Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 3To/82/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6211010256 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 08. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Ryant ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6211010256.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici, v trestnej veci proti obžalovanému G. X. a spol., pre prečin porušovania domovej slobody spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zák., § 194 ods. 1,2 písm. a), b) Tr. zák., na verejnom zasadnutí dňa 15. augusta 2012, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Ryanta a sudcov JUDr. Alojza Palaja a JUDr. Slavoja Sendeckého, o odvolaniach obžalovaných G. X. a T. X., proti rozsudku Okresného súdu vo Veľkom Krtíši zo 16.04.2012, sp.zn. 8T 114/2011 a takto r o z h o d o l : Podľa § 319 Tr. por. odvolania obžalovaných G. X. a T. X. z a m i e t a. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd vo Veľkom Krtíši uznal označeným rozsudkom obžalovaných G. X. a T. X. za vinných zo spáchania prečinu porušovania domovej slobody spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zák., § 194 ods. 1,2 písm. a), b) Tr. zák., a to na tom skutkovom základe, že 22.09.2010 asi o 22.00 h nezisteným spôsobom otvorili vchodové dvere do rodinného domu č. XX v A., ktorý patrí J. X., nar. XX.XX.XXXX, vchodové dvere bol zabezpečené z vnútornej strany klincom, obaja obvinení vošli do domu J. X., J. X. niekoľkokrát vyzval obvinených, aby z jeho domu odišli, obvinení na jeho výzvy nereagovali, obvinený G. X. udrel rukou po tvári J. X., keď sa ho zastal prítomný X. X., nar. XX.XX.XXXX, obvinený G. X. ho kopol nohou do chrbta a nohy, poškodení J. X. a X. X. z domu ušli zo strachu pred obvinenými, J. X. sa vrátil do svojho rodinného domu asi o hodinu, obvinení už v jeho rodinnom dome neboli, opätovne zabezpečili vchodové dvere svojho domu klincom, obaja obvinení opätovne násilím otvorili vchodové dvere 23.09.2010 asi o 01.00 h, vošli do rodinného domu, keď ich J. X. vyzval, aby odišli, obvinení na jeho výzvy nereagovali, obvinený T. X. asi trikrát udrel otvorenou rukou po tvári J. X., J. X. opätovne ušiel zo svojho domu. Za vyššie označený prečin bol súdom prvého stupňa obžalovaným G. X. a T. X. uložený podľa § 194 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 37 písm. m) Tr. zák., § 38 ods. 4 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 28 mesiacov, a to každému zvlášť, pričom obžalovaný G. X. bol podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. zaradený pre výkon takto uloženého trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia a obžalovaný T. X. bol pre výkon takto uloženého trestu odňatia slobody zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia v zmysle ust. § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. Proti tomuto rozsudku okresného súdu podali v zákonom stanovenej lehote odvolania obaja obžalovaní prostredníctvom svojich obhajcov, a to obžalovaný G. X. písomnými podaniami z 24.04.2012 a z 08.08.2012, obžalovaný T. X. písomnými podaniami zo dňa 18.04.2012 a z 26.06.2012. Obžalovaný G. X. v dôvodoch svojho písomného odvolania argumentoval tým, že rozsudok okresného súdu nepovažuje za správny, pretože sa opiera o výpovede svedkov, ktoré boli urobené v prípravnom konaní. Zároveň poukázal na značné rozpory v týchto výpovediach, pričom poškodený J. X. pred súdom vypovedať odmietol a poškodený X. X. pred súdom dokazoval, že ich spolu s T. X. do domu pozval, priniesli tam víno, ktoré spolu pili. Trval na tom, že jeho výpoveď na hlavnom pojednávaní je pritom pravdivá. Obžaloba je postavená výlučne na výpovediach poškodených, iný priam dôkaz produkovaný nebol. Tento odvolateľ pritom považoval svedecké výpovede poškodených z prípravného konania za nedôveryhodné, na incident si spomenúť nevedeli, boli pod vplyvom alkoholu. Okresný súd sa tak nesprávne vysporiadal s dôkaznou situáciou a nemal teda rozhodnúť tak, že skutok sa stal a jemu bol uložený trest. Záverom svojho odvolania krajskému súdu navrhol zrušenie napadnutého rozsudku s tým, aby alternatívne rozhodol vo veci sám v jeho prospech, alebo vec vrátil súdu prvého stupňa, aby o nej znovu konal a rozhodol. Obžalovaný T. X. dôvodil v písomnom odvolaní najskôr tým, že skutok nespáchal, necíti sa byť vinným, a preto považuje rozhodnutie prvostupňového súdu za nesprávne. Okresný súd dôvodiac jeho zavinenie argumentoval najmä výpoveďou poškodeného J. X., ktorý však z jemu neznámych dôvodov pred súdom vypovedať odmietol. Okrem toho sa okresný súd nezaoberal rozporom medzi výpoveďou svedka X. X. na hlavnom pojednávaní vo vzťahu k nemu, iní svedkovia vo veci vypočutí neboli, ktorí by mohli na druhej strane dosvedčiť, za akých okolností navštívil spoločne s G. X. poškodeného J. X.. Okrem toho neboli zadokumentované dôkazy v tom smere, akým spôsobom došlo k údajnému porušeniu domovej slobody, keď súd ani neskúmal, komu rodinný dom patrí. Nikdy nebol vo výkone trestu odňatia slobody, riadne sa stará o družku a maloleté deti a pokiaľ X. X. po incidente privolal políciu, nemôže to byť dôvod na jeho odsúdenie, objektívne ničím nebolo preukázané, čo sa v skutočnosti v dome udialo. Sám bol do tohto domu pozvaný, žiadneho násilia sa v ňom nedopustil, bol pod vplyvom alkoholu a celú noc spal v tomto rodinnom dome. Záverom svojho odvolania krajskému súdu navrhol zrušenie napadnutého rozsudku s tým, aby vec bola vrátená súdu prvého stupňa s pokynom, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Krajský súd v Banskej Bystrici z podnetu odvolaní obžalovaných G. X. a T. X. podľa § 317 ods. 1/ Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým títo odvolatelia podali odvolania a preskúmal tiež správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a v tejto súvislosti zistil, že odvolania obžalovaných G. X. a T. X. neboli dôvodne podané. Najskôr je nutné konštatovať, že skutkový stav ustálený prvostupňovým súdom v napadnutom rozsudku má oporu vo vykonaných dôkazoch, ktoré okresný súd vyhodnotil v súlade s požiadavkami § 2 ods. 12/ Tr. por. V odôvodnení svojho rozhodnutia v súlade s požiadavkami ustanovenia § 168 ods. 1 Tr. por. stručne uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom odporovali. Z tohto odôvodnenia je tiež zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou oboch obžalovaných a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny a trestu. Krajský súd zdôrazňuje, že súd prvého stupňa prejednávanému prípadu venoval náležitú pozornosť, skutočne dôsledne vykonal vo veci dokazovanie jednak na hlavnom pojednávaní dňa 05.03.2012, na ktorom vykonal výsluch obžalovaných G. X., T. X. a svedka J. X., na hlavnom pojednávaní dňa 16.04.2012 vykonal ešte výsluch ďalšieho svedka, a to X. X.. V zmysle obsahu § 269 Tr. por. pritom zákonným spôsobom prečítal jednotlivé listinné dôkazy zadokumentované v trestnom spise, a to najmä zápisnice o trestnom oznámení, ktoré podal dňa 23.09.2010 nielen J. X., ale v rovnaký deň aj X. X., zápis o dychovej skúške na alkohol, vykonanej s G. X. dňa 23.09.2010, oboznámil obsah súvisiacich fotodokumentácií a obsah zápisnice o obhliadke miesta činu, prečítal obsah lekárskej správy, týkajúcej sa G. X., odpisy z registra trestov na oboch obžalovaných a správy na ich osoby, pričom za splnenia procesných podmienok v zmysle § 268 ods. 2 Tr. por. prečítal tiež obsah písomného znaleckého posudku o duševnom stave, týkajúceho sa obžalovaného T. X., ktorý bol v štádiu prípravného konania vypracovaný znalcami z odboru zdravotníctva, odvetvia psychiatrie, J.. J. M. a J.. G. D.. Pokiaľ obaja obžalovaní prakticky zhodne v písomných dôvodoch svojich odvolaní namietali dôveryhodnosť a pravdivosť výpovedí oboch poškodených - svedkov J. X. a X. X. v prípravnom konaní, správne a v súlade so stavom veci súd prvého stupňa nezistil žiadnu skutočnosť, ktorá by výpovede týchto svedkov z prípravného konania akýmkoľvek spôsobom spochybňovala. Pokiaľ svedok X. X. pred súdom vypovedal rozdielne, túto jeho výpoveď aj krajský súd považoval za účelovú v snahe napomôcť obom obžalovaným vyhnúť sa trestnej zodpovednosti za spáchanie stíhaného skutku. Okrem toho rozpor vo výpovediach tento svedok nevedel pred súdom akýmkoľvek priateľným spôsobom vysvetliť. Najviac pritom krajský súd poukazuje na obsah zápisníc o trestnom oznámení z 23.09.2010, v zmysle obsahu ktorých sa J. X. a taktiež X. X. dostavili ihneď na druhý deň v dopoludňajších hodinách na OO PZ Vinica za účelom podania týchto oznámení, pričom z ich obsahu vyplýva, akým spôsobom a po prekonaní akej prekážky obaja obžalovaní vošli do domu J. X. v kritický večer a aké násilie použili, a to opakovane nielen voči J. X. ale aj voči X. Kováčovi.. V súlade s obsahom zápisníc o týchto trestných oznámeniach následne v štádiu prípravného konania vypovedali obaja poškodení v procesnom postavení svedkov pred vyšetrovateľom PZ a v týchto výpovediach oboch obžalovaných zo spáchania stíhaného skutku usvedčovali. Naviac sa žiada poukázať aj na výpoveď samotného obžalovaného G. X. v prípravnom konaní zo dňa 19.08.2011, keď síce uvádzal, že potom ako prišli do domu ,,J.“, tohto neudrel a po polnoci u neho ani nebol, no neskôr, keď sa rozprával s T., tak sa dozvedel, že T. dobil J. X. kvôli tomu, že robil niečo švagrinej a jeho bratovi. Takto sa mu T. X. pochválil. Pokiaľ bol vo veci vypočutý aj obžalovaný T. X. dňa 24.08.2011, k veci uviedol len toľko, že bol opitý a na nič si nepamätá. V ďalšej výpovedi z 15.02.2011 dokazoval naviac to, že na druhý deň, t.j. 23.09.2010 mu v F. G. X. povedal, že ,,čo sme spravili, že sme vraj spravili prúser, že nás hľadajú policajti“. Pokiaľ obžalovaný T. X. namietal správnosť aj kvalifikácie stíhaného skutku ohľadom prekonania prekážky, v tejto súvislosti krajský súd poukazuje na obsah zápisnice o obhliadke miesta činu. Ak svedok J. X. pred súdom nevypovedal, využil svoje zákonné právo v zmysle § 130 ods. 2 Tr. por. Pokiaľ ide o uložené tresty obom obžalovaným, krajský súd konštatuje, že súd prvého stupňa obom obžalovaným správne ukladal tresty v zmysle § 194 ods. 2 Tr. zák. za použitia § 37 písm. m) Tr. zák., keď zistil u oboch rovnakú priťažujúcu okolnosť, že v minulosti boli už za trestný čin odsúdení. Trestný zákon v sankcii § 194 ods. 2 Tr. zák. umožňuje jeho páchateľovi uloženie trestu odňatia slobody od jedného do piatich rokov. Vzhľadom na prevažujúci pomer priťažujúcich okolností bolo povinnosťou okresného súdu obom obžalovaným ukladať tresty za použitia § 38 ods. 2,4,8 Tr. zák., a to v upravenej sadzbe od dvoch rokov štyroch mesiacov do piatich rokov. Okresným súdom bolo obidvom obžalovaným uložené tresty odňatia slobody na dolnej hranici upravenej trestnej sadzby, a to vo výmere dvadsaťosem mesiacov každému zvlášť, ktoré aj vzhľadom na mieru účasti toho ktorého z obžalovaných na spáchaní skutku, dôsledne hodnotiac i to, že T. X. spáchal stíhaný skutok v lehote podmienečného odsúdenia, t.j. v skúšobnej dobe, ktorá trvá do 03.09.2013. Krajský súd taký druh a výmeru trestu považoval u oboch obžalovaných za primeraný a zodpovedajúci všetkým okolnostiam prípadu, na ktoré bol súd povinný zo zákona prihliadnuť. Podľa § 34 ods.1,2,3,4,5 písm. a) Tr. zák. má trest zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere, ako je to ustanovené v tomto zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby trestu odňatia slobody. Trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne u spolupáchateľov aj na to, akou mierou konanie každého z nich prispelo k spáchaniu trestného činu, Keďže okresný súd vo výroku napadnutého rozsudku nepochybil ani vo výrokoch, ktorými zaradil obžalovaného G. X. pre výkon uloženého trestu do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia a T. X. s minimálnym stupňom stráženia, dôsledne tu rešpektoval obsah ust. § 48 ods. 2 písm. a), b) Tr. zák., krajský súd považujúc odvolania obžalovaných G. X. a T. X. za nedôvodné, tieto v zmysle § 319 Tr. por. zamietol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.