Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 15CoE/368/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6308200250 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 01. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6308200250.2 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného Komerční spořitelní a úvěrní družstvo Domov „v likvidaci", IČO 26 156 245, so sídlom Ul. Uherská č. 618, Praha 9 - Vinoř, Česká republika, proti povinnej B. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom Ul. H. č. XXXX/XX, XXX XX R., občan Slovenskej republiky, vedenej pod sp. zn. EX 233/2007 súdnou exekútorkou Mgr. Monika Mikulíková, so sídlom exekútorského úradu Ul. ČSA č. 24, 974 01 Banská Bystrica, o vymoženie 1.065,97 eur s príslušenstvom a trov exekúcie, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu v Brezne č. k. 6Er 28/2008-21, zo dňa 14. marca 2011, takto r o z h o d o l : Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Okresný súd odvolaním napadnutým uznesením exekúciu vedenú pod sp.zn. EX 233/2007 súdnou exekútorkou Mgr. Monikou Mikulíkovou, na základe poverenia vydaného Okresným súdom v Brezne dňa 16.01.2008 pod č. 5603 020946, vyhlásil za neprípustnú a zastavil. Okresný (exekučný) súd vychádzal zo skutočnosti, že exekučným titulom je rozhodcovský nález (rozsudok) sp.zn. 3207020596/S vydaný dňa 1.11.2006 rozhodcom - Mgr. Radim Saxl, so sídlom v Českej republike, v rozhodcovskom konaní podľa zákona o rozhodcovskom konaní č. 216/1994 Sb. Českej republiky. Súd takto rozhodol s odôvodnením, že v konaní nie je preukázané splnenie všetkých podmienok uvedených v článku 22 a 23 dvojstrannej dohody uzavretej medzi Slovenskou a Českou republikou (Zmluvy o právnej pomoci poskytovanej justičnými orgánmi a úprave niektorých právnych vzťahov v občianskych a trestných veciach, z 29.10.1992, uverejnenej v oznámení Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky pod č. 193/1993 Z. z.). Oprávnený nepreukázal splnenie podmienky podľa čl. 23 písm. c) dvojstrannej dohody, že žalovanej (v tomto konaní povinnej), ako účastníkovi konania bola daná možnosť riadne sa zúčastniť na konaní, a že jej rozhodnutie - rozhodcovský nález spolu s poučením o možnosti podať opravný prostriedok bolo riadne doručené. Ak oprávnený, na ktorom bolo dôkazné bremeno, nepreukázal splnenie podmienok v čl. 23 písm. c), najmä, pokiaľ bola žalovaná ako účastník rozhodcovského konania oprávnená do rozhodcovského spisu nahliadnuť a robiť si z neho výpisy a odpisy, nie je možné cudzie rozhodnutie vykonať. Okrem uvedených článkov 22 a 23 dvojstrannej dohody, súd vychádzal pri aplikácii práva z čl. 1 ods. 2 písm. d) Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 o právomoci, uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (podľa ktorého nariadenie sa neuplatní na rozhodcovské konanie), ako aj z § 53 zákona NR SR č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ZoRK) ktoré stanovuje, že ustanovenia tohto zákona sa použijú vtedy, ak medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná a ktorá je súčasťou jej právneho poriadku neustanovuje inak. Sporná je tiež rozhodcovská zmluva (rozhodcovská doložka), od ktorej rozhodca odvodil svoju právomoc vo veci konať a rozhodnúť. Voľba rozhodcu a miesta rozhodcovského konania v cudzine (v Českej republike), s tým spojenými možnými ťažkosťami žalovanej (nahliadať do spisu, zúčastniť sa pojednávania, zvýšených nákladoch spojených s doručovaním do cudziny a pod.) vyvoláva pochybnosť o voľbe nestranného rozhodcu, o možnosti povinnej zúčastniť sa na konaní, najmä ak na druhej strane k uzavretiu rozhodcovskej doložky došlo na území Slovenskej republiky (v mieste bydliska žalovanej). Praktickým dôsledkom ustanovenia o rozhodcovskej doložke, formulovanej v prílohe zmluvy o úvere č. 320 702 0596 zo dňa 16.6.2005 je, že spotrebiteľovi je fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom, reálne dochádza k narušeniu rovnováhy medzi zmluvnými stranami a to v neprospech spotrebiteľa (dlžníka). Spotrebiteľ sa podpisom zmluvy, obsahom ktorej je aj takáto doložka, reálne vopred vzdáva práva na účinnú procesnú obranu (či už z nevedomosti alebo nemožnosti vyplývať na obsah zmluvy), čo je v podmienkach právneho štátu neprijateľným javom - podmienkou. Rozhodcovská doložka obsiahnutá v zmluve o úvere bola v čase jej uzatvárania nekalou, neprijateľnou podmienkou v zmysle ust. smernice Rady č. 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (čl. 2. písm. a), čl. 3 ods. 1, 3, čl. 6 ods. 1 a prílohy tejto smernice ods. 1 písm. q)) v tom význame, že postupovať len cestou rozhodcovského konania (arbitráž v terminológii smernice) je jedinou možnosťou pri riešení sporov medzi účastníkmi spotrebiteľského právneho vzťahu. Keďže právomoc rozhodcovského súdu, ktorý vydal rozhodcovský rozsudok je založená na neplatnom právnom úkone - neplatnej rozhodcovskej doložke, ktorá mala v predmetnom konaní založiť legitimitu pre exekučný titul, potom aj exekučný titul vydaný v takomto konaní je vydaný v rozpore so zákonom a nie je spôsobilým exekučným titulom. Okresný súd po zistení týchto skutočnosti bol povinný ex offo podľa § 58 zákona NR SR č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v spojení s ust. § 45 ods. 2 ZoRK exekúciu vyhlásiť za neprípustnú a zastaviť podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku - je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie oprávnený. Navrhol uznesenie okresného súdu zrušiť a trval na pokračovaní v exekúcii. Namietal správnosť právneho záveru okresného súdu. V dôvodoch odvolania uviedol, že doklady o doručení oznámenia o začatí rozhodcovského konania resp. žaloby a výzvy k vyjadreniu sa k žalobe žalovanej, sa stávajú súčasťou rozhodcovského spisu. Pokiaľ exekučný súd trval na preukázaní takýchto skutočností mal o tom oprávneného upovedomiť a umožniť mu predložiť takéto listiny. Predmetný rozhodcovský nález bol žalovanej (povinnej) riadne doručený, mohla do rozhodcovského spisu nahliadnuť a mala možnosť podať proti nemu žalobu na všeobecnom súde, rozhodcovský nález bol tiež riadne odôvodnený. Názor exekučného súdu, že vydaný rozhodcovský nález mal obsahovať poučenie o opravnom prostriedku, teda možnosti podať žalobu na zrušenie rozhodcovského nálezu, je nedôvodný, pretože opravný prostriedok proti rozhodcovskému nálezu zo zákona neexistuje. Návrh na zrušenie rozhodcovského nálezu je iným procesným inštitútom. Ako miesto rozhodcovského konania bolo dohodnuté Brno, ktoré je sídlom rozhodcu a bolo dohodnuté v súlade s českými právnymi predpismi, keďže sídlo oprávneného sa nachádza na území Českej republiky v Prahe, bolo zvolené adekvátne. Povinná vedela, že uzatvára záväzkový právny vzťah s českou právnickou osobou. Podmienky ust § 23 písm. c) dvojstrannej zmluvy boli splnené. Rozhodcovský nález bol predmetom skúmania exekučného súdu pri rozhodovaní o udelení poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi, kedy súd uznal exekučný titul za súladný so zákonom. Procesným postupom exekučný súd prekračuje rámec jeho preskúmavacej právomoci. Platnosť rozhodcovskej doložky je možné preskúmavať v konaní o zrušenie rozhodcovského nálezu, ktoré mala povinná právo zahájiť žalobou na zrušenie rozhodcovského nálezu podanou podľa § 31 zákona č. 226/1994 Sb. Českej republiky o rozhodcovskom konaní. Exekučný súd opomenul tiež skutočnosť, že žalované bolo zo zmenky. Povinná, ani súdny exekútor sa k odvolaniu nevyjadrili. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 zákona NR SR č. 99/1963 Z.z. Občianskeho súdneho poriadku (O.s.p.), bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a uznesenie okresného súdu podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil. Podľa § 219 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne (ods. 1). Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (ods. 2). Preskúmaním veci dospel odvolací súd k záveru, že okresný súd vo veci správne rozhodol. Odôvodnenie uznesenia okresného súdu je presvedčivé a vyčerpávajúcim spôsobom, tak ako ukladá ust. § 157 ods. 2 v spojení s ust. § 167 ods. O.s.p., uvádza skutočnosti a dôkazy, z ktorých okresný súd pri rozhodovaní vychádzal, akými úvahami sa súd riadil a ako vec právne posúdil. Odvolací súd uznesenie potvrdil z tých istých dôvodov, ktoré uviedol v odôvodnení okresný súd. V posudzovanej veci exekučný titul predstavuje rozhodcovský nález vydaný dňa 01.11.2006 Mgr. Radimom Saxlom ako samorozhodcom, pod. č. 3207020596/S, ktorý mal nadobudnúť právoplatnosť dňa 11.12.2006 a vykonateľnosť dňa 26.12.2006. Je zrejmé, že oprávnený navrhol vykonanie exekúcie na základe cudzieho exekučného titulu, vydaného v Českej republike. Cudzí rozhodcovský rozsudok je v Slovenskej republike uznaný tým, že súd, ktorý je príslušný na exekúciu, naň prihliadne, ako by sa jednalo o tuzemský rozsudok (§ 49 ods. 1 druhá veta zákona NR SR č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní - ZoRK). Dvojstranná zmluva uzavretá medzi Slovenskou a Českou republikou upravuje podrobnejšie pravidlá, pokiaľ ide o uznanie rozhodcovských rozsudkov, v podstate v súlade s pravidlami obsiahnutými aj v zákone o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom (zákon č. 97/1963 Zb.) tak, ako v dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol okresný súd, má táto zmluva prednosť pred aplikáciou iného práva. Nakoniec v podmienkach uznávania a výkonu cudzích rozhodcovských rozsudkov na území Slovenskej republiky je nevyhnutné aplikovať všetky tie ustanovenia, ktoré sa aplikujú pre výkon (exekúciu) rozhodcovských rozsudkov vydaných v Slovenskej republike. Slovenský právny poriadok nielenže umožňuje, ale priamo ukladá v niektorých prípadoch aj bez návrhu zastaviť exekúciu vedenú na základe rozhodcovského rozsudku. Takémuto rozhodnutiu nebráni ani skutočnosť, že arbitráž prebehla za účasti spotrebiteľa, a že spotrebiteľ nepodal žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Vyhláška ministra zahraničných vecí zo 06. 11. 1959 o Dohovore a uznaní a výkone cudzích rozhodcovských rozhodnutí (jej obsahom je príloha Dohovor o uznaní a výkone rozhodcovských rozhodnutí uzavretý 10.06.1958 v New Yorku) v našom právnom poriadku publikovaná pod č. 74/59 Zb., určuje rámec, z ktorého bolo potrebné vychádzať. Z Čl. V. Dohovoru vyplýva, že uznanie a výkon cudzieho rozhodcovského rozsudku môže súd odoprieť na návrh účastníka konania len vtedy, ak tento účastník preukáže súdu príslušnému na výkon rozhodnutia alebo exekúciu, že ako zmluvná strana rozhodcovskej zmluvy nemohol uplatňovať svoje práva alebo, že rozhodcovská zmluva nebola uzavretá v súlade s právnym poriadkom, podľa ktorého sa na základe dohody zmluvných strán mala rozhodcovská zmluva uzavrieť, že nebol riadne upovedomený o ustanovení rozhodcu alebo o rozhodcovskom konaní alebo z iných závažných dôvodov, ktoré výslovne uvedie, nemohol sa na rozhodcovskom konaní zúčastniť, že rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, ktorý rozhodcovská zmluva nepredvídala alebo nespĺňa dohodnuté podmienky na predloženie sporu na rozhodcovské konanie alebo sa ním rozhodlo o veci, ktorá podľa právneho poriadku, ktorým sa podľa dohody strán mala rozhodcovská zmluva uzavrieť alebo, ak takáto dohoda nebola uzavretá podľa právneho poriadku štátu, kde bol rozhodcovský poriadok vydaný vylúčená z rozhodcovského konania, rozhodcovský súd nebol ustanovený alebo rozhodcovské konanie neprebiehalo spôsobom dohodnutým účastníkmi rozhodcovského konania, prípadne sa nestal právoplatným a záväzným pre účastníkov rozhodcovského konania alebo jeho výkon odložil súd štátu, v ktorom alebo podľa ktorého právneho poriadku bol rozhodcovský rozsudok vydaný alebo týmto súdom zrušený. Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu odoprie uznanie alebo výkon rozhodcovského rozsudku aj bez návrhu účastníka konania, proti ktorému sa cudzí rozhodcovský rozsudok uplatňuje, ak zistí, že podľa právneho poriadku Slovenskej republiky nemožno predmet sporu riešiť v rozhodcovskom konaní alebo by jeho uznanie a výkon boli v rozpore s verejným poriadkom. V Českej republike v zákone č. 216/1994 Z.z. o rozhodcovskom konaní a výkone rozhodcovských nálezov sa v časti 5. určujú pravidlá pokiaľ ide o pomer k cudzine a rovnako aj pravidlá vzájomnosti. Dohovor o uznaní a výkone cudzích rozhodcovských rozhodnutí uzavretý 10. 06. 1958 v New Yorku našiel vyjadrenie aj v úprave obsiahnutej v zákone NR SR č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v ust. § 46 až 50 tohto zákona. Preto nie je možné ani z hľadiska medzinárodných noriem, ani z hľadiska vnútroštátneho práva, ktoré sa v tomto prípade aplikuje postupovať inak, ako splniť požiadavky, na základe ktorých je vykonanie rozhodcovského rozsudku (nálezu) možné. Ak sa cudzí rozhodcovský rozsudok v Slovenskej republike vykoná ako tuzemský rozhodcovský rozsudok, potom platí, že uznanie cudzieho rozhodcovského rozsudku sa nevyslovuje osobitným rozhodnutím, lebo cudzí rozhodcovský rozsudok je uznaný tým, že súd, ktorý je príslušný na výkon rozhodnutia alebo exekúciu, naň prihliadne, ako keby išlo o tuzemský rozhodcovský rozsudok. Ak okresný súd postupoval v zmysle vyššie uvedených zásad a vyžadoval aj splnenie podmienky podľa čl. 23 písm. c) dvojstrannej zmluvy, postupoval správne. Odvolací súd sa zaoberal tiež správnosťou preskúmania rozhodcovskej doložky okresným súdom v súlade s kritériami, na ktorých je založený inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky. Treba súhlasiť s názorom okresného súdu, že rozhodcovská doložka začlenená do rámca podmienok štandardnej zmluvy v danom prípade spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Cieľom rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu arbitrom - rozhodcom ako súkromnou osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc. Význam rozhodcovskej doložky je osobitný, pretože v krízových situáciách vzniku sporu súkromná osoba rozhodne o právach a právom chránených záujmoch s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný záväzok z pôvodnej zmluvy. Keďže sa tak udeje v súkromnoprávnom procese, požiadavka na rešpektovanie princípov súkromného práva arbitrom vrátane princípu dobrých mravov je plne opodstatnená. Nejde teda v prípade rozhodovania rozhodcom o výkon verejnej moci. Odvolací súd zastáva názor, že ak rozhodcovská doložka nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale vyplýva zo štandardnej zmluvy a teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, obavy, že slabšia strana si svoj osud v závažnej veci akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces nedokáže náležité naplánovať, sú plne opodstatnené. Pri právnom posudzovaní exekučný súd vychádzal z vnútroštátnych právnych noriem, z noriem medzinárodného a európskeho práva - poukázal najmä na smernicu Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Možno poukázať aj na čl. 22 ods. 3, čl. 23 smernice Európskeho Parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS z 22. decembra 1986 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú spotrebiteľského úveru, členské štáty zabezpečia, aby sa ustanovenia, ktoré prijmú na vykonávanie tejto smernice, nedali obísť osobitnou formuláciou zmlúv. (Podľa čl. 14 ods. 2 smernice Rady 87/102/EHS, t.j. platnej v čase uzavretia zmluvy o úvere, ktorej neoddeliteľnou súčasťou je príloha označená „Rozhodcovská doložka“, členské štáty zabezpečia, aby sa ustanovenia, ktoré prijmú na vykonávanie tejto smernice, neobchádzali v dôsledku formulácie dohôd.) Zistenie o neplatnosti rozhodcovskej doložky je samo o sebe postačujúcim dôvodom pre vyhlásenie exekúcie za neprípustnú a zastavenie exekúcie. Predpokladom na vedenie exekúcie voči dlžníkovi je exekučný titul (§ 41 zákona NR SR č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku). Exekučným titulom je iba také rozhodnutie, ktoré je vykonateľné (materiálne a formálne). V tomto rozsahu skúma exekučný súd exekučný titul pri rozhodovaní o žiadosti exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie (§ 44), na prípadnú námietku povinného proti exekúcii (§ 50), na prípadný návrh povinného na zastavenie exekúcie (§ 58). Súd môže zároveň v tomto rozsahu skúmať exekučný titul počas celého exekučného konania (t.j. v každom štádiu konania na návrh účastníka konania alebo aj bez návrhu) a v prípade zistenia, že nie sú splnené podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti, môže exekúciu aj bez návrhu zastaviť. Vydanie poverenia na vykonanie exekúcie netvorí prekážku veci rozsúdenej v zmysle § 159 ods. 3 O.s.p. (len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova), pretože poverenie na vykonanie exekúcie je len písomný doklad, ktorým súdny exekútor preukazuje svoje oprávnenie exekúciu vykonávať. Dôvody neprípustnosti exekúcie ustanovuje zákon. Každý z týchto dôvodov má za následok zastavenie exekúcie (§ 57 až § 59 Exekučného poriadku). V zmysle § 58 ods. 2 Exekučného poriadku súd zastaví exekúciu aj bez návrhu. Niet pochýb o tom, že súd tak môže urobiť v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania, ak zistí dôvody, pre ktoré exekúciu nemožno ďalej vykonávať. Už zo samotnej rozhodcovskej zmluvy (rozhodcovskej doložky) vyplýva, že za právny dôvod vzniku záväzku treba považovať vzťah účastníkov (veriteľa - oprávneného a dlžníka - povinnej) vzniknutý na základe zmluvy o úvere č. 3207020596 zo dňa 16.06.2005. Rozhodcovská doložka je totiž koncipovaná ako „Príloha k zmluve o úvere číslo 320 702 0596 zo dňa 16.06.2005“. Úverový vzťah si účastníci zabezpečili neúplnou zmenkou vlastnou s doložkou „bez protestu“ (blankozmenkou) vystavenou dňa 16.06.2005 (v deň uzavretia zmluvy o úvere), kde žalovaná vystupuje ako vystaviteľ a žalobca ako remitent. Nemožno súhlasiť s oprávneným, že pokiaľ aj vznikol „zmenkový vzťah“ medzi oprávneným (veriteľom) a povinnou (dlžníkom), že ide o abstraktný vzťah, vôbec nesúvisiaci s existujúcim zmluvným vzťahom o poskytnutí peňažných prostriedkov (úveru) uzavretým medzi nimi. Ide o vzťah akcesorický, ktorý nemôže existovať bez základného (hlavného) záväzkového vzťahu, základný vzťah iba zabezpečuje. Všetko nasvedčuje tomu, že žalovaná si svoju povinnosť vyplývajúcu zo základného záväzkového vzťahu riadne neplnila, čím sa stal dlh v zmysle v zmluve dohodnutých podmienok splatný dňa 05.05.2006. Preto veriteľ (oprávnený) vyplnil blankozmenku v zmysle dohody o jej vyplnení Je nepochybné, že nárok uplatnený v rozhodcovskom konaní má základ v zmluvnom úverovom vzťahu vykazujúcom všetky znaky vzťahu medzi dodávateľom a spotrebiteľom, ide o vzťah spotrebiteľský, na ktorý treba aplikovať ustanovenia spotrebiteľského práva. Rozhodcovský rozsudok (nález), predložený exekučnému súdu, nemôže byť a nie je riadnym exekučným titulom na vykonanie exekúcie v zmysle § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku. Pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie neprebehlo riadne rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom bol rozhodcovský rozsudok, na podklade ktorého by mala byť vykonaná exekúcia. Exekučný titul nie je vykonateľný. K právnemu zastúpeniu oprávneného advokátkou G.. G. E. so sídlom advokátskej kancelárie v Českej republike odvolací súd uvádza, že súdu predloženú plnú moc tejto advokátky zo dňa 01.01.2010 nemožno považovať za postačujúcu, nakoľko z obsahu plnej moci jednoznačne vyplýva, že v prípade menovanej advokátky sa nejedná „o príležitostné a dočasné poskytovanie právnych služieb a právne zastúpenie pred súdom v Slovenskej republike“, kedy podľa zákona NR SR č. 586/2003 Z.z. o advokácii „nie je rozumné od hosťujúceho euroadvokáta požadovať splnenie podmienok ustanovení tohto zákona, osobitných predpisov a predpisov komory pri poskytovaní právnych služieb hosťujúcim euroadvokátom pri zastupovaní účastníka“ v zmysle výnimky stanovenej v ust. § 31 ods. 4 zákona o advokácii. Podľa zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii: § 30 písm. b) - hosťujúci euroadvokát je euroadvokát, ktorý poskytuje právne služby na území Slovenskej republiky dočasne alebo príležitostne. § 32 - hosťujúci euroadvokát je pri zastupovaní účastníka konania v konaní pred súdom alebo inom orgáne verejnej moci a obhajobe obvineného v trestnom konaní povinný spolupracovať s advokátom zapísaným do zoznamu advokátov (ďalej len „spolupracujúci advokát“); inak nie je oprávnený účastníka konania alebo obvineného zastupovať ako advokát. Vzájomnú spoluprácu si advokáti upravia písomnou zmluvou. § 33 - písomnosti určené hosťujúcemu euroadvokátovi sa doručujú spolupracujúcemu advokátovi v jeho sídle. Advokátka tiež nepreukázala, že má štatút tzv. „usadeného auroadvokáta“, ktorý poskytuje právne služby na území Slovenskej republiky sústavne a ktorý je zapísaný do zoznamu euroadvokátov vedeného komorou (§ 30 písm. c)). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.