Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 17Co/234/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6211201488 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Trubanová, PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6211201488.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci navrhovateľa Československá obchodná banka, a. s., so sídlom Bratislava, Michalská 18, IČO: 36854140, zast. Cipciar & partners, s. r. o., Advokátska kancelária so sídlom Haburská 49/F, Bratislava, IČO: 36716669, proti odporcovi C. E., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom E. T., I. C. XXX/X, o zaplatenie 3.268,18 Eur s prísl., na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu vo Veľkom Krtíši zo dňa 22. 05. 2012 čo do výroku o náhrade trov konania, č. k. 2C/95/2011-147, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku o náhrade trov konania potvrdzuje. Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že v časti o zaplatenie sumy 3.268,18 Eur istiny s príslušenstvom, debetného zostatku vo výške 64,22 Eur a debetnej úrokovej sadzby vo výške 25 % p. a. z debetného zostatku, konanie zastavil (prvý výrok), odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 553,99 Eur v mesačných splátkach po 75,- Eur, splatných k rukám navrhovateľa vždy do každého 25. dňa v mesiaci vopred, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku, pod stratou výhody splátok (druhý výrok) a navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal (tretí výrok). Prvostupňový súd svoje rozhodnutie dôvodil v prvom výroku § 96 ods. l a 2 Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej aj „O.s.p.“), v druhom výroku § 153a a § 160 ods. l O.s.p. a v treťom výroku o náhrade trov konania § 150 ods. l O.s.p. pretože, po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že sú tu dané dôvody hodné osobitného zreteľa pre to, aby navrhovateľovi náhrada trov konania priznaná nebola. Tieto dôvody hodné osobitného zreteľa súd videl v tom, že po tom, ako sa odporcovi zosplatnil úver, tento sa obrátil na riaditeľku pobočky ČSOB v Galante W.. C. C. a táto sa následne telefonicky obrátila na poverenú pracovníčku navrhovateľa - oddelenie vymáhania pohľadávok v Bratislave, ktorá súhlasila s tým, aby odporca splácal dlh v mesačných splátkach po 150,- Eur. Za týmto účelom W.. C. v pobočke ČSOB v Galante zriadila odporcovi technický účet, na ktorý sa vkladali predmetné splátky a následne sa finančné prostriedky preklápali na príslušný úverový účet. W.. C. pri svojom výsluchu uviedla, že táto skutočnosť sa mala vyznačiť v systéme navrhovateľa. Odporca listinnými dôkazmi, a to výpismi z predmetného účtu (č. l. 38 až 44 spisu) preukázal, že predmetné splátky platil, a to od septembra 2010 do apríla 2011, pričom ich prestal platiť až po tom, ako mu bol doručený návrh na vydanie platobného rozkazu a platobný rozkaz. Proti uvedenému rozsudku podal navrhovateľ v zákonnej lehote (04.07.2012, č. l. 157) odvolanie v časti, v ktorej súd návrh navrhovateľa zamietol, ako aj v časti nepriznanej náhrady trov konania, pretože rozhodnutie okresného súdu má vady podľa § 205 ods. 2 písm. b/ a f/ O.s.p. dôvodiac, že súd nepriznal navrhovateľovi náhradu trov konania v zmysle § 150 O.s.p., keď poukázal, že pri aplikácii uvedeného ustanovenia je nutné zohľadniť majetkové, sociálne, osobné, zárobkové a iné pomery účastníkov konania a všímať si okolnosti, ktoré viedli uplatnenie práva navrhovateľa na zaplatenie pohľadávky na súde. Podľa názoru navrhovateľa prvostupňový súd sa nedostatočným spôsobom zaoberal pomermi odporcu, akceptoval jeho tvrdenia, aj keď odporca splácal v mesačných splátkach vo výške 150,- Eur svoj záväzok v období od 09/2010 po 05/2011, nikdy nedošlo k uzavretiu písomnej ani inej dohody o splátkovom kalendári, pričom výška splátok bola v nepomere k dlžnej sume odporcu. Poukázal, že štandardným rámcom uzatvorenia dohody o splátkovom kalendári zo strany navrhovateľa je časové obdobie jedného roka, čo výška splátok nespĺňala. Splátky odporcu uskutočnené v období od 09/2010 do 01/2011 boli zohľadnené v podanom návrhu zo dňa 24. 02. 2012, odporca po podaní žaloby následne dňa 16. 09. 2011 vložil na účet advokátskej kancelárie sumu 3.071,47 Eur, ktorá suma bola prevedená na účet navrhovateľa a v tejto výške bol návrh späťvzatý. Má za to, že v zmysle § 142 O. s. p. mal vo veci plný úspech a patrí mu náhrada trov konania. Navrhuje, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že odporca je povinný nahradiť navrhovateľovi trovy konania, ktoré budú vyčíslené do troch dní od vyhlásenia rozsudku, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia alebo zrušil a vrátil vec prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Navrhovateľ si súčasne uplatnil trovy právneho zastúpenia v prvostupňovom a odvolacom konaní, ktoré budú vyčíslené do troch dní od vyhlásenia rozsudku. Vyjadrenie odporcu k odvolaniu navrhovateľa podané nebolo. Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. l O.s.p.) pred preskúmaním odvolaním napadnutej časti výroku o náhrade trov konania zisťoval, či sú dané podmienky odvolacieho konania. Vo veci bolo rozhodnuté rozsudkom na základe uznania podľa § 153a ods. l O.s.p., proti ktorému v zmysle ust. § 202 ods. 1 O.s.p. nie je odvolanie prípustné. Pretože však odvolanie smerovalo len proti výroku o náhrade trov konania (aj keď navrhovateľ v odvolaní zmätočne uvádzal, že napáda rozsudok aj v časti, v ktorej súd návrh navrhovateľa zamietol, pritom je zrejmé, že zamietajúci výrok napadnutý rozsudok neobsahuje), dospel k záveru o prípustnosti odvolania v súlade s poučením v napadnutom rozsudku, pretože povahu rozsudku pre uznanie má len rozhodnutie vo veci samej, teda rozhodnutie o povinnosti odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 553,99 Eur. Výrok rozsudku o zastavení konania a náhrade trov konania, i keď sú uvedené vo výroku rozsudku, však túto povahu nemajú, a preto ich možno napadnúť odvolaním bez obmedzenia podľa § 202 ods. l O.s.p.. Pokiaľ je preto odvolaním napadnutý výrok rozsudku prvého stupňa, ktorým bolo rozhodnuté o náhrade trov konania, smeruje proti rozhodnutiu, ktorým nebolo rozhodované rozsudkom na základe uznania. Z tohto dôvodu odvolací súd preskúmal vec v medziach daných odvolaním podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Odvolací súd prejednaním veci zistil, že súd prvého stupňa pri rozhodovaní o trovách konania postupoval v súlade so zákonom, s čím sa odvolací súd plne stotožnil a jeho rozhodnutie podľa § 219 ods. l O.s.p. v napadnutej časti potvrdil. Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd dodáva, že rozhodovanie o náhrade trov konania má byť zrejmým a logickým ukončením celého súdneho konania. V danom prípade bolo súdne konanie v časti o zaplatenie sumy 3.268,18 Eur istiny s príslušenstvom zastavené, pretože po tom, ako si navrhovateľ uplatnil návrhom na vydanie platobného rozkazu doručeného na súd dňa 28.02.2011 právo na zaplatenia sumy 3.522,77 Eur s príslušenstvom titulom uzatvorenej úverovej zmluvy č. 003051596R zo dňa 20.01.2009 a súd vydal platobný rozkaz sp. zn. 1Ro/64/2011-27 zo dňa 24.03.2011, voči ktorému odporca podal odpor (č. l. 35), navrhovateľ podaním doručeným na súd 23.05.2011 zmenil petit návrhu (č. l. 47 a nasl.), ktorú zmenu súd pripustil uznesením sp. zn. 2C/95/2011-56 zo dňa 13.06.2011 (uplatňovaná istina vo výške 3.268,18 Eur s príslušenstvom), odporca dňa 16.09.2011 zaplatil na účet právneho zástupcu navrhovateľa sumu vo výške 3.071,47 Eur (podľa uvedenia právneho zástupcu navrhovateľa č. l. 88, išlo o sumu zhodnú s výškou istiny), navrhovateľ podaním doručeným na súd dňa 30.11.2011 zobral návrh v rozsahu uplatnenej istiny späť a žiadal zaplatiť sumu 610,82 Eur (zmluvné úroky vo výške 324,93 Eur, úrok z omeškania vo výške 229,06 Eur, debet na bežnom účte 56,83 Eur) s debetným úrokom zo sumy 56,83 Eur vo výške 25,00% p. a. od 27.11.2011 do zaplatenia s príslušenstvom, k čomu odporcu vyjadrením doručeným na súd dňa 15.12.2011 uviedol, že uznáva sumu 324,93 Eur (zmluvné úroky) a 229,06 Eur (úrok z omeškania) a nesúhlasí so zaplatením debetu vo výške 56,83 Eur, pretože podaním doručeným navrhovateľovi dňa 18.10.2010 ho požiadal o zrušenie účtu, na čo reagoval navrhovateľ podaním doručeným na súd 17.01.2012, v ktorom upravil petit žalobného návrhu na sumu 618,21 Eur s debetným úrokom zo sumy 64,22 Eur vo výške 25,00% p. a. od 01.01.2012 do zaplatenia s príslušenstvom a po pojednávaní vo veci dňa 14.02.2012 (č. l. 125) navrhovateľ podaním doručeným na súd 24.02.2012 uskutočnil späťvzatie návrhu v časti debetného zostatku vo výške 64,22 Eur a debetnej úrokovej sadzby vo výške 25% p. a. z debetného zostatku a navrhoval petit v nasledovnom znení: „odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 553,99 Eur, súdny poplatok vo výške 244,- Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 664,99 Eur“ bez ich špecifikácie, keď súd následne rozhodol napadnutým rozsudkom tak, ako je uvedené na začiatku tohto odôvodnenia. Vzhľadom na uvedené a vychádzajúc z obsahu spisu (najmä viď dôvody odporu odporcu z č. l 35 a vykonané dokazovanie vo veci) odvolací súd považuje výrok prvostupňového súdu o trovách konania za správny a zákonný. Prvostupňový súd aplikoval na daný prípad § 150 ods. l O.s.p., ktorého aplikácia prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí ísť o výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí odôvodnený a výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach danej veci, ale aj v okolnostiach na strane účastníkov konania. Súdna prax pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa z hľadiska aplikácie § 150 O.s.p. považuje za významné okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku (práva) na súde, postoj účastníkov v priebehu konania a pod., prihliada na strane účastníkov konania najmä k ich majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom, pričom nepriznanie náhrady trov konania musí zodpovedať zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu a jedným z rozhodujúcich hľadísk je aj to, aby sa takéto rozhodnutie nejavilo ako neprimeraná tvrdosť voči účastníkovi. Vychádzajúc z uvedeného pokiaľ teda prvostupňový súd dôvodil svoje rozhodnutie postojom odporcu, ktorý po zosplatnení úveru navrhovateľom (dňa 06.05.2010, č. l. 21) sa obrátil na navrhovateľa v zastúpení riaditeľky pobočky ČSOB v Galante (W.. C. C.) a získal súhlas so splácaním dlhu v mesačných splátkach vo výške 150,- Eur, za ktorým účelom mu bol zriadený aj technický účet, na ktorý odporca splácal dlh vo výške 150,- Eur mesačne od septembra 2010 do apríla 2011, kedy prestal platiť, pretože mu bol doručený návrh na platobný rozkaz navrhovateľa s vydaným platobným rozkazom, voči ktorému podal odporca odpor, odvolací súd týmto dôvodom len prisvedčuje a dopĺňa ich poukazujúc na okolnosti daného prípadu a postoj navrhovateľa, ktorý aj napriek tomu, že úver zosplatnil dňom 06.05.2010 bez preukázania relevantného oznámenia tejto skutočnosti odporcovi (č. l. 21), pričom počnúc septembrom 2010 do apríla 2011 odporca splácal dlh navrhovateľovi splátkach po tom, ako sa na tom dohodol s riaditeľkou pobočky ČSOB v Galante, pravidelne každý mesiac vo výške 150,- Eur, podal žalobu so žalobným petitom, ktorý v priebehu konania niekoľkokrát menil a napokon ustálil na sumu uznanú odporcom (553,99 Eur), čo nemôže byť vyhodnotené na ťarchu odporcu. Nezanedbateľnou skutočnosťou je aj procesná disciplinovanosť odporcu, ktorý už pri prvom úkone (odpor č. l. 35) poukázal na skutočnosti a dôkazy významné pre rozhodnutie súdu a napokon aj pre následné samotné správanie navrhovateľa. Zhrnúc uvedené okolnosti daného prípadu odvolací súd považuje názor prvostupňového súdu, že daný prípad je možné podriadiť pod § 150 ods. l O.s.p. za správny a dôvodný aj preto, že takéto rozhodnutie sa nejaví ako neprimeraná tvrdosť voči odporcovi, ktorý dobromyseľne splácal svoj dlh v splátkach v zmysle dohody s navrhovateľom a tento aj napriek uvedenému uplatnil žalobný návrh na súde. Pokiaľ navrhovateľ v dôvodoch odvolania namietal, že nikdy nedošlo k uzavretiu písomnej ani inej dohody o splátkovom kalendári, uvedená námietka nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, z ktorého je zrejmý opak, a to uzatvorenie dohody o splátkach vo výške 150,- Eur na návrh odporcu so súhlasom navrhovateľa v zastúpení riaditeľky pobočky ČSOB v Galante, aj za týmto účelom navrhovateľom zriadeným technickým účtom odporcu (č. l. 144) a dobromyseľným plnením tejto dohody zo strany odporcu v prospech navrhovateľa od septembra 2010 do apríla 2011. Vychádzajúc z uvedeného je potom bez právneho významu argument odvolateľa o štandardnom rámci uzatvárania dohody o splátkovom kalendári zo strany navrhovateľa, ktorý napokon nebol ani preukázaný. Na základe uvedeného odvolací súd vyhodnotiac aj dôvody odvolania navrhovateľa čo do výroku o trovách konania prvostupňového rozsudku, nezistil dôvod na jeho zmenu, prípadne jeho zrušenie, preto rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom výroku o náhrade trov konania ako vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. l O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p., a aj keď odporca bol v konaní úspešný, odvolací súd odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože jednak návrh na rozhodnutie o trovách nepodal a jednak mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.