Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 2CoE/13/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6304115751 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Novotná ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6304115751.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného advokátom JUDr. Martinom Máčajom, so sídlom Pribinova 25, Bratislava, proti povinnej S. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K., E. XXX/XX, vedenej pod sp.zn. EX 2313/04 súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Ďuricom, Exekútorský úrad Zvolen, Borovianska 17, o vymoženie pohľadávky 288,06 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č.k. 11Er/1671/2004-21 zo dňa 15. februára 2011 jednohlasne takto r o z h o d o l : Uznesenie Okresného súdu Zvolen č.k. 11Er/1671/2004-21 zo dňa 15. februára 2011 potvrdzuje. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Zvolen (ďalej len „exekučný súd“) napadnutým uznesením vyhlásil exekúciu za neprípustnú a rozhodol o jej zastavení. Zároveň oprávneného zaviazal zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 7,30 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Rozhodnutie odôvodnil tým, že po preskúmaní predloženej notárskej zápisnice ako exekučného titulu dospel k záveru, že táto nemôže byť exekučným titulom, nakoľko tak uznanie záväzku, ako aj súhlas s vykonateľnosťou zápisnice, ktoré urobil Mgr. Kušnír je v rozpore so záujmami povinného. Notársku zápisnicu nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul, nakoľko súd dospel k záveru o absolútnej neplatnosti dohody o plnomocenstve uzatvorenej medzi povinným a Mgr. Kušnírom v predmetnej zmluve o úvere, v dôsledku čoho notárska zápisnica, na podklade ktorej bolo vedené predmetné exekučné konanie, nie je spôsobilým exekučným titulom. S poukazom na § 57 ods. 1 písm. g/ zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) vyhlásil exekúciu za neprístupnú a konanie aj bez návrhu zastavil. Exekučný súd konštatoval, že dohoda o plnomocenstve, ktorá bola uzatvorená medzi povinným a Mgr. Tomášom Kušnírom, je absolútne neplatná. K tomuto záveru dospel tak, že zmluvné zastúpenie vzniklo v čase, keď žiadny dlh neexistoval. Povinný nemal možnosť výberu zástupcu, pretože tento bol uvedený v predtlači použitej na uzatvorenie úverovej zmluvy. V danom prípade išlo o osobu, ktorá už pri spisovaní zmluvy o úvere bola v kontakte s oprávneným. Poukázal na to, že právne úkony urobené zástupcom v rozpore s ust. § 22 ods. 2 Občianskeho zákona (OZ) sú podľa § 39 OZ absolútne neplatné. Oprávnený sa v zákonnom stanovenej lehote proti uvedenému rozhodnutiu odvolal a navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie v celom rozsahu podľa § 221 Občianskeho súdneho poriadku zrušil. Odvolateľ v odvolaní namietal, že súd opakovane posudzoval vec, o ktorej právoplatne rozhodol. Notárska zápisnica bola predmetom preskúmania súdom už skôr, výsledkom čoho bolo uznanie exekučného titulu za súladný so zákonom a vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pre exekútora. Takisto notár pri spisovaní zápisnice nezistil rozpor plnomocenstva so zákonom. Ani povinný, ktorý bol oprávnený podľa § 33b OZ plnú moc odvolať, tak neurobil. Povinný teda aj svojim nekonaním vyjadril súhlas s udelením plnomocenstva v celom rozsahu. Zákon zavedením notárskej zápisnice ako exekučného titulu účastníkom hmotno-právneho vzťahu umožnil, aby si zabezpečili exekučný titul bez toho, aby ich vec z hľadiska hmotného práva preskúmaval súd. Ak by to mal robiť exekučný súd v rámci exekučného konania, muselo by to byť v zákone uvedené, pretože takéto preskúmanie ide nad rámec preskúmavania formálnej a materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu. Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ďalej len „O.s.p.„) na základe § 251 ods. 4 O.s.p. prejednal vec v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., pričom dospel k záveru, že odvolaniu oprávneného nie je možné vyhovieť. Z obsahu súdneho spisu odvolací súd zistil, že na základe žiadosti súdneho exekútora JUDr. Jozefa Ďuricu doručenej exekučnému súdu 15.06.2004, na základe exekučného titulu notárskej zápisnice N 1227/2004, Nz 22063/2004 zo dňa 13. marca 2004 spísanej notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačom dňa 13. marca 2004 udelil exekučný súd exekútorovi poverenie č. 5611001595 dňa 18.06.2004 na vymoženie uloženej povinnosti istiny 288,06 Eur s 0,25 % úrokom z omeškania denne zo sumy 179,25 Eur od 06.01.2004 do zaplatenia. Následne podal exekútor podaním doručeným súdu 17.12.2009 podnet na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú spolu s vyúčtovaním trov exekučného konania. Prvostupňový súd exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju napadnutým uznesením s odôvodnením tak, ako je uvedené vyššie. Notár v predmetnej notárskej zápisnici osvedčil, že prítomný advokát Mgr. Bruno Žlnay, konajúci na základe substitučnej plnej moci zo dňa 02.01.2003 zastupujúci advokáta Mgr. Tomáša Kušníra, advokáta konajúceho na základe splnomocnenia, ktoré je prílohou notárskej zápisnice v mene povinnej osoby vyhlásil, že uznáva dlh voči oprávnenej osobe v celkovej výške 288,06 Eur (8 678,-). Z toho úver a poplatok predstavujú sumu 179,25 Eur, pričom táto suma sa bude úročiť úrokom z omeškania vo výške 0,25% denne od 06. januára 2004 do zaplatenia. Ďalej, že celý dlh pozostáva z istiny nesplateného úveru, poplatku z úveru, trov právneho zastúpenia a trov za spísanie notárskej zápisnice. Ďalej notárska zápisnica obsahuje osvedčenie o tom, že povinná osoba zastúpená ako je vyššie uvedené vyhlásila, že v prípade neuhradenia dlhu do 06. januára 2004 súhlasí s exekúciou spôsobom ustanoveným v § 63 Exekučného poriadku alebo súdnym výkonom rozhodnutia. Ako príloha notárskej zápisnice je priložená listina - zmluva o úvere uzatvorená medzi oprávneným a povinnou dňa 09.10.2003, kde podpis povinného, resp. jeho pravosť bola osvedčená Mestom Detva 09.10.2003. Ďalej text splnomocnenia pokračuje splnomocnením na ďalšie právne úkony. Následne je medzera, v ktorej je uvedené predtlačou „splnomocnenie prijímam“ a podpis Kušnír. Zmluva je datovaná a podpísaná. Na druhej strane listiny sa nachádzajú Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré v časti 19 obsahujú vyhlásenie zmluvných strán o prečítaní zmluvy a v časti 21 o tom, že zmluva je vyhotovená v štyroch exemplároch, pričom jeden zostáva dlžníkovi, dva prislúchajú veriteľovi a jeden advokátovi Mgr. Kušnírovi. Ďalej z obsahu spisu exekučného súdu vyplýva, že exekútor podaním doručeným súdu 17.12.2009 podal podnet na vyhlásenie exekúcie za neprístupnú spolu s vyúčtovaním trov exekučného konania. Exekučný súd exekúciu vyhlásil na neprípustnú a zastavil ju napadnutým uznesením s odôvodnením tak, ako je uvedené vyššie. Odvolací súd k dôvodu odvolania, že v tomto prípade exekučný súd posudzoval vec, o ktorej už raz právoplatne rozhodol, poukazuje na už ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu, ktorý v rozsudku z 27. januára 2007 vydanom pod sp. zn. 3Cdo/164/1996, ktorý bol publikovaný v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R 58/1997, uviedol, že „súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená.“ Ďalšie dôvody odvolania sa týkali nesúhlasu odvolateľa s právnym záverom prvostupňového súdu o neplatnosti plnomocenstva. V tejto súvislosti odvolateľ v odvolaní použil (síce bez citácie) časti odôvodnenia Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky I.ÚS 5/2000. Možno sa stotožniť s tým, že hoci notárska zápisnica podľa ustanovenia § 41 ods. 2 Exekučného poriadku je rýdzo procesnoprávnym inštitútom, nadväzuje tento inštitút na hmotno-právny základ, teda na ustanovenie občianskeho a obchodného práva o uznaní dlhu, resp. záväzku. Rozdiel medzi uznaním dlhu, resp. záväzku podľa hmotného práva a notárskou zápisnicou obsahujúcou právny záväzok podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku, teda podľa procesného práva, je v dvoch náležitostiach. Predovšetkým nemôže ísť o jednoduchý písomný právny úkon, ale o písomný právny úkon v kvalifikovanej forme, teda vo forme notárskej zápisnice. Okrem toho, musí notárska zápisnica obsahovať výslovný súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou právneho záväzku. Nemožno však súhlasiť s názorom odvolateľa, že v tomto prípade boli obidve náležitosti splnené. Súd je povinný preskúmavať materiálnu a formálnu vykonateľnosť notárskej zápisnice tak, ako to vymedzil Exekučný poriadok, podľa ktorého exekúciu možno vykonať aj na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila. Odvolací súd poukazuje na ďalšiu časť argumentácie predmetného rozhodnutia Ústavného súdu: „Práve súhlas povinného s vykonateľnosťou notárskej zápisnice je jej najdôležitejšou náležitosťou ako exekučného titulu. Totiž až tento prejav vôle povinného robí z notárskej zápisnice verejnú listinu, ktorá je spôsobilá na nútený výkon povinnosti uvedenej v jej obsahu. Ak podstatou tohto prejavu je vyjadrenie povinného, že súhlasí s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, jej vykonateľnosť je jeho základným účelom a cieľom, obdobne ako je účelom a cieľom každého občiansko- právneho súdneho konania zavŕšiť vzniknutý spor právoplatným a vykonateľným rozhodnutím súdu. Uvedeným prejavom vôle povinného sa teda završuje vznik exekučného titulu, ktorým je inak zásadne len rozhodnutie príslušného štátneho orgánu. Inými slovami výlučne v dôsledku tohto právneho úkonu povinného, ktorý je vzhľadom na svoj cieľ a účel procesnej povahy, sa z notárskej zápisnice stáva exekučný titul, ktorému zákon priznáva rovnaké právne účinky, aké priznáva vykonateľnému rozhodnutiu súdu. Vykonateľnosť notárskej zápisnice nastáva zásadne uplynutím času na dobrovoľné splnenie povinnosti na plnenie, obsiahnuté v tejto zápisnici. Jej vykonateľnosť sa skúma rovnako ako pri vykonateľných rozhodnutiach podľa príslušných predpisov procesného práva, t.j. skúma sa formálna a materiálna stránka vykonateľnosti. V danom prípade formálna stránka spočíva v dodržaní formy notárskej zápisnice tak, ako je upravená v § 47 Notárskeho poriadku a materiálna stránka spočíva v dodržaní tých obsahových náležitostí, ktoré predpisuje § 41 ods. 2 Exekučného poriadku. Je samozrejmé, že obdobne ako v prípade vykonateľnosti súdnych rozhodnutí, tak aj v prípade obsahových náležitostí exekučnej notárskej zápisnice platí, ak má byť vykonateľná, že tieto musia byť určené presným na nepochybným spôsobom, teda v tom zmysle exekučná notárska zápisnica musí obsahovať presnú individualizáciu oprávneného a povinného, presné vymedzenie práv a povinností na plnenie, presný rozsah a obsah plnenia, atď. Z uvedeného vyplýva, že pri posudzovaní vykonateľnosti exekučnej notárskej zápisnice a pri posudzovaní vykonateľnosti rozhodnutia súdu podľa príslušných predpisov procesného práva sa uplatňujú obdobné kritériá a že preto záver o ich splnení alebo nesplnení sa v prípadne exekučnej notárskej zápisnice nemôže podstatne odlišovať od záveru, ktorý by prichádzal do úvahy, ak by išlo o vykonateľné rozhodnutie súdu v rovnakej veci. Je síce možné uznať, že posudzovanie vykonateľnosti exekučnej notárskej zápisnice môže byť v porovnaní s posudzovaním vykonateľnosti rozhodnutia prísnejšie vzhľadom na to, že notárskej zápisnici ako exekučného titulu nepredchádza súdne preskúmanie platnosti právnych úkonov účastníkov právneho vzťahu z hľadiska hmotného práva, tak ako je tomu v prípade vykonateľného rozhodnutia súdu, jednako táto skutočnosť nemôže znamenať zásadnú zmenu v prístupe súdu v exekučnom konaní k exekučnej notárskej zápisnici oproti jeho prístupu k vykonateľnému súdnemu rozhodnutiu, pokiaľ ide o hodnotenie účinkov, ktoré majú ako platné exekučné tituly na právne vzťahy oprávnenej a povinnej osoby. Pokiaľ ide o notársku zápisnicu ako exekučný titul, tak ako už bolo uvedené vyššie, zákonodarca hlavný dôraz položil na výslovný „súhlas povinnej osoby s exekúciou“. Ponechal teda rozhodnutie o vzniku tohto exekučného titulu v prvom rade na vôli povinnej osoby, ktorá samozrejme nesmie byť postihnutá žiadnymi právne relevantnými vadami, najmä nesmie byť dôsledkom prinútenia. Týmto rozhodnutím povinná osoba zároveň prejavila vôľu vyhnúť sa súdnemu sporu. Pokiaľ ide o rozhodnutie o svojom záväzku voči oprávnenej osobe. Zákon jej to dovolil práve tým, že za istých podmienok povýšil notársku zápisnicu na exekučný titul. Zákon zároveň dovolil oprávnenej osobe uspokojiť sa s týmto exekučným titulom a podľa vlastného uváženia uplatniť podobu jeho platnosti na základe svojho práva v exekučnom konaní. Inými slovami zákon účastníkom hmotno-právneho vzťahu za istých podmienok dovolil, aby si zabezpečili exekučný titul bez toho, aby ich vec z hľadiska hmotného práva preskúmal v občianskom súdnom konaní a vyniesol o tom definitívne a záväzné rozhodnutie súd. Ak by sa mal exekučný súd zmocniť takéhoto preskúmavania veci v rámci exekučného konania, muselo to byť v zákone výslovne uvedené, pretože takéto preskúmanie ide nad rámec preskúmania formálnej a materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu. Zákon nerozlišuje medzi exekučnými titulmi z hľadiska toho, či mu predchádzalo alebo nepredchádzalo preskúmanie veci súdom z hľadiska hmotného práva. V tomto zmysle notárska zápisnica ako vykonateľný exekučný titul požíva rovnakú súdnu ochranu, aká sa poskytuje vykonateľnému rozhodnutiu súdu. V tejto súvislosti však treba dodať, že by nebolo možné pripustiť exekúciu na základe exekučnej notárskej zápisnice, a to práve z ohľadom na jej mimosúdny spôsob vzniku, vtedy, ak by sa ňou mohli porušiť také princípy zákonnej alebo ústavnej hodnoty, na ktorých je potrebné bezpodmienečne trvať. Len v takomto prípade na základe notárskej zápisnice ako exekučného titulu napriek splnenia predpísaných náležitostí vykonateľnosti, by nebolo možné podľa názoru Ústavného súdu priznať oprávnenej osobe právo na súdnu ochranu“. Je teda nepochybné, že v kompetencii exekučného súdu je skúmanie tak formálnej ako aj materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu. Podstatnou náležitosťou materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu je, aby exekučný titul, ktorým má byť notárska zápisnica obsahoval prejav vôle povinného. Prvostupňový súd sa od uvedeného neodklonil ani sa nezaoberal preskúmavaním hmotno-právneho vzťahu medzi oprávneným a povinným. Skúmal, či je predložený exekučný titul materiálne vykonateľný. Jeho záver o tom, že nie je, je výsledkom správneho právneho posúdenia predloženého splnomocnenia. Inak povedané, v tomto prípade predložená notárska zápisnica nie je prejavom vôle povinnej označenej v návrhu na vykonanie exekúcie. Exekučný súd teda správne skúmal, či predložená notárska zápisnica je prejavom vôle povinnej označenej v návrhu na vykonanie exekúcie. Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného. Podľa § 23 Občianskeho zákonníka zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho orgánu alebo na základe dohody o plnomocenstve. Podľa § 31 ods.1 Občianskeho zákonníka pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia. Podľa § 31 ods. 4 Občianskeho zákonníka ak je potrebné, aby sa právny úkon urobil v písomnej forme, musí sa plnomocenstvo udeliť písomne. Písomne sa musí plnomocenstvo udeliť aj vtedy, ak sa netýka len určitého právneho úkonu. Podľa § 37 ods.1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Podľa § 43a) ods. 1 Občianskeho zákonníka prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je urobený jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzatvorenie zmluvy (ďalej len návrh), ak je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia. Podľa § 43a) ods. 2 Občianskeho zákonníka návrh pôsobí od doby, keď dôjde osobe, ktorej je určený. Návrh, aj keď je neodvolateľný, môže navrhovateľ zrušiť, ak dôjde prejav o zrušení osobe, ktorej je určený, skôr alebo aspoň súčasne s návrhom. Podľa § 43b) ods. 1 Občianskeho zákonníka návrh, aj keď je neodvolateľný, zaniká a) uplynutím lehoty, ktorá v ňom bola určená na prijatie, b) uplynutím primeranej doby s prihliadnutím na povahu navrhovanej zmluvy a na rýchlosť prostriedkov, ktoré navrhovateľ použil pre zaslanie návrhu, alebo c) dôjdením prejavu o odmietnutí návrhu navrhovateľovi. Podľa § 43c) ods. 2 Občianskeho zákonníka Včasné prijatie návrhu nadobúda účinnosť okamihom, keď vyjadrenie súhlasu s obsahom návrhu dôjde navrhovateľovi. Prijatie možno odvolať, ak odvolanie dôjde navrhovateľovi najneskôr súčasne s prijatím. Podľa § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď jej dôjde. Odvolací súd poukazuje na rozpor záujmov medzi dlžníkom a jeho zástupcom, pokiaľ by došlo k dohode o plnomocenstve, nakoľko je zrejmé, že pri uzatváraní zmluvy o úvere dlžník nemal možnosť voľby výberu zástupcu, pretože je nesporné, že zmluva o úvere bola vypracovaná ako predtlač, ktorú používa oprávnený pri uzatváraní zmlúv a už obsahovala meno splnomocnenca advokáta Mgr. Tomáša Kušníra. Ak oprávnený takto postupoval a určil dopredu osobu, ktorá bude oprávnená konať za dlžníka, spochybnil samotný predpoklad, že splnomocnenec nemá s oprávneným žiadny bližší vzťah. V danom prípade ekonomického charakteru, ktorý by mohol spôsobovať jeho jednostranne smerovaný záujem, ktorý v konečnom dôsledku smeruje proti splnomocniteľovi, teda vlastnému mandantovi. Zastúpenie na základe plnomocenstva vyžaduje, aby zastúpený a zástupca uzatvorili dohodu o zastúpení. Výsledkom takejto dohody je splnomocniteľom udelená plná moc splnomocnencovi. Plnomocenstvo ako jednostranný právny úkon adresovaný voči tretím osobám, ktorým splnomocniteľ splnomocňuje splnomocnenca na určitý rozsah zastupovania, nemá bez súčasnej existencie dohody o zastúpení uzatvorenej medzi zastúpeným a zástupcom žiadne právne účinky. Z obsahu predloženého splnomocnenia, ktoré je začlenené do zmluvy o úvere, vyplýva, že takáto dohoda o zastúpení určite nebola medzi povinným a zástupcom uzatvorená v čase vyhotovenia splnomocnenia. Z prílohy notárskej zápisnice, ktorá mala dokumentovať, že bola spísaná povinným v zastúpení, vyplýva, že v zmluve o úvere je na tej istej listine, jednak zmluva o úvere a jednak dve plnomocenstvá, pričom prvé z nich podľa obsahu možno posúdiť zároveň aj ako návrh na uzatvorenie dohody o plnomocenstve. Prejav vôle je právnym úkonom len vtedy, ak ide o úkon smerujúci k vzniku, zmene alebo zániku práv alebo povinností. Návrhom na uzatvorenie zmluvy je taký prejav vôle, ktorý je adresovaný druhej zmluvnej strane. Podľa § 45 Občianskeho zákona prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe až od okamihu, keď jej dôjde. Na vážnosť prejavu vôle, ktorým je návrh zmluvy, urobený v neprítomnosti druhej strany, nestačí písomná forma. Je nevyhnutné, aby konajúci takto písomne prejavenú vôľu skutočne druhej strane adresoval. To znamená, odoslal, resp. urobil úkony, ktoré sú nevyhnutne nutné k tomu, aby mohla byť táto prejavená vôľa doručená, či už poverením inej osoby alebo podaním na poštu, alebo osobným doručením druhej strane, resp. iným spôsobom. Z predloženej listiny je nepochybné, že dlžníčka podpísala zmluvu o úvere a súhlas s obsahom navrhnutých plnomocenstiev dňa 09.10.2003 v neprítomnosti advokáta Mgr. Tomáša Kušníra. Okrem toho z plnomocenstva, ktoré udelil Mgr. Tomáš Kušnír Mgr. Brunovi Žlnayovi a ktoré tvorí prílohu notárskej zápisnice nevyplýva, že Mgr. Žlnay bol oprávnený zastupovať Mgr. Kušníra vo veci jeho splnomocnenia na zastupovanie S. L., nakoľko v predmetnom splnomocnení nie je nijakým spôsobom špecifikovaný dlžník, vo veci ktorého by ho mal zastupovať Mgr. Kušnír. Doručenie akceptácie navrhnutej dohody o plnomocenstve neprítomným advokátom dlžníčke a to ešte v čase, kedy mala byť návrhom viazaná, taktiež nebolo prezentované. Z uvedeného vyplýva, že exekučný súd vec správne právne posúdil, keď dospel k záveru, že chýba platné plnomocenstvo a z toho dôvodu chýba materiálny predpoklad, aby notárska zápisnica mohla byť spôsobilým exekučným titulom voči povinnému uvedenému v návrhu na vykonanie exekúcie. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.