Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 3To/112/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6212010075 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Ryant ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6212010075.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici, v trestnej veci proti obžalovanému K. Y. a spol., pre zločin vydierania podľa § 189 ods. 1,2 písm. c) Tr. zák. a iné, na verejnom zasadnutí dňa 21. novembra 2012, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Ryanta a sudcov JUDr. Alojza Palaja a JUDr. Slavoja Sendeckého, o odvolaniach obžalovaných K. Y., Z. M. a okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu vo Veľkom Krtíši z 25.07.2012, sp.zn. 8T 38/2012 takto r o z h o d o l : Podľa § 319 Tr. por. odvolania obžalovaných K. Y., Z. M. a okresného prokurátora z a m i e t a. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd vo Veľkom Krtíši uznal označeným rozsudkom obžalovaného K. Y. vinným zo spáchania prečinov ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák., výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák. a obžalovaného Z. M. vinným zo spáchania zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1,2 písm. c) Tr. zák., oboch obžalovaných na tom skutkovom základe, že dňa 18.09.2010 v čase okolo 16.30 hod. pred vchodom č. X obytného bloku na ul. B. Q. vo T. X. dobehli poškodeného J.. W. Q., obžalovaný K. Y. poškodeného sotil na motorové vozidlo a dvakrát ho udrel päsťou do hlavy a obžalovaný Z. M. na neho kričal, že čo rozpráva sprostosti, prečo na neho donáša, že dopadne ešte horšie a v dôsledku fyzického útoku poškodený utrpel stredne ťažkú formu pomliaždenia tváre v oblasti pravej sluchy s opuchom a podkožnou krvnou podliatinou a ľahšiu formu pomliaždenia hlavy v oblasti za ľavým uchom s dobou liečenia a pracovnou neschopnosťou 10 dní a následne toho istého dňa okolo 17.30 hod. obžalovaný Z. M. prišiel za poškodeným W. Q. do NsP vo Veľkom Krtíši, kam poškodený išiel za účelom ošetrenia spôsobených zranení a obžalovaný Z. M. mu povedal, že nech si rozmyslí, či to oznámi na polícii, lebo môže dopadnúť ešte horšie. Za to obžalovaným uložil, a to K. Y. podľa § 364 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j) Tr. zák., § 37 písm. h) Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák. a § 41 ods. 1 Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov, ktorý mu podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. podmienečne odložil a podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. mu určil skúšobnú dobu v trvaní jedného roka. Obžalovanému Z. M. uložil podľa § 189 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j) Tr. zák., § 38 ods. 3 Tr. zák. a § 39 ods. 1,3 písm. e) Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere jedného roka, ktorý mu podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. podmienečne odložil a podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. mu určil skúšobnú dobu na dva roky. Zároveň podľa § 287 ods. 1 Tr. por. súd prvého stupňa rozhodol aj o uplatnenom nároku na náhradu škody, keď obžalovanému K. Y. uložil povinnosť nahradiť poškodenej Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s., krajská pobočka Banská Bystrica, Skuteckého 22, Banská Bystrica, škodu v sume 24,03 Eur. Proti tomuto rozsudku okresného súdu podali včas a teda v zákonom stanovenej lehote odvolania obžalovaní K. Y. a Z. M., a to ihneď po vyhlásení napadnutého rozsudku na hlavnom pojednávaní, ktoré odvolania neskôr zdôvodnili prostredníctvom svojho obhajcu, a to písomnými podaniami, K. Y. zo dňa 10.10.2012 a Z. M. zo dňa 08.10.2012. Odvolanie podal proti rozsudku aj okresný prokurátor, najskôr stručným podaním zo dňa 26.07.2012 s odôvodnením, že smeruje do výroku o treste u obžalovaného Z. M., pričom také podanie neskôr podrobne písomne zdôvodnil, písomným podaním zo dňa 10.10.2012. Obžalovaný K. Y. v dôvodoch svojho odvolania argumentoval svojou nevinou, s poškodeným nemal žiaden konflikt, doposiaľ nebol trestaný, riadne pracuje a bol okresným súdom odsúdený nezákonným spôsobom, prakticky len na základe toho, že priateľka poškodeného tomuto ukázala jeho fotografiu na sociálnej sieti a len na základe tejto fotografie ho potom poškodený údajne opoznal. V inkriminovanom čase sa zdržiaval v spoločnosti svojej priateľky a neskôr v spoločnosti jej rodičov, v posudzovaný deň Z. M. ani nevidel, ani nestretol a nebol teda ani na ulicu U. Q. vo T. X., kde malo dôjsť k incidentu. Súd prvého stupňa nevyhodnotil v jeho prospech výpovede svedkov - jeho priateľky a jej rodičov, ktorí prakticky potvrdzovali jeho alibi, že sa zdržiaval v ich spoločnosti a teda nemohol poškodeného sotiť na auto a fyzicky ho napadnúť. Preto tento odvolateľ považoval napadnutý rozsudok za nezákonný a odvolací súd následne požiadal o jeho zrušenie s pokynom súdu prvého stupňa, aby jeho vec v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Obžalovaný Z. M. rovnako v písomných dôvodoch odvolania dôvodil svojou nevinou, za poškodeným Q. v kritický deň v nemocnici nebol, nikdy sa mu nevyhrážal a pokiaľ mu súd prvého stupňa znížil trest pod spodnú hranicu, ide tu o kompromisný rozsudok, v ktorom súd pre nedostatok dôkazov kompenzoval taký stav v jeho prípade znížením trestu, čo však situáciu nerieši, lebo bol odsúdený za niečo, čo nikdy nespáchal. Prvostupňový súd bez akýchkoľvek iných dôkazov uveril verzii poškodeného, že sa skutok stal, nezohľadnil jeho obhajobné tvrdenia a taktiež dôkazy, ktoré by nasvedčovali na motiváciu poškodeného pomstiť sa mu. V posudzovanej veci rozhodol okresný súd o jeho vine, hoci dôkazná situácia vyplýva prakticky z tvrdenia voči tvrdeniu, keď súd mal postupovať v zmysle zásady trestného konania in dubio pro reo. Záverom odvolania krajskému súdu navrhol zrušenie napadnutého rozsudku s tým, aby vec vrátil súdu prvého stupňa s pokynom, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Okresný prokurátor v dôvodoch svojho odvolania výslovne uviedol, že toto smeruje čo do výroku o treste uloženom obžalovanému Z. M. súdom prvého stupňa napadnutým rozsudkom. V tejto súvislosti zvýraznil, že okresný súd nesprávne pri ukladaní trestu tomuto obžalovanému aplikoval zmierňujúce ustanovenie § 39 ods. 1,3 písm. e) Tr. zák., keď hodnotiac charakter stíhanej trestnej činnosti, ale i osobu obžalovaného, neboli vo veci dané konkrétne podmienky na použitie tohto zmierňovacieho ustanovenia, a to nielen vzhľadom na okolnosti prípadu, ale i vzhľadom na pomery obžalovaného, ako to má na mysli obsah ust. § 39 ods. 1 Tr. zák. V tejto súvislosti odvolateľ v dôvodoch svojho písomného odvolania podrobne špecifikoval dôkaznú situáciu s poukazom práve na absenciu okolností prípadu, predpokladaných konkrétnym zmierňujúcim ustanovením, ktoré svojím významom a intenzitou naplnenia nevybočujú vo výraznej miere z obvyklých prípadov takýchto trestných činov a teda prípadne by mohli odôvodňovať zhovievavejší prístup súdu z hľadiska úvah ohľadom uloženia konkrétneho druhu trestu a jeho výmery. Záverom svojho odvolania prokurátor požiadal krajský súd o zrušenie napadnutého rozsudku u obžalovaného Z. M. vo výroku o treste s tým, aby obžalovanému uložil primeraný trest odňatia slobody nespojený s podmienečným odkladom jeho výkonu so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. V krajnom prípade, ak by odvolací súd považoval aplikáciu ust. § 39 Tr. zák. u tohto obžalovaného za dôvodnú, navrhol vzhľadom na charakter a závažnosť trestného činu uloženie obžalovanému M. trestu odňatia slobody vo vyššej výmere, ktorý by bol spojený s jeho podmienečným odkladom na dlhšiu skúšobnú dobu. Krajský súd v Banskej Bystrici z podnetu odvolaní obžalovaných K. Y., Z. M. a okresného prokurátora podľa § 317 ods. 1/ Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým títo odvolatelia podali odvolania a preskúmal tiež správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a v tejto súvislosti zistil, že odvolania obžalovaných a okresného prokurátora neboli dôvodne podané. Najskôr je nutné konštatovať, že skutkový stav ustálený prvostupňovým súdom v napadnutom rozsudku má oporu vo vykonaných dôkazoch, ktoré okresný súd vyhodnotil v súlade s požiadavkami § 2 ods. 12/ Tr. por. V odôvodnení svojho rozhodnutia v súlade s požiadavkami ustanovenia § 168 ods. 1 Tr. por. stručne uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom odporovali. Z tohto odôvodnenia je tiež zrejmé akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny, trestu a náhrady škody. Krajský súd zdôrazňuje, že súd prvého stupňa prejednávanému prípadu venoval náležitú pozornosť, v rámci dokazovania na hlavnom pojednávaní dňa 25.07.2012 vykonal podrobný výsluch oboch obžalovaných, svedkov W. Q. (zároveň poškodeného), Y. Y., H. R., M. N., J. N., H. N., rešpektujúc obsah ustanovenia § 263 ods. 1 Tr. por. za splnenia procesných podmienok prečítal obsah výpovede svedkyne J. Y. z prípravného konania, podľa § 268 ods. 2 Tr. por. rovnako za splnenia procesných podmienok prečítal obsah písomného znaleckého posudku autora J.. H. E., znalca z odboru zdravotníctva a farmácie - chirurgie (č.l. 110 až 131) v zmysle § 269 Tr. por. prečítal aj jednotlivé listinné dôkazy, najmä obsah zápisníc o vykonaných konfrontáciách medzi obžalovaným Z. M. a svedkom J.. W. Q., medzi obžalovaným K. Y. a J.. W. Q., ďalej obsah zápisnice o rekognícii, ktorá bola vykonaná s opoznávajúcou osobou J.. W. Q. dňa 28.01.2011, ďalej prečítal obsah správ na oboch obžalovaných, pričom oboznámil i obsah odpisov z registra trestov na ich osoby, z ktorých je zistiteľné, že ani jeden z nich doposiaľ súdom potrestaný nebol. V reakcii na odvolacie námietky oboch obžalovaných, krajský súd zvýrazňuje obsah výpovedí poškodeného J.. W. Q. nielen z prípravného konania, ale i z hlavného pojednávania, pričom bez povšimnutia nemožno ponechať ani obsah konkrétnych zápisníc o vykonaných konfrontáciách a zápisnice o rekognícii, z ktorých dôkazov je nepochybne zistiteľné, že poškodený v osobách obidvoch obžalovaných opoznal oboch útočníkov, ktorí ho napadli dňa 18.09.2010 v čase približne o 16.30 hod. na ulici U. Q. pred vchodom číslo X, keď K. Y. ho nielen sotil na auto, ale i dvakrát udrel päsťou do oblasti hlavy, pričom následne osobe Z. M. opoznal osobu, ktorá približne o hodinu prišla za ním do Nemocnice vo Veľkom Krtíši s vyhrážkou, aby si rozmyslel, či to oznámi na polícii, lebo v opačnom prípade môže dopadnúť ešte horšie. V podrobnostiach v tejto súvislosti odvolací súd odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku a bolo by na tomto mieste nadbytočné takú argumentáciu znovu opakovať. Zákonným spôsobom sa pritom súd prvého stupňa vysporiadal aj s obsahom výpovedí svedkov M. N., J. N. a H. N.. Pokiaľ obžalovaný Z. M. v dôvodoch svojho odvolania zvýraznil názor, že okresný súd vydal kompromisný rozsudok s poukazom na nedostatok dôkazov, slúžiacich v jeho neprospech, ktorý nedostatok korigoval použitím ust. § 39 Tr. zák., krajský súd túto odvolaciu námietku považoval za práve nekorektnú. Obom obžalovaným sa žiada naviac stručne pripomenúť, že v ich neprospech vypovedal nielen poškodený J.. W. Q., ale i svedkyňa Y. Y., pričom krajský súd nezistil žiadnu skutočnosť, ktorá by výpovede týchto svedkov spochybňovala. Pokiaľ ide o odvolacie námietky okresného prokurátora ohľadom nesprávneho použitia ust. § 39 Tr. zák. súdom prvého stupňa pri ukladaní trestu obžalovanému Z. M. za zločin vydierania, aj v tomto prípade si krajský súd osvojil názor súdu prvého stupňa, že na strane tohto obžalovaného boli splnené podmienky na použitie tohto zmierňovacieho ustanovenia Trestného zákona, keď vzhľadom najmä na pomery tohto obžalovaného by použitie trestnej sadzby ustanovenej Trestným zákonom bolo pre neho neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačí aj trest kratšieho trvania, a to pod dolnú hranicu trestu, ustanoveného v sankcii konkrétneho zločinu v Trestnom zákone. Obžalovaný Z. M. nemá negatívne správy o povesti, ako je to zistiteľné z odpisu z registra trestov, ktorý si vyžiadal i odvolací súd, doposiaľ sa nedostal do rozporu so zákonom, t.j. súdom potrestaný doposiaľ nebol a ako je to zistiteľné z obsahu správy Mestského úradu vo Veľkom Krtíší, nebol doposiaľ postihnutý ani administratívne za prípadné spáchanie priestupku. Bez povšimnutia nemožno ponechať ani následok trestného činu, pre ktorý bol tento obžalovaný odsúdený. Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Podľa ods. 4 citovaného ustanovenia pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Pokiaľ ide o uložené tresty obom obžalovaným, žiada sa z pohľadu krajského súdu pripomenúť, že v prípade obžalovaného K. Y. umožňuje Trestný zákon v sankcii ust. § 364 ods. 1 Tr. zák. jeho páchateľovi uloženie trestu odňatia slobody až na tri roky. Správne okresný súd ukladal tomuto obžalovanému trest podľa tohto ustanovenia Trestného zákona, ktorý je prísnejší zo zbiehajúcich prečinov a správne mu ukladal trest ako trest úhrnný v zmysle § 41 ods. 1 Tr. zák. Súdom prvého stupňa bol uložený tomuto obžalovanému 6-mesačný trest odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu na jeden rok a taký trest v plnom rozsahu zodpovedá všetkým zákonným hľadiskám, na ktoré bol súd pri úvahách o druhu a výmere trestu povinný prihliadnuť. V prípade obžalovaného Z. M. umožňuje Trestný zákon v sankcii ust. § 189 ods. 2 Tr. zák. jeho páchateľovi uloženie trestu odňatia slobody od štyroch do desať rokov. Vzhľadom na existenciu poľahčujúcej okolnosti v zmysle § 36 písm. j) Tr. zák. bol povinný prvostupňový súd ukladať tomuto obžalovanému trest odňatia slobody v upravenej sadzbe od štyroch rokov do ôsmich rokov odňatia slobody. Ako už bolo uvedené vyššie, u tohto obžalovaného správne trest ukladal za použitia § 39 ods. 1,3 písm. e) Tr. zák., neuložil mu trest odňatia slobody kratší ako šesť mesiacov, čo bolo podmienkou, uložil mu trest odňatia slobody vo výmere jedného roka s podmienečným odkladom jeho výkonu na dva roky a aj v tomto prípade rešpektoval všetky zákonné hľadiská, ktorými je súd viazaný pri úvahách o druhu a výmere trestu. Obom obžalovaným však treba pripomenúť, že pokiaľ v tomto prípade nevyužijú dobrodenie zákona, keď im neboli uložené nepodmienečné tresty odňatia slobody, ak sa opakovane dostanú do rozporu so zákonom, bude postup súdu už nepochybne prísnejší a pokiaľ sa dostanú do rozporu so zákonom v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, dôjde v ich prípade k premene uložených trestov a tresty odňatia slobody si vykonajú. Keďže okresný súd nepochybil ani vo výroku o náhrade škody, pokiaľ obžalovanému Y. uložil povinnosť nahradiť Všeobecnej zdravotnej poisťovni, Banská Bystrica, škodu spôsobenú trestným činom, rozhodol krajský súd o odvolaniach oboch obžalovaných a prokurátora spôsobom uvedeným vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, tieto, považujúc ich za nedôvodné, podľa § 319 Tr. por. zamietol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.