Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 13Co/42/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6210201183 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 03. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Štefan Huljak ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6210201183.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd Banská Bystrica ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu Štefana Huljaka a členov JUDr. Márie Rišiaňovej a JUDr. Ferdinanda Zimmermanna v právnej veci žalobcov: v 1. rade P. E., narodená XX. XX. XXXX, bytom XXX XX T. Q. Z., T. R. XXX/X, v 2. rade R.. P. X., narodená XX. XX. XXXX, bytom XXX XX X. Q. F., S. XX, v 3. rade Z.. H. E., narodený XX. XX. XXXX, bytom XXX XX K. - R., R. XXXX, A. N., v 4. rade J. E., narodená XX. XX. XXXX, bytom XXX XX K. - S., M. XXXX, A. N., všetci zastúpení splnomocneným advokátom: JUDr. Vladimír Zvara, Advokátska kancelária 990 01 Veľký Krtíš, SNP 1/A, proti žalovaným: v 1. rade Slovenská republika, za ktorú koná: LESY Slovenskej republiky, š. p., 975 66 Banská Bystrica, Námestie SNP 8, IČO 36 038 351, v 2. rade Slovenská republika, za ktorú koná: Slovenský pozemkový fond, 817 45 Bratislava, Búdková 36, v 3. rade P. D., narodená XX. XX. XXXX, bytom J., R. Q. XXXX/XX, v 4. rade P. N., narodená XX. XX.XXXX, bytom J., M., Ľ. K. XXXX/X, žalované v 3. a 4. zastúpené splnomocnenou advokátkou: JUDr. Viera Čápová, Advokátska kancelária 036 01 Martin, Hviezdoslavova 9, o určenie vlastníctva k pozemku, o odvolaní žalobcov zo dňa 24. 11. 2011 a žalovanej v 3. rade zo dňa 05. 12. 2011 proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš číslo konania 1C/47/2010-233 zo dňa 27. 10. 2011, takto r o z h o d o l : 1. Krajský súd rozsudok okresného súdu v časti, v ktorej vyhovel žalobe žalobcov v 1. až 4. rade voči žalovanej v 3. rade a určil, čo patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov žalobkyne v 1. rade a jej predumrelého manžela ku dňu smrti manžela, potvrdzuje; v časti, v ktorej vyhovel žalobe žalobcov v 1. až 4. rade voči žalovanej v 4. rade, zostáva rozsudok nedotknutý. 2. Dopĺňa výrok rozsudku okresného súdu tak, že do bezpodielového spoluvlastníctva manželov patrí pozemok - parcela registra „E“ číslo XXXX, orná pôda, s výmerou 6568 m2, v celosti (v 1/1). 3. V časti, v ktorej okresný súd rozhodol o trovách konania, potvrdzuje. 4. Žalobcom v 1. až 4. rade sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. 5. Žalovanej v 3. rade sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd vyhovel žalobe v celom rozsahu a žalobcom ako úspešným účastníkom v konaní nepriznal náhradu trov konania. Vo veci samej mal za preukázané, že žalobkyňa v 1. rade a jej predumrelý manžel nadobudli do bezpodielového spoluvlastníctva manželov v celosti pozemok - parcelu číslo XXXX a to výmerom bývalého Krajského národného výboru v Banskej Bystrici číslo 2076/KNV-3/158/1950 zo dňa 17. 07. 1950. Toto spoluvlastníctvo trvalo aj v čase smrti manžela žalobkyne v 1. rade dňa 04. 09. 2008. Pretože išlo o originálny spôsob nadobudnutia vlastníctva, mohli sa dozvedieť o tom, že v katastri nehnuteľností sú ako spoluvlastníčky po polovici zapísané žalovaná v 3. a 4. rade najskôr až dňa 22. 02. 2005, kedy došlo k schváleniu registra obnovenej evidencie pozemkov (ROEP-u). Od tohto dňa mohla začať plynúť desaťročná vydržacia doba k nadobudnutiu vlastníctva žalovaným v 3. a 4. rade, ktorá do podania žaloby ale neuplynula. Ohľadom rozhodnutia o trovách konania okresný súd uviedol, že ich žalobcom v 1. až 4. rade nepriznal aplikujúc ustanovenie § 150 ods. 1 OSP. Dôvody hodné osobitného zreteľa videl v tom, že títo sa pred podaním žaloby „neobrátili na odporcov so žiadosťou o mimosúdne riešenie sporu“; v rámci „ROEP neuplatnili námietky, ktoré uplatniť mohli a mali“; voči žalovaným v 3. a 4. rade „sa vzdali svojho práva na náhradu trov konania“; ohľadom žalovanej v 2. rade „prihliadol na jej postoj v konaní“. Žalobcovia v 1. až 4. rade podali odvolanie do rozhodnutia o trovách konania. Žiadali priznať trovy konania za konanie pred súdom prvého stupňa a trovy odvolacieho konania. Dôvodnosť ich priznania vidia v tom, že žalované v 3. a 4. rade „jednoznačne odmietajú uznanie práva navrhovateľov“, potom „eventuálna výzva na urovnanie uzavretím dohody by neprichádzala nikdy do úvahy“; zo strany žalobcov neprichádzalo „do úvahy uplatnenie námietok v rámci ROEP“; žalobcovia sa síce vzdali nároku na náhradu trov konania, ale urobili tak „v snahe ukončiť spor prípadným súdnym zmierom“, čo ale žalované v 3. a 4. rade neakceptovali, preto toto vzdanie sa vzali späť“; voči žalovaným v 1. a 2. rade sa nevzdali nároku na náhradu trov konania“. Do veci samej sa odvolala len žalovaná v 3. rade a žiadala rozsudok okresného súdu zmeniť a žalobu voči nej zamietnuť a priznať jej náhradu trov konania. Má za to, že rozsudkom súdu nemožno určiť vlastníctvo v prospech zomrelého bezpodielového spoluvlastníka, lebo „jeho právna subjektivita smrťou zanikla“ a „takýto vzťah súd určuje do minulosti, čo je pochybením“. Žalobkyni v 1. rade „nič nebránilo, aby sa ona domáhala určenia, že do jej bezpodielového spoluvlastníctva s nebohým manželom patrí“ sporný pozemok. Už z tohto dôvodu mala byť žaloba zamietnutá. Okresný súd tiež „náležite neskúmal, či sa (výmer zo dňa 17. 07. 1950) stal právoplatným“. Prídelci „od roku 1950 nepostupovali podľa výmeru“; bývalé „JRD vo T., ktoré vzniklo už v roku 1950, parcelu pkn. č. XXXX užívalo nie ako členskú pôdu, ale ako nečlenskú pôdu“; nemali „záujem nehnuteľnosť získať do vlastníctva“; po „doručení predbežného výpisu z registra obnovenej evidencie už mali možnosť zistiť, že parcela je vlastnícky zapísaná na iné osoby“; naďalej „zotrvávam na vznesenej námietke vydržania“. Žalovaná v 3. rade vo vyjadrení k odvolaniu žalobcov v 1. až 4. rade označila rozhodnutie okresného súdu ohľadom trov konania za správne. Trvá na tom, že prídelci sa „po dobu viac ako 50 rokov nesprávali ako vlastníci“; do „užívania nevstúpili“; prídelovú cenu „zaplatili až v roku 1992“; žalobkyňa v 1. rade bola účastníčkou ROEP-u a nedomáhala sa „zrušenia rozhodnutia zo dňa 08. 03. 1996 číslo 135/92“. V dôsledku podaného odvolania krajský súd vec prejednal v medziach daných ustanovením § 212 ods. 1 OSP a podľa ustanovenia § 219 ods. 1 a 2 OSP rozsudok okresného súdu v napadnutých častiach potvrdil z týchto dôvodov. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci a tento správne právne posúdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a preto ho potvrdil. Doplnil výrok o veľkosť bezpodielového spoluvlastníctva manželov, lebo okresný súd túto opomenul uviesť, hoci petit žaloby ju obsahuje (číslo listu 216 p.v., 220 spisu). Ohľadom rozhodnutia vo veci samej poukazuje na svoje uznesenie číslo konania 13Co/123/2011-176 zo dňa 10. 05. 2011, najmä na dôvody uvedené na stranách 3. a 4. uznesenia. Pokiaľ ide o petit žaloby, tento považuje za správny. Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov patrí každému z manželov v celosti a ak zaniklo smrťou jedného z nich (ako v súdenej veci), jeho existencia a rozsah sa zisťuje ku dňu smrti skôr zomrelého spoluvlastníka - manžela. V prípade súdneho sporu o to, či ide o bezpodielové spoluvlastníctvo manželov alebo o vlastníctvo inej osoby, po zistení, že nejde o vlastníctvo inej osoby, musí sa rozhodnutím sporového súdu určiť, čo patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov poručiteľa a pozostalého manžela/manželky. Ide teda vždy akoby o rozhodnutie do „minulosti“, ale v skutočnosti sa tým len vyriešila predbežná otázka pre iné súdne konanie a to pre dedičské konanie po poručiteľovi (§ 175l, § 175y ods. 1 OSP). Nebol dôvod pochybovať o právnej záväznosti výmeru číslo 2076/KNV-3/158/1950 zo dňa 17. 07. 1950 (číslo listu 117-120 p.v. spisu). V čl. XIII výmeru sa uvádza, že „Toto rozhodnutie je konečné a proti nemu v poradí inštančnom odvolanie nie je prípustné (§ 10 ods. 2 vl. nar. čís. 30/48 Sb.)“, čo aj text uvedeného ustanovenia potvrdzuje. Teda aj podanie prípadného opravného prostriedku by nič nemenilo na tom, že z neho treba vychádzať. Ani skutočnosť, že prídelci nevstúpili do faktickej držby pridelených pozemkov, ich nezbavila práva nadobudnúť k nim vlastníctvo. Aj žalovaná v 3. rade v odvolaní potvrdzuje, že bývalé JRD T. bolo založené už v roku 1950 a začalo na nich hospodáriť. Tým vzniklo k pozemkom právo družstevného užívania, pričom nie je právne rozhodujúce, kto ich združil, či sa tak stalo proti vôli ich vlastníkov alebo s ich súhlasom. Právo družstevného užívania ponechávalo vlastníkom len nuda proprietas a bolo zrušené zákonom k 24. 06. 1991 (zákon číslo 229/1991 Zb.). Prídelci teda nemuseli pozemky „obhospodarovať“ a ak tak nerobili, nemalo to negatívny dopad na ich vlastnícke právo. Vo veci sa preukázalo, že prídelci sa o svoje vlastníctvo k pozemkom začali po zmene spoločenského zriadenia po roku 1989 zaujímať a vyplatili dňa 14. 04. 1992 štátu prídelovú cenu (číslo listu 10-12, 131-133 spisu) a dňa 18. 12. 2002 uzavreli s „akciovou spoločnosťou T.“ nájomnú zmluvu „o dočasnom užívaní poľnohospodárskej pôdy“, medzi iným s odkazom na „výmer“ (číslo listu 21 spisu) a spoločnosť platila nájom žalobkyni v 1. rade pravidelne v rokoch 2003 až 2009 (číslo listu 22-23 spisu). Tá okolnosť, že pridelený pozemok nebol ako ich vlastníctvo evidovaný v bývalej evidencii nehnuteľností a následne v katastri nehnuteľností, sama o sebe nepreukazuje stratu nadobudnutého vlastníctva; zanemená len toľko, že sa vystavili riziku, že ich vlastníctvo sa môže prekryť vlastníctvom inej osoby na základe iného titulu. Odvolací súd už v uznesení číslo konania 13Co/123/2011-176 zo dňa 10. 05. 2011 vysvetlil, prečo žalovaná v 3. rade nenadobudla vlastníctvo k pozemku vydržaním. Navyše ničím nebolo v konaní ani doložené, že by ona bola vstúpila do držby pozemku - parcela registra „E“ číslo 5920 (číslo listu 175 spisu) ako jednej z podmienok držby (§ 134 ods. 1 OZ). Okresný súd správne nepriznal žalobcom v 1. až 4. rade náhradu trov konania. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so závermi súdu prvého stupňa. Odvolací súd nepriznal žalobcom náhradu trov odvolacieho konania, lebo v odvolacom konaní neboli úspešní. Rovnako tak nepriznal náhradu trov odvolacieho konania žalovanej v 3. rade, lebo tiež nebola v konaní úspešná. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0. Poučenie: proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.