Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 41Cob/103/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6209202152 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Križanová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6209202152.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Križanovej a členiek senátu JUDr. Daniely Maštalířovej a JUDr. Miroslavy Púchovskej v právnej veci navrhovateľa Prvá arbitrážna, k.s., so sídlom kancelárie Prof. Sáru 5, 974 01 Banská Bystrica ako správcom konkurznej podstaty úpadcu PLASTLINE NOVA, s.r.o. so sídlom 990 01 Veľký Krtíš, Škultétyho 89, IČO: 36 030 023 „ v konkurze", zast. BOĽOŠ Advokátska kancelária s.r.o., Horná 23, 974 01 Banská Bystrica v mene ktorej koná ako konateľ advokát JUDr. Matúš Boľoš, proti odporcovi Y.. U. S. - S. U., XXX XX L. XX, IČO: 37 267 019, o zaplatenie sumy 6.740 Eur istiny s príslušenstvom, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš č.k. 6 Cb/2/2010-161 zo dňa 2.3.2012 takto r o z h o d o l : Rozsudok Okresného súdu Veľký Krtíš č.k. 6 Cb/2/2010-161 zo dňa 2.3.2012 potvrdzuje. o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom Okresný súd Veľký Krtíš č.k. 6 Cb/2/2010-161 zo dňa 2.3.2012 uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 6.740 Eur so 14 % ročným úrokom z omeškania od 1.1.2008 do zaplatenia a zároveň mu uložil povinnosť nahradiť navrhovateľovi trovy konania pozostávajúce zo súdneho poplatku v sume 404 Eur a z trov právneho zastúpenia 697, 90 Eur na účet právneho zástupcu navrhovateľa. V konaní súd prvého stupňa zistil, že uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 2K/11/2011-17 zo dňa 9.3.2011 bol vyhlásený na navrhovateľa konkurz. Súd za správcu konkurznej podstaty ustanovil Ing. Mgr. Tomáša Oravca so sídlom v Banskej Bystrici. Následne uznesením Okresný súd v Banskej Bystrici zo dňa 8.6.2011 odvolal správcu konkurznej podstaty a zároveň ustanovil nového správcu konkurznej podstaty - Prvá arbitrážna k.s., Banská Bystrica. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ si uplatnil proti odporcovi právo na zaplatenie istiny 6.740 Eur s úrokom z omeškania titulom uzavretej Zmluvy o odplatnom postúpení pohľadávky uzavretej dňa 14.2.2007. Zmluva o odplatnom postúpení pohľadávky, ktorú uzatváral právny predchodca navrhovateľa s odporcom dňa 14.2.2007 obsahuje všetky obligátorné náležitosti zmluvy podľa § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka. Touto zmluvou bola postúpená pohľadávka postupcu, ( navrhovateľ) ktorú mal voči dlžníkovi - firme D.O.O. „ TECHNO- COMERCE“ so sídlom Zagarcami 53, Livno, Bosna a Hercegovina na postupníka - odporcu. K postúpeniu došlo za dohodnutú odplatu 6 740 Eur . V konaní súd prvého stupňa zistil, že postupca si splnil povinnosť, ktorú mu ukladá ustanovenie § 526 Občianskeho zákonníka a postúpenie pohľadávky bez zbytočného odkladu oznámil dlžníkovi. Súd prvého stupňa konštatoval, že odporca nepredložil žiadny dôkaz na preukázanie svojho tvrdenia o tom, že pohľadávka ,v ktorú si navrhovateľ uplatnil v čase, podania návrhu na začatie konania už neexistovala, nepreukázal , že pohľadávku uhradil navrhovateľovi v lehote určenej zmluvou, preto návrhu navrhovateľa v časti zaplatenia istiny vyhovel. Navrhovateľovi priznal aj uplatnené právo na zaplatenie úroku z omeškania, pretože v konaní mal preukázané, že odporca sa dostal do omeškania so splnením peňažného záväzku a nárok na zaplatenie úroku z omeškania navrhovateľovi priznal v zmysle § 369 ods.1 Obchodného zákonníka. Súd prvého stupňa o trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v prospech navrhovateľa, ktorý bol v konaní plne úspešný. Proti tomuto rozsudku zákonom v stanovenej lehote podal odvolanie odporca. V odvolaní namietal, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav vec veci, nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a z toho dôvodu ním zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu dôkazy, ktoré neboli doteraz vykonané; výsluch svedka - štatutárneho orgánu pôvodného dlžníka - D.O.O. „ TECHNO-COMERCE“ so sídlom Zagorcani 53, Livno, Bosna a Hercegovina. Podľa jeho názoru súd prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, pretože pohľadávka a jej príslušenstvo v čase, keď ju uplatnil navrhovateľ na súde už neexistovala. Zdôraznil, že uplatnenú istina z titulu postúpenia pohľadávky popiera čo do dôvodu, výšky a rovnako spochybňuje aj uplatnené príslušenstvo pohľadávky. Postúpená pohľadávka, ktorá predstavovala zostatok dlhu bola zaplatená samotným dlžníkom, preto navrhovateľ nemá dôvod domáhať sa zaplatenia tejto pohľadávky voči odporcovi. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobu zamietol, súčasne si uplatnil právo na náhradu trov konania. K odvolaniu sa vyjadril navrhovateľa a uviedol, že odporca v priebehu konania nepredložil ani neoznačil dôkaz preukazujúci splnenie záväzku. Odporca v priebehu konania navrhol na podporu svojich tvrdení o neexistencii záväzku vykonať dôkaz a to výsluchom účastníkov konania. Nenavrhol vykonanie ďalších dôkazov a ani žiadny dôkaz na podporu svojich tvrdení nepredložil. Konštatoval, že odporca svojim konaním spôsobil neúmerné predĺženie súdneho konania a to najmä svojimi opakovanými neúčasťami na riadne nariadených súdnych pojednávaniach, resp. neustálym ospravedlňovaním svojej neúčasti na pojednávaniach, nepreberaním si súdnych zásielok a v neposlednom rade aj v nerešpektovaní jeho povinnosti riadne a včas predložiť, resp. označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Zdôraznil, že navrhovateľovi nie je známa skutočnosť o nevykonaní navrhnutého dôkazu a to výsluchom štatutárneho orgánu obchodnej spoločnosti D.O.O. „ TECHNO - COMERCE“ Livno, Bosna a Hercegovina, pretože nemá vedomosť o tom, že by odporca navrhol vykonanie takéhoto dôkazu. V tejto súvislosti poukázal na ustanovenie § 120 ods. 4 O.s.p. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny a zaviazal odporcu na náhradu trov odvolacieho konania. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a podľa § 219 ods. 1 O.s.p. napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správny. Predmetom sporu je uplatnený nárok na zaplatenie sumy 6.740 Eur spolu s úrokom z omeškania vyplývajúci z uzavretej Zmluvy o odplatnom postúpení pohľadávku, ktorú uzavreli účastníci konania podľa § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka dňa 14.7.2007. Na základe Zmluvy právny predchodca navrhovateľa postúpil odporcovi pohľadávku, ktorá vznikla dodaním tovaru - PVC hadíc dlžníkovi - firme D.O.O. „ TECHNO - COMERCE“, Zagorcani 53, Livno, Bosna a Hercegovina. Z článku III Zmluvy vyplýva, že odporca, ako postupník sa zaviazal uhradiť postúpenú pohľadávku s príslušenstvom postupcovi - navrhovateľovi do 31.12.2007. Odporca v konaní tvrdil, že pohľadávka, ktorá je predmetom sporu neexistuje, pretože bola uhradená pôvodným dlžníkom, obchodnou spoločnosťou D.O.O. „ TECHNO-COMEERCE“, Zagoraci 53, Livno, Bosna a Hercegovina. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, vec správne právne posúdil tým, že použil správne ustanovenia právneho predpisu a dostatočne zistil skutkový stav. Správne posúdil práva na zaplatenie uplatnenej pohľadávky titulom uzavretej Zmluvy o odplatnom postúpení pohľadávky na základe uzavretej zmluvy podľa § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka. Dospel k správnemu záveru v tom, že odporca nepreukázal žiadnym dôkazným prostriedkom skutočností ním tvrdené o neexistenciu uplatneného nároku v čase podania žaloby. Z vykonaného dokazovania pred súdom prvého stupňa vyplynulo, že odporca svoje tvrdenie v konaní nepreukázal, preto súd prvého stupňa správne rozhodol, keď návrhu navrhovateľa vyhovel. Podľa § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že účastníci konania majú v konaní procesnú dôkaznú povinnosť, teda povinnosť označiť a predložiť dôkazné prostriedky na preukázanie svojich tvrdení. Súd potom v konaní rozhoduje na základe dôkazov navrhnutých účastníkmi konania a len výnimočne môže vykonať aj iné dôkazy. Ak teda účastník konania nesplní, resp. nedostatočne splní svoju dôkaznú povinnosť, súd nemá povinnosť vykonávať iné dokazovanie, ale rozhodne na skutkovom základe zistenom z vykonaného dokazovania, pričom dopad dôkaznej núdze pripočíta tomu účastníkovi, na ktorom predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné bremeno, t.j. zodpovednosť za preukázanie skutočnosti významných z hľadiska hmotného práva. Po preskúmaní veci odvolací súd zistil, že odporca v konaní neuniesol dôkazné bremeno keď preukázal svojho tvrdenia o neexistencii záväzku, ktorý je predmetom sporu, nepreukázal, že pohľadávka v čase uplatneného nároku bola už zaplatená pôvodným dlžníkom. Z obsahu spisu zistil, že odporca v konaní pred súdom prvého stupňa nenavrhol vykonať dôkaz - výsluch štatutárneho orgánu pôvodného dlžníka, hoci bol súdom prvého stupňa poučený v zmysle § 120 ods. 4 O.s.p. Odvolací súd preto na dôkaz, ktorý nebol uplatnený pred súdom prvého stupňa neprihliadol ( § 205a ods. 1 O.s.p. ). Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. Odvolací súd o trovách odvolacieho konania rozhodne samostatným uznesením podľa § 214 ods. 5 O.s.p. , v prípade, že účastník konania , ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, trovy konania vyčísli ( § 151 ods. 1 O.s.p.) Rozsudok bol jednohlasne schválený členmi senátu. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.