Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 13Co/109/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6307200536 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Štefan Huljak ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6307200536.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd Banská Bystrica ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu Štefana Huljaka a členov JUDr. Márie Rišiaňovej a JUDr. Ferdinanda Zimmermanna v právnej veci žalobcov: v 1. rade J.. C. T., narodený XX. XX. XXXX, bytom XXX XX A., T. XX, v 2. rade obec A., XXX XX A., obaja zastúpení splnomocneným advokátom: JUDr. Marián Rudy, PhD., Advokátska kancelária 830 08 Bratislava 38, Kukuričná 8, P.O.Box 47, proti žalovanému: R. C., narodený XX. XX. XXXX, bytom XXX XX A., K. XXXX/ X, zastúpený splnomocneným advokátom: Mgr. Peter Lupták, Advokátska kancelária 974 01 Banská Bystrica, Námestie Štefana Moysesa 3, o určenie vlastníctva k pozemkom, o odvolaní žalovaného zo dňa 10. 11. 2010 proti rozsudku Okresného súdu Brezno číslo konania 5C/27/2007-248 zo dňa 20. 10. 2010, takto r o z h o d o l : Krajský súd rozsudok okresného súdu v celom rozsahu mení tak, že žaloby žalobcov v 1. a 2. rade zamieta. Žalovanému sa náhrada trov prvostupňového konania, odvolacieho konania a dovolacieho konania nepriznáva. Žalobcom v 1. a 2. rade sa náhrada trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom číslo konania 5C/27/2007-248 zo dňa 20. 10. 2010 okresný súd žalobám vyhovel a uložil žalovanému nahradiť žalobcovi v 1. rade trovy konania. V dôsledku podaného odvolania žalovaným Krajský súd Banská Bystrica ako súd odvolací rozsudkom číslo konania 13Co/5/2011-294 zo dňa 22. 03. 2011 zmenil rozsudok okresného súdu a žaloby v celom rozsah zamietol a uložil žalobcom nahradiť žalovanému trovy konania. Žalobcovia podali proti rozsudku odvolacieho súdu dovolanie a Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením číslo konania 5Cdo/169/2011-328 zo dňa 01. 03. 2012 zrušil rozsudok súdu druhého stupňa a vrátil mu vec na ďalšie konanie. Rozsudok zrušil preto, že mal za to, že „postupom odvolacieho súdu bola žalobcom 1/, 2/ odňatá možnosť konať pred súdom“ a to tým, že tento „založil svoje rozhodnutie >nečakane< a nepredvídateľne na iných („nových“) dôvodoch než súd prvého stupňa“, čím „nemali možnosť namietať správnosť >nového< právneho názoru zaujatého až v odvolacom konaní“. Správne mal odvolací súd „vyzvať účastníkov konania, aby sa k možnému použitiu (ustanovení § 92 ods. 4 a § 216 ods. 1 OSP) vyjadrili“. Odvolací súd listom číslo konania 13Co/109/2012-340 zo dňa 23. 04. 2012 vyzval strany sporu, aby sa vyjadrili k inému právnemu posúdeniu veci, ktoré bolo uvedené v rozsudku číslo konania 13Co/5/2011-294 zo dňa 22. 03. 2011. Žalobcovia vo vyjadrení (číslo listu 346-346 p.v. spisu) žiadali „rešpektovať záväzný právny názor dovolacieho súdu a vydať rozhodnutie v náš prospech“. Trvajú na tom, že „návrh na zápis poznámky do katastra nehnuteľností podaný bol“ dňa 21. 05. 2007 a správa katastra 04. 06. 2007 odmietla poznámku o začatí súdneho konania zapísať. Niet preto „zákonného ani iného rozumného dôvodu sankcionovať nás zamietnutím žaloby, najmä, keď proces zámeny účastníctva v konaní sa dá legálne vyriešiť či už zrušením prvostupňového rozsudku alebo spôsobom, ktorý sme načrtli vo vyjadrení k odvolaniu protistrany“ (číslo listu 281 spisu). Žalovaný vo vyjadrení (číslo listu 343-344 spisu) uviedol, že rozsudok okresného súdu číslo konania 5C/27/2007-248 zo dňa 20. 10. 2010 bol vydaný až potom, keď vlastníčkou sporných pozemkov sa stala V.. D. H., k čomu došlo už XX. XX. 2010. Ustanovenie § 216 ods. 1 OSP „stanovuje úplne jednoznačne, že zámena účastníkov je v odvolacím konaní vylúčená“. Žiadal priznať náhradu trov konania. V dôsledku podaného odvolania krajský súd vec prejednal v medziach daných ustanovením § 212 ods. 1 OSP a podľa ustanovenia § 220 OSP rozsudok okresného súdu zmenil z týchto dôvodov. V súdenej veci nie je sporné, že v priebehu konania (toto začalo dňa 12. 02. 2007, žaloba bola zmenená dňa 29. 09. 2010, číslo listu 237 p.v. spisu) žalovaný previedol sporné vlastníctvo k pozemkom, ku ktorým sa žiada určiť vlastníctvo, dňa 21. 06. 2010 na V.. D. H. (číslo listu 267-268 spisu). Tým sa zmenili hmotnoprávne pomery k sporným pozemkom a z procesného hľadiska sa vyžaduje, aby rozhodnutie súdu bolo záväzné ohľadom vlastníctva k nehnuteľnosti evidovanej katastrom nehnuteľností pre každého zapísaného vlastníka. Aby sa predchádzalo nekorektnému správaniu sa žalovaných vlastníkov počas prebiehajúceho súdneho konania, v ktorom sa uplatňujú vecné práva k nehnuteľnostiam, zákon s účinnosťou od 15. 10. 2008 vyžaduje od žalobcov, aby podali „na príslušnej správe katastra nehnuteľností návrh na zápis začatia súdneho konania“ (§ 44a OSP) a potom „výrok právoplatného rozsudku o určení vecného práva k nehnuteľnosti je záväzný aj pre osobu, ktorá nadobudla vecné právo k tejto nehnuteľnosti v čase, keď v katastri nehnuteľností bola vykonaná poznámka o tomto súdnom konaní“ (§ 159a OSP). Zákonom číslo 495/2009 Z. z. sa prijala ďalšia novela Občianskeho zákonníka, ktorá do ustanovenia § 44a pripojila vetu: „Ustanovenie sa použije rovnako aj na mimoriadne opravné prostriedky“. S účinnosťou od 01. 05. 2010 sa zákonom číslo 103/2010 Z. z. prijala aj novela zákona číslo 162/1995 Z. z., ktorá v ustanovení § 34 ods. 2 reagovala na ustanovenia § 44a a § 159a OSP. Z uvedeného vyplýva, že žalobcom nič nebránilo, aby v priebehu súdneho konania reagovali na zmenenú právnu situáciu a poistili sa pre prípad prevodu vlastníctva zo žalovaného na inú osobu. Takto ale nepostupovali. O zápis poznámky žiadali (číslo listu 308-308 p. v. spisu) dňa 21. 05. 2007, kedy zákon nedovoľoval správe katastra takúto poznámku zapísať a preto nemožno mať za to, že správa katastra pochybila, keď poznámku nezapísala. V žiadnom prípade ale odmietnutím zápisu nedošlo k „res iudicata“ a žalobcovia mali po zmene právneho stavu kedykoľvek požiadať o zápis poznámky v zmysle ustanovenia § 44a OSP. Dôsledkom zániku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného je, že žaloba musela byť zamietnutá. Odvolací súd nemohol sám rozhodnúť o pripustení zámeny žalovaného za inú osobu, lebo v odvolacom konaní takto nemožno postupovať (§ 216 ods. 1, § 92 ods. 4 OSP). V súdenej veci nemožno ani aplikovať ustanovenie § 92 ods. 2 OSP (singulárnu sukcesiu v dôsledku kúpnej zmluvy), lebo toto ustanovenie v odvolacom konaní možno použiť len na prípad, kedy pôvodný účastník prestal byť subjektom práv a povinností a tieto prešli na iný právny subjekt. Žalovaný nezanikol ako právny subjekt tým, že previedol svoje sporné vlastníctvo na inú osobu a preto iná osoba by mohla vstúpiť do súdneho konania len buď tak, že pristúpi k žalovanému (§ 92 ods. 1 OSP) alebo ho nahradí (§ 92 ods. 4 OSP). Pripustenie takejto osoby v odvolacom konaní nie je možné, lebo by sa tým porušil princíp dvojinštančnosti súdneho konania. Účastníci majú v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie (§ 18 prvá veta OSP) a súd je povinný zabezpečiť im rovnaké možnosti na uplatnenie ich práv (§ 18 posledná veta OSP). Ak potom ustanovenie § 216 ods. 1 OSP nedovoľuje použiť ustanovenie § 92 ods. 1 alebo ods. 4 OSP v odvolacom konaní, bolo by porušením rovnakého postavenia účastníkov, keby odvolací súd zrušil rozsudok okresného súdu len preto, aby mohol žalobca napraviť svoje procesné pochybenie (to, že nepostupoval podľa ustanovenia § 44a OSP). Aj keď bol žalovaný v konaní procesne úspešný (žaloba voči nemu bola zamietnutá), je nesporné, že s predmetom sporu nakladal počas konania, čím zabránil odvolaciemu súdu preskúmať vecnú správnosť rozsudku súdu prvého stupňa. V rámci dovolania žalobcov títo tiež doložili do spisu žiadosť adresovanú správe katastra nehnuteľností o zápis poznámky do katastra o začatí súdneho konania. Žalobcovia sa teda pokúsili predísť tomu, aby sa vlastnícke pomery menili počas konania. Potom nemožno mať za to, že trovy konania, ktoré žalovanému vznikli, boli potrebné na účelné bránenie svojho práva proti žalobcom (§ 142 ods. 1 OSP). Odvolací súd formálne úspešnému žalovanému nepriznal náhradu trov prvostupňového konania, odvolacieho a dovolacieho konania. Žalobcovia tiež navrhli priznať náhradu trov konania. Keďže boli v konaní neúspešní, odvolací súd im náhradu trov konania nepriznal. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0. Poučenie: proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.