Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 2CoE/388/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6304111784 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Novotná ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6304111784.2 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. advokátom JUDr. Martinom Máčajom, Advokátska kancelária so sídlom Pribinova 25, Bratislava, proti povinnej: J. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXX/X, XXX XX H., zast. ustanovenou opatrovníčkou H. F., súdnou tajomníčkou Okresného súdu Zvolen, o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 350,79 Eur s príslušenstvom a trov exekúcie, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Ďuricom, Exekútorský úrad so sídlom Borovianska 17, 960 01 Zvolen pod sp. zn. EX 5475/09, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č.k. 11Er/414/2004-48 zo dňa 22. júna 2011 jednohlasne takto r o z h o d o l : Uznesenie Okresného súdu Zvolen č.k. 11Er/414/2004-48 zo dňa 22. júna 2011 p o t v r d z u j e. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Zvolen (ďalej len „exekučný súd“) napadnutým uznesením č.k. 11Er/414/2004-48 zo dňa 22. júna 2011 zastavil exekúciu vedenú súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Ďuricom pod sp. zn. EX 5475/09 podľa § 57 ods. 1 písm. g) zák.č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) potom, ako uznesením č.k. 11Er/414/2004-36 zo dňa 02. marca 2010 vyhlásil exekúciu za neprípustnú. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 29. júna 2010. Exekučný súd druhou výrokovou vetou napadnutého uznesenia zaviazal oprávneného nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Jozefovi Ďuricovi trovy exekúcie vo výške 33,19 Eur do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia. Proti uvedenému uzneseniu exekučného súdu sa oprávnený v podaní zo dňa 28. februára 2011 odvolal. V odvolaní uviedol, že s odôvodnením napadnutého uznesenia sa nestotožňuje, pretože okresný súd posudzoval vec, o ktorej už raz právoplatne rozhodol, keď udelil súdnemu exekútorovi na základe jeho žiadosti poverenie na vykonanie exekúcie, notárska zápisnica vyhotovená notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačom bola už predmetom skúmania pri posudzovaní žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, predmetné plnomocenstvo preskúmal notár JUDr. Ondrej Ďuriač pri spísaní notárskej zápisnice a rovnako sa ním zaoberal aj Okresný súd Zvolen pri posudzovaní súladu exekučného titulu so zákonom pre účely vydania poverenia súdnemu exekútorovi. Povinný ako dlžník mohol kedykoľvek po uzatvorení zmluvy o úvere v r. 2003 udelené plnomocenstvo v zmysle § 33b Občianskeho zákonníka (ďalej „OZ“) v znení neskorších predpisov odvolať, čo neurobil. Ďalej namietal, že povinnú účasť oprávneného a povinného pri spísaní notárskej zápisnice žiadny zákon nepredpisuje, čo vyplýva aj zo samotného znenia ust. § 41 ods. 2 Exekučného poriadku, obidve náležitosti vyžadované zákonom pre notársku zápisnicu obsahujúcu právny záväzok podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku (forma notárskej zápisnice a výslovný súhlas povinného s vykonateľnosťou notárskej zápisnice) boli splnené a preskúmanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu okresným súdom bolo nad rámec preskúmania formálnej a materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu. Odvolateľ napokon namietal, že vyhlásením exekúcie za neprípustnú a zastavením exekučného konania napriek tomu, že nedošlo k zmene skutkového ani právneho stavu v priebehu celého trvania exekučného konania, si oprávnený nebude môcť zabezpečiť iný exekučný titul, keďže pohľadávka oprávneného už bude premlčaná. Na základe týchto dôvodov sa odvolateľ nestotožnil ani s priznanými trovami exekúcie. Na základe uvedených skutočností oprávnený navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie Okresného súdu Zvolen v zmysle § 221 O.s.p. zrušil v celom rozsahu. Povinná sa k podanému odvolaniu oprávneného nevyjadrila. Krajský súd ako súd odvolací prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a napadnuté rozhodnutie exekučného súdu s poukazom na § 219 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. Z obsahu súdneho spisu odvolací súd zistil, že exekučný súd uznesením č.k. 11Er 414/2004-30 zo dňa 30. decembra 2009, vydaným vyšším súdnym úradníkom, vyhlásil exekúciu za neprípustnú. Oprávnený podal proti uvedenému uzneseniu odvolanie. Podaním odvolania sa uvedené uznesenie exekučného súdu vydané vyšším súdnym úradníkom v zmysle § 374 ods. 4 O.s.p. zrušilo a vo veci opätovne rozhodol sudca tak, že uznesením č.k. 11Er 414/2004-36 zo dňa 02. marca 2010 vyhlásil exekúciu za neprípustnú. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 29. júna 2010. Následne exekučný súd napadnutým uznesením č.k. 11Er/414/2004-48 zo dňa 22. júna 2011 predmetnú exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku zastavil. Podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak ju vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať. Z uvedeného vyplýva, že ak exekučný súd právoplatným rozhodnutím vyhlásil exekúciu za neprípustnú, existuje procesný dôvod na zastavenie exekúcie podľa cit. ust. § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku. Exekučný súd preto postupoval v súlade so zákonom, keď exekúciu zastavil, pričom dôvody neprípustnosti exekúcie boli podrobne špecifikované v uznesení o vyhlásení exekúcie za neprípustnú, ktoré rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 29. júna 2010. Exekučný súd vzhľadom na uvedené skutočnosti nemohol postupovať inak, ako s poukazom na § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku exekúciu zastaviť. Odvolacie dôvody uvedené v odvolaní oprávneného preto nie sú spôsobilé napadnúť správnosť napadnutého rozhodnutia exekučného súdu. Na základe uvedených skutočností odvolací súd uznesenie exekučného súdu ako vecne správne podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil, pretože sa stotožnil s dôvodmi rozhodnutia exekučného súdu, ktorý exekúciu s poukazom na § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku zastavil potom, čo ju právoplatným rozhodnutím súdu vyhlásil za neprípustnú. Oprávnený napadol odvolaním uznesenie exekučného súdu v celom rozsahu. Pretože odvolací súd je s poukazom na § 212 ods. 1 O.s.p. rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný a oprávnený v odvolaní nenamietal, resp. nespochybnil správnosť výpočtu súdnemu exekútorovi priznaných trov exekúcie, odvolací súd sa výškou týchto trov nezaoberal. Skúmal len to, či na strane súdneho exekútora existoval procesnoprávny dôvod na priznanie trov exekúcie voči oprávnenému. Z ust. § 203 ods. 1 Exekučného poriadku vyplýva, že ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. V tomto prípade je nesporné, že k zastaveniu exekúcie došlo zavinením oprávneného, a preto exekučný súd postupoval správne, keď mu v súlade s citovanými ustanoveniam Exekučného poriadku uložil povinnosť uhradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Jozefovi Ďuricovi trovy exekúcie. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.