KAUZIS.SKTestovacia prevádzka
UznesenieKrajský súd Banská Bystrica10. 9. 2012plný textcitované 3×

Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 13CoE/175/2012 z 10. 9. 2012

CitáciaUznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 10. septembra 2012, sp. zn. 13CoE/175/2012, ECLI:SK:KSBB:2012:6304112023.2

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13CoE/175/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6304112023
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 09. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ferdinand Zimmermann
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6304112023.2

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, vo veci exekúcie začatej na návrh oprávneného:
POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom 811 09 Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného
Advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom 821 08 Bratislava, Moyzesova 8, IČO: 36 864
421, za ktorú koná advokát a konateľ doc. JUDr. Branislav Fridrich, PhD., proti povinnému: L. C., nar.
X. X. XXXX, bytom XXX XX W. A. XXX, vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Jozef Ďurica, Exekútorský
úrad 960 01 Zvolen, Borovianska 17, vedenej pod sp. zn. EX/5472/09, o odvolaní oprávneného zo dňa
2. 3. 2012 proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č. k. 11Er/518/2004-40 zo dňa 13. 7. 2011, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd po tom, ako právoplatným uznesením č. k. 11Er/518/2004-28 zo dňa 18.
6. 2010 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č.
k. 1CoE/147/2011-37 zo dňa 30. 3. 2011 vyhlásil exekúciu za neprípustnú podľa § 57 ods. 1 písm. g/
zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov
(ďalej len „Exekučný poriadok“), exekúciu zastavil a oprávnenému uložil povinnosť nahradiť súdnemu
exekútorovi trovy exekúcie podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku vo výške 5,12 Eur.

Proti uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Ako prvý dôvod uviedol, že
súd rozhodol nad rámec zverenej právomoci podľa ust. § 205 ods. 2 písm. b/ zákona č. 99/1963
Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej „O.s.p.“). Exekučný súd nie je legitímne schopný vykonávať
úkony smerujúce k opätovnému komplexnému rozhodovaniu o veci s tým, že výsledkom takéhoto
rozhodovania je úplná nemožnosť vykonať právo pre veriteľa, teda vmanévrovanie veriteľa do situácie,
ako by bol exekučný titul zrušený, zdôrazňujúc, že k takémuto revíznemu postupu došlo v situácií, keď
exekučný súd preskúmal súlad exekučného titulu so zákonom s výsledkom absolútnej nerozpornosti v
zmysle ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Zdôraznil, že notár je právne vzdelanou osobou, ktorý
je spôsobilý posúdiť, či požadovaný úkon odporuje zákonu alebo ho obchádza. V opačnom prípade by
dochádzalo k ústavne nesúladného zásahu do princípu právnej istoty a princípu ochrany dôvery všetkých
subjektov práva v právny poriadok. Ako druhý dôvod uviedol, že súd svojím postupom odňal účastníkovi
konania možnosť konať pred súdom v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. a/ O. s. p. v spojení s ust. § 221 ods.
1 písm. d/ O. s. p.. Exekučný súd konal pri revízii notárskej činnosti mimo rámec zverenej právomoci,
čo ho vmanévrovalo do situácie, v ktorej rozhodujúc o právnom postavení účastníkov notárskeho úkonu
úplne ignoroval všetky procesné zásady súdneho rozhodovania v právnom štáte spojené s exekučnou
vecou. Tiež poukázal na potrebu ústavnej aplikácie právnych noriem a na skutočnosť, že exekučný
súd založil a odôvodnil svoje rozhodnutie na normatívnej úprave, ktorá nemá v Slovenskej republike
povahu prameňa práva. Exekučný súd aplikoval ustanovenie Smernice Rady 93/13/EHS z 05. 04.
1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej „smernica“), ktorá nemá všeobecnú
záväznosť. Navyše exekučný súd svoje rozhodnutie založil aj na viacerých rozhodnutiach Súdneho
dvora Európskej únie, čo je v danej veci neprípustné a úplne nemožné. Okresnému súdu vytýkal, že bez



jeho vypočutia rozhodol o jeho právnom postavení, nemal možnosť sa vyjadriť a reagovať na akékoľvek
tvrdenia, argumenty a dôkazy, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie exekučného súdu.
Súdu prvého stupňa vytkol, že nedostatočne zistil skutkový stav, pretože nevykonal náležité
dokazovanie. Rozhodnutie súdu môže byť postavené len na dôsledne zistenom skutkovom stave a ak
súd nemá dostatočný podklad pre rozhodnutie, je povinný vykonať aj dôkazy, ktoré účastníci konania
nenavrhli.
Rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa názoru oprávneného vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p.. Neobstojí záver okresného súdu, že
udelené plnomocenstvo na spísanie notárskej zápisnice predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku
podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, resp. § 23a ods. 2 zákona č. 634/1992 Zb. o
ochrane spotrebiteľa, ktorou bol založený hrubý nepomer medzi právami a povinnosťami povinného
a oprávneného v neprospech povinného ako spotrebiteľa. Zdôraznil, že otázku, či exekučný titul bol
vydaný v súlade s právnym poriadkom súd posudzoval, keď poveril súdneho exekútora vykonaním
exekúcie.
Vzhľadom na uvedené žiadal odvolací súd, aby napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil
prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

Vyjadrenie k odvolaniu oprávneného podané nebolo.

Rozhodnutie okresného súdu bolo vydané vyššou súdnou úradníčkou, sudca odvolaniu nemienil
vyhovieť, preto vec podľa § 374 ods. 4, veta prvá a druhá O. s. p. predložil odvolaciemu súdu na
rozhodnutie.

Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O. s. p. bez nariadenia pojednávania
podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a uznesenie okresného súdu podľa § 219 ods. 1 O. s. p. ako vecne
správne potvrdil.

Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie odvolania oprávneného proti rozhodnutiu
prvostupňového súdu, ktorým v zmysle § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku rozhodol o zastavení
exekúcie po tom, ako sa stalo právoplatným uznesenie okresného súdu č.k. 11Er/518/2004-28 zo dňa
18. 6. 2010 o vyhlásení exekúcie za neprípustnú.

Prvostupňový súd v napadnutom uznesení už nevyslovoval žiadne právne závery vo vzťahu k
exekučnému titulu, ktorým je notárska zápisnica spísaná u JUDr. Ondreja Ďuriača dňa 3. 10.
2003 pod sp. zn. N 3347/2003, NZ 88221/2003, len skonštatoval, že právoplatným rozhodnutím
súdu bola exekúcia vyhlásená za neprípustnú, preto je dôvod na jej zastavenie podľa § 57 ods.
1 písm. g/ Exekučného poriadku. Dôvody uvedené v odvolaní oprávneného teda nereagujú na
rozhodnutie prvostupňového súdu č. k. 11Er/518/2004-40 zo dňa 13. 7. 2011, ale na uznesenie
č. k. 11Er/518/2004-28 zo dňa 18. 6. 2010, ktorého správnosť posúdil odvolací súd uznesením č.
k. 1CoE/147/2011-37 zo dňa 30. 3. 2011. Nakoľko exekúcia v tomto prípade bola právoplatným
rozhodnutím súdu vyhlásená za neprípustnú, súd prvého stupňa postupoval správne, keď v zmysle
citovaného § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku exekúciu zastavil.

Pokiaľ ide o odvolaciu námietku oprávneného, podľa ktorej exekučný súd prekročil rámec svojej
preskúmavacej právomoci, keď posudzoval súladnosť exekučného titulu - notárskej zápisnice so
zákonom, ako aj ďalšie dôvody, odvolací súd, vzhľadom na štádium exekúcie, už nepovažuje za
potrebné k týmto odvolacím námietkam zaujímať stanovisko. Pokiaľ uznesenie Okresného súdu Zvolen
č. k. 11Er/518/2004-28 zo dňa 18. 6. 2010, ktorým bola exekúcia vyhlásená za neprípustnú, nadobudlo
právoplatnosť, v nadväznosti na takýto výrok potom súdu zo zákona vyplýva jediná alternatíva a to
následne neprípustnú exekúciu zastaviť (§ 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku).

Súd prvého stupňa postupoval správne, keď o trovách exekúcie rozhodoval podľa § 203 ods.
1 Exekučného poriadku a na náhradu trov súdneho exekútora zaviazal oprávneného, ktorý procesne
zavinil zastavenie exekúcie tým, že navrhol vykonať exekúciu na základe nevykonateľného exekučného
titulu.

Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov napadnuté uznesenie okresného súdu podľa ustanovenia §
219 ods. 1 a ods. 2 O. s. p. ako vecne správne potvrdil.



Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Citované v ďalších rozhodnutiach

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

  • 11Er/518/2004

    potvrdené