Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 15CoE/58/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6304112744 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 06. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6304112744.3 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Ul. Pribinova č. 25, 811 09 Bratislava, IČO 35 807 598, zast. JUDr. Fridrich Paľko, s.r.o., Advokátska kancelária so sídlom Ul. Moyzesova č. 8, 821 08 Bratislava, IČO 36 864 421, proti povinnej Y. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX K. č. XXX, prechodne bytom Ul. F. č. XXXX/X, XXX XX A., vedenej pod sp. zn. EX 904/04 súdnym exekútorom JUDr. Jozef Ďurica, so sídlom Exekútorského úradu Ul. Borovianska č. 17, 960 01 Zvolen, o vymoženie 328,85 eur s príslušenstvom a trov exekúcie, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu vo Zvolene č. k. 11Er/869/2004-53, zo dňa 06. februára 2012, takto r o z h o d o l : Uznesenie okresného súdu vo výroku o zastavení exekúcie p o t v r d z u j e . Uznesenie okresného súdu vo výroku o trovách exekúcie m e n í tak, že oprávnený je povinný uhradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Jozefovi Ďuricovi trovy exekúcie vo výške14,61 eur, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd napadnutým uznesením exekúciu vykonávanú súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Ďuricom pod sp.zn. EX 904/04 zastavil. Oprávnenému uložil povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 21,25 eur, do 3 dní od právoplatnosti uznesenia. Okresný súd takto rozhodol potom čo uznesením č.k. 11 Er/869/2004-14 zo dňa 08.02.2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 10.11.2011 v spojení s potvrdzujúcim uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 2CoE/38/2010 zo dňa 26.01.2011, súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú z dôvodu, že notárska zápisnica, na podklade ktorej sa exekúcia vykonáva, od počiatku nie je spôsobilým exekučným titulom (§ 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku). O trovách exekúcie súd rozhodol podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku a s prihliadnutím na procesné zavinenie oprávneného na zastavení exekúcie, ktoré spočíva v tom, že oprávnený predložil súdu na vykonanie nespôsobilý exekučný titul, uložil povinnosť trovy platiť oprávnenému. Po vykonaných úpravách exekútorovi priznal trovy v nižšej sume než exekútor uplatnil, s odkazom na ust. vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 30.04.2008. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie oprávnený. Navrhol uznesenie okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Trval na pokračovaní v exekúcii. Namietal, že dôvody pre zastavenie exekúcie, z ktorých súd vychádzal pri rozhodovaní, nie sú dané. Súladnosť exekučného titulu so zákonom potvrdil exekučný súd pri vydávaní poverenia na vykonanie exekúcie. V tom čase sa súd zaoberal aj udeleným plnomocenstvom. Odvtedy nedošlo k žiadnej relevantnej zmene skutkového ani právneho stavu. Preskúmanie exekučného titulu vykonané súdom (revízia notárskej činnosti) presahuje rámec preskúmania jeho formálnej a materiálnej vykonateľnosti, čo nie je prípustné. Oprávnený ako účastník konania nebol oboznámený s tým, že exekučný súd vedie konanie v ktorom opätovne rozhoduje o jeho právach, nebol oboznámený s obsahom dôkazov, argumentov a tvrdení, k týmto nemal možno vyjadriť sa a ani nemal možnosť sám navrhnúť dôkazy na podporu svojich argumentov a tvrdení, v konaní nebol vypočutý. Týmto bol porušený princíp rovnosti účastníkov v konaní. Povinná, ani súdny exekútor sa k odvolaniu nevyjadrili. Rozhodnutie vo veci bolo vydané vyšším súdnym úradníkom okresného súdu. Zákonný sudca predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu podľa § 374 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (O.s.p.). Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 212 ods.1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p.. Uznesenie okresného súdu vo výroku o zastavení exekúcie podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil a vo výroku o trovách exekúcie podľa § 220 O.s.p. zmenil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Podľa § 219 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne (ods. 1). Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (ods. 2). V danom prípade okresný (exekučný) súd pri rozhodovaní, pri aplikácii ust. § 57 ods. 1 písm. g) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), zvolil dvojfázovy procesný postup, kedy rozhodol dvomi samostanými uzneseniami a to najprv o neprípustnosti exekúcie (vyhlásil exekúciu za neprípustnú) a po nadobudnutí právoplatnosti tohoto uznesenia ďalším uznesením exekúciu zastavil. V tomto štádiu konania neprináleží odvolaciemu súdu preskúmavať už právoplatné rozhodnutie okresného súdu t.j. uznesenie č.k. 11Er/869/2004-14 zo dňa 08.02.2010, o vyhlásení exekúcie za neprípustnú, ktoré už prešlo štádiom odvolacieho konania - na odvolanie oprávneného proti tomuto uzneseniu Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, rozhodol uznesením č.k. 2CoE/38/2010-43 zo dňa 26.01.2011 tak, že napadnuté uznesenie okresného súdu potvrdil. Dôvody neprípustnosti exekúcie, voči ktorým namieta oprávnený aj v tomto štádiu konania, sú uvedené v cit. právoplatnom rozhodnutí okresného súdu a v tomto prebiehajúcom odvolacom konaní niet zákonný priestor pre ich opätovné preskúmanie. Zastavenie exekúcie v takomto prípade je iba výrazom zvoleného postupu okresného súdu, kedy zastaviť exekúciu je nutné, ak sa stalo právoplatné uznesenie súdu o vyhlásení exekúcie za neprípustnú. Preto odvolací súd uznesenie okresného súdu vo výroku o zastavení exekúcie potvrdil. Predmetom preskúmania po vecnej stránke v tomto odvolacom konaní je výrok uznesenia okresného súdu o trovách exekúcie. Exekúcia bola od počiatku vykonávaná na podklade nespôsobilého exekučného titulu, ktorý predložil súdu oprávnený. Neprichádzalo do úvahy iné riešenie než exekúciu zastaviť. Z tohoto hľadiska bolo potom potrebné posudzovať aj otázku, kto má platiť trovy exekúcie. Ak okresný súd uložil oprávnenému povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku jeho rozhodnutie o tom, kto má platiť trovy exekúcie je správne. Ust. § 203 Exekučného poriadku, či už ods. 1 (ak oprávnený procesne zavinil zastavenie exekúcie), alebo 2 (povinný je nemajetný), dopadá na prípady, kedy trovy exekúcie nie je možné vymôcť od povinného a preto výnimočne oprávnený musí splniť povinnosť trovy platiť inak vyžadovanú od povinného. Podľa § 220 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 219) ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1). V prejednávanej veci z hľadiska prisúdenej výšky trov exekúcie ide o takúto situáciu. Ide o exekúciu na peňažné plnenie, kedy sa výška odmeny spravuje ust. § 4 ods. 1 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení platnom v rozhodnom čase (t.j. v znení vyhlášky č. 141/2008 Z.z. účinnej od 1. mája 2008, pri aplikácii prechodného ust. § 27a vyhlášky účinného od 1.mája 2008 podľa ktorého v exekučných konaniach začatých do 30. apríla 2008 patrí exekútorovi odmena podľa doterajších predpisov), čo značí, že základom na určenie odmeny súdneho exekútora je zásadne výška vymáhanej pohľadávky, to však neplatí v prípadoch, v ktorých § 6 a § 14 až § 16 Vyhlášky určuje inak. Exekúcia bola zastavená podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku - v dôsledku dodatočného zistenia nespôsobilosti exekučného titulu súdom už v štádiu prebiehajúcej exekúcie, po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie. Preto sa odmena exekútora určuje spôsobom stanoveným podľa § 14 ods. 1 Vyhlášky, ktoré zakotvuje, že ak je exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje: a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu (§ 14 ods. 2 - 6,64 eur za každú aj začatú hodinu), b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti (§ 14 ods. 3 - po 3,32 eur). § 15 Vyhlášky stanovuje, ktoré úkony exekučnej činnosti sa odmeňujú paušálnou sumou. Takýto postup exekučného súdu vyplýva aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3 M Cdo 16/2005. Pri určení odmeny exekútora (hodinovej) treba vychádzať zo stanoviska rozsudku Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.05.2007 sp.zn. 1M Cdo 7/2006, že čas potrebný na vykonanie exekúcie bez zreteľa na počet úkonov, ktoré si exekúcia vyžaduje, je potrebné spočítať. Zároveň je treba riadiť sa príslušnými ustanoveniami Exekučného poriadku (§ 196, § 200 ods. 1). Odvolací súd priznal súdnemu exekútorovi nevyhnutné trovy exekúcie v zložení: odmena podľa § 14 ods. 2 vyhlášky - za 1 hodinu exekučnej činnosti po 6,64 eur za každú začatú hodinu (spracovanie vyúčtovania trov exekúcie a podnet na zastavenie exekúcie dňa 02.03.2010, 35 min.) t.j. spolu 6,64 eur, ďalej odmena (paušálna) podľa § 14 ods. 3 vyhlášky po 3,32 eur za každý úkon - za 3 úkony (07.04.2004 - 1x získanie poverenia na vykonanie exekúcie, 23.06.2004 - 1x doručenie upovedomenia o začatí exekúcie) t.j. spolu 6,64 eur. Súčasťou nevyhnutých trov exekúcie je aj náhrada hotových výdavkov podľa § 22 Vyhlášky, ktoré odvolací súd exekútorovi priznal v sume 1,33 eur (poštovné). Celková suma trov exekúcie je 14,61 eur. Odvolací súd nepriznal exekútorovi hodinovú odmenu za úkony, ktoré sú odmeňované iba paušálnou odmenou a za ktoré exekútor vyúčtoval hodinovú odmenu duplicitne (vyhotovenie žiadosti o poverenie, upovedomenia o začatí exekúcie). Daň s pridanej hodnoty exekútor neuplatnil. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.