Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 4To/18/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6210010252 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 04. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Bobor ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6210010252.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici na verejnom zasadnutí 11. apríla 2012 v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Bobora a sudcov JUDr. Ľubomíra Bušíka, PhD. a Mgr. Rudolfa Ďurtu prejednal odvolanie obžalovaného G. H. proti rozsudku Okresného súdu vo Veľkom Krtíši z 19. 12. 2011, sp. zn. 9T 114/10 a takto r o z h o d o l : Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného G. H. sa z a m i e t a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom bol obž. G. H. uznaný za vinného z prečinu útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. b) Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák. na tom skutkovom základe, že dňa 23. 6. 2010 o 10.00 h v obci I. v priestoroch dvora obecného úradu potom, čo fyzicky napadol C. H., nar. XX. X. XXXX a C. H., nar. X. X. XXXX a spôsobil im drobné zranenia, bol vyzvaný starostom Obce I. D. T., nar. XX. X. XXXX, aby upustil od ďalšieho konania a opustil priestory dvora, výzvu neuposlúchol, začal vulgárne nadávať starostovi obce D. T., pristúpil k nemu, strčil ho rukami do hrude a následne ho dvakrát hlavou udrel do čela, pričom mu spôsobil drobné poranenia bez liečenia a PN. Bol mu za to uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere jedného roka, výkon ktorého mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu jedného roka. Proti rozsudku podal odvolanie obžalovaný, čo do viny i trestu poukazujúc na to, že prvostupňový súd nadbytočne jeho konanie kvalifikoval ako prečin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. b) Tr. zák., pretože on nepoužil násilie voči poškodenému starostovi obce D. T. ale išlo len o bežný konflikt. Domáhal sa potom zrušenia napadnutého rozsudku, vrátenia veci prvostupňovému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Krajský súd podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ môže podať odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil, že prvostupňový súd rozhodol na základe správne zistenom skutkovom stave, pretože mal oporu v dôkazoch, ktoré vykonal na hlavnom pojednávaní. Podľa § 168 ods. 1 Tr. por. okresný súd stručne a jasne uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané a o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä pokiaľ si navzájom odporovali. Z odôvodnenia je zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou obžalovaného a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny a trestu. Prvostupňový súd vykonal rozsiahle dokazovanie, na ktorom vypočul obžalovaného, poškodených C. H. a C. H. a D. T.. Taktiež vypočul svedkov, ktorí boli účastní skutku zo dňa 23. 6. 2010 a taktiež sa oboznámil s listinnými dôkazmi. Obžalovaný G. H. nepopieral, že by mal kritického dňa konflikt s C. H. a C. H., pokiaľ však ide o napadnutie starostu Obce I. D. T. uviedol, že z jeho strany padli len vulgárne nadávky čo mu starosta obce opätoval, tvrdil však, že fyzicky poškodeného nenapadol. Naproti tomu bol obžalovaný usvedčovaný výpoveďou svedkov C. H. a C. H., ktorí podrobne opísali akým spôsobom ich dňa 23. 6. 2010 v doobedňajších hodinách obžalovaný napadol a keď bol potom vyzvaný starostom obce D. T., aby upustil od ďalšieho konania, najprv verbálne a potom aj fyzicky napadol poškodeného D. T.. Skutkový dej podrobne rozpísal tak v prípravnom konaní ako i na hlavnom pojednávaní poškodený D. T., keď uviedol, že kritického dňa bol od rána v práci a vykonával povinnosti spojené s funkciou starostu obce. Bol upozornený, že obžalovaný pred obecným úradom sa správa neprístojne a napáda poškodených C. H. a C. H. a keď on ako starosta obce vyzval obžalovaného, aby upustil od takéhoto konania, sám bol najprv vulgárne napadnutý a potom obžalovaný ho strčil rukami do hrude a následne ho dvakrát hlavou udrel do čela. Obžalovaný bol ďalej usvedčený výpoveďou svedkov, ktorí vypovedali na hlavnom pojednávaní, ako boli svedkyňa N. T., I. M., N. H., U. H., W. H., S. Y. a J. H.. Taktiež z lekárskych správ, ktoré boli vystavené ošetrujúcim lekárom I.. N. X. vyplynulo, že poškodený C. H. a C. H. boli kritického dňa napadnutí a utrpeli pomliaždeniny tváre, nosa a lícnych kostí. Obžalovaný teda použil násilie pre výkon právomoci verejného činiteľa, ako aj dopustil sa fyzicky, verejne, na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti, najmä tým, že napadol iného, čím po objektívnej aj subjektívnej stránke naplnil skutkovú podstatu prečinu útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. b) Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák. Pri úvahe o druhu a výmere trestu sa prvostupňový súd dôsledne riadil základnými zásadami ukladania trestov tak, ako ich má na mysli ust. § 34 ods. 1, 4 Tr. zák., keď prihliadol na to, že trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu v tom, aby viedol riadny život. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy. Pri ukladaní trestov bolo prihliadnuté na to, že síce obžalovaný G. H. bol doposiaľ 3-krát súdne trestaný, hladí sa však na neho ako by nebol odsúdený. Riadne sa stará o tri maloleté deti. Pri ukladaní trestu súd zobral do úvahy jednu poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. a) Tr. zák. a to tú skutočnosť, že spáchal trestný čin v ospravedlniteľnom citovom rozrušení, ktoré súviselo s vyplácaním finančných prostriedkov zo strany obce pre spoluobčanov a pri prevahe poľahčujúcich okolností, nakoľko u obžalovaného nebola zistená žiadna priťažujúca okolnosť, uložil potom obžalovanému úhrnný trest odňatia slobody vo výmere jedného roka. Výkon tohto trestu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu, nakoľko mal za to, že vzhľadom na osobu obžalovaného, postačí na jeho prevýchovu vplývať uložením trestu odňatia slobody s podmienečným odkladom. Z týchto dôvodov krajský súd odvolanie obžalovaného G. H. zamietol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.