Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 16Co/398/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6212201340 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 12. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivica Hanusková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6212201340.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom Bratislava, Údernícka 5, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom Bratislava, Údernícka 5, IČO: 36 613 843, proti odporcovi Z. X., nar. XX. XX. XXXX, bytom F., M. Q. XXXX/XX, t. č. na neznámom mieste, zastúpeného opatrovníčkou Martinou Balážovou, tajomníčkou informačného centra Okresného súdu Veľký Krtíš, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu Spotrebiteľské združenie OSA, so sídlom Bratislava, Fedinova 9, IČO 42260086, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou HKP Legal s. r. o., so sídlom Bratislava, Sasinkova 6, IČO 36727334, o zaplatenie 47,- EUR s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 3C/64/2012 - 116 zo dňa 16. 10. 2012, takto r o z h o d o l : Uznesenie okresného súdu vo výroku, ktorým uložil navrhovateľovi povinnosť nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu trovy konania vo výške 58,15 EUR na účet advokátskej kancelárie HKP Legal s.r.o., do troch dní od právoplatnosti rozsudku, p o t v r d z u j e . Vo zvyšku zostáva uznesenie okresného súdu nedotknuté. Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením okresný súd konanie vo veci samej zastavil, rozhodol, že odporcovi sa náhrada trov konania nepriznáva, navrhovateľovi vrátil súdny poplatok vo výške 9,87 EUR a súčasne uložil navrhovateľovi povinnosť nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu Spotrebiteľskému združeniu OSA trovy konania vo výške 58,15 EUR na účet Advokátskej kancelárie HKP Legal, s. r. o., vedený v R. C. a. s., C., číslo účtu XXXXXXXXXX/XXXX, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V dôvodoch napadnutého uznesenia, pokiaľ ide o výrok o náhrade trov konania, okresný súd poukázal na ust. § 146 ods. 2., veta prvá, O. s. p., podľa ktorého, ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť je povinný uhradiť jeho trovy. Vzhľadom na to, že odporcovi trovy konania nevznikli, okresný súd rozhodol tak, že odporcovi náhradu trov konania nepriznal, a vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu ako účastníkovi, ktorý bol v konaní úspešný, priznal trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby, a to za prevzatie a prípravu zastupovania a písomné podanie zo dňa 05. 06. 2012. Vedľajšiemu účastníkovi tak vznikli trovy právneho zastúpenia vo výške 58,15 EUR, ktorých náhradu uložil zaplatiť navrhovateľovi. Zdôraznil, že v danej veci nie sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 150 ods. 1 O. s. p., na ktoré poukazoval vo svojom vyjadrení navrhovateľ, pretože vedľajší účastník pri prvom úkone vzniesol námietku premlčania, na základe ktorej došlo zo strany navrhovateľa k späťvzatiu návrhu a zastaveniu konania. Proti uzneseniu tomuto uzneseniu podal navrhovateľ v zákonnej lehote odvolanie, ktorým napadol výrok, ktorým mu bola uložená povinnosť zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu vyššie špecifikovanú náhradu trov právneho zastúpenia. Žiadal, aby odvolací súd uznesenie okresného súdu v napadnutom výroku zmenil tak, že vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu sa náhrada trov konania neprizná. Zároveň žiadal, aby mu odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania. V odôvodnení odvolania namietal, že sa nestotožňuje s rozhodnutím súdu, pretože mal za to, že: „v danom prípade nemožno hovoriť o trovách účelne vynaložených na uplatnenie alebo bránenie práva“. Poukázal na to, že cieľom Spotrebiteľského združenia OSA (ďalej v texte len „Združenie“) je kolektívna ochrana spotrebiteľov, podávanie žalôb podľa Zákona o ochrane spotrebiteľa, zastupovanie spotrebiteľov v občianskom súdnom konaní a vstup do spotrebiteľských sporov v pozícii vedľajšieho účastníka. V tejto súvislosti ďalej konštatoval, že „zákon pripúšťa vstup vedľajšieho účastníka do konania“ a on sa „nemôže brániť proti vstupu združenia do konania za účelom ochrany spotrebiteľa, avšak nevidí význam v právnom zastúpení vedľajšieho účastníka, keďže samotnou úlohou združenia je ochrana spotrebiteľa v spotrebiteľských sporoch“. Spochybnil nutnosť a účelnosť vynaloženia trov právneho zastúpenia vedľajším účastníkom, pretože v danom prípade nemožno prijať záver, že právny zástupca vedľajšieho účastníka vykonal úkony nevyhnutné pre úspech vo veci, t. j., že poskytol právne služby, ktorých vykonanie by malo vplyv na rozhodnutie súdu. Navyše konštatoval, že právne zastúpenie vedľajšieho účastníka je nadbytočné a nehospodárne, keďže združenie sa samo prezentuje ako inštitúcia spôsobilá na ochranu spotrebiteľa aj v rámci súdneho konania, a preto na túto skutočnosť by mal súd prihliadať a reflektovať použitím ust. § 150 O. s. p.. Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.) prejednal odvolanie v medziach daných odvolaním, v rozsahu určenom ustanovením § 212 ods. 1 O. s. p. , bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 1, 2 O. s. p. a uznesenie okresného súdu v napadnutom výroku, ktorým bola uložená navrhovateľovi povinnosť zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu vyššie špecifikovanú náhradu trov právneho zastúpenia, ako vecne správne podľa ust. § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil. V odvolaním nenapadnutej časti zostalo uznesenie okresného súdu nedotknuté podľa § 206 ods. 3 O. s. p. V prejednávanej veci je nesporné, že predmetom konania je nárok vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy. Pre správne rozhodnutie v tomto konaní je preto potrebné primárne zodpovedať na otázky, či Združenie, resp. vo všeobecnosti akýkoľvek subjekt, ktorého predmetom činnosti je ochrana práv spotrebiteľa, je oprávnený vystupovať v konaní ako vedľajší účastník a ak áno, či sa ako vedľajší účastník môže v konaní nechať právne zastupovať advokátom, a či mu v súvislosti s týmto právnym zastupovaním môže vzniknúť právo na náhradu trov konania, resp. trov právneho zastúpenia. Z ust. § 93 ods. 1 O. s. p. vyplýva, že ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je, alebo nie je. Podľa § 93 ods. 2 O. s. p., ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Toto ustanovenie, ktoré bolo do Občianskeho súdneho poriadku zavedené s účinnosťou od 15. 10. 2008, dáva možnosť, aby v prípade tzv. spotrebiteľských sporov vstúpila do konania ako vedľajší účastník taká právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu, za ktorý sa považuje aj zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Z dôvodovej správy k tejto právnej úprave vyplýva, že jej cieľom bolo umožniť širšiu ochranu osobám, na ochranu ktorých sú zriaďované rôzne právnické osoby a združenia. Keďže ust. § 93 ods. 2 O. s. p. je z hľadiska systematického zaradenia vo vzťahu k ust. § 93 ods. 1 O. s. p. špeciálnych ustanovením, možno vyvodiť, že v tomto prípade sa nevyžaduje splnenie všeobecnej podmienky pre pripustenie vstupu do konania vyplývajúcej z ust. § 93 ods. 1 O. s. p., ktorou je existencia právneho záujmu na výsledku konania. Z ust. § 93 ods. 4 O. s. p. vyplýva, že v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník, koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností. Z citovaných ustanovení jednoznačne vyplýva, že vzhľadom na spotrebiteľský charakter sporu, Združenie má oprávnenie vystupovať v tomto konaní ako vedľajší účastník na strane odporcu (spotrebiteľa), pričom nemusí preukazovať právny záujem na výsledku konania, pretože možnosť, aby vystupoval ako vedľajší účastník na strane odporcu - spotrebiteľa mu dáva priamo špeciálna zákonná úprava uvedená v ust. § 93 ods. 2 O. s. p.. Keďže ust. § 93 ods. 4 O. s. p. výslovne upravuje, že vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník, z toho možno vyvodiť len jeden záver, a to, že vedľajší účastník, ako každý účastník, má nielen právo na právnu pomoc pred súdmi, čo je jeho základné ústavné právo v zmysle čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ktoré sa v rámci civilného súdneho konania realizuje možnosťou zabezpečiť si kvalifikované právne zastúpenie splnomocneným právnym zástupcom - advokátom, ale samozrejme, má i právo na náhradu trov konania, kam podľa ust. § 137 ods. 1 O. s. p. bez akýchkoľvek pochybností patrí i náhrada trov právneho zastúpenia. Samozrejme, vedľajšiemu účastníkovi môže byť priznaná náhrada trov konania, teda i náhrada trov právneho zastúpenia len v prípade, ak právo na náhradu trov konania vznikne tomu účastníkovi , na strane ktorého v konaní vystupoval. V prejednávanom prípade došlo k zastaveniu konania, pretože navrhovateľ pred začatím pojednávania vo veci samej zobral návrh v plnom rozsahu späť z dôvodu, že akceptoval námietku premlčania, ktorú voči uplatnenému nároku vzniesol vedľajší účastník na strane odporcu. Podľa ust. § 146 ods. 1, písm c) O. s. p. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak bolo konanie zastavené. Podľa ust. § 146 ods. 2, veta prvá, O. s. p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Z citovaných ustanovení vyplýva, že ak došlo k zastaveniu konania, v zásade žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania. Možnosť, aby niektorému z účastníkov konania bola uložená povinnosť nahradiť trovy konania nastáva až vtedy, ak sú v danom prípade zastavenia konania splnené podmienky uvedené v ust. § 146 ods. 2 O. s. p.. Ustanovenie druhého odseku §-u 146 O. s. p. je v pomere k prvému odseku špeciálnou úpravou, a preto súd, ktorý o trovách konania rozhoduje, musí v prvom rade skúmať existenciu procesných podmienok uvedených v druhom odseku citovaného ustanovenia a v prípade, ak zistí existenciu týchto podmienok, musí o trovách konania rozhodnúť podľa druhého odseku, teda musí uložiť niektorému z účastníkov konania povinnosť nahradiť trovy konania, ak trovy konania vznikli a ak boli riadne uplatnené. Ustanovenie § 146 O. s. p. ukladá povinnosť nahradiť trovy konania tomu, kto zavinil, že konanie muselo byť zastavené. Zavinie v zmysle tohto ustanovenia je potrebné posudzovať len z procesného hľadiska. Preto, ak v tomto prípade navrhovateľ vzal späť návrh voči odporcovi v celom rozsahu, pričom z obsahu spisu je nesporné, že tak urobil z dôvodu, že akceptoval námietku premlčania, ktorú voči uplatňovanému nároku vzniesol vedľajší účastník na strane odporcu, možno konštatovať, že predmetný návrh navrhovateľa bol podaný (objektívne) nedôvodne, a že k jeho späťvzatiu došlo v dôsledku jeho procesného zavinenia. Preto mu podľa prvej vety § 146 ods. 2 O. s. p. vznikla povinnosť uhradiť odporcovi a vzhľadom na vyššie uvedené dôvody i vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu trovy konania, ktorých súčasťou sú i trovy právneho zastúpenia. Z uvedeného odôvodnenia vyplýva, že okresný súd rozhodol vecne správne, keď zaviazal navrhovateľa k povinnosti zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhradu trov prvostupňového konania, ktoré de facto predstavujú trovy jeho právneho zastúpenia. Samotnému odporcovi žiadne konkrétne trovy prvostupňového konania nevznikli, a preto nebol dôvod, aby okresný súd rozhodol o náhrade trov odporcu. Pretože odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný a odvolateľ v odvolaní nenamietal, resp. kvalifikovaným a konkrétnym spôsobom nespochybnil správnosť výpočtu vedľajšiemu účastníkovi priznaných trov konania, resp. trov právneho zastúpenia, odvolací súd sa touto otázkou (výškou priznaných trov konania) nezaoberal. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že navrhovateľ v odvolaní síce navrhoval, aby vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu nebola náhrada trov konania podľa ust. § 150 ods. 1 O. s. p. priznaná, avšak neuviedol žiadne konkrétne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by boli relevantným dôvodom na to, aby úspešnému vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhrada trov konania nebola výnimočne priznaná v zmysle § 150 ods. 1 O. s. p.. Nemožno súhlasiť ani s argumentom navrhovateľa, ktorý spochybňoval nutnosť a účelnosť vynaloženia trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka, pretože právne kvalifikované podanie vedľajšieho účastníka (zastúpeného advokátom), v ktorom vzniesol námietku premlčania uplatňovaného nároku, bolo vo svojej podstate dôvodom späťvzatia návrhu, a teda malo priamy vplyv na spôsob skončenia sporu. Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie okresného súdu vo výroku o náhrade trov konania vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu ako vecne správne potvrdil. Odvolaním nenapadnuté výroky uznesenia okresného súdu o zastavení konania, o nepriznaní náhrady trov konania odporcovi a o vrátení zaplateného súdneho poplatku zostali nedotknuté v zmysle § 206 ods. 3 O. s. p.. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ust. § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O. s. p.. Navrhovateľ, ktorý si náhradu trov odvolacieho konania ako jediný z účastníkov konania uplatnil, bol v odvolacom konaní neúspešný, preto mu odvolací súd náhradu týchto trov nepriznal. Odporca, ani vedľajší účastník na strane odporcu si trovy odvolacieho konania neuplatnili ( viď ust. § 151 ods. 1 O. s. p.), a ani im žiadne konkrétne trovy odvolacieho konania nevznikli, preto odvolací súd o náhrade trov odvolacieho konania odporcu a vedľajšieho účastníka na strane odporcu nerozhodoval. Rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.