Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 16CoP/91/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6212201600 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivica Hanusková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6212201600.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého U. U., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Veľký Krtíš, dieťa rodičov - matky R. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom F. XXX, právne zastúpenej JUDr. Jozefom Veselým, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Veľký Krtíš, Mierová 1, a otca U. U., nar. XX. XX. XXXX, bytom X. M., G. XX, právne zastúpeného JUDr. Pavlom Vrškom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Veľký Krtíš, M. R. Štefánika 2, o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš , č. k. 7P/40/2012 - 57 zo dňa 15. 08. 2012, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým bola otcovi uložená povinnosť s účinnosťou od 01.03.2012 prispievať na mal. U. U. výživným vo výške 85 eur mesačne, v súvisiacom výroku o nedoplatku na výživnom a vo výroku o úprave styku otca s mal. U. U., z r u š u j e a vec mu v tomto rozsahu vracia na ďalšie konanie. Výrok rozsudku okresného súdu o zverení mal. U. U. do osobnej starostlivosti matky je nedotknutý. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol o návrhu matky maloletého na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností tak, že maloletého U. zveril do jej osobnej starostlivosti. Otcovi maloletého určil vyživovaciu povinnosť vo výške 85 eur mesačne, a to počnúc dňom 01. 03. 2012, ktoré výživné má hradiť vždy do 10-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Rozhodol aj o nedoplatku výživného za čas od 01. 03. 2012 do 15. 08. 2012 s tým, že zameškané výživné spolu vo výške 210 eur povolil otcovi maloletého splácať v mesačných splátkach po 20 eur, ktoré je povinný zasielať spolu s bežným výživným počínajúc mesiacom september 2012, pod stratou výhody splátok. Napadnutým rozsudkom upravil styk otca s maloletým, podľa ktorého je otec oprávnený stretávať sa s maloletým každú stredu v mesiaci od 13.30 h do 15.30 h za prítomnosti matky. V odôvodnení rozhodnutia okresný súd uviedol, že návrh matky maloletého na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností je dôvodný. Mal za preukázané, že rodičia maloletého dieťaťa nie sú manželia, nežijú v spoločnej domácnosti. Od narodenia maloletého až do súčasnej doby zabezpečuje osobnú starostlivosť o dieťa matka, ktorá má vytvorené dobré podmienky pre zabezpečenie riadneho vývoja maloletého. O výživnom rozhodol s prihliadnutím na schopnosti a možnosti otca maloletého, ktorý je živnostníkom a jeho príjem predstavoval za rok 2011 približne 35 000 eur. Podľa vyjadrenia otca je jeho priemerný mesačný príjem približne 350 eur. Na základe tejto skutočnosti, ako i odôvodnených potrieb maloletého preto okresný súd ustálil výšku vyživovacej povinnosti sumou 85 eur mesačne, ktoré výživné zohľadňuje zákonné kritériá ust. § 62 Zákona o rodine. Súd určil výživné na maloletého od 01. 03. 2012, teda od podania návrhu matkou, keďže nezistil žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by bolo potrebné určiť výživné od otca na maloleté dieťa od jeho narodenia. Poukázal na to, že otec maloletého si doposiaľ svoju vyživovaciu povinnosť plnil, na dieťa prispieval, kupoval mu veci potrebné na zabezpečenie jeho starostlivosti. Od marca do augusta roku 2012 otec maloletého prispieval na dieťa sumou 50 eur mesačne, preto na nedoplatok na výživnom spolu vo výške 210 eur povolil okresný súd otcovi maloletého mesačné splátky po 20 eur, pod stratou výhody splátok. Pokiaľ sa týka úpravy styku otca s maloletým rozhodol s prihliadnutím na vek dieťaťa, jeho zdravotný stav, ako aj na vzťah k rodičovi, ktorý ho vo výchove nemá. Zdôraznil, že ide o dieťa útleho veku, ktoré je na osobu matky úzko citovo naviazané, preto je v súčasnej dobe vhodné, aby sa otec s maloletým dieťaťom stretával v prítomnosti matky. Pri ustálení rozsahu styku otca s maloletým prihliadal i na denný režim dieťaťa, preto ustálil, že najvhodnejšou dobou na styk otca s maloletým bude čas po prebudení sa z poobedňajšieho, resp. obedňajšieho spánku, teda od 13. 30 h do 15. 30h. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej 15 dňovej lehote odvolanie matka maloletého. Uviedla, že s rozsudkom okresného súdu nesúhlasí s výnimkou jeho výroku, podľa ktorého bolo maloleté dieťa zverené do jej osobnej starostlivosti. Namietala, že okresný súd nedostatočne zistil skutkový stav, na základe ktorého by bolo možné rozhodnúť vo veci zákonným spôsobom. Trvala na tom, že výživné malo byť určené od narodenia dieťaťa, t. j. od XX. XX. XXXX vo výške 150 eur mesačne, preto nie je zrejmé, na základe akých skutočností súd rozhodol o výživnom pre maloleté dieťa až od 01. 03. 2012. Uznala, že s otcom maloletého udržiavala určité vzťahy, avšak i napriek tomu nikdy spolu nežili v spoločnej domácnosti a tieto vzťahy sa zhoršili najmä v novom roku 2012, kedy bolo zrejmé, že vzťahy s otcom maloletého sú tak narušené, že je nutné rozhodnúť o výživnom súdnou cestou. Súd ani nevykonal dokazovanie, či otec maloletého platil výživné od narodenia dieťaťa, či prispel na zakúpenie výbavičky a na jej výdavky spojené s pôrodom a rozhodol len paušálne o tom, že výživné priznal odo dňa podania jej návrhu na začatie konania. Aj pri ustálení výšky výživného súd nezistil dostatočne skutkový stav, nakoľko bližšie neskúmal majetok otca dieťaťa, ktorý preukázateľne vlastní nehnuteľnosti v značnej hodnote, vykonáva živnostenské oprávnenie, kde má značný obrat, preto nemožno brať do úvahy len jeho zisk vyplývajúci z toho, aké má predmetné daňové priznanie, ale z celkového obratu a iných okolností, ktoré má súd skúmať z hľadiska celkových majetkových pomerov, najmä výdavkov otca dieťaťa, jeho životného štýlu a podobe. Opätovne poukázala na to, že je tohto času na materskej dovolenke, stará sa celodenne o dieťa, ktoré má zdravotné problémy, a preto mesačné náklady naň predstavujú minimálne 320 eur. Výživné vo výške 85 eur mesačne preto nepovažuje za primerané k všetkým okolnostiam, najmä možnostiam a schopnostiam otca dieťaťa, ako i potrebám maloletého. Za nejasný a nevykonateľný považovala rozsudok okresného súdu i ohľadne úpravy styku otca s maloletým. Súd nerešpektoval v tomto smere jej návrh, ani potreby a záujmy maloletého dieťaťa, najmä pokiaľ ide o jeho denný režim, pretože práve v tom období, kedy by sa mala realizovať návšteva otca je dieťa uložené na spánok. Nie je vyriešené ani miesto styku otca s maloletým, nakoľko matka žije s dieťaťom u svojich rodičov a súd sa vôbec nezaoberal s tým, či jej rodičia súhlasia, aby otec dieťaťa prišiel do ich bytu a tam sa stretával s maloletým. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti považovala rozsudok okresného súdu za nejasný a nezrozumiteľný, najmä nevydaný v súlade s objektívnym zisteným skutkovým stavom a dôkazmi, ktoré mali byť vykonané, a ktoré vykonané neboli. Navrhla rozsudok okresného súdu zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie. Otec maloletého a kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky nevyjadrili. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), odvolanie prejednal v rozsahu určenom v ust. § 212 ods. 2 písm. a) O. s. p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 1, 2 O. s. p. a rozsudok okresného súdu vo výrokoch, ktorými rozhodol o vyživovacej povinnosti otca voči maloletému Máriovi, vrátane zročného výživného a vo výroku o úprave styku otca s maloletým, podľa ust. § 221 ods. 1 písm. h) O. s. p. zrušil a v tomto rozsahu mu vec vrátil na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 O. s. p.), pretože dospel k záveru, že v tomto rozsahu nie sú splnené podmienky ani na jeho potvrdenie, ani na jeho zmenu. Výrok rozsudku, ktorým bol maloletý Mário zverený do osobnej starostlivosti matke nebol napadnutý odvolaním, preto je nedotknutý (§ 206 ods. 2 O. s. p.). Preskúmaním spisu odvolací súd zistil, že okresný súd zveril maloletého U. do osobnej starostlivosti matke najmä s odôvodnením, že rodičia maloletého nežijú spolu. Uvedený výrok rozsudku, nakoľko nebol napadnutý odvolaním, je nedotknutý. Z uvedeného následne jednoznačne vyplýva i povinnosť rozhodnúť o výživnom v prospech maloletého dieťaťa zo strany rodiča, ktorému maloletý nebol zverený do osobnej starostlivosti, teda otca. Matka v návrhu žiadala určiť výživné od narodenia dieťaťa, t. j. od XX. XX. XXXX. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že rodičia od narodenia dieťaťa až do januára 2012 žili v spoločnej domácnosti, keď okresný súd sám v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na ust. § 36 ods. 1 Zákona o rodine, kedy naplnenie podmienky, že rodičia dieťaťa spolu nežijú, resp. žijú, nie je závislé od okolnosti, či sú manželia alebo nie sú manželia a ani od okolnosti, či spolu bývajú alebo nie. Správne preto okresný súd poukázal na to, že slovenský právny poriadok neukladá povinnosť žiť spolu ani manželom, ani rodičom dieťaťa, a preto naplnenie splnenia tejto podmienky je treba posudzovať komplexne a zisťovať, či existuje medzi rodičmi vôľa tvoriť rodinu, resp. vôľa spoločne zabezpečovať jej potreby. Uvedené právne závery však neaplikoval správne na zistený skutkový stav, keď z výpovedí oboch rodičov bolo zrejmé, že nezhody medzi nimi začali začiatkom roku 2012, teda tak, ako to uviedol i okresný súd vo svojom rozhodnutí. To znamená, rodičia maloletého mali snahu žiť spolu, resp. zabezpečovať potreby maloletého dieťaťa ako rodičia do januára r. 2012. Od uvedenej doby začali vznikať nezhody medzi nimi ako partnermi, ale i vo vzťahu k vyživovacej povinnosti voči maloletému. Z uvedeného potom nevyplýva právny záver okresného súdu vyjadrený vo výroku jeho rozhodnutia, keď otca zaviazal prispievať na maloletého výživným až odo dňa 01. 03. 2012. Odvolací súd má za to, že ak nezhody medzi rodičmi maloletého začali vznikať v januári 2012, čo konštatoval i okresný súd, keď uviedol, že rodičia dieťaťa spolu nebývali od januára 2012 a spoločne nezabezpečovali potreby rodiny od uvedenej doby, potom počiatok vyživovacej povinnosti otca voči maloletému mal byť určený na základe týchto okolností, a nie podľa dňa podania návrhu matkou. Pokiaľ ide o výšku vyživovacej povinnosti, odvolací súd poukazuje na ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Je preto nutné tak na strane matky, ako aj otca maloletého zisťovať ich celkové majetkové pomery. Skutočnosť, že otec maloletého je živnostníkom a za rok 2011 jeho príjmy z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti predstavovali sumu 35.233,54 eur, však nie je pre vyhodnotenie a posúdenie jeho vyživovacej povinnosti dostačujúca. Je nevyhnutné zisťovať nielen jeho celkový obrat v rámci podnikania, ale jeho celkové majetkové pomery, t. j. jeho vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, príp. hnuteľným veciam väčšej hodnoty (motorové vozidlo a pod. ), prípadne z akých finančných prostriedkov zrekonštruoval rodinný dom, v ktorom býva, a pod.. Z ust. § 62 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine jednoznačne vyplýva, že u povinnej osoby sú rozhodujúce jej reálne schopnosti a možnosti poskytovať výživné. Povinnosť obidvoch rodičov rovnako sa starať o výživu detí neznamená mechanickú rovnosť, ale to, že úhradu potrieb na výživu dieťaťa poskytujú obidvaja rodičia podľa svojich objektívnych schopností a pomeru svojich finančných a materiálnych možností, v ktorých sa zohľadňuje i vzdelanie, zdravotný stav, príp. iné relevantné skutočnosti, ktoré majú vplyv na ich sociálny status a materiálne i finančné zázemie, a podľa pomeru ich zárobkov a celkovej finančnej a sociálnej situácie. V danej veci je zrejmé, že matka je tohto času s maloletým dieťaťom na materskej dovolenke, a preto z objektívnych dôvodov nemôže zvýšiť svoj príjem. Neprehliadnuteľná je i jej osobná celodenná starostlivosť o dieťa. Zákonná úprava teda vychádza z predpokladu, že osobná starostlivosť o maloleté dieťa, ktorú poskytuje jeden z rodičov, predstavuje materiálnu hodnotu rovnocennú finančnému príspevku, ktorý poskytuje druhý rodič vo forme výživného. Náročnosť práve tejto osobnej starostlivosti o dieťa je samozrejme determinovaná jeho vekom. Odvolací súd zároveň poukazuje na to, že pri určovaní výšky výživného podľa Zákona o rodine je potrebné predovšetkým brať ohľad na potreby maloletého dieťaťa, ktoré nie je schopné samé sa živiť. Ich miera je rôzna podľa okolností prípadu, predovšetkým je odstupňovaná podľa veku dieťaťa, ako aj jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, zdravotného stavu, jeho kultúrnospoločenských potrieb, a podobne. Potreby dieťaťa sa skúmajú aj vo vzťahu k životnej úrovni rodičov. Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že okresný súd pri rozhodovaní o návrhu matky o určení vyživovacej povinnosti pre maloleté dieťa náležite nezistil skutkový stav, na základe ktorého mohol návrh vecne správne posúdiť, nakoľko nezohľadnil všetky vyššie uvedené zákonné aspekty. Úlohou okresného súdu bude preto nielen opätovne posúdiť počiatok určenia vyživovacej povinnosti otca voči maloletému, ale i zohľadniť vyššie uvedené kritériá ust. § 62 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine, s následným ustálením výšky vyživovacej povinnosti otca a s tým súvisiaceho zročného výživného. Pokiaľ ide o úpravu styku otca s maloletým, i v tejto časti sa odvolací súd nestotožňuje s právnym záverom okresného súdu, podľa ktorého je v záujme maloletého, aby sa stretával s otcom každú stredu v mesiaci v čase od 13. 30h do 15. 30 h za prítomnosti matky. K uvedenému odvolací súd dospel po oboznámení sa s výpoveďami oboch rodičov, a to najmä pokiaľ prihliadal na denný režim dieťaťa. Odvolací súd uznáva, že v danom prípade ide o dieťa útleho veku, kedy sa jeho denný režim mení veľmi rýchle. Styk otca s mal. dieťaťom musí zohľadňovať vek dieťaťa, jeho denný režim, ale mal by plniť najmä svoj účel, a to záujem maloletého, zachovanie a rozvíjanie vzťahu k otcovi a ich vzájomnú citovú väzbu. Rozdielne názory rodičov na denný režim dieťaťa neboli zo strany súdu odstránené a z vykonaného dokazovania nie je zrejmý denný režim dieťaťa, ak matka tvrdí, že v čase, keď by sa mal styk otca s mal. realizovať, je maloletý ukladaný k spánku. Práve s prihliadnutím na rýchle meniaci sa denný režim maloletého v tomto veku, odvolací súd apeluje na rodičov, aby úpravu práv a povinností voči maloletému prispôsobili predovšetkým záujmu maloletého dieťaťa a nerealizovali ním svoje negatívne postoje voči sebe navzájom ako partnerom. Námietka matky k nevykonateľnosti rozhodnutia okresného súdu vo výroku úpravy styku otca s maloletým je neadekvátna, nakoľko matka v návrhu určenie miesta realizácie styku nekonkretizovala a počas konania sama uviedla, že realizácia styku otca s maloletým, či už vonku alebo u jej rodičov doma, jej neprekáža. Úlohou súdu bude preto pri úprave styku prihliadať predovšetkým na dohodu rodičov. Ak k uvedenej dohode nedôjde, vzhľadom na rozdielne stanoviská a postoje rodičov k dohode o úprave styku s maloletým, musí o rozsahu styku rozhodnúť súd tak, aby zohľadňoval nielen záujem maloletého dieťaťa, ale i práva a povinnosti oboch rodičov. Je preto nevyhnutné opätovne prihliadať na vek dieťaťa, jeho zdravotný stav, ale i na okolnosť, že dieťa je na matku úzko citovo naviazané. Odvolací súd v tomto smere rozhodol i s prihliadnutím na skutočnosť, že o úprave styku bolo rozhodované v auguste roku 2012, keď tohto času je maloletý vo veku 16 mesiacov, čo predpokladá aj zmenu jeho režimu, (resp. striedania období bdenia a spánku), ktorý je po prvom roku veku dieťaťa už ustálenejší, než v prvých mesiacoch jeho života. Vzhľadom na nevyhnutnosť doplnenia dokazovania za účelom úplného zistenia skutkového stavu tak v rozsahu rozhodovania o výživnom, ako i o úprave styku otca s maloletým, ktoré svojím rozsahom vyžaduje opätovný výsluch účastníkov konania, zisťovanie pomerov na strane maloletého, ako aj majetkových pomerov jeho rodičov, teda presahuje vykonávanie dokazovania odvolacím súdom, bol odvolací súd nútený rozsudok okresného súdu vo vyššie uvedenom rozsahu zrušiť a v tomto rozsahu vrátiť vec na ďalšie konanie. Rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.