Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 5To/130/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6210010268 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Chovanko ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6210010268.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Chovanka a sudcov JUDr. Jána Deáka a JUDr. Juraja Babjaka, na verejnom zasadnutí konanom 11.12.2012 prejednal odvolanie obžalovaného C. L. proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš zo 16.05.2011, sp. zn. 8T 125/2010 a takto r o z h o d o l : Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného C. L., nar. XX.XX.XXXX z a m i e t a. o d ô v o d n e n i e : Vyššie označeným rozsudkom bol obžalovaný C. L. uznaný vinným zo zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1, 2 písm. d) Tr. zák. na tom skutkovom základe ako je uvedený vo výrokovej časti napadnutého rozsudku. Za to mu bol uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 11 rokov a 6 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. bol zrušený rozsudok Okresného súdu Veľký Krtíš z 29.11.2010, sp. zn. 9T 61/2010 vo výroku o treste v spojení s uznesením Krajského súdu Banská Bystrica z 03.02.2011, sp. zn. 2 To 27/11, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Proti tomuto rozsudku ihneď po jeho vyhlásení do zápisnice podal obžalovaný odvolanie, ktoré odôvodnil sám a tiež prostredníctvom svojho obhajcu. Argumentoval v podstate tým, že žiadneho protiprávneho konania sa kritického dňa nedopustil. Namietal ďalej postup pri opoznávaní možného páchateľa zo strany samotného poškodeného. Svedok G. I. dlhodobo užíva psychoaktívne látky a voči nemu vypovedal účelovo, keď v konečnom dôsledku chránil samého seba pred trestným stíhaním. Tento svedok ho mal kritický večer aj fyzicky napadnúť. Vzhľadom na rozpory vo vykonaných dôkazoch nie je možné na základe ustáleného skutkového stavu uzavrieť, že páchateľom žalovaného trestného činu je on, a preto navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil okresnému súdu na opätovné prehodnotenie jednotlivých dôkazov a odstránenie vád, ktoré vznikli v prípravnom konaní. Krajský súd na podklade odvolania dňa 30.08.2011 rozhodol rozsudkom sp. zn. 5 To 195/2011 tak, že zrušil prvostupňový rozsudok vo výroku o treste a sám vo veci podľa § 322 ods. 3 Tr. por. rozhodol tak, že obžalovanému uložil súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 10 rokov a 4 mesiace so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, pričom zrušil rozsudok Okresného súdu Veľký Krtíš z 29.11.2010, sp. zn. 9T 61/2010 vo výroku o treste v spojení s uznesením Krajského súdu Banská Bystrica z 03.02.2011, sp. zn. 2 To 27/11, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. V dôsledku podaného dovolania generálnym prokurátorom SR, Najvyšší súd SR ako súd dovolací, rozsudkom z 31.10.2012, sp. zn. 3 Tdo 12/2012 vyslovil, že rozsudkom odvolacieho krajského súdu bol porušený zákon vo výroku o treste v prospech obžalovaného C. L.. Preto bol podľa § 386 ods. 2 Tr. por. zrušený výrok o treste a ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutie obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Podľa § 388 ods. 1 Tr. por. bolo Krajskému súdu v Banskej Bystrici prikázané, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol. Krajský súd s poukazom na rozhodnutie dovolacieho súdu, na verejnom zasadnutí na podklade odvolania opäť podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal všetky výroky prvostupňového rozsudku, ako i konanie, ktoré im predchádzalo a zistil s poukazom aj na ust. § 391 ods. 1 Tr. por., že odvolanie obžalovaného nebolo dôvodné. Okresný súd zákonom predpísaným spôsobom a v súlade s ustanovením § 2 ods. 10 Tr. por. vykonal dostupné dôkazy potrebné pre poznanie skutkových okolností nevyhnutných pre zákonu zodpovedajúce rozhodnutie o obžalobe, ktorá bola na obžalovaného podaná, vrátane preverenia jeho obhajobných tvrdení. V týchto smeroch okresný súd dôkazy vyhodnotil jednotlivo, vo vzájomných súvislostiach ako aj v celom ich súhrne logickým a zároveň aj podrobne a presvedčivo odôvodneným spôsobom, ktoré mu z hľadiska pravidiel stanovených pre hodnotenie dôkazov tak, ako sú uvedené v ustanovení § 2 ods. 12 Tr. por., nemožno nič vytknúť. Pri hodnotení dôkazov prvostupňový súd reagoval aj na rozpory, ktoré sa medzi jednotlivými dôkazmi vyskytli, pričom tieto rozpory preklenul úvahami, s ktorými sa krajský súd stotožnil. Na takomto základe potom okresný súd vyvodil z dôkazov o podstate súdeného činu skutkové zistenia, ktoré sú správne. Prvostupňový súd starostlivo zvážil všetky okolnosti prípadu, vecne správne reagoval na obhajobné tvrdenia obžalovaného, tieto preveril vykonaným dokazovaním a následne sa so všetkými dôkazmi vyrovnal logickým spôsobom, nevzbudzujúcim podľa zistenia odvolacieho súdu pochybnosti o správnosti skutkových zistení, vrátane tých, ktoré boli nevyhnutné pre záver o zavinení obžalovaného a tým aj pre posúdenie jeho konania ako zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, 2 písm. d) Tr. zák. V odôvodnení svojho rozhodnutia, v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. podrobne a jasne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané a o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval zistené skutočnosti podľa príslušného ustanovenia zákona v otázke viny obžalovaného. Keďže sa s týmto postupom odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje, v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku. Ani krajský súd totiž nezistil, že by hodnotenie dôkazov - predovšetkým výpovede poškodeného, okresným súdom bolo svojvoľné a neopodstatnené. D. v prípravnom konaní i na hlavnom pojednávaní zhodne dokazoval, že to bol jednoznačne obžalovaný, ktorý ho kritického dňa fyzicky napadol a tomuto vydal svoj mobilný telefón. K. krajský súd nemá žiaden dôvod výpovedi poškodeného neveriť, pretože jeho výpoveď bola potvrdená G. I. a nepriamo aj F. L.. F. zdôrazniť, že svedkyňa G. E. nepotvrdila obhajobu obžalovaného, že útočníkom mal byť G. I.. Zistené konanie obžalovaného potom okresný súd v súlade s obžalobným návrhom kvalifikoval ako zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, 2 písm. d) Tr. zák., pretože použil násilie aj hrozbu bezprostredného násilia voči poškodenému a následne sa zmocnil jeho mobilu. Za trestný čin lúpeže podľa § 188 ods. 2 Tr. zák. možno uložiť trest odňatia slobody na 7 až 12 rokov. Podľa § 42 ods. 1 Tr. zák., ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal skôr, ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin, uloží mu súhrnný trest odňatia slobody podľa zásad na uloženie úhrnného trestu. Podľa § 41 ods. 2 Tr. zák. ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac úmyselných trestných činov, z ktorých aspoň jeden je zločinom spáchaných dvoma alebo viacerými skutkami, zvyšuje sa horná hranica trestnej sadzby odňatia slobody trestného činu z nich najprísnejšie trestného o jednu tretinu; súd pritom uloží páchateľovi trest nad jednu polovicu takto určenej trestnej sadzby odňatia slobody. Nepochybil okresný súd tak ani vo výroku o treste, keď obžalovanému uložil za použitia tzv. asperačnej zásady súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 11 a pol roka, t.j. na dolnej hranici trestnej sadzby - 11 rokov a 6 mesiacov až 16 rokov. Krajský súd rešpektujúc právny názor dovolacieho Najvyššieho súdu SR zistil, že prvostupňový súd postupoval správne, keď pri ukladaní trestu odňatia slobody podľa asperačnej zásady upravenej v ust. § 41 ods. 2 Tr. zák. postupoval tak, že hornú hranicu trestnej sadzby (7 rokov až 12 rokov) zvýšil o jednu tretinu bez ohľadu na dolnú hranicu trestnej sadzby. Polovicu upravenej trestnej sadzby vypočítal sčítaním zvýšenej hornej sadzby a pôvodnej dolnej trestnej sadzby a vydelil ju dvomi. Trest potom ukladal nad jednu polovicu takto (nie podľa § 38 ods. 8 Tr. zák. ako nesprávne postupoval odvolací súd) určenej trestnej sadzby. Krajský súd nezistil žiadne relevantné dôvody na revíziu aj výroku o treste. Z odpisu registra trestov vyplynulo, že v roku 2008 bol odsúdený za drogový trestný čin na trest odňatia slobody vo výmere dva a pol roka, pričom 16. 10. 2008 bol podmienečne prepustený. V roku 2010 bol odsúdený pre trestný čin podľa § 156 ods. 1, 2 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 1 rok a 8 mesiacov so zaradením do ústavu so stredným stupňom stráženia. Keďže aj výroky o zaradení obžalovaného do ústavu so stredným stupňom stráženia, o uložení ochranného opatrenia a náhrade škody poškodenej Tatiane Kuchtovej vo výške 80,- eur zodpovedajú stavu veci a zákonu, krajský súd potom odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.