Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 17Co/329/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6208205674 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Nagypálová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6208205674.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity Nagypálovej a sudcov JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD. a JUDr. Danice Kočičkovej, v právnej veci navrhovateľa Slovenská republika - Lesy Slovenskej republiky, štátny podnik, Námestie SNP 8, Banská Bystrica, IČO: 36038351, zastúpeného advokátkou JUDr. Irenou Sopkovou, so sídlom Advokátskej kancelárie Hlavná 25, 040 01 Košice, proti odporkyni W. Z. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom P. XX, Q., M. M., zastúpenej advokátkou Mgr. Andreou Legényovou, so sídlom Advokátskej kancelárie Komenského 3, Veľký Krtíš, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, o odvolaní odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 2C/82/2008-355 zo 04. 10. 2011, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Prvostupňový súd návrhu na určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX pre obec a katastrálne územie Q. u Katastrálneho úradu v H. H., G. katastra D. Y. vyhovel v celom rozsahu. Štátny podnik Lesy Slovenskej republiky so sídlom v Banskej Bystrici považoval za právnickú osobu oprávnenú podľa § 21 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“) konať za štát pred súdom, ktorej je podľa § 50 ods. 3, 6 zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch zverené oprávnenie vykonávať správu lesného majetku vo vlastníctve štátu a zastupovať vlastníka v konaní pred súdom a orgánmi verejnej správy a to aj v prípadoch, ak je vlastnícke právo štátu sporné. Naliehavý právny záujem vyžadovaný § 80 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku na žalobe o určenie navrhovateľ preukázal tým, že opravou Registra obnovenej evidencie pozemkov schváleného Obvodným pozemkovým úradom vo Veľkom Krtíši, ktorý bol zapísaný do katastra nehnuteľností 24. 05. 2002, sa navrhovateľovi nepodarilo zosúladiť faktický stav (vlastníkom nehnuteľností je štát) so stavom právnym (na liste vlastníctva je ako vlastník zapísaná fyzická osoba odporkyňa) a iná možnosť ako dosiahnuť zmenu zápisu v katastri nehnuteľností než rozsudkom súdu o určení vlastníckeho práva neexistuje. Dôvodnosť žaloby vyvodil zo skutkových zistení, že pôvodný vlastník nehnuteľností vedených v súčasnosti na LV č. XXXX pre kat. úz. Q. (vedené pôvodne v pozemnoknižnej vložke č. XX pre kat. úz. Q.) U. F., nar. XX. XX. XXXX, zomrelý XX. XX. XXXX zanechal závet, ktorým nehnuteľnosti vedené v pozemnoknižnej vložke č. XX pre kat. úz. Q. pre prípad svojej smrti zanechal S. F., právnemu predchodcovi odporkyne. Dedičstvo po nebohom U. F. bolo prejednané bývalým Okresným súdom v Modrom Kameni pod sp. zn. D 383/1929 a ukončené vydaním uznesenia súdu zo 04. 06. 1942. S. F. podľa práva platného do 01. 01. 1951 nadobudol dedičstvo už okamihom smrti poručiteľa bez ohľadu na dátum rozhodnutia súdu v dedičskom konaní, ktoré malo len deklaratórnu povahu. Rozhodnutím Konfiškačnej komisie zriadenej podľa nariadenia č. 64/1946 a Sb. n. SNR, ktorým sa mení nariadenie o konfiškovaní a urýchlenom rozdelení pôdohospodárskeho majetku Nemcov, Maďarov, ako aj zradcov a nepriateľov slovenského národa (ďalej len „nariadenie č. 64/1946 Sb.“) z 10. 09. 1946 č. 14/9-1946 bolo rozhodnuté o konfiškácii majetku S. F. ako osoby maďarskej národnosti. Na základe tohto rozhodnutia sa považoval pôdohospodársky majetok v rozsahu § 2 nariadenia č. 104/1945 Sb. n. SNR o konfiškovaní a urýchlenom rozdelení pôdohospodárskeho majetku Nemcov, Maďarov, ako aj zradcov a nepriateľov slovenského národa (ďalej len „nariadenie č. 104/1945 Sb.“) patriaci vlastníckym právom S. F. za skonfiškovaný ku dňu 01. 03. 1945 a to bez ohľadu na to, v ktorom katastrálnom území, či v ktorej obci na celom území Slovenska sa tento majetok nachádza. Proti konfiškačným rozhodnutiam sa S. F. bránil, ale bezúspešne. Sbor povereníkov na svojom zasadnutí dňa 08. 03. 1948 preskúmal odvolanie S. F. proti rozhodnutiu konfiškačnej komisie a toto ako neopodstatnené zamietol. Vykonal sa aj súpis majetku S. F. a správou konfiškovaného majetku boli poverené Štátne lesy vo Zvolene podľa zápisnice z 23. 08. 1945. V pozemnoknižnej vložke č. XX pre obec a katastrálne územie Q. nebola vyznačená konfiškácia nehnuteľností a nadobudnutie vlastníckeho práva štátom preto pri vyhotovení zjednodušeného registra pôvodného stavu v roku 1995 a vyhotovenia Registra obnovenej evidencie pozemkov v roku 2001 (okresný súd uvádza nesprávny dátum 03. 07. 2011 - poznámka odvolacieho súdu) sa ako vlastník nehnuteľností z pozemnoknižnej vložky č. XX kat. úz. Q. na list vlastníctva č. XXXX pre kat. úz. Q. zapísal U. F.. Na návrh odporkyne ako jedinej dedičky S. F. podľa uznesenia o vyporiadaní dedičstva č. k. 4 A 89/87 z 18. 03. 1987 Rakúskeho okresného súdu v Klagenfurte boli v konaní vedenom na Okresnom súde Veľký Krtíš po sp. zn. 4 D 90/2006 prejednané v prospech odporkyne Osvedčením o dedičstve č. k. 4 D 90/2006-179 zo dňa 02. 10. 2008. Z týchto skutkových zistení vyvodil právny záver, že S. F. bol v čase vydania konfiškačných rozhodnutí vlastníkom nehnuteľností na základe závetu U. F., z tohto dôvodu mu nehnuteľnosti konfiškované mohli byť. Štát nadobudol vlastnícke právo podľa nariadenia č. 104/1945 Sb. v znení nariadenia č. 64/46 Sb. rozhodnutím o konfiškácii ku dňu 01. 03. 1945. Prídelové listiny o pridelení konfiškovaného majetku boli verejnou listinou vydanou správnymi orgánmi, ktorých platnosť by mohol všeobecný súd preskúmavať len v tom prípade, ak by ich vydal orgán absolútne nevybavený na takéto rozhodnutie právomocou. Táto podmienka v súdenej veci splnená nie je. Rozhodnutie konfiškačnej komisie malo byť zapísané do Pozemkovej knihy. Nestalo sa tak a len z tohto dôvodu bol pri vyhotovení Registra obnovenej evidencie pozemkov na list vlastníctva zapísaný ako vlastník nehnuteľností pôvodný vlastník z Pozemkovej knihy. Chýbajúci podpis a razítko na prídelovej listine, ktorou predmetné nehnuteľnosti boli pridelené do správy Lesov Slovenskej republiky nemajú vplyv na záver súdu o vlastníckom práve štátu k nehnuteľnostiam. Lesy Slovenskej republiky, štátny podnik, Banská Bystrica nežiadali určiť vlastnícke právo v prospech seba, ale v prospech štátu. Aj v prípade, že by vlastnícke právo štát na základe konfiškačných rozhodnutí nenadobudol, vzhľadom na to, že od konfiškácie nehnuteľností v roku 1945 až do rozhodnutia súdu v tejto veci 04. 10. 2011 štát pozemky užíva, nadobudol by k nim vlastnícke právo vydržaním. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 151 ods. 7 O. s. p. tak, že navrhovateľovi priznal náhradu trov konania potrebných na účelné bránenie jeho práv vo výške vyjadrenej percentom s tým, že výšku trov určí po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením. Odporkyňa v odvolaní proti rozsudku okresného súdu naďalej spochybňovala aktívnu legitimáciu navrhovateľa podať v mene Slovenskej republiky návrh na určenie vlastníckeho práva s odôvodnením, že prídelová listina, na základe ktorej vstúpili Štátne lesy do užívania nehnuteľností, neobsahovala všetky zákonom predpísané náležitosti. Účinok pridelenia nehnuteľností do správy u právneho predchodcu navrhovateľa by mohol vzniknúť len na základe platnej a bezvadnej prídelovej listiny. Ak takýto správny akt nebol vydaný s predpísanými náležitosťami, nemohol právny predchodca navrhovateľa a nemôže navrhovateľ vystupovať ako legitímny správca a oprávnený držiteľ a užívateľ nehnuteľností. Prvostupňový súd rozsudok o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v prospech Slovenskej republiky odôvodnil najmä tým, že navrhovateľ ako štátny podnik mal tieto nehnuteľnosti v správe a užívaní od konfiškácie až do rozhodnutia súdu, čím splnil podmienky vydržania vlastníckeho práva. Nemožno akceptovať názor prvostupňového súdu, že bez ohľadu na závažné nedostatky prídelovej listiny mohol štát nadobudnúť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam vydržaním. Okresný súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a následne vec nesprávne právne posúdil. Súd nedostatočne vyhodnotil výsledok dedičského konania po nebohom U. F., ktorý zomrel XX. XX. XXXX, vedeného na Okresnom súde Veľký Krtíš pod sp. zn. 4 D 96/2006. Krajský súd v Banskej Bystrici v rozhodnutí o odvolaní proti uzneseniu Okresného súdu Veľký Krtíš z 11. 03. 2008 o zastavení konania o prejednaní novoobjaveného majetku uznesením sp. zn. 13CoD/90/2008 z 21. 05. 2008 vyslovil právny názor, že zápisom vlastníctva nehnuteľností do katastra nehnuteľností na základe schváleného Registra obnovenej evidencie pozemkov záznamom verejnej listiny podľa § 34 a nasledujúce zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností (Katastrálny zákon) sa konštituovalo vlastníctvo pôvodného vlastníka nehnuteľností U. F.. Schválením tohto registra príslušným správnym orgánom došlo v katastri nehnuteľností k platnému zápisu poručiteľa ako vlastníka nehnuteľností na list vlastníctva. Register obnovenej evidencie pozemkov bolo možné opraviť na návrh dotknutého účastníka len do troch rokov od jeho schválenia. Navrhovateľovi táto lehota márne uplynula. Odporkyňa nadobudla vlastnícke právo k žalovaným nehnuteľnostiam v dedičskom konaní v súlade s platnými právnymi predpismi. Žaloba o určenie vlastníckeho práva je nedôvodná, ak k zápisu vlastníctva poručiteľa došlo na základe spôsobilej verejnej listiny. Majetok poručiteľa U. F. nebol konfiškovaný a nemôže sa navrhovateľ na základe vykonanej konfiškácie majetku „tretej osoby“ domáhať určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Navrhla rozsudok okresného súdu zmeniť a návrh zamietnuť a zaviazať navrhovateľa na náhradu trov konania odporkyni. Navrhovateľ žiadal rozsudok okresného súdu potvrdiť ako vecne správny. Prvostupňový súd sa vyporiadal so všetkými námietkami odporkyne. Aktívnu legitimáciu na podanie návrhu na určenie vlastníckeho práva k lesným pozemkom v prospech štátu odvodzuje navrhovateľ od § 34 ods. 14 zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, obvodných pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách a § 21 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku. Navrhovateľ je právnym nástupcom pôvodných lesných organizácií, ktoré na základe zákona č. 312/1948 Sb. o organizácii štátnych lesov a nariadenia vlády č. 315/1948 Sb. o zriadení štátnych lesných a poľnohospodárskych podnikov vo forme národných podnikov hospodárili na konfiškovaných nehnuteľnostiach. I keď niektoré parcely z pozemnoknižnej vložky č. XX kat. úz. Q. nie sú uvedené v prídelovej listine o pridelení lesných pozemkov do správy pôvodných lesných organizácií, navrhovateľ je aktívne legitimovaný k podaniu návrhu na určenie vlastníctva aj k týmto nehnuteľnostiam. Štát sa stal vlastníkom nehnuteľností okamihom konfiškácie a lesná organizácia konfiškované nehnuteľnosti fakticky od konfiškácie užíva a spravuje. Medzi lesné pozemky sa nezaraďujú len tie pozemky, ktoré sú v katastri nehnuteľností zapísané ako druh pozemku les, ale aj trvalé trávne porasty a orná pôda, pokiaľ sú pre užívanie lesov potrebné. Pri vyhotovovaní registra obnovenej evidencie pozemkov v katastrálnom území Q. pre chybu konkrétnych pracovníkov navrhovateľ neustriehol, že vo vzťahu k sporným pozemkom nebude ako vlastník zapísaná Slovenská republika, ale pôvodný vlastník nehnuteľností z pozemnoknižnej vložky. Krajský súd prejednal vec na odvolacom pojednávaní v celom rozsahu a rozsudok okresného súdu ako vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s rozsudkom prvostupňového súdu, ktorý správne popísal relevantné skutkové okolnosti a z nich vyvodil aj správny právny záver. Rozhodnutie okresného súdu je podrobne a presvedčivo odôvodnené, preto odvolací súd na zdôraznenie správnosti rozhodnutia okresného súdu vyzdvihne len tie skutkové a právne závery, ktoré boli rozhodujúce pre posúdenie návrhu na určenie vlastníctva, aby zodpovedal námietky odporkyne v odvolaní. Vlastníkom nehnuteľností, ktoré sú u Správy katastra D. Y. aktuálne vedené na LV č. XXXX pre kat. úz. Q. na odporkyňu, sa cíti štát. Za štát pred súdom podľa § 21 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku koná štátny orgán v rozsahu pôsobnosti ustanovenej osobitnými predpismi alebo právnická osoba, ktorá je oprávnená podľa osobitného predpisu. Právnickou osobou oprávnenou konať v mene štátu v konaní o určenie vlastníckeho práva k lesným nehnuteľnostiam sú práve Lesy Slovenskej republiky, štátny podnik Banská Bystrica na základe § 34 ods. 14 zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách (Pozemkový fond za štát a neznámych vlastníkov koná pred súdom vo veciach nehnuteľností vo vlastníctve štátu uvedených v osobitnom predpise, podielov spoločnej nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu a poľnohospodárskych pozemkov, ktorých vlastník nie je známy, a to aj vtedy, ak vlastnícke právo štátu a neznámych vlastníkov je sporné; obdobne postupuje správca vo veciach lesných pozemkov vo vlastníctve štátu a lesných pozemkov, ktorých vlastník nie je známy). Právo podať žalobu o určenie vlastníckeho práva v mene štátu Slovenskému pozemkovému fondu alebo lesnej organizácii vyplýva zo slovného spojenia „a to aj vtedy, ak vlastnícke právo štátu a neznámych vlastníkov je sporné“. Správcom lesných pozemkov vo vlastníctve štátu podľa § 50 ods. 3 zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch je právnická osoba, ktorej zakladateľom alebo zriaďovateľom je ministerstvo alebo právnická osoba, ktorá má takéto postavenie podľa osobitných predpisov. Okresný súd správne vyhodnotil, že navrhovateľ Lesy Slovenskej republiky, štátny podnik, Námestie SNP 8, Banská Bystrica tieto kritériá spĺňa, keď jediným jeho zakladateľom je Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky Bratislava. Nedôvodná je námietka odporkyne v odvolaní, že aktívna legitimácia na podanie žaloby o určenie vlastníckeho práva navrhovateľovi ako lesnej organizácii spravujúcej lesné pozemky nepatrí z dôvodu, že prídelová listina o pridelení konfiškovaných nehnuteľností S. F. do správy bývalých Štátnych lesov vo Zvolene nevykazuje znaky právne perfektného správneho aktu. Lesy Slovenskej republiky, štátny podnik nehnuteľnosti vedené na LV č. XXXX kat. úz. Q. fakticky (skutočne) spravujú. Odporkyňa zrejme nepochopila rozhodnutie prvostupňového súdu, keď v odvolaní tvrdí, že prvostupňový súd odôvodnil svoje rozhodnutie najmä tým, že ak navrhovateľ ako štátny podnik mal v správe a užívaní sporné nehnuteľnosti od konfiškácie až do rozhodnutia súdu, splnil podmienky vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam a preto má naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva. Rozhodnutie okresného súdu je založené na iných skutkových a právnych dôvodoch. K vydržaniu vlastníckeho práva štátom sa vyjadroval okresný súd len okrajovo a titul nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním uviedol iba ako následný pre prípad, že by sa nepodarilo preukázať skutočnosti rozhodné pre posúdenie, či boli nehnuteľnosti z LV č. XXXX kat. úz. Q. konfiškované alebo nie. Okresný súd jednoznačne vyjadril v rozsudku svoj názor, že štát nadobudol nehnuteľnosti z LV č. XXXX kat. úz. Q. konfiškáciou podľa nariadenia Slovenskej národnej rady č. 104/1945 Sb. o konfiškovaní a urýchlenom rozdelení pôdohospodárskeho majetku Nemcov, Maďarov ako aj zradcov a nepriateľov slovenského národa v znení nariadenia č. 64/1946 Sb., ktorým sa nariadenie č. 104/45 menilo. Dátum nadobudnutia vlastníckeho práva štátu určil okresný súd v súlade s § 1 ods. 10 nariadenia č. 104/1945 Sb. k 01. 03. 1945. Odporkyňa si protirečí. Aby vyvrátila názor súdu o možnosti konfiškovať nehnuteľnosti S. F. tvrdí, že S. F. nebol vlastníkom nehnuteľností z pozemnoknižnej vložky č. XX v kat. úz. Q. z dôvodu, že formálnym rozhodnutím súdu v dedičskej veci po poručiteľovi U. F. neboli na závetného dediča S. F. prevedené a na druhej strane si právo dediť po U. F. odvodzuje od závetu zriadeného poručiteľom U. F. v prospech S. F., jej právneho predchodcu. Pokiaľ odporkyňa nesprávne právne posúdenie veci okresným súdom odôvodňuje s poukazom na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 13CoD/90/2008-168 z 21. 05. 2008, opäť je nutné konštatovať, že odporkyňa si nesprávne právny názor odvolacieho súdu v dedičskej veci vyložila. Odvolací súd v uznesení 13CoD/90/2008 nevyslovil ako sa mylne domnieva odporkyňa, že ak sa na základe schváleného Registra obnovenej evidencie pozemkov poručiteľ U. F. zapísal ako vlastník nehnuteľností na LV č. XXXX kat. úz. Q. a štát v lehote troch rokov od zápisu Registra obnovenej evidencie pozemkov do katastra nehnuteľností nepožiadal o opravu zápisu vlastníka, je zápis o vlastníckom práve k sporným nehnuteľnostiam nezmeniteľný; povedal iba to, že v dedičskom konaní nemôže notár ako súdny komisár odoprieť prejednať majetok, ku ktorému na základe tvrdenia účastníkov dedičského konania a listu vlastníctva má preukázané podmienky na zaradenie majetku do súpisu aktív dedičstva. Takáto otázka sa môže riešiť až v sporovom konaní. Pre právny záver, či napriek neexistencii rozhodnutia o dedičstve ku dňu vydania rozhodnutia o konfiškácii majetku závetného dediča S. F. mohli byť nehnuteľnosti odkázané závetom S. F. konfiškované je dôležitý názor odvolacieho súdu vyjadrený na strane 2 uznesenia 13CoD/90/2008 z 21. 05. 2008, že: „tam, kde sa dedičstvo potvrdzuje bez toho, aby sa dedičstvo vyporiadavalo (napr. ak sa potvrdzuje v súlade so závetom poručiteľa), má rozhodnutie dedičského súdu len deklaratórnu povahu (nekonštituujú sa ním nové vlastnícke vzťahy) a potom platí, že dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa ipso iure a ani rešpektovanie nutnosti poriadku v Pozemkovej knihe (vo verejnej knihe) nie je prekážkou k tomu, aby sa dedič poručiteľa nepovažoval za nadobúdateľa predmetu dedičstva (teda aj vlastníctva poručiteľa).“ Inak povedané, S. F. ako závetný dedič nadobudol dedičstvo po poručiteľovi U. F. okamihom jeho smrti dňom XX. XX. XXXX. Názor o okamihu nadobúdania dedičstva podľa práva platného na území Slovenskej republiky v období od roku 1918 do roku 1950 (Uhorské obyčajové právo, Dočasné súdne pravidlá prijaté na judexkuriálnej konferencii, rok 1861) je v súlade s názorom širšej odbornej verejnosti. Právne účinky dedenia podľa práva platného na Slovensku v období smrti poručiteľa U. F. nastali okamihom jeho smrti. Pre nadobudnutie dedičstva nebola potrebná osobitná prihláška, postačilo, keď dedič dedičstvo neodmietol. Dedičstvo nadobudol dedič smrťou poručiteľa z moci zákona, bez akéhokoľvek svojho pričinenia, dedičské právo nebolo viazané na súdne odovzdanie pozostalosti. Vykonanie pozostalostného konania podľa zákonného článku XVI. z roku 1894 bolo potrebné len na to, aby nadobúdateľ práv mohol vierohodnotne poukázať nadobudnuté dedičské práva (monografia Gandžalová, D.: Dedičské právo, Právnická fakulta Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici, 2006, str. 52-53). Z uvedeného vyplýva záver, že S. F. bol od XX. XX. XXXX vlastníkom všetkých nehnuteľností, ktoré mu poručiteľ U. F. odkázal závetom a rozhodnutím o konfiškácii podľa nariadenia č. 104/1945 Sb. v znení nariadenia č. 64/1946 Sb. mu boli konfiškované všetky nehnuteľnosti bez ohľadu na to, kde sa nachádzajú ku dňu 01. 03. 1945. Konfiškačná komisia zriadená podľa nariadenia č. 64/1946 Sb. n. SNR v Modrom Kameni dňa 10. 09. 1946 pod sp. zn. 14/9-1946 rozhodla, že S. F. sa podľa § 1 ods. 1 písm. b/ nariadenia č. 104/1945 Sb. v znení nariadenia č. 64/1946 Sb. považuje za osobu národnosti maďarskej a z tohto dôvodu sa jeho majetok považuje za skonfiškovaný ku dňu 01. 03. 1945 bez ohľadu na to, v ktorom katastrálnom území, či v ktorej obci na celom území Slovenska sa nachádza. S. F. bolo rozhodnutie o konfiškovaní jeho majetku doručené, o čom svedčí jeho odvolanie proti rozhodnutiu o konfiškácii a listinný dôkaz - upovedomenie Povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej reformy Bratislava z 01. 07. 1948 o tom, že jeho odvolanie bolo zamietnuté. Štát po konfiškovaní nehnuteľností so skonfiškovaným majetkom aj nakladal spôsobom, že ho pridelil Československým štátnym lesom, národný podnik (prídelová listina na č. l. 31 spisu). Podľa Obyčajového práva platného na Slovensku do 31. 12. 1950 bolo možné nadobúdať vlastnícke právo k nehnuteľnosti zapísanej v Pozemkovej knihe spravidla len vpisom do Pozemkovej knihy. Z tzv. intabulačného princípu však existoval celý rad výnimiek. Skutočnosť, že konfiškovaný majetok nebol „pozemnoknižne usporiadaný“ v zmysle zákona č. 90/1947 Sb. o prevádzaní pozemnoknižného poriadku konfiškovaného nepriateľského majetku nemá vplyv na nadobudnutie vlastníckeho práva štátom konfiškáciou už ku dňu 01. 03. 1945. Vykonanie „knihovného poriadku“ bol proces, ktorým mal byť následne uvedený stav zápisu v Pozemkovej knihe a v pozemkovom katastri do súladu so skutočným právnym stavom. Vykonaním knihovného poriadku žiadne práva nevznikali, len už existujúcim právam bola poskytnutá verejná publicita. Preto z prípadného nevykonania knihovného poriadku nemožno vyvodiť, že by nevzniklo právo, ktoré malo byť do Pozemkovej knihy zapísané (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 31. 01. 2011 sp. zn. 4 Cdo 180/2009). Rozhodnutím konfiškačnej komisie zriadenej v Modrom Kameni z 10. 09. 1946 pod sp. zn. 14/9-1946 nebol konfiškovaný majetok „tretej osoby“ ako to tvrdí odporkyňa v odvolaní, ale práve majetok jej právneho predchodcu S. F.. V čase začatia konania o prejednanie novoobjaveného majetku po nebohom poručiteľovi U. F., ktorý zomrel 10. XX. XXXX už nehnuteľnosti zapísané u Správy katastra D. Y. na LV č. XXXX pre kat. územie Q. neboli vo vlastníctve poručiteľa U. F., právny stav vyplývajúci z listu vlastníctva založeného v rámci ROEP-u nezodpovedal stavu skutočnému. Skutočným vlastníkom nehnuteľností od 01. 03. 1945 je Slovenská republika, napriek tomu zápis vlastníckeho práva k týmto nehnuteľnostiam podľa Osvedčenia o dedičstve vydaného Okresným súdom Veľký Krtíš pod sp. zn. 4 D 90/2006 zo dňa 02. 10. 2008 svedčí odporkyni. Tým je preukázaný naliehavý právny záujem navrhovateľa na určení vlastníckeho práva (zosúladenie skutočného stavu so stavom právnym). Okresný súd všetky uvedené rozhodné skutkové okolnosti správne právne posúdil, z tohto dôvodu odvolací súd jeho rozhodnutie podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil. Podľa § 224 ods. 4 O. s. p., ak odvolací súd rozhoduje o odvolaní proti rozhodnutiu vo veci samej, ktorým nebolo rozhodnuté o trovách konania z dôvodu postupu podľa § 151 ods. 3, o trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa. Rozhodnutie okresného súdu o trovách konania spôsobom vyplývajúcim z § 151 ods. 7 O. s. p. (namiesto určenia výšky trov prizná účastníkovi náhradu trov konania vyjadrenú zlomkom alebo percentom, po právoplatnosti tohto rozhodnutia rozhodne o výške náhrady trov konania súd samostatným uznesením) je rozhodnutím, ktorého dôsledky sú rovnaké ako v prípade rozhodnutia podľa § 151 ods. 3 O. s. p.. Aj v prípade, že prvostupňový súd právo na náhradu trov konania vyjadril iba percentuálne, analogicky podľa § 224 ods. 4 O. s. p. musí rozhodnúť o trovách odvolacieho konania prvostupňový súd. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.