Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 24S/31/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6212201715 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6212201715.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Antalovej a členiek senátu JUDr. Jany Novotnej a JUDr. Drahomíry Mikulajovej v právnej veci žalobcu: T. B., nar. XX.XX.XXXX, L. 2, XXX XX V. A. proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Oddelenie peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP, Špitálska ulica č. 8, 812 67 Bratislava, IČO: 30 794 536 o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. A/2011/01264-Pol. zo dňa 28. decembra 2011 jednohlasne takto r o z h o d o l : Rozhodnutie žalovaného č. A/2011/01264-Pol. zo dňa 28. decembra 2011 v spojení s rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Veľký Krtíš č. B/2011/10622/07/JDL z 22. augusta 2011 zrušuje podľa § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa žalobou doručenou súdu 05. marca 2012 v zákonnej lehote (§ 246c O.s.p. v spojení s § 104a ods. 4 O.s.p.) domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. A/2011/01264-Pol. z 28.12.2011 (ďalej „napadnuté rozhodnutie“), ktorým bolo zamietnuté jeho odvolanie proti rozhodnutiu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny vo Veľkom Krtíši (ďalej aj „prvostupňový správny orgán“) č. B/2011/10622/07/JDL z 22. augusta 2011 (ďalej „prvostupňové rozhodnutie“) a toto rozhodnutie bolo potvrdené. Predmetným prvostupňovým rozhodnutím nebol žalobcovi priznaný peňažný príspevok na osobnú asistenciu v zmysle § 22 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzácie ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 447/2008 Z.z.“). V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia prvostupňový správny orgán poukázal na to, že v zmysle Komplexného posudku č. A/2011/15613/ MUR z 03.08.2011 sa žalobca považuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutým, avšak žiadaná forma kompenzácie mu nebola navrhnutá. Žalobca je odkázaný na celodennú, osobnú a riadnu starostlivosť, pričom vzhľadom na psychické postihnutie nie je schopný sa integrovať do spoločnosti a je odkázaný na celodenný dohľad. Tento dohľad mu zabezpečuje matka, ktorá poberá peňažný príspevok na opatrovanie. Proti predmetnému rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu podal žalobca odvolanie, o ktorom žalovaný rozhodol tak, že toto odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Žalovaný posúdil mieru funkčnej poruchy žalobcu a podľa § 15 zákona č. 447/2008 Z.z. vydal komplexný posudok č. A/2011/01283/PD z 30.11.2011, podľa ktorého má žalobca mieru funkčnej poruchy 60% a považuje sa za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. Podkladom na vypracovanie komplexného posudku bol Lekársky posudok zo dňa 11.11.2011 vypracovaný na základe lekárskych nálezov (vyšetrenie obvodného lekára z 21.07.2011 a psychiatrické vyšetrenie z 28.06.2011) a Posudkový záver z 24.11.2011. Žalovaný konštatoval, že rozhodujúcim kritériom pre stanovenie miery funkčnej poruchy žalobcu sú psychické zmeny s ťažkým narušením prispôsobivosti, pričom opísal prejavy uvedených psychických zmien vyplývajúce z aktuálneho odborného vyšetrenia žalobcu. Vzhľadom na uvedené žalovaný vyvodil záver, že žalobca vyžaduje celodenný dohľad pri činnostiach uvedených v bodoch 1 až 11 podľa Prílohy č. 3 k zákonu č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/91 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 448/2008 Z.z.“). Žalovaný ďalej v odôvodnení rozhodnutia poukázal na závery vyplývajúce z posudkového záveru, ktorého podklad tvorilo šetrenie sociálnych dôsledkov v domácom prostredí žalobcu dňa 11.10.2011 a konštatoval, že žalobca sa v súčasnosti nezúčastňuje žiadnych rodinných, občianskych a kultúrnych aktivít. Podľa žalovaného osobnou asistenciou by sa nepodporila jeho nezávislosť, pracovné, rodinné a občianske aktivity, ktoré by smerovali k jeho spoločenskej integrácii, teda by sa nedosiahol účel uvedený v § 22 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z.z.. Keďže žalobca je vzhľadom k jeho zdravotnému postihnutiu odkázaný na celodenný dohľad a v komplexnom posudku žalovaného bol stanovený VI. stupeň odkázanosti na pomoci inej fyzickej osoby, žalovaný považoval za vhodnejšiu formu kompenzácie peňažný príspevok na opatrovanie. Žalobca v žalobe namietal záver žalovaného o tom, že by priznaním peňažného príspevku na osobnú asistenciu nebol naplnený účel osobnej asistencie podľa § 22 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z.z. a tento záver nepovažoval za pravdivý. Žalobca uviedol, že pravidelne navštevuje vzdelávaciu inštitúciu - SOU poľnohospodárske v Želovciach 3x týždenne, t.j. zúčastňuje sa vzdelávacích aktivít podľa § 20 zákona č. 447/2008 Z.z.. Poukázal na lekársky nález F.. G. z 31.07.2008, ktorá žalobcovi doporučila individuálne štúdium v rámci resocializácie. U žalobcu nedošlo k zhoršeniu zdravotného stavu, a preto namietal účelovosť tvrdenia uvedeného v komplexnom posudku prvostupňového správneho orgánu, že u žalobcu je „t.č. stav zhoršený“, ktoré je skresľujúce. V tejto súvislosti namietal, že miera funkčnej poruchy bola zvýšená z pôvodných 50% na 60%, pričom poukázal aj na svoje dobré výsledky v škole. Súčasne v žalobe poukázal na to, že sa zúčastňuje voľnočasových aktivít v zmysle § 20 zákona č. 447/2008 Z.z. a pokúsil sa aj o pracovné aktivity, ktoré však pre nedostatok voľných pracovných miest nemôže vykonávať. Žalobca ďalej namietal nepresnosti v sociálnom zisťovaní. Na jednej strane sú v ňom uvedené negatívne, resp. skreslené skutočnosti o schopnostiach a správaní žalobcu, na druhej strane neobsahuje zistenia pozitívne, ktoré osvedčujú jeho schopnosti a zručnosti, čo je v rozpore s obsahom komplexného posudku, ktorý ho kategorizuje do podoby „prežívajúceho jedinca bez túžob, plánov a perspektívy“. Poukázal na potrebu jeho väčšej socializácie aj vzhľadom na to, že v dôsledku individuálnej formy vzdelávania v detstve bol málo v kontakte s rovesníkmi. Socializáciu podľa žalobcu môže zabezpečiť práve osobná asistencia. Nesúhlasil so záverom žalovaného, že nemôže mať osobného asistenta a do konca života ho odkázal na opatrovanie. Žalobca uviedol výhrady aj k uvádzaniu skutočností týkajúcich sa jeho matky v sociálnom šetrení. Poukázal na text brožúry vydanej MPSVaR - odbor integrácie občanov so zdravotným postihnutím, ktorá sa zaoberá otázkou posudzovania sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia vo vzťahu k účelu a významu osobnej asistencie. Žalobca žiadal, aby súd rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 25.06.2012 uviedol, že trvá na svojom rozhodnutí, pričom v odvolacom konaní bol zistený presne a úplne skutočný stav veci, prihliadalo sa na dôvody odvolania a zdravotný stav žalobcu. Poukázal na podanú žiadosť žalobcu a jej odôvodnenie, ako aj na postup prvostupňového správneho orgánu, ktorý vydal Komplexný posudok z 03.08.2011, ktorý bol podkladom napadnutého rozhodnutia a podľa ktorého má žalobca mieru funkčnej poruchy 60% a považuje sa za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. Sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia boli navrhnuté kompenzovať peňažným príspevkom na opatrovanie. Poskytovanie peňažného príspevku na osobnú asistenciu nebolo žalobcovi navrhnuté, preto prvostupňový správny orgán rozhodnutím z 22. augusta 2011 žiadosti žalobcu nevyhovel a požadovaný peňažný príspevok na osobnú asistenciu mu nepriznal. Žalovaný ďalej poukázal na obsah podaného odvolania žalobcu proti predmetnému prvostupňovému rozhodnutiu, v ktorom namietal záver prvostupňového správneho orgánu, že priznaním peňažného príspevku na osobnú asistenciu by nebol naplnený účel tohto príspevku argumentujúc, že sa zúčastňuje vzdelávacích a voľnočasových aktivít. Žalovaný poukázal na postup odvolacieho správneho orgánu, ktorý v rámci odvolacieho konania vydal dňa 30.11.2011 Komplexný posudok, podľa ktorého má žalobca podľa časti IV. ods. 2 písm. c) Prílohy č. 3 k zákonu č. 447/2008 Z.z. mieru funkčnej poruchy 60 % a podľa § 2 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z.z. sa považuje za osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. Podkladom pre vydanie komplexného posudku bol Lekársky posudok z 11.11.2011 a Posudkový záver z 24.11.2011, pričom žalovaný poukázal na to, že odborné nálezy, z ktorých posudkový lekár žalovaného vychádzal pri určení miery funkčnej poruchy a posúdení odkázanosti účastníka konania na pomoc inej fyzickej osoby, sú uvedené v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Rozhodujúcim kritériom pre stanovenie miery funkčnej poruchy boli u žalobcu psychické zmeny s ťažkým narušením sociálnej prispôsobivosti, pre ktoré je sledovaný od útleho detstva a ktorých prejavy opísal. Z uvedených skutočností a podkladov žalovaný konštatoval, že žalobca si vzhľadom na svoje zdravotné postihnutie vyžaduje celodenný dohľad pri činnostiach uvedených v bodoch 1 až 11 podľa Prílohy č. 3 k zákonu č. 448/2008 Z.z., preto jeho odkázanosť na pomoc inej fyzickej osoby dosahuje stupeň VI., čo zodpovedá priemernému rozsahu odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím na pomoc inej fyzickej osoby viac ako 12 hodín denne. Podkladom pre vydanie komplexného posudku bol aj posudkový záver, ktorý bol vyhotovený na základe šetrenia sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia v domácnosti žalobcu dňa 11.10.2011, pričom záznam z uvedeného šetrenia podpísal žalobca i jeho matka, t.j. tvrdenie žalobcu uvedené v žalobe, že záznam nepodpísal, nie je pravdivý. Žalovaný poukázal na to, že výsledky šetrenia boli uvedené v odôvodnení rozhodnutia a námietky žalobcu, že závery uvedené v tomto komplexnom posudku sú skreslené a nepravdivé, považuje za účelové, pretože závery správneho orgánu týkajúce sa zdravotného stavu sú podložené odborným nálezom (psychiatrickým vyšetrením z 28.06.2011). K zhodnoteniu zdravotného stavu vypracovala posudková lekárka posudkové stanovisko z 25.06.2012, ktoré žalovaný pripojil k vyjadreniu k žalobe spolu so stanoviskom žalovaného (vyhotoveným oddelením posudkových činností, ktoré vypracovalo aj komplexný posudok) a poukázala na jeho obsah (vyjadrenie k vykonanému šetreniu v rodinnom prostredí žalobcu). Žalovaný vo vyjadrení uviedol, že peňažný príspevok na osobnú asistenciu možno priznať aj osobám mentálne retardovaným, avšak vhodnosť takéhoto príspevku je nutné posudzovať s prihliadnutím na individuálne schopnosti posudzovanej osoby, aby bol dosiahnutý účel tohto peňažného príspevku uvedený v § 20 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z.z.. Posúdením schopnosti žalobcu samostatne sa rozhodovať a ovplyvňovať plnenie rodinných rolí, vykonávanie pracovných aktivít, vzdelávacích aktivít a voľnočasových aktivít bolo zistené, že pri jeho zdravotnom postihnutí nie je schopný uvedené činnosti samostatne ovplyvňovať a samostatne sa rozhodovať, pri všetkých uvedených činnostiach potrebuje pomoc a usmernenie inej osoby a trvalý dohľad, preto za vhodnejšiu formu kompenzácie v tomto konkrétnom prípade je považovaný peňažný príspevok na opatrovanie. Žalovaný napokon poukázal na to, že poskytnutie uvedeného príspevku nie je obligatórne a správny orgán musí skúmať, či sú splnené podmienky pre jeho priznanie. Keďže v komplexnom posudku nebola táto forma kompenzácie žalobcovi navrhnutá, peňažný príspevok mu nebolo možné priznať a žalovaný preto prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu potvrdil. Z uvedených dôvodov žalovaný navrhol žalobu zamietnuť. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd príslušný na konanie podľa § 246 ods. 1 a § 246a ods. 1 O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie a rozhodnutie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.) a po prejednaní veci na nariadenom pojednávaní dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Predmetom preskúmacieho konania je rozhodnutie odvolacieho správneho orgánu v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu, ako aj konania, ktoré týmto rozhodnutiam predchádzalo. Žalobca sa napriek riadnemu a včasnému predvolaniu (zásielku s predvolaním prevzal 27.09.2012) nedostavil na pojednávanie a keďže boli splnené podmienky podľa § 101 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p., súd vec prejednal v jeho neprítomnosti. Pokiaľ žalobca podaním z 19. októbra 2012, ktoré bolo súdu doručené v deň pojednávania, požiadal o odročenie pojednávania z dôvodu, že si „potrebuje zohnať advokáta“, uvedené podanie jednak nespĺňa náležitosti podľa § 119 ods. 2 O.s.p. a jednak tento dôvod súd nepovažoval za dôležitý dôvod na odročenie pojednávania v zmysle § 119 ods. 1 O.s.p., keďže ide o konanie, v ktorom nie je povinné zastúpenie účastníka advokátom a žalobca mal dostatok času i možností zvoliť si advokáta, v prípade, že chcel byť v konaní zastúpený. Navyše dôvody žaloby je možné rozširovať len v lehote podľa § 250d O.s.p. (§ 250h ods. 1 O.s.p.), pričom pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 O.s.p.). Zástupkyňa žalovaného na pojednávaní zotrvala na dôvodoch uvedených v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, ako aj v písomnom vyjadrení k žalobe. Zdôraznila, že v komplexnom posudku nebol takýto kompenzačný príspevok žalobcovi navrhnutý, pretože zdravotný stav žalobcovi podľa žalovaného neumožňuje ani za pomoci osobnej asistencie integrovať sa do spoločnosti tak, aby bol splnený účel tohto kompenzačného príspevku. Podľa zistení správneho orgánu žalobca potrebuje trvalý dohľad a za vhodnú formu kompenzácie považuje príspevok na opatrovanie. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že žalobca požiadal o peňažný príspevok na osobnú asistenciu (§ 22 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z.z.). V konaní o žiadosti žalobcu bol prvostupňovým správnym orgánom vypracovaný Komplexný posudok č. A/2011/15613/MUR zo dňa 03.08.2011 a v odvolacom konaní Komplexný posudok č. A/2011/01283/PD zo dňa 30.11.2011. V obidvoch prípadoch bola žalobcovi stanovená miera funkčnej poruchy v rozsahu 60 % podľa prílohovej časti 3 zo skupiny IV. ods. 2 písm. c) zákona č. 447/2008 Z.z.. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že námietka žalobcu ohľadne zvýšenia miery funkčnej poruchy z 50 % na 60 % ( oproti predchádzajúcemu stanoveniu miery funkčnej poruchy v r.2008 ) je vo vzťahu k predmetnému rozhodnutiu irelevantná, pretože podľa § 2 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z.z. ťažkým zdravotným postihnutím je zdravotné postihnutie s mierou funkčnej poruchy najmenej 50 %. Uvedená námietka preto nebola spôsobilá napadnúť zákonnosť rozhodnutia žalovaného. Posudkový lekár pri hodnotení zdravotného stavu žalobcu vychádzal z predložených odborných nálezov (psychiatrické vyšetrenie z 28.06.2011, vyšetrenie všeobecným lekárom z 21.07.2011). Rozhodujúcim kritériom pre stanovenie miery funkčnej poruchy sú psychické zmeny s ťažkým narušením sociálnej prispôsobivosti, pričom v aktuálnom odbornom vyšetrení sa konštatovalo pretrvávanie narušenia pozornosti, labilnejšia afektivita, impulzivita, sklon k dráždivosti, hyperaktivita v správaní, často nekontrolovateľné správanie a aktivity s poruchou vykonávania osobnej hygieny a sebaobslužných úkonov. Žalobca vyžaduje celodenný dohľad pri činnostiach uvedených v Prílohe č. 3 v bode 1 až 11, v bode 12 dosiahol 0 bodov a je zaradený do VI. stupňa odkázanosti na pomoc inou fyzickou osobou. Z predmetného Komplexného posudku zo dňa 30.11.2011 vyplynul záver, že žalobca sa považuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. Prvostupňový správny orgán v rámci sociálnej posudkovej činnosti vypracoval v prvostupňovom konaní Posudkový záver zo šetrenia zo dňa 29.07.2011 a rovnako žalovaný vypracoval v odvolacom konaní Posudkový záver zo dňa 24.10.2011 zo šetrenia sociálnych dôsledkov v domácom prostredí žalobcu zo dňa 11.10.2011, ktorý bol podkladom pre vypracovanie komplexného posudku na účely kompenzácie. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že námietka žalobcu o nepodpísaní zápisnice zo šetrenia nezodpovedá skutočnosti, keďže tak zápisnicu z 29.07.2011, ako aj z 11.10.2011 žalobca vlastnoručne podpísal. Uvedená námietka preto nemohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. V rámci šetrenia sociálnych dôsledkov bolo zistené, že žalobca žije v spoločnej domácnosti s matkou, ktorá mu zabezpečuje starostlivosť pri väčšine sebaobslužných úkonov, zabezpečuje mu potreby pre domácnosť, predpis i dohľad pri podávaní liekov, úradné záležitosti, osobné a denné potreby. Žalobca navštevuje Stredné odborné učilište v Želovciach individuálnou formou štúdia 3x týždenne po 2 hodiny, pričom do školy sa prepravuje samostatne. Matka ho usmerňuje v učení. Z Komplexného posudku z 30.11.2011 vyplýva záver, že žalobca sa nezúčastňuje žiadnych rodinných, občianskych a kultúrnych aktivít a osobnou asistenciou by sa nepodporila jeho nezávislosť, pracovné, rodinné a občianske aktivity, ktoré smerujú k jeho spoločenskej integrácii. Vzhľadom na zdravotné postihnutie žalobcu je tento podľa predložených odborných nálezov odkázaný na celodenný dohľad, a preto bolo v komplexnom posudku ako vhodnejšia forma kompenzácie doporučené poskytovanie peňažného príspevku na opatrovanie (tento poberá matka žalobcu) a nebol navrhnutý peňažný príspevok na osobnú asistenciu. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z.z. cieľom úpravy právnych vzťahov uvedených v ods. 1 je podpora sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím do spoločnosti za jej aktívnej účasti pri zachovaní jej ľudskej dôstojnosti za podmienok a v oblastiach ustanovených týmto zákonom. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z.z. kompenzácia sociálneho dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia (ďalej len "kompenzácia") je zmiernenie alebo prekonanie sociálneho dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia poskytovaním peňažných príspevkov na kompenzáciu podľa tohto zákona alebo poskytovaním sociálnych služieb podľa osobitného predpisu. 1a) Za kompenzáciu sa na účely tohto zákona považuje aj osobitná starostlivosť podľa osobitného predpisu. 1) Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z.z. sociálny dôsledok ťažkého zdravotného postihnutia je znevýhodnenie, ktoré má fyzická osoba z dôvodu jej ťažkého zdravotného postihnutia v porovnaní s fyzickou osobou bez zdravotného postihnutia rovnakého veku, pohlavia a za rovnakých podmienok a ktoré nie je schopná z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia prekonať sama. Podľa § 2 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z.z. ťažké zdravotné postihnutie je zdravotné postihnutie s mierou funkčnej poruchy najmenej 50%. Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z.z. posudková činnosť na účely kompenzácie, preukazu a parkovacieho preukazu je lekárska posudková činnosť a sociálna posudková činnosť. Podľa § 10 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z.z. posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár príslušného orgánu, sociálny pracovník príslušného orgánu a iní prizvaní odborníci najmä z oblasti stavebníctva, architektúry, ergoterapie a pomôcok. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z.z. lekárska posudková činnosť na účely tohto zákona je a) hodnotenie a posudzovanie zdravotného stavu, jeho zmien a porúch, ktoré podmieňujú zdravotné postihnutie fyzickej osoby, b) určovanie miery funkčnej poruchy, c) posudzovanie sociálnych dôsledkov v oblastiach kompenzácií, ktoré má fyzická osoba v dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia v porovnaní s fyzickou osobou bez zdravotného postihnutia, d) posudzovanie jednotlivých druhov odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, e) posudzovanie fyzickej schopnosti a psychickej schopnosti fyzickej osoby vykonávať opatrovanie, f) posudzovanie fyzickej schopnosti a psychickej schopnosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím udeliť písomný súhlas podľa § 40 ods. 6, g) posúdenie potreby osobitnej starostlivosti podľa osobitného predpisu. 1) Podľa § 11 ods. 11 zákona č. 447/2008 Z.z. výsledkom lekárskej posudkovej činnosti je lekársky posudok, ktorý obsahuje mieru funkčnej poruchy, vyjadrenie, že ide o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, závery k jednotlivým druhom odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím podľa § 14 a termín opätovného posúdenia zdravotného stavu, ak tento zákon neustanovuje inak. Vzor lekárskeho posudku je uvedený v prílohe č. 2. Podľa § 13 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z.z. sociálna posudková činnosť na účely tohto zákona je a) posudzovanie individuálnych predpokladov fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, b) posudzovanie rodinného prostredia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, c) posudzovanie prostredia, ktoré ovplyvňuje začlenenie fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím do spoločnosti, d) posudzovanie všetkých druhov odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím podľa § 14; na účely parkovacieho preukazu sa posudzuje len oblasť mobility a orientácie a e) navrhovanie kompenzácií v jednotlivých oblastiach. Podľa § 13 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z.z. sociálna posudková činnosť sa vykonáva, ak je fyzická osoba posúdená ako fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím. Podľa § 13 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z.z. sociálnu posudkovú činnosť vykonáva sociálny pracovník príslušného orgánu. Podľa § 13 ods. 4 zákona č. 447/2008 Z.z. sociálny pracovník pri vykonávaní sociálnej posudkovej činnosti spolupracuje najmä s posudkovým lekárom, s odborníkmi z oblasti stavebníctva, architektúry, ergoterapie a pomôcok. Podľa § 13 ods. 5 zákona č. 447/2008 Z.z. sociálna posudková činnosť sa vykonáva za účasti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá má právo vyjadrovať svoje potreby a návrhy na riešenie svojej sociálnej situácie. Sociálna posudková činnosť sa môže vykonávať aj za účasti fyzickej osoby, ktorú fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím určí a aj v prostredí, v ktorom sa fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím obvykle zdržiava. Podľa § 13 ods. 6 zákona č. 447/2008 Z.z. posudzovanie individuálnych predpokladov fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím zahŕňa najmä hodnotenie jej schopností a úsilia riešiť svoju nepriaznivú životnú situáciu vlastným pričinením. Podľa § 13 ods. 7 zákona č. 447/2008 Z.z. posudzovanie rodinného prostredia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím zahŕňa najmä hodnotenie schopnosti a rozsahu pomoci, ktorú jej poskytuje rodina. Za rodinu na účely posudzovania rodinného prostredia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím sa považuje jej manžel alebo manželka, rodičia a deti. Podľa § 13 ods. 8 zákona č. 447/2008 Z.z. posudzovanie prostredia, ktoré ovplyvňuje začlenenie fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím do spoločnosti, zahŕňa najmä hodnotenie dopravných systémov a podmienok bývania vrátane prístupnosti stavieb občianskeho vybavenia podľa osobitného predpisu. 9) Podľa § 13 ods. 9 zákona č. 447/2008 Z.z. výsledkom sociálnej posudkovej činnosti je posudkový záver, ktorého obsahom sú sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia vo všetkých oblastiach kompenzácie, ktoré má fyzická osoba v dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia v porovnaní s fyzickou osobou bez zdravotného postihnutia a návrh kompenzácie vo všetkých jej oblastiach. Podľa § 14 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z.z. fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby na účely tohto zákona, ak je odkázaná na osobnú asistenciu, opatrovanie alebo sociálnu službu podľa osobitného predpisu. 9a) Podľa § 14 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z.z. fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na osobnú asistenciu, ak je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby pri činnostiach uvedených v prílohe č. 4 a osobnou asistenciou sa dosiahne účel ustanovený v § 20 ods. 2. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z.z. na základe lekárskeho posudku podľa § 11 ods. 11 a na základe posudkového záveru podľa § 13 ods. 9 príslušný orgán vypracúva komplexný posudok na účely kompenzácie, ktorý obsahuje a) mieru funkčnej poruchy, b) vyjadrenie, že ide o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, c) sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia vo všetkých oblastiach kompenzácie, d) návrh druhu peňažného príspevku na kompenzáciu, e) vyjadrenie, či fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na sprievodcu, f) vyjadrenie, či fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom alebo či má praktickú slepotu alebo úplnú slepotu oboch očí, g) termín opätovného posúdenia zdravotného stavu, ak ho určí posudkový lekár, h) odôvodnenie komplexného posudku. Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z.z. peňažné príspevky na kompenzáciu sú o.i. podľa písm. a) peňažný príspevok na osobnú asistenciu, Podľa § 20 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z.z. osobná asistencia je pomoc fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím pri činnostiach uvedených v prílohe č. 4. Osobnú asistenciu vykonáva osobný asistent. Podľa § 20 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z.z. účelom osobnej asistencie je aktivizácia, podpora sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím a podpora jej nezávislosti a možnosti rozhodovať sa a ovplyvňovať plnenie rodinných rolí, vykonávanie pracovných aktivít, vzdelávacích aktivít a voľnočasových aktivít. Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z.z. rozsah osobnej asistencie sa určuje podľa činností uvedených v prílohe č. 4, ktoré si nemôže fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím vykonávať sama, a počtu hodín, ktoré sú potrebné na ich vykonanie. Podľa § 22 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z.z. fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je podľa komplexného posudku vypracovaného podľa § 15 ods. 1 odkázaná na osobnú asistenciu, možno poskytovať peňažný príspevok na osobnú asistenciu, ak sa osobná asistencia vykonáva pri činnostiach uvedených v prílohe č. 4. Podľa § 22 ods. 4 zákona č. 447/2008 Z.z. peňažný príspevok na osobnú asistenciu nemožno poskytovať, ak osobnú asistenciu vykonáva manžel, manželka, rodičia alebo fyzická osoba, ktorá prevzala dieťa do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia súdu, alebo fyzická osoba, ktorú súd ustanovil za opatrovníka 34) fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, deti, starí rodičia, vnuci, súrodenci, nevesta, zať, svokor, svokra, ak tento zákon neustanovuje inak. Peňažný príspevok na osobnú asistenciu nemožno poskytovať fyzickej osobe, ktorej sa poskytuje opatrovanie podľa § 40 alebo opatrovateľská služba podľa osobitného predpisu. 1a) Podľa § 53 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z.z. na konanie vo veciach kompenzácie, na konanie o preukaze a na konanie o parkovacom preukaze sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní 50) s odchýlkami uvedenými v odseku 2, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 53 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z.z. ustanovenia § 18 ods. 3, § 33 ods. 2, § 60, § 61 až 68 všeobecného predpisu o správnom konaní 50) sa nevzťahujú na konanie vo veciach kompenzácie, na konanie o preukaze a na konanie o parkovacom preukaze. Podľa § 55 ods.6 zákona č.447/2008 Z.z. podkladom na rozhodnutie o peňažnom príspevku na kompenzáciu je komplexný posudok. Podľa § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní ( ďalej len „Správny poriadok“) rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Podľa § 47 ods. 1 Správneho poriadku rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. Podľa § 47 ods. 2 Správneho poriadku výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Podľa § 245 ods. 1 O.s.p. pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu posúdi súd i zákonnosť prv urobeného správneho rozhodnutia, o ktoré sa preskúmavané rozhodnutie opiera, ak bolo preň prv urobené rozhodnutie záväzné a ak nie je na jeho preskúmanie určený osobitný postup. Podľa § 245 ods. 2 O.s.p. pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom povolenej voľnej úvahy (správne uváženie), preskúmava súd iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia. Žalovaný napadnutým rozhodnutím potvrdil odvolaním napadnuté rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, ktorým nebolo vyhovené žiadosti žalobcu a nebol mu priznaný peňažný príspevok na osobnú asistenciu, pričom prvostupňový správny orgán posudzoval dôvodnosť žiadosti žalobcu najmä vzhľadom na Komplexný posudok zo dňa 03. augusta 2011. Podľa predmetného posudku sa žalobca považuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím s mierou funkčnej poruchy 60 %, pričom je odkázaný na celodennú starostlivosť (celodenný dohľad), ktorý mu poskytuje matka poberajúca peňažný príspevok na opatrovanie. V odvolacom konaní boli podklady rozhodnutia doplnené o Komplexný posudok zo dňa 30.11.2011, ktorý potvrdil závery a zistenia prvostupňového správneho orgánu. Vo vzťahu k zdravotnému postihnutiu žalobcu bolo v napadnutom rozhodnutí konštatované, že podľa lekárskeho posudku (vychádzajúceho z predložených aktuálnych lekárskych nálezov obvodného lekára a psychiatrického vyšetrenia z 28.06.2011) rozhodujúcimi pre stanovenie miery funkčnej poruchy sú u žalobcu psychické zmeny s ťažkým narušením sociálnej prispôsobivosti, pričom pretrváva narušenie pozornosti, labilnejšia afektivita, impulzivita, sklon k dráždivosti, hyperaktivita v správaní, nekontrolovateľné správanie a aktivity s poruchou vykonávania osobnej hygieny a sebaobslužných úkonov. Vychádzajúc z tohto komplexného posudku žalovaný konštatoval, že žalobca vyžaduje celodenný dohľad pri činnostiach uvedených v bodoch 1 až 11 podľa Prílohy č. 3 k zákonu č. 448/2008 Z.z.. Žalovaný ďalej prihliadal na závery vyplývajúce zo šetrenia sociálnych dôsledkov v domácom prostredí dňa 11.10.2011, ktoré žalovaný podrobne popísal. Žalovaný následne v rozhodnutí po citácii príslušných zákonných ustanovení konštatoval, že podľa Komplexného posudku z 30.11.2011 sa žalobca nezúčastňuje žiadnych rodinných, občianskych a kultúrnych aktivít, osobnou asistenciou by sa nepodporila jeho nezávislosť, pracovné, rodinné a občianske aktivity, ktoré by smerovali k jeho spoločenskej integrácii a teda by sa nedosiahol účel stanovený v § 20 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z.z.. Vzhľadom na konštatovanú potrebu celodenného dohľadu považoval žalovaný za vhodnejšiu formu kompenzácie peňažný príspevok na opatrovanie. Podľa § 55 ods. 6 zákona č. 447/2008 Z.z. podkladom na rozhodnutie o peňažnom príspevku na kompenzáciu je komplexný posudok. Keďže v komplexnom posudku odvolacieho orgánu, ktorý je podľa žalovaného pre rozhodnutie o peňažnom príspevku pre správny orgán záväzný, nebol žalobcovi ako forma kompenzácie navrhnutý peňažný príspevok na osobnú asistenciu, žalovaný prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Žalobca v žalobe namietal, že skutočnosti uvedené v rozhodnutí neboli riadne zistené a považoval za nepravdivé tvrdenie, resp. záver žalovaného o tom, že by priznaním príspevku na osobnú asistenciu nebol naplnený účel asistencie, poukazujúc na jeho vzdelávacie a voľnočasové aktivity, ako aj na nepresnosti v sociálnom zisťovaní. Podľa § 53 ods. 1 a 2 zákona č. 447/2008 Z.z. na konanie vo veciach kompenzácie, na konanie o preukaze a na konanie o parkovacom preukaze sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní (zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní /Správny poriadok/) s výnimkou § 18 ods. 3, § 33 ods. 2, § 60, § 61 až 68 Správneho poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Nakoľko zákon č. 447/2008 Z.z. neustanovuje obsahové náležitosti rozhodnutia vo veciach konania o peňažnom príspevku na osobnú asistenciu, je potrebné vychádzať pri vymedzení základných náležitostí rozhodnutia žalovaného, ktoré bolo vydané v konaní vo veciach kompenzácie, ako aj pri vymedzení jeho minimálneho rozsahu, z príslušných ustanovení Správneho poriadku. Podľa § 47 ods. 1 a 3 Správneho poriadku rozhodnutie žalovaného v predmetnej veci musí okrem iného obsahovať aj odôvodnenie, v ktorom správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval. Riadne a logické a pre účastníka zrozumiteľné odôvodnenie sa pre neho stáva alebo argumentom presvedčujúcim ho o zákonnosti vydaného správneho rozhodnutia, alebo zdrojom argumentov na spochybnenie tohto rozhodnutia. Komplexný posudok je podľa § 55 ods. 6 zákona č. 447/2008 Z.z. podkladom na rozhodnutie o peňažnom príspevku na kompenzáciu, keďže „v konaní vo veciach kompenzácie predstavuje odborné posúdenie skutkového stavu písomnou formou, a tým, že zodpovedá na zákonom uložené úlohy (otázky), zásadným spôsobom rieši formou podkladu rozhodnutia aj predbežnú otázku vo vzťahu ku skutočnostiam súvisiacim alebo vyvolaným zdravotným stavom žiadateľa o peňažný príspevok na kompenzáciu“(rozsudok Najvyššieho súdu SR 1Sžso 1/2012). Významnosť komplexného posudku, ani to, že je podkladom na rozhodnutie o peňažnom príspevku na kompenzáciu, však nezbavuje správny orgán povinnosti, aby svoje rozhodnutie odôvodnil tak, aby toto odôvodnenie obsahovalo náležitosti stanovené v § 47 ods. 3 Správneho poriadku, t.j. aby okrem skutočností, ktoré boli podkladom na rozhodnutie, odôvodnenie obsahovalo aj úvahy správneho orgánu, ktorými bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, prípadne ako sa vysporiadal s návrhmi alebo námietkami účastníkov konania. Napadnuté rozhodnutie žalovaného vyššie uvedené náležitosti nespĺňa. Rozhodnutie žalovaného neobsahuje najmä úvahu správneho orgánu, ktorou sa spravoval pri vyvodení záveru, že priznaním peňažného príspevku na osobnú asistenciu by v prejednávanom prípade žalobcu nebol naplnený účel osobnej asistencie uvedený v § 20 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z.z.. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia po citácii ustanovení § 14 ods. 3, § 20 ods. 1 a § 22 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z.z. bez ďalšieho konštatuje, že „osobnou asistenciou by sa nepodporila nezávislosť žalobcu, jeho pracovné, rodinné a občianske aktivity, ktoré by smerovali k spoločenskej integrácii“, neuvádza však, na základe akej úvahy k takémuto záveru dospel a navyše v odôvodnení sa nevysporiadal ani s otázkou vykonávania voľnočasových a vzdelávacích aktivít žalobcu, ktorú skutočnosť žalobca namietal už v odvolaní, avšak žalovaný na tieto námietky v rozhodnutí o odvolaní nereagoval. V tejto súvislosti súd poukazuje na základný cieľ konania o kompenzácii, ktorým nepochybne je podpora sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím do spoločnosti, vrátane nepriameho zabezpečenia nevyhnutných podmienok na uspokojenie základných životných potrieb za jej aktívnej účasti pri zachovaní jej ľudskej dôstojnosti, minimalizácia sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia, ktoré nie je postihnutá osoba schopná prekonať vlastným úsilím a prostriedkami, ako aj zmiernenie jej nepriaznivej sociálnej situácie. Podľa § 20 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z.z. účelom osobnej asistencie je aktivizácia, podpora sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím a podpora jej nezávislosti a možnosti rozhodovať sa a ovplyvňovať plnenie rodinných rolí, vykonávanie pracovných aktivít, vzdelávacích aktivít, a voľnočasových aktivít. Keďže v napadnutom rozhodnutí absentuje úvaha, na základe ktorej žalovaný dospel k záveru, že uvedený účel osobnej asistencie by v prípade žalobcu nebol naplnený, pričom pre náležité odôvodnenie prijatého záveru žalovaného nepostačuje len konštatovanie, že osobná asistencia ako forma kompenzácie nebola v komplexnom posudku navrhnutá a za vhodnejšiu formu kompenzácie správny orgán považuje peňažný príspevok na opatrovanie, (ktorý už matka žalobcu poberá), preto súd napadnuté rozhodnutie žalovaného považoval za nepreskúmateľné vo vzťahu k námietke žalobcu, že takýto záver žalovaného je založený na nedostatočne zistenom skutkovom stave a je nepravdivý. Aj keď sa v konaní vo veciach kompenzácie pripúšťa vykonanie lekárskej posudkovej činnosti a sociálnej posudkovej činnosti postupom podľa § 11, 13 a 15 zákona č. 447/2008 Z.z., žalovaného to však neoprávňuje, aby nevykonal podrobnú analýzu zistených záverov v odôvodnení svojho rozhodnutia s vyhodnotením, prečo neprihliadol k námietkam žalobcu, ako posúdil závery obsiahnuté v komplexnom posudku a prečo ich považoval za také, ktoré odôvodňujú prijať záver o tom, že nie sú splnené podmienky podľa § 20, 21 a 22 zákona č. 447/2008 Z.z. na priznanie príspevku na osobnú asistenciu. Nedostatočným odôvodnením rozhodnutia sa fyzickej osobe (účastníkovi) odníma možnosť náležite skutkovo i právne argumentovať proti vydanému rozhodnutiu, voči ktorému chce využiť možnosť opravného prostriedku, resp. možnosť podať žalobu o prieskum zákonnosti vydaného rozhodnutia za podmienok stanovených v § 244 a nasl. O.s.p. na súde. Nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia vydaného rozhodnutia správnych orgánov môže v konečnom dôsledku znamenať porušenie práva na spravodlivé súdne konanie (článok 46 ods. 1 a 2 Ústavy SR). Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd poukazuje na to, že tak napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňového správneho orgánu, musia obsahovať riadne odôvodnenie tak, aby boli jednak zrozumiteľné pre adresáta (musia obsahovať skutočnosti, ktoré boli podkladom na rozhodnutie, úvahy správneho orgánu, ktorými bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, prípadne ako sa vysporiadal s návrhmi alebo námietkami účastníkov konania) a jednak aby bolo preskúmateľné súdom. Súd nepovažoval rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňového správneho orgánu za riadne odôvodnené, pretože neobsahovalo vyššie uvedené náležitosti. Z uvedených dôvodov súd napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňového správneho orgánu zrušil s poukazom na § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p.. Správny orgán v ďalšom konaní opätovne preskúma žiadosť žalobcu z hľadiska splnenia podmienok podľa § 20 a nasl. zákona č. 447/2008 Z.z., o žiadosti opätovne rozhodne a svoje rozhodnutie odôvodní tak, aby spĺňalo náležitosti ustanovenia § 47 Správneho poriadku. Je legitímnym očakávaním žalobcu, aby odôvodnenie rozhodnutia bolo logické a zrozumiteľné tak, aby sa z neho dozvedel, a to aj s prihliadnutím na charakter jeho zdravotného postihnutia, ktoré skutočnosti boli podkladom pre vydané rozhodnutie, akými úvahami bol správny orgán vedený pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval. O náhrade trov konania súd rozhodol tak, že žalobcovi, ktorému by v zmysle § 250k ods. 1 O.s.p. vznikol nárok na náhradu trov konania, keďže bol v konaní úspešný, náhradu trov konania nepriznal, pretože žalobca si jednak náhradu trov konania neuplatnil a v konaní mu žiadne trovy ani nevznikli. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne, dvojmo, prostredníctvom tunajšieho súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.