Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 4To/79/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6211010160 Dátum vydania rozhodnutia: 03. 10. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bušík, PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6211010160.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bušíka, PhD. a sudcov JUDr. Jána Bobora a Mgr. Rudolfa Ďurtu na verejnom zasadnutí konanom dňa 3. októbra 2012 o odvolaní obžalovaného W. R. proti rozsudku samosudcu Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 8T 69/11-174 zo dňa 9. 7. 2012 takto r o z h o d o l : Podľa § 321 ods. 1 písm. d), e), f), ods. 2 Tr. por. z r u š u j e sa rozsudok Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 8T 69/11-174 zo dňa 9. 7. 2012 vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu a vo výroku o náhrade škody. Rozhodujúc sám podľa § 322 ods. 3 Tr. por. obžalovaného W. R., nar. XX XX. XXXX v V., bytom B. G. - E. XXX, nezamestnaného o d s u d z u j e podľa § 212 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 37 písm. m), § 38 ods. 2, 4 Tr. zák., § 54 Tr. zák. k trestu povinnej práce vo výmere 300 (tristo) hodín. Podľa § 55 ods. 1 Tr. zák. je obž. W. R. povinný vykonať trest povinnej práce najneskôr do jedného roka od nariadenia výkonu tohto trestu. o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom samosudcu Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 8T 69/11-174 zo dňa 9. 7. 2012 bol obž. W. R. uznaný za vinného z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. d) Tr. zák., ktorého sa dopustil tým, že dňa 12. 11. 2009 v k. ú. obce B. G., časť E. U., v lesnom poraste č. 207.00 na parcele č. XXXX/X patriacej do lesného pôdneho fondu vypílil bez povolenia 11 ks stromov agáta bieleho, čím pre spolumajiteľov uvedenej parcely Euroagro Bušince s.r.o., Železničná 1, Bušince, IČO: 36628671, O. W., nar. XX. X. XXXX, Q. S., Y. č. XXX a X. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom W. č. XX spôsobil škodu vo výške 311,- eur, obvinený v tento deň, v rovnakom k. ú. takisto bez povolenia vypílil na parcele č. XXXX/X patriacej do lesného pôdneho fondu 3 ks stromov agáta bieleho, čím pre spolumajiteľov uvedenej parcely H. Y., nar. X. XX. XXXX, P. W., ul. Z. č. XXX, O. W., nar. XX. X. XXXX, Q. S., Y. č. XXX a V. Y., nar. X. XX. XXXX, B. S., ul. B. K. č. XX spôsobil škodu vo výške 85,- eur. Za to bol prvostupňovým súdom odsúdený podľa § 212 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 212 ods. 1, § 37 písm. m), § 38 ods. 4 Tr. zák. na trest odňatia slobody v trvaní 8 mesiacov nepodmienečne, pričom podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. bol pre výkon uloženého trestu zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Súčasne podľa § 287 ods. 1 Tr. por. bola obžalovanému uložená povinnosť nahradiť poškodeným H. Y. a O. W. škodu vo výške 85,- eur k rukám poškodeného H. Y.. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie obžalovaný a to priamo do zápisnice o hlavnom pojednávaní, ktoré neskôr písomne zdôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu. Svoje odvolanie odôvodnil tým, že v novembri 2009 pomáhal Y. s výrubom dreva, ktorý mu za to sľúbil, že si môže vypíliť stromy, ktoré sám Y. označil bielou farbou. Uvádza tiež, že je pravdou, že drevo spoločne so synom U. vyrúbal, avšak nie bezprostredne po tom, ako mu Y. dal takýto súhlas, pričom sám svedok Y. na hlavnom pojednávaní zmenil svoju výpoveď, že takýto súhlas nedal a to z dôvodu, že sa zmenili vlastnícke parcely na inkriminovaných parcelách, kde došlo k výrubu stromov. Podaním odvolania sa domáha, aby bol v plnom rozsahu oslobodený spod obžaloby. Na verejnom zasadnutí obhajca obžalovaného predložil ospravedlnenie obžalovaného, že sa nemôže zúčastniť na verejnom zasadnutí s tým, že prehlásil, že v prípade uznania viny dáva súhlas k uloženiu alternatívneho trestu. Na základe podaného odvolania krajský súd v zmysle ust. § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom zistil, že prvostupňový súd vo vzťahu k právnej kvalifikácii a uznaniu viny postupoval správne, keď uznal vinu obžalovaného, avšak krajský súd sa nestotožnil so závermi prvostupňového súdu ohľadne uloženého trestu. V súvislosti s uznaním viny obžalovaného, krajský súd konštatuje, že prvostupňový súd vykonal všetky dostupné dôkazy, pričom tieto správne vyhodnotil tak, ako to podrobne rozviedol vo svojom rozsudku, pričom prvostupňový súd postupoval v súlade s preukázaným skutkovým stavom na hlavnom pojednávaní, kedy uznal vinu obžalovaného za prečin krádeže v zmysle § 212 ods. 2 písm. d) Tr. zák. V súvislosti však s uloženým trestom, ako i s rozhodnutím o náhrade škody krajský súd poznamenáva, že závery prvostupňového súdu nezodpovedajú preukázanému skutkovému stavu. V súvislosti s uložením nepodmienečného trestu obžalovanému krajský súd konštatuje, že uloženie nepodmienečného trestu je „ultima ratio“, tzn. posledná možnosť na prevýchovu obžalovaného. V danom konkrétnom prípade je síce pravdou, že obžalovaný sa dopustil trestnej činnosti v priebehu plynutia skúšobnej doby, avšak treba zdôrazniť, že v skúšobnej dobe za úplne inú trestnú činnosť, ako krádež dreva. Najmä zo správy o povesti vyplýva, že obžalovaný sa správa na verejnosti slušne, dlhodobo je nezamestnaný a je zapojený do aktivačných prác v obci B. G.. Nezanedbateľnou skutočnosťou je i fakt, že v prípade obžalovaného od spáchania skutku už uplynula doba skoro troch rokov. V neposlednom rade krajský súd poukazuje i na výpovede samotných poškodených. V prípade svedka Bc. X. G., tento v prípravnom konaní náhradu škody neuplatnil (č.l. 27) a v prípade poškodeného H. Y., tento pri výsluchu dňa 14. 4. 2011 uviedol, že vypílením troch kusov stromu agátu bieleho došlo ku škode v sume 85,- eur a táto bola páchateľom uhradená aj v prospech osôb, ktoré ho splnomocnili na zastupovanie, teda O. W. a V. Y. (č.l. 112 trestného spisu). Všetky tieto skutočnosti osobitne však súhlas obžalovaného, ktorý predložil jeho obhajca na verejnom zasadnutí, že súhlasí v prípade uznania viny s alternatívnym trestom, viedli krajský súd k záveru, že v danom prípade je možné ešte obžalovanému dať šancu uložením alternatívneho trestu a to trestu povinnej práce uloženým na samej hornej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby. V tejto súvislosti krajský súd tiež poznamenáva, že obžalovaný môže túto alternatívu k trestu nepodmienečnému využiť takým spôsobom, že splní svoju povinnosť vykonať trest povinnej práce a to najneskôr do jedného roka od nariadenia výkonu tohto trestu. S poukazom potom na horeuvedené dôvody, keďže i škoda bola podľa vyjadrení poškodených z prípravného konania uhradená, krajský súd upravil rozhodnutie prvostupňového súdu v tom smere, že zrušil rozsudok prvostupňového súdu vo výroku o treste a náhrade škody a premenil pôvodne uložený nepodmienečný trest na trest povinnej práce. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.