Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 41CoE/72/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6304117316 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 06. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Hullová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6304117316.2 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici, v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Moyzesova 8, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti povinnej P. E., nar. X. B. XXXX, bytom M. T. XXXX/XX, D., zast. opatrovníkom X. Z., pracovníkom Okresného súdu Lučenec, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Ďuricom, Exekútorský úrad so sídlom Borovianska 17, Zvolen, pod sp. zn. EX 3004/04, o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 1.011,62 Eur s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č.k. 11Er 2023/2004-44 zo dňa 13. februára 2012, takto r o z h o d o l : Návrh oprávneného na prerušenie konania z a mi e t a . Uznesenie Okresného súdu Zvolen č.k. 11Er 2023/2004-44 zo dňa 13. februára 2012 p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Zvolen uznesením č.k. 11Er 2023/2004-44 zo dňa 13. februára 2012 exekúciu zastavil a súdnemu exekútorovi JUDr. Jozefovi Ďuricovi nepriznal náhradu trov exekúcie. V odôvodnení uznesenia uviedol, že uznesením č.k. 11Er 2023/2004-12 zo dňa 16. februára 2010 vyhlásil exekúciu za neprípustnú, pretože dospel k záveru, že je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať. Uznesenie v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 1CoE/140/2011 zo dňa 11. apríla 2011 nadobudlo právoplatnosť dňa 7. júna 2011. Keďže okresný súd právoplatným uznesením č.k. 11Er 2023/2004-12 zo dňa 16. februára 2010 vyhlásil exekúciu za neprípustnú podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, následne uznesením zo dňa 13. februára 2012 exekúciu zastavil. O trovách exekúcie okresný súd rozhodol podľa ust. 200 ods. 1, § 196 a § 200 ods. 2 Exekučného poriadku. Súdnemu exekútorovi nepriznal náhradu trov exekúcie, pretože súdny exekútor vo svojom podaní zo dňa 13. februára 2012 uviedol, že trovy exekúcie si od oprávneného neuplatňuje. Proti uzneseniu okresného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. V odvolaní uviedol, že okresný súd rozhodol nad rámec zverenej právomoci, svojim postupom odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom, nedostatočne zistil skutkový stav, pretože nevykonal náležité dokazovanie a rozhodnutie okresného súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Všeobecný súd, ktorý koná v pozícii exekučného súdu nemá právomoc vykonávať úkony smerujúce k opätovnému komplexnému rozhodovaniu o veci, nakoľko výsledkom takéhoto rozhodovania by bola nemožnosť veriteľa vykonať právo. Pripomenul, že k takémuto revíznemu postupu došlo v situácii, keď už okresný súd preskúmal súlad exekučného titulu so zákonom s výsledkom absolútnej nerozpornosti. Okresný súd je v oblasti prieskumu exekučného titulu (notárskej zápisnice) limitovaný ust. § 36 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (ďalej len „Notársky poriadok“), ktorý vyjadruje verejnoprávny charakter výkonu notárskeho úradu a nadväzuje na generálne ust. § 2 ods. 2 Notárskeho poriadku. Ak právny poriadok osobitne upravuje nástroje právnej kontroly a zodpovednostné mechanizmy ochrany práv subjektov, okresný súd ich musí rešpektovať a nemôže ich nahrádzať vlastnou činnosťou. „Súlad úkonu obsahujúceho právny záväzok a súhlas s vykonateľnosťou so zákonom a dobrými mravmi“ ex offo preskúmal už notár. Ochranu práva, ktorú upravuje ust. § 40 a ust. § 38 Notárskeho poriadku nie je možné využiť dodatočne po tom, čo takýto prostriedok už nemožno uplatniť, a to cestou zamedzenia výkonu práva exekučným súdom, ktorej účel je odlišný. Postup okresného súdu, ktorým je umožnené bez časového obmedzenia zasahovať do platných notárskych listín, ktoré zakladajú, rušia alebo menia práva alebo povinnosti individuálne určeným adresátom, je v materiálnom právnom štáte neakceptovateľný, pretože je v rozpore s princípom právnej istoty a ochrany dôvery všetkých subjektov v právny poriadok. Všeobecný súd vo veci žalobcu (veriteľa) nebol povinný zaoberať sa skúmaním, či notárska zápisnica bola vydaná v súlade s platnými predpismi. Notárska zápisnica ako exekučný titul má rovnaké účinky ako rozsudok všeobecného súdu a okresný súd musí s takýmto exekučným titulom nakladať rovnako, ako s rozsudkom všeobecného súdu. V opačnom prípade by porušil zásadu rovnocennosti. Právnym záväzkom obsiahnutým v notárskej zápisnici je okresný súd viazaný rovnako, ako rozsudkom všeobecného súdu. Okresný súd v rámci skúmania splnenia zákonných predpokladov pre udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nie je oprávnený posudzovať vecnú správnosť (skutkové a právne závery) a nedisponuje právomocou rušiť, či meniť obsah notárskej zápisnice, ktorá je exekučným titulom. Ani v prípade pasívneho správania účastníka v konaní, v ktorom bol exekučný titul vydaný, nemôže naprávať prípadné chyby a nedostatky exekučného titulu. V prípade, ak sa všeobecný súd nestotožní s jeho interpretáciou ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, oprávnený žiadal, aby súd postupom podľa ust. § 109 ods. 1 písm. b) O.s.p. prerušil konanie a podal Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na konanie o súlade ust. § 44 ods. 2, vety prvej a druhej Exekučného poriadku s článkom 1 ods. 1, vety prvej Ústavy Slovenskej republiky, a to pre rozpor s princípom právnej istoty a princípom ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok. Oprávnený ďalej uviedol, že okresný súd porušil princíp legality, ako aj zásadu začatia konania na návrh (v danom prípade neexistovalo zákonom stanovené oprávnenie adresované súdu začať konanie z úradnej povinnosti), rovnosť účastníkov konania, právo na spravodlivý súdny proces a dvojinštančnosť súdneho konania. Namietal, že aj keď výkon a ochrana jeho práva na spravodlivý proces mala byť rovnaká, oprávnený mal v konaní pred okresným súdom výrazne nevýhodné postavenie a bolo s ním zaobchádzané odlišne. Okresný súd na zistený skutkový stav neaplikoval relevantnú právnu normu, ktorou bolo ust. § 36, ust. § 38 a ust. § 40 Notárskeho poriadku a aplikoval ust. § 44 ods. 2, ust. § 57 ods. 1 písm. g) a ust. § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, ktoré interpretoval ústavne nesúladným spôsobom. Poukázal aj na skutočnosť, že okresný súd založil a odôvodnil svoje rozhodnutie na normatívnej úprave- smernici Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorá nemá v Slovenskej republike povahu prameňa práva a preto sa ňou nemohol riadiť, resp. nemohol z jej aplikácie vyvodzovať určujúce závery formujúce konečné rozhodnutie. Nesúhlasil ani s tým, že okresný súd svoje rozhodnutie založil aj na viacerých rozhodnutiach Súdneho dvora Európskej únie. Namietal, že okresný súd v danom prípade rozhodol bez jeho vypočutia, že ako účastník konania nebol oboznámený s tým, že okresný súd vedie konanie, v ktorom opätovne rozhoduje o jeho právach, nebol oboznámený s obsahom dôkazov, argumentov a tvrdení, nemal možnosť sa k týmto dôkazom, argumentom a tvrdeniam vyjadriť a sám nemal možnosť navrhnúť dôkazy na podporu svojich argumentov a tvrdení. Oprávnený tiež konštatoval, že plnomocenstvo udelené v zmluve o úvere je dostatočne určité a zrozumiteľné. Právny poriadok nevylučuje možnosť uznať dlh (záväzok) v čase jeho vzniku, t.j. súčasne s uzavretím zmluvy, na základe ktorej vzniká. Povinný tak mohol svoj dlh uznať už v čase uzatvorenia zmluvy o úvere. Žiadne ustanovenie zmluvy neustanovuje, že povinný nemôže po udelení plnomocenstva sám dlh uznať vo forme notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Toto právo mu ostalo v plnej miere zachované a mohol ho kedykoľvek platne využiť. Ak povinný udelil svojmu zástupcovi plnomocenstvo na zastupovanie vo veci uznania dlhu a spísania notárskej zápisnice ako exekučného titulu, niet pochýb o tom, že mu udelil plnomocenstvo na to, aby predmetné úkony urobil predpísaným zákonným spôsobom tak, aby mali všetky náležitosti platného právneho úkonu, pričom si to vyžaduje aj určenie, dokedy bude dlh splatený. Preto nebolo možné dospieť k záveru, že zástupca nebol oprávnený v notárskej zápisnici uviesť dokedy povinný dlh splatí. Nesúhlasil so záverom okresného súdu, že zástupca nehájil záujmy povinného. Zástupca povinného bol na základe udeleného plnomocenstva oprávnený vykonať len jediný úkon, a to uznať dlh vo forme notárskej zápisnice. Zástupca žiadnym spôsobom neprekročil udelené plnomocenstvo. Ďalej nesúhlasil ani s tým, že notárska zápisnica ako exekučný titulu musí byť spísaná nielen povinným ale aj oprávneným. Podľa jeho názoru okresný súd opätovne posudzoval vec, o ktorej už raz právoplatne rozhodol, keď súdnemu exekútorovi udelil poverenie na vykonanie exekúcie. Z uvedených dôvodov považoval napadnuté rozhodnutie okresného súdu o vyhlásení exekúcie za neprípustnú za nezákonné a žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Rozhodnutie okresného súdu bolo vydané vyšším súdnym úradníkom. Zákonný sudca uviedol, že odvolaniu nemieni vyhovieť a podľa ust. § 374 ods. 4, druhej vety O.s.p. vec predložil na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, prejednal vec podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. Odvolací súd zo spisu zistil, že dňa 29. júla 2004 bol u súdneho exekútora podaný návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému. Následne súdny exekútor požiadal okresný súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučným titulom v predmetnej veci je notárska zápisnica č. N 341/2004, NZ 29022/2004 zo dňa 3. apríla 2004, spísaná notárkou JUDr. Jarmilou Kováčovou, so sídlom v Bratislave. Okresný súd dňa 4. augusta 2004 vydal poverenie na vykonanie exekúcie. Uznesením č.k. 11Er 2023/2004-12 zo dňa 16. februára. 2010 okresný súd exekúciu vyhlásil za neprípustnú podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku. Na základe odvolania oprávneného Krajský súd v Banskej Bystrici (ako súd odvolací) uznesením č.k. 1CoE/140/2011-40 zo dňa 11. apríla 2011 uznesenie okresného súdu č.k. 11Er 2023/2004-12 zo dňa 16. februára 2010 potvrdil. Uznesenie okresného súdu v spojení s rozhodnutím odvolacieho súdu sa stalo právoplatným dňa 7. júna 2011. Skôr ako odvolací súd prejednal odvolanie oprávneného proti napadnutému uzneseniu, odvolací súd sa zaoberal procesným návrhom oprávneného na prerušenie konania. Oprávnený žiadal, aby súd prerušil predmetné exekučné konanie postupom podľa ust. § 109 ods. 1 písm. b) O.s.p. a Ústavnému súdu Slovenskej republiky predložil návrh na konanie o súlade ust. § 44 ods. 2, vety prvej a druhej Exekučného poriadku s článkom 1 ods. 1, vety prvej Ústavy Slovenskej republiky, a to pre rozpor s princípom právnej istoty a princípom ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok. Podľa ust. § 36 ods. 5 Exekučného poriadku ak osobitný zákon neustanovuje inak, exekučné konanie nemožno prerušiť, nemožno odpustiť zmeškanie lehôt a po skončení exekučného konania nemožno podať návrh na obnovu exekučného konania. Vyššie citované ustanovenie Exekučného poriadku zakotvuje všeobecne platnú zásadu, že exekučné konanie nie je možné prerušiť, pokiaľ osobitný zákon expressis verbis neustanovuje inak, t.j. výnimku z tejto zásady. Takýmto osobitným zákonom je napr. zákon č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii, resp. v čase začatia exekučného konania zákon č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov. S poukazom na vyššie citované ustanovenie § 36 ods. 5 Exekučného poriadku, podľa ktorého exekučné konanie nie je možné prerušiť, odvolací súd rozhodol tak, že procesný návrh oprávneného na prerušenie konania zamietol. Podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať. V posudzovanej veci okresný súd uznesením č.k. 11Er 2023/2004-12 zo dňa 16. februára 2010 v spojení s uznesením odvolacieho súdu č.k. 1CoE/140/2011-40 zo dňa 11. apríla 2011 exekúciu vyhlásil za neprípustnú podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku z dôvodu, že notársku zápisnicu, ktorá je exekučným titulom v predmetnom exekučnom konaní, považoval za nespôsobilý exekučný titul. Citované uznesenie okresného súdu v spojení s rozhodnutím odvolacieho súdu sa stalo právoplatným dňa 7. júna 2011. Vzhľadom na to, že uznesenie, ktorým okresný súd exekúciu vyhlásil za neprípustnú, nadobudlo právoplatnosť, okresný súd následne správne postupoval a rozhodol, keď exekúciu zastavil, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať (ust. § 57 ods. 1 písm. g) a ust. § 58 ods. 1 Exekučného poriadku). S poukazom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd napadnuté uznesenie okresného súdu podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. Uznesenie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.