Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 13CoE/248/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6209203956 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 11. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ferdinand Zimmermann ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6209203956.2 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v exekučnej veci oprávnenej: O. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX S. č. XXX, proti povinnému: A. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX S. č. XXX, zastúpený splnomocneným advokátom: JUDr. Jozef Veselý, so sídlom Advokátska kancelária 990 01 Veľký Krtíš, Mierová 1, pre vymoženie zameškaného výživného v sume 1 203,28 eura a trov exekúcie, vedenej pod sp. zn. EX 97/2009 súdnou exekútorkou: JUDr. Iveta Tóthová, so sídlom Exekútorský úrad 990 01 Veľký Krtíš, Nemocničná 16, na odvolanie oprávnenej zo dňa 22. 06. 2012 proti uzneseniu Okresného súdu Veľký Krtíš č.k. 5Er/2114/2009-79 zo dňa 18. 05. 2009, takto r o z h o d o l : Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením okresný súd uložil oprávnenej povinnosť nahradiť súdnej exekútorke trovy exekúcie v sume 105,26 eura, do troch dní od právoplatnosti uznesenia. V odôvodnení uznesenia súd uviedol, že predmetná exekúcia bola vyhlásená za neprípustnú a zastavená uznesením tamojšieho súdu č.k. 5Er/2114/2009-72 zo dňa 20. 04. 2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 15. 05. 2012. O náhrade trov exekúcie rozhodol s poukazom na ust. § 203 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov. Konštatoval, že zastavenie exekúcie procesne zavinila oprávnená, keďže podala návrh na vykonanie exekúcie pre vymoženie výživného, ktoré bolo už premlčané. Proti uzneseniu okresného súdu podala odvolanie v zákonnej lehote oprávnená. Uviedla, že nie jej známe, z akého dôvodu má „platiť za niečo, čo sa nevykonalo“, keďže výživné od povinného nedostala. Vymáhanie výživného „naštartovala“ až po obdržaní rozsudkov súdov, bolo teda zrejmé, že konala na základe výsledku súdov. Vyjadrenie k podanému odvolaniu podané nebolo. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v rozsahu určenom ust. § 212 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“), bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 OSP a uznesenie okresného súdu podľa ust. § 219 ods. 1, 2 OSP potvrdil ako vecne správne. Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, „ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie“. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením uznesenia okresného súdu (§ 219 ods. 2 OSP). Z ustanovení Exekučného poriadku vyplýva, že trovy exekúcie zásadne uhrádza povinný (§ 197 ods. 1). Ide o trovy, ktoré exekútor vymáha v priebehu exekúcie. Ak však dôjde k zastaveniu exekúcie v prípade, že možnosť uspokojenia oprávneného bola zmarená, v spojitosti s tým je potom zmarená aj možnosť uspokojiť sa na povinnom čo do trov exekúcie. Zabezpečiť právo exekútora na náhradu nevyhnutných trov exekúcie v takýchto prípadoch je cieľom ust. § 203 Exekučného poriadku, v zmysle ktorého výnimočne oprávnený musí splniť povinnosť inak vyžadovanú od povinného. Jedná sa pritom o dva prípady, a to keď dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, pričom zavinenie treba vykladať v zmysle procesného zavinenia (§ 203 ods. 1), alebo ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (§ 203 ods. 2). Je nesporné a logické, že pri rozhodovaní o trovách exekúcie je súd povinný vychádzať z konkrétneho dôvodu zastavenia exekúcie. V predmetnej exekučnej veci exekučný súd uznesením č.k. 5Er/2114/2009-72 zo dňa 20. 04. 2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 15. 05. 2012, vyhlásil exekúciu za neprípustnú a túto zastavil podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku z dôvodu, že povinný sa dovolal premlčania vymáhaného nároku. Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie (§ 38 ods. 2 Exekučného poriadku), pričom vo vlastnom záujme by mal dbať o to, aby takýto návrh podal včas. Premlčané judikované právo síce nezaniká, len sa oslabuje a v prípade, ak sa povinný premlčania dovolá, nie je vynútiteľné exekúciou. Ak sa teda oprávnená podaným návrhom na vykonanie exekúcie domáhala vymoženia premlčaného výživného, treba konštatovať, že procesne zavinila zastavenie exekúcie. Je preto povinná v zmysle ust. § 203 ods. 1 Exekučného poriadku nahradiť súdnej exekútorke trovy exekúcie, ktoré okresný súd priznal v správnej výške. Odvolací súd uznesenie okresného súdu potvrdil. Oprávnená je povinná uloženú povinnosť splniť do troch dní od doručenia tohto uznesenia. O veci senát nadriadeného súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.