie (6. septembra 2008) ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura. Pokiaľ oprávnený v odvolaní vyjadril svoj nesúhlas s priznanými trovami súdneho exekútora, odvolací súd konštatuje, že povinný neuviedol žiadne dôvody, pre ktoré s týmto rozhodnutím nesúhlasí, pričom okresný súd súdnemu exekútorovi priznal náhradu trov exekúcie v súlade s citovaným ustanoveniami Exekučného poriadku a vyhlášky. Odvolací súd ďalej konštatuje, že v danom prípade oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie aj napriek tomu, že exekučný titul bol vydaný na základe neplatnej rozhodcovskej doložky, čím zavinil zastavenie exekúcie. Z uvedeného dôvodu okresný súd ho dôvodne zaviazal na náhradu trov exekúcie podľa citovaného ust. § 203 ods. 1 Exekučného poriadku. Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie okresného súdu ako vecne správne podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. Uznesenie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.