Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 14CoE/22/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6306202056 Dátum vydania rozhodnutia: 02. 02. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Priehoda ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6306202056.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného : POHOTOVOSŤ, s r.o., so sídlom 811 09 Bratislava, Pribinova 25, IČO 35 807 598, zastúpený splnomocneným advokátom JUDr. Martinom Máčajom, so sídlom Advokátska kancelária XXX XX N., A. XX, proti povinnému : F. B., narodený XX.XX.XXXX, bytom XXX XX T. N., P. M. XXX/XXX, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Jánom Debnárom so sídlom Exekútorský úrad 962 12 Detva, Obrancov mieru 874/3 pod spisovou značkou Ex 353/2006, o odvolaní oprávneného zo dňa 11.11.2011 proti uzneseniu Okresného súdu Brezno číslo konania 7Er/347/2006-47 zo dňa 20.10.2011, takto r o z h o d o l : Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením okresný súd exekúciu vykonávanú pod sp. zn. EX 353/2006 súdnym exekútorom JUDr. Jánom Debnárom vyhlásil za neprípustnú a následne ju zastavil podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. g/ zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučného poriadku). Súd konštatoval, že notárska zápisnica, na podklade ktorej sa oprávnený domáha nároku voči povinnému, nie je spôsobilým exekučným titulom, nakoľko odporuje zákonu, konkrétne ustanoveniam § 22 ods. 2, § 39 a § 574 ods. 2 Občianskeho zákonníka. V zmluve o úvere dlžník splnomocnil konkrétneho advokáta na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Zmluvné zastúpenie vzniklo súčasne s uzavretím zmluvy o úvere, v čase, keď žiadny dlh neexistoval a kedy bolo možné len predpokladať, že by mohol vzniknúť. Exekučný súd poukázal aj na rozpor záujmov zastúpeného so zástupcom. Zdôraznil, že O.. H. G. bol právnym zástupcom oprávneného už v čase podpísania úverovej zmluvy. Pri uzatváraní zmluvy povinný nemal možnosť voľby zástupcu, pretože zo zmluvy o úvere je zrejmé, že pri jej uzatváraní bola použitá predtlač ktorá obsahovala meno splnomocnenca- konkrétneho advokáta, čím je spochybnený základný predpoklad udelenia plnomocenstva a to, že splnomocnenec bude presadzovať a brániť záujem povinného. V rovnakom čase teda vystupoval ako právny zástupca povinného a zároveň aj splnomocnenec oprávneného, ktorého záujmy mal hájiť v súvislosti s vymáhaním prípadných dlhov v budúcnosti. Súd potom konštatoval, že pokiaľ je udelené plnomocenstvo dlžníka absolútne neplatné, je aj notárska zápisnica, obsahujúca vyhlásenie o uznaní záväzku a súhlase s jej vykonateľnosťou a s exekúciou, ktoré za povinného urobil zástupca, takisto neplatná. Keďže notárska zápisnica ako predložený exekučný titul nespĺňa materiálne a formálne predpoklady, aby sa mohla stať exekučným titulom, súd následne, vzhľadom na takýto právny záver, vyhlásil exekúciu za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať a exekúciu zastavil. Proti uzneseniu exekučného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený a žiadal ho zrušiť v celom rozsahu a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Súladnosť exekučného titulu - notárskej zápisnice so zákonom bola predmetom skúmania exekučným súdom pri vydávaní poverenia na vykonanie exekúcie, a súd v tomto konaní uznal exekučný titul za súladný, keď udelil súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie. Oprávnený sa domnieva, že v danom prípade ide o hmotnoprávne zastúpenie a povinný ako dlžník mohol kedykoľvek po uzatvorení zmluvy o úvere v roku 2005 udelené plnomocenstvo odvolať, avšak tak neurobil. Nesúhlasí s názorom súdu, podľa ktorého sa povinný udelením plnomocenstva vzdal svojho práva, ktoré môže vzniknúť až v budúcnosti, pričom poukázal na znenie ustanovenia § 574 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Rovnako oprávnený namieta názor súdu, že v čase uzavretia zmluvy dlh neexistoval a nebola známa jeho výška, pretože z platných právnych predpisov nevyplýva povinnosť určiť pri uznaní záväzku výšku uznaného záväzku presným číselným vyjadrením. Taktiež podľa mienky oprávneného žiadny zákon nepredpisuje povinnú účasť pri spisovaní exekučnej notárskej zápisnice, čo vyplýva aj zo samotného znenia ustanovenia § 41 ods. 2 Exekučného poriadku. Pri konštatovaní, že išlo o neplatné plnomocenstvo, súd podľa mienky oprávneného posudzoval samotný hmotnoprávny vzťah a konal tak nad rámec preskúmania formálnej a materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu. Oprávnený poukázal na plynutie premlčacej doby a predmetným uznesením súdu, ktorým sa exekúcia vyhlási za neprípustnú a zastaví, sa oprávnený dostane do situácie, kedy si už nebude môcť zabezpečiť iný exekučný titul, keďže pohľadávka oprávneného už bude premlčaná. Vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v medziach daných ustanovením § 212 ods.1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 214 ods. 2 O.s.p. uznesenie okresného súdu podľa ustanovenia § 219 ods. l a 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. Odvolací súd, vychádzajúc z rozsahu a dôvodov odvolania, po preskúmaní uznesenia prvostupňového súdu aplikujúc ustanovenie § 219 ods. 2 O.s.p., sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia a konštatuje správnosť dôvodov a právnych úvah, na podklade ktorých prvostupňový súd rozhodol, pričom nad rámec odôvodnenia prvostupňovým súdom uvádza i ďalšie skutočnosti. Podstatnou a z hľadiska posúdenia správnosti úvahy exekučného súdu relevantnou skutočnosťou je, že splnomocnenie, ktoré udelil povinný v zmluve o úvere, je koncipované široko a všeobecne. Povinný splnomocnil tretiu osobu, aby v jeho mene uznala záväzok, ktorého konkrétnu výšku nebolo možné predpokladať. Tým sa povinný vzdal svojho práva uznať alebo neuznať prípadný záväzok, ktorý vznikne či nevznikne v budúcnosti. Povinnému bolo už v tom čase, kedy ešte záväzok v zmysle určitého a konkrétneho dlhu, neexistoval, odňaté právo namietať výšku „uznaného" dlhu v čase uznania, pretože neistý záväzok v budúcnosti nie je dostatočne určitý a určiteľný, navyše nemožno ani predpokladať, či určité právne významné okolnosti (omeškanie dlžníka a v akom rozsahu) vôbec v budúcnosti nastanú. Zástupca povinného navyše určil lehotu, dokedy má byť dlh zaplatený zjavne bez splnomocnenia povinným, navyše dlžníka tým zaviazal k povinnosti a k lehote, o ktorej nemohol mať vedomosť. Pretože splnomocnenie koncipované tak, ako je obsiahnuté v zmluve o úvere vytvára široký priestor pre konanie a právne úkony splnomocnenca, správne ho exekučný súd považoval za neplatné. Exekučný súd poukázal aj na rozpor záujmov povinného a „ním zvoleného" zástupcu s poukazom na ustanovenie § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, s čím sa odvolací súd takisto v plnom rozsahu stotožňuje. Zmluvná voľnosť pri „zvolení" si splnomocneného zástupcu bola zjavne obmedzená natoľko, že pri možnej jedinej variante konkrétneho mena zástupcu vyplývajúcej a zakomponovanej priamo do predtlače už vopred pripravenej zmluvy o úvere, nemožno o jeho slobodnej vôli povinného pri zvolení si zástupcu vôbec hovoriť. Už len všetky tieto skutočnosti, konštatované jednak v odvolaním napadnutom uznesení, ako aj konštatované odvolacím súdom, každá sama osebe by mala za následok vyslovenie absolútnej neplatnosti udeleného plnomocenstva. Pokiaľ teda plnomocenstvo udelené platne nebolo, nemohli z neskorších právnych úkonov uskutočnených „splnomocneným zástupcom" v mene splnomocniteľa nadobudnúť právne účinky pre osobu v mene ktorej „konal". Ak teda z neplatne udeleného plnomocenstva nevyplynuli právne účinky vykonaného právneho úkonu v mene povinného, ani predložená notárska zápisnica nemôže byť exekučným titulom, na základe ktorého by oprávnenému voči povinnému vznikol nárok, ktorého vymoženia by sa mohol v rámci exekúcie domáhať. Ani námietka oprávneného, podľa ktorej už súd posudzoval súladnosť exekučného titulu - notárskej zápisnice so zákonom, pričom táto otázka bola predmetom skúmania exekučným súdom pri vydávaní poverenia na vykonanie exekúcie, neobstojí. Povinnosťou súdu je počas celého exekučného konania dohliadať na zákonnosť vedenia exekúcie, teda prihliadať na to, či existujú formálne i materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie. Exekučný súd v rozsahu jemu danej prieskumnej činnosti (či je exekučný titul vydaný orgánom oprávneným na jeho vydanie, či je exekučný titul materiálne a formálne vykonateľný a či sú oprávnený a povinný vecne legitimovaní) skúma exekučný titul v každom štádiu vedenia exekúcie. Vyslovený právny názor plne zodpovedá záverom obsiahnutým v judikáte Súdneho dvora (ES) vo veci Pohotovosť C-76/10 zo dňa 16.11.2010. Pokiaľ súd zistí formálne či materiálne nedostatky vykonateľnosti exekučného titulu (zistený nedostatok týkajúci sa plnej moci), majúci za následok absolútnu neplatnosť exekučného titulu, je táto skutočnosť postačujúca pre jednoznačný záver súdu, že predmetná notárska zápisnica nemôže byť a nie je spôsobilým exekučným titulom, z ktorého záveru súdu vyplýva následne povinnosť nezákonne vedenú exekúciu aj bez návrhu zastaviť. Odvolací súd preto uznesenie exekučného súdu podľa ustanovenia § 219 ods. l a 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov X : X. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.