Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 41CoE/95/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6209205541 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 05. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Hullová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6209205541.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici, v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného JUDr. Martinom Máčajom, advokátom, so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, proti povinnému U. W., nar. XX. XX. XXXX, bytom N. XXX/ XX, XXX XX W., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, pod sp. zn. EX 10380/09, o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 2.070,85,-- Eur s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Veľký Krtíš č.k. 5Er/2939/2009-22 zo dňa 07. 12. 2011, takto r o z h o d o l : Uznesenie Okresného súdu Veľký Krtíš č.k. 5Er/2939/2009-22 zo dňa 07. 12. 2011 p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Veľký Krtíš uznesením č.k. 5Er/2939/2009-22 zo dňa 07. 12. 2011 exekúciu zastavil. Oprávnenému uložil povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi účelne vynaložené trovy exekúcie vo výške 39,83 Eur do troch dní. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok sp. zn. SR 02242/09 zo dňa 31. 07. 2009, vydaný JUDr. Miroslavom Rácom, rozhodcom Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom v Bratislave. Oprávnený a povinný uzavreli dňa 22. 08. 2008 zmluvu o úvere č. XXXXXXX, pričom v bode 17. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere, si zmluvné strany dohodli rozhodcovskú doložku. Zmluvu o úvere uzavretú medzi účastníkmi konania, okresný súd posúdil ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Poukázal na to, že na posúdenie okolnosti, či sa jedná o spotrebiteľský úver nie je rozhodujúce, akou právnou formou sa spotrebiteľský úver poskytuje, dôležité je len, či sa jedná o poskytnutie peňažných prostriedkov v prospech spotrebiteľa za odplatu. Prípadnú klauzulu o aplikácii Obchodného zákonníka nepovažoval za prekážku na aplikáciu všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Okresný súd posudzoval rozhodcovskú doložku, od ktorej rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc, s ohľadom na kritériá, na ktorých je postavený inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky. Rozhodcovskú doložku skúmal najmä vzhľadom na ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pričom zisťoval, či nie je takým zmluvným ustanovením v rámci spotrebiteľskej zmluvy, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Konštatoval, že spoločným znakom právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa je snaha o vyrovnanie faktickej nerovnosti medzi spotrebiteľom a dodávateľom, ktorá je postavená na princípe obmedzenia zmluvnej autonómie. V tejto súvislosti poukázal na Nález Ústavného súdu ČR I. ÚS 342/09 zo dňa 15.06.2009, v ktorom súd vyslovil, že ochrana autonómie vôle nemôže byť absolútna tam, kde existuje iné právo jednotlivca alebo ústavný princíp, či iný ústavne aprobovaný verejný záujem, ktoré sú spôsobilé autonómiu vôle proporcionálne obmedziť. V uvedených prípadoch je subjektívne právo jednotlivca (dodávateľa) obmedzené za účelom presadenia iného práva (spotrebiteľa), pričom toto obmedzenie je primerané sledovanému cieľu, ktorý má byť dosiahnutý (ochrana spotrebiteľa). Okresný súd prihliadol aj na smernicu Rady 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej „smernica“), ktorá bola do nášho právneho poriadku implementovaná zákonom č. 150/2004 Z. z. a je potrebné ju aplikovať ako interpretačné pravidlo k vnútroštátnym právnym normám upravujúcim spotrebiteľské právne vzťahy. V posudzovanej veci okresný súd konštatoval, že rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul, znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými všeobecnými zmluvnými podmienkami. Mohol len zmluvu odmietnuť alebo prijať ako celok, vrátane rozhodcovskej doložky. To je pravdepodobne najčastejšia situácia, pretože dodávateľ sa snaží získať exekučný titul prostredníctvom vopred určeného rozhodcovského súdu. Rozhodcovský súd je pritom paušálnym spôsobom zakotvený v zmluvných podmienkach ešte pred vznikom samotnej štandardnej zmluvy, teda dodávateľ musí mať istotu, že si ho môže do zmluvy uvádzať. V subjektívne nearbitrabilnej (spotrebiteľskej) právnej veci zvlášť vznikajú pochybnosti o objektívnosti rozhodovacieho procesu. Takýto záver podporuje i množstvo exekučných vecí s obdobným skutkovým základom, vedených na exekučnom súde, ktoré vzbudzujú pochybnosti o dostatočne individuálnom prístupe k ochrane práv spotrebiteľa. Z dôvodov uvedených vyššie okresný súd dospel k záveru, že uvedená rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti spotrebiteľa neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu a vzdať sa ústavného práva na spravodlivý proces pred nezávislým súdom. Nakoľko rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom, boli splnené podmienky na zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods. 2 Exekučného poriadku a ust. § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Rozhodnutie o náhrade trov exekúcie okresný súd odôvodnil tým, že pri zastavení exekúcie má súdny exekútor právo na odmenu, náhradu hotových výdavkov a náhradu za stratu času podľa ust. § 14, ust. § 15, ust. § 22 a ust. § 23 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“). Súdnemu exekútorovi podľa ust. § 14 vyhlášky preto priznal paušálnu odmenu vo výške 33,19 Eur a 20 % DPH vo výške 6,64 Eur, t.j. účelne vynaložené trovy exekúcie celkom vo výške 39,83 Eur. Vzhľadom na to, že k zastaveniu exekúcie došlo procesným zavinením oprávneného, nakoľko podal návrh na vykonanie exekúcie na základe nespôsobilého exekučného titulu, okresný súd podľa ust. § 203 ods. 1 Exekučného poriadku uložil oprávnenému povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi účelne vynaložené trovy exekúcie. Proti uzneseniu okresného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. V odvolaní uviedol, že z textu rozhodcovskej doložky vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli na alternatívne určenej právomoci súdu na riešenie sporov, preto nesúhlasil s právnym názorom okresného súdu o výlučne danej právomoci rozhodcovského súdu. Poukázal na to, že rozhodcovské konanie malo písomný charakter a preto je irelevantné, akú vzdialenosť má bydlisko alebo sídlo jednej zo sporových strán od sídla súdu. Je nepochybné, že s povinným bola uzavretá zmluva o úvere obsahujúca nevýhradnú rozhodcovskú doložku, ktorá umožňuje každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo súdneho konania. Prijatie argumentácie súdu by znamenalo pre neho len jediné, a to úplné znemožnenie využitia rozhodcovského konania. Konštatoval, že z ustanovenia § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka v žiadnom prípade nevyplýva úmysel zákonodarcu zakázať rozhodcovské konanie úplne, ale iba ho obmedziť. Považoval za nepochybné, že tzv. alternatívne rozhodcovské doložky sú právne prípustné, a to jednak v zmysle vnútroštátneho práva, ale aj európskeho práva. Zdôraznil, že v zmysle smernice č. 93/13/EHS sa neprípustnosť týka len rozhodcovského konania, ktoré nespadá pod príslušné právne predpisy. V danom prípade však rozhodcovské konanie prebiehalo podľa rozhodcovskej doložky a na základe Zákona o rozhodcovskom konaní. Okresný súd opätovne posudzoval vec, o ktorej už raz právoplatne rozhodol, keď súdnemu exekútorovi udelil poverenie na vykonanie exekúcie. Vzhľadom na to, že predmetná exekúcia prebieha v súlade s právnymi predpismi, nestotožnil sa ani s priznanými trovami exekúcie pre súdneho exekútora. Z vyššie uvedených dôvodov žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie okresného súdu zrušil. Vo veci rozhodol vyšší súdny úradník okresného súdu. Zákonný sudca odvolaniu nemienil vyhovieť a podľa § 374 ods. 4 O.s.p. vec predložil na rozhodnutie krajskému súdu. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu určenom ustanovením § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolaniu oprávneného nie je možné vyhovieť. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením rozhodnutia okresného súdu, preto sa vo svojom rozhodnutí obmedzil len na konštatovanie správnosti jeho dôvodov (§ 219 ods. 2 O.s.p.). Z predloženého súdneho spisu odvolací súd zistil, že dňa 14. 10. 2009 bol u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého vo forme zápisnice spísaný návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému. Následne súdny exekútor požiadal súd prvého stupňa o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Okresný súd dňa 06. 11. 2009 vydal poverenie na vykonanie exekúcie. Exekučným titulom v predmetnej veci je rozhodcovský rozsudok pod sp. zn. SR 02242/09, vydaný dňa 31. 07. 2009 Stálym rozhodcovským súdom, zriadený zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom v Bratislave, ktorým bola žalovanému (povinnému) uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi (oprávnenému) dlžnú sumu 2.285,99 Eur spolu s 0,25 % úrokom z omeškania denne zo sumy 1.846,26 Eur od 10. 01. 2009 do zaplatenia a trovy rozhodcovského konania vo výške 430,74 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku. Rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe zmluvy o úvere č. XXXXXXX, uzavretej medzi oprávneným a povinným dňa 22. 08. 2008. V článku 17 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere č. XXXXXXX zo dňa 22. 08. 2008, si zmluvné strany dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené a) pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava, IČO: 35 922 761, zapísanou v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, Oddiel: Sa, vložka č. 3530/B (ďalej len „rozhodcovský súd“), ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok). Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z tejto zmluvy, vrátane sporu o jej platnosť, výklad alebo zrušenie na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej doložky; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci; v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského súdu. Podľa § 41 ods. 2, písm. d) Exekučného poriadku, exekúciu možno vykonať aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených, Odvolací súd považoval záver okresného súdu za správny v tom, že základom pre nárok oprávneného uplatnený v rozhodcovskom konaní je spotrebiteľská zmluva v zmysle ust. § 2 zákona č. 258/2001 Z. z., v znení platnom a účinnom ku dňu uzavretia zmluvy. Správny potom bol aj postup okresného súdu, ktorý daný právny vzťah posudzoval aj podľa ustanovení upravujúcich spotrebiteľské zmluvy v § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, prihliadnuc aj na smernicu Rady č. 93/13/EHS z 05. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Podľa § 53 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka (platného a účinného k 08. 11. 2005) spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Podľa článku 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 05. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok. Podľa článku 3 ods. 1 vyššie citovanej smernice, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Vyššie citovaná smernica bola do nášho právneho poriadku prevzatá zákonom č. 150/2004 Z.z., ktorým sa novelizoval Občiansky zákonník. Na základe zásady nepriameho účinku vyplývajúcej z článku 6 smernice platí, že smernica je záväzná aj pre Slovenskú republiku a treba ju používať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam vnútroštátneho poriadku, ktoré upravujú spotrebiteľské právne vzťahy. Z rozsudku Súdneho dvora ES vo veci C-240/98 zo dňa 27.06.2000, Océano Grupo Editorial SA vyplýva, že cieľ článku 6 smernice (93/13 EHS), ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nekalé podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný vystúpiť proti nekalej povahe takýchto podmienok. Odvolací súd súhlasí s hodnotením okresného súdu, že rozhodcovská doložka tak, ako je uvedená vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, ktoré sú súčasťou zmluvy o úvere uzavretej medzi oprávneným a povinným dňa 22. 08. 2008 a určujúca právomoc rozhodcovského súdu na rozhodovanie sporov z uzavretej zmluvy, spĺňa všetky podmienky pre vyslovenie záveru o jej neprijateľnosti a absolútnej neplatnosti podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Dohodnutá rozhodcovská doložka spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach zmluvných strán ku škode spotrebiteľa predovšetkým tým, že žaloby, ktorých cieľom je uspokojenie nárokov z úverových zmlúv podáva v zásade len veriteľ z úverového vzťahu na ním zvolený rozhodcovský súd. Rozhodcovská doložka nebola so spotrebiteľom individuálne dojednaná, čo vyplýva z formulárovej zmluvy, ktorej je súčasťou, teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho a preto povinný ako dlžník jej obsah nemohol ovplyvniť, keďže mohol len záväzok z úverovej zmluvy ako celok prijať alebo odmietnuť. Nie je možné súhlasiť s názorom odvolateľa, že súd nerešpektoval prejav vôle spotrebiteľa. Spotrebiteľ si len s ťažkosťou mohol byť vedomý následkov, ktoré uzavretie rozhodcovskej doložky v takomto znení spôsobí a preto vzhľadom na úroveň jeho informovanosti a jeho vyjednávaciu silu nemožno od neho spravodlivo požadovať, aby porozumel jej významu. Takéto dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie pred rozhodcovským súdom viedli bezpochyby vo svojich dôsledkoch k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytuje nielen smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských v zmluvách, ale aj ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Dojednanie rozhodcovskej doložky s takým obsahom, aký je súčasťou vyššie uvedených obchodných podmienok pre úver, tvoriacich nedeliteľnú súčasť zmluvy o úvere, je v rozpore nielen s ustanoveniami smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských v zmluvách, ale aj s vnútroštátnymi právnymi normami, ktoré upravujú režim spotrebiteľských zmlúv, z dôvodu ktorého okresný súd dospel k správnemu záveru o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky. Správne je potom aj jeho rozhodnutie o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a jej zastavení. Odvolací súd ďalej preskúmal rozhodnutie okresného súdu v napadnutej časti výroku, ktorým okresný súd rozhodol o náhrade trov exekúcie. Podľa ust. § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty. Podľa ust. § 200 ods. 2 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie. Podľa ust. § 203 ods. 1 Exekučného poriadku ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky v znení účinnom v čase začatia exekučného konania (14. 10. 2009) ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura. Po preskúmaní rozhodnutia okresného súdu o náhrade trov exekúcie odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu v súlade s vyššie citovanými ustanoveniami Exekučného poriadku a vyhlášky. Odvolací súd ďalej konštatuje, že v danom prípade oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie aj napriek tomu, že exekučný titul bol vydaný na základe neplatnej rozhodcovskej doložky, čím zavinil zastavenie exekúcie. Z uvedeného dôvodu okresný súd oprávneného dôvodne zaviazal na náhradu trov exekúcie podľa citovaného ust. § 203 ods. 1 Exekučného poriadku. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd napadnuté uznesenie okresného súdu podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil v celom rozsahu. Uznesenie bolo schválené členmi odvolacieho senátu jednohlasne. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.