Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 16CoE/134/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6209201894 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6209201894.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného JUDr. Martinom Máčajom, advokátom, Advokátska kancelária Bratislava, Pribinova 25, proti povinnej R. M., narodenej XX. XX. XXXX, naposledy bytom F. U. č. XXX, zastúpenej opatrovníčkou Oľgou Mlynarčíkovou, tajomníčkou Informačného centra Okresného súdu Zvolen, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, Exekútorský úrad Bratislava, Záhradnícka 60, pod sp. zn. EX 1452/09, pre vymoženie pohľadávky vo výške 724,96 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 5Er 1014/2009-24 zo dňa 18. 11. 2011, takto r o z h o d o l : Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením okresný súd zastavil exekúciu podľa ust. § 57 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), a to v dôsledku preskúmania materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu v zmysle § 45 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoRK“). V odôvodnení rozhodnutia okresný súd poukázal na rozhodcovskú doložku, ktorá bola uzavretá ako súčasť zmluvy o úvere medzi oprávneným a povinným, a ktorá bola v čase jej uzatvárania neprijateľnou podmienkou a ako taká bola už od počiatku neplatnou v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvárania zmluvy. Uviedol, že rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom bol exekučný titul, sa uskutočnilo bez riadneho zmocnenia zo strany zmluvných strán a rozhodcovský rozsudok vydaný v takomto konaní nemôže byť riadnym exekučným titulom na vykonanie exekúcie. Rozhodcovská doložka, ktorá mala v predmetnom konaní založiť legitimitu pre exekučný titul, znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak by v konaní vystupoval na strane žalovaného. Túto skutočnosť je potrebné považovať za neprijateľnú podmienku a to v neprospech spotrebiteľa. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým Všeobecným podmienkam poskytovania úveru ( ďalej len „VPPÚ“), a teda aj rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ. Nakoľko neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom, boli v danej veci splnené podmienky na zastavenie exekúcie. O trovách exekúcie rozhodol exekučný súd podľa ust. § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, pretože k zastaveniu exekúcie došlo procesným zavinením oprávneného, ktorý podal návrh na vykonanie exekúcie na základe nespôsobilého exekučného titulu. Súdnemu exekútorovi preto priznal právo na odmenu náhradu hotových výdavkov a náhradu za stratu času podľa § 15, § 22 a § 23 vyhl. č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“). Oprávnenému uložil povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi účelne vynaložené trovy exekúcie vo výške 39,83 eur v lehote troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej 15 dňovej lehote ( § 204 ods. 1, veta prvá, O. s. p.) odvolanie oprávnený. Odôvodnil ho tým, že oprávnený s povinným uzavreli zmluvu o úvere, ktorá obsahovala nevýhradnú rozhodcovskú doložku. Z obsahu rozhodcovskej doložky je zrejmé, že táto umožňuje každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo súdneho konania. Aj podľa odbornej literatúry rozhodcovská doložka v spotrebiteľskej zmluve, ktorá je pre spotrebiteľa nevýhradná ( t. j. dáva mu možnosť vždy sa pred podaním žaloby proti dodávateľovi rozhodnúť, či ju podá na všeobecnom alebo rozhodcovskom súde) nebude dotknutá ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka. V danom prípade preto rozhodcovské konanie prebiehalo podľa rozhodcovskej doložky plne v súlade a na základe ZoRK. Povinná a súdny exekútor sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrili. Krajský súd ako súd odvolací ( § 10 ods. 1 O. s. p.), odvolanie prejednal v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 O. s. p. ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 1, 2 O. s. p.) a uznesenie okresného súdu podľa ust. § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil ako vecne správne. Podľa § 219 ods. 2 O. s. p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia, v ktorom okresný súd stručne, jasne a zrozumiteľne vysvetlil, na základe akých skutočností považuje rozhodcovskú doložku uzavretú v rámci zmluvy o úvere za neplatnú v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvárania zmluvy, na základe akých skutočností vychádzal a akými úvahami sa pri vyhodnotení skutkového stavu riadil, a teda spĺňa podmienky ust. § 157 ods. 2 O. s. p. v spojení s ust. § 167 ods. 2 O. s. p.. Na dôvody v ňom uvedené odvolací súd v podrobnostiach odkazuje. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k najzásadnejším argumentom uvádzaným oprávneným v odvolaní udáva nasledovné : I napriek označeniu zmluvy o úvere medzi oprávneným a povinným v jej záhlaví v znení, že ide o zmluvu uzavretú v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, je z povahy zmluvných strán, ako aj predmetu podnikateľskej činnosti veriteľa a v konečnom dôsledku aj z obsahu tejto zmluvy zrejmé, že ide o zmluvu o spotrebiteľskom úvere, a teda, o vzťah medzi spotrebiteľom na strane jednej a dodávateľom na strane druhej. I odvolací súd poukazuje na to, že predmetná zmluva má spotrebiteľský charakter. V zmysle ust. § 52 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Rozhodcovskú doložku koncipovanú v takom znení ako vyplýva z bodu 17 VPPÚ, okresný súd správne posúdil ako neprijateľnú a tým s poukazom na ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka absolútne neplatnú zmluvnú podmienku obsiahnutú v spotrebiteľskej zmluve, nakoľko celkom zjavne spôsobuje značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, a to v neprospech spotrebiteľa. Podstatnou z hľadiska vyslovenia absolútnej neplatnosti tohto dojednania je skutočnosť, že táto podmienka nebola so spotrebiteľom individuálne dojednaná a celkom zjavne nemal spotrebiteľ reálnu možnosť obsah predloženej formulárovej zmluvy ovplyvniť, resp. niektoré zo zmluvných dojednaní vylúčiť. Odvolací súd navyše zastáva názor, že už samotná forma, v akej sú zmluvné dojednania napísané, a to drobným, ťažko čitateľným, husto popísaným textom - už sama o sebe podstatne sťažuje riadne oboznámenie sa spotrebiteľa s obsahom dojednaní v takomto texte obsiahnutými. Pokiaľ, teda, právomoc rozhodcovského súdu bola založená na absolútne neplatnom zmluvnom dojednaní, je nesporné, že rozhodcovský rozsudok ako celok bol vydaný v rozpore so zákonom a nemôže byť, a to ani sčasti, spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého by oprávnenému voči povinnému vznikol nárok, ktorého vymoženia by sa mohol v rámci exekúcie domáhať. Rozhodcovská doložka i napriek tomu, že bola formulovaná alternatívne, znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodnutie sporu štátnym súdom, ak by v konaní vystupoval na strane žalovaného. Subjektom, ktorý by mal v konečnom dôsledku právo voľby medzi rozhodcovským alebo civilným súdom, by bol takmer vždy veriteľ, nakoľko miera jeho práv voči druhej zmluvnej strane v súvislosti s mierou povinnosti dlžníka zabezpečuje takmer úplnú dominanciu v tomto zmluvnom vzťahu a minimalizuje dôvody na podanie žaloby zo strany dlžníka. Požadovanú rovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov spotrebiteľskej zmluvy nie je spôsobilé zaručiť dojednanie, ktoré právo výberu, spôsobu riešenia sporu a aj subjektu majúceho vyriešiť prípadný spor účastníkov hmotnoprávneho vzťahu zveruje žalobcovi (iniciátorovi konania), a to tak, že tento si môže vybrať, ako prejednanie sporu rozhodcom, tak i všeobecným súdom. Možnosť iniciovania sporu zo spotrebiteľskej zmluvy aj spotrebiteľom totiž treba považovať za skôr teoretickú (keďže tu spektrum potencionálnych požiadaviek spotrebiteľa nesplnených druhou stranou zmluvného vzťahu je zjavne veľmi obmedzené, pričom do takéhoto spektra samozrejme nemôže patriť žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku - nakoľko táto práve predpokladá prvotné prejednanie a tiež rozhodnutie sporu rozhodcom). Za neprijateľné teda treba považovať už riziko, že spotrebiteľovi jeho zmluvný partner prakticky nanúti podrobenie sa právomoci rozhodcu v dôsledku výberu (medzi viacerými, v tu modelovanom prípade inak len dvoma do úvahy prichádzajúcimi spôsobmi riešenia sporu) vykonaného zmluvným partnerom spotrebiteľa a už takáto možnosť spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Rovnako stále platí, že túto nerovnováhu nie je spôsobilé eliminovať ustanovenie, ktoré prakticky rovnocennú možnosť výberu poskytuje spotrebiteľovi, avšak len pre prípad záujmu jeho samotného viesť spor (teda len v tom prípade, ak sa spotrebiteľ rozhodne sám stať žalobcom a niečo od svojho zmluvného partnera požadovať). Vzhľadom na vyššie uvedené preto odvolací súd nemohol dospieť k inému záveru, než k záveru o potrebe vyhodnotenia rozhodcovskej doložky tvoriacej podklad pre vydanie rozhodcovského rozsudku slúžiaceho za exekučný titul v prejednávanej veci za neprijateľnú a neplatnú zmluvnú podmienku. To zároveň znamená, že tu nebola platne založená ani právomoc rozhodcovského súdu na prejednanie veci a na vydanie rozhodnutia, ktoré by následne mohlo požívať aj náležitú ochranu v procese exekučného vymáhania ním priznanej pohľadávky. Odvolací súd preto napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa z vyššie uvedených dôvodov podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. ako vecne správne potvrdil. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0. Poučenie: : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.