Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 2CoE/547/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6308201355 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6308201355.1 Rozhodnutie Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: Komerční spořitelní a úvěrní družstvo DOMOV „v likvidácii", so sídlom Uherská 618, 190 17 Praha 9 - Vinoř, Česká republika, IČO: 26 156 245 proti povinnému: C. T., nar. XX.XX.XXXX, Q. M. XXX, XXX XX J., zast. opatrovníčkou: M. C., súdna tajomníčka Informačného centra, Okresný súd Zvolen, 960 01 Zvolen o vymoženie pohľadávky vo výške 1 477,58 Eur s príslušenstvom, vedenej súdnou exekútorkou Mgr. Monikou Mikulíkovou, so sídlom Exekútorský úrad J. J., ul. V. č. XX, XXX XX J. J. pod sp. zn. EX 246/2007, o odvolaní oprávneného proti Uzneseniu Okresného súdu Brezno č.k. 5Er 196/2008-20 zo dňa 14.03.2011 jednohlasne takto r o z h o d o l : Uznesenie Okresného súdu Brezno č.k. 5Er 196/2008-20 zo dňa 14.03.2011 z r u š u j e a vec vracia na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Brezno (ďalej aj „exekučný súd“) napadnutým uznesením vyhlásil exekúciu vedenú na základe exekučného titulu - rozhodcovského nálezu Mgr. Radima Saxla zo dňa 01.11.2006 na vymoženie pohľadávky vo výške 1 477,58 Eur za neprípustnú a zastavil ju. Exekučný súd rozhodol s poukazom na § 57 ods. 1 písm. g/ a § 58 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“). Keďže sa jedná o cudzí rozhodcovský rozsudok a výkon cudzích rozhodnutí sa spravuje zák. č. 244/2002 o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZRK“), exekučný súd poukázal na § 53 ZRK, v zmysle ktorého sa ustanovenia tohto zákona použijú, ak medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná a ktorá je súčasťou jej právneho poriadku, neustanovuje inak. Touto medzinárodnou zmluvou je Dohovor o uznaní a výkone cudzích rozhodcovských rozhodnutí (New York 10.06.1958, vyhláška č. 74/1959 Zb., ďalej len „Dohovor“, ktorý je záväzný pre Českú aj Slovenskú republiku). V zmysle ust. čl. VII ods. 1 predmetného Dohovoru sa prednostne použije dvojstranná zmluva v prípade, že takáto zmluva existuje. Takouto dvojstrannou zmluvou je Zmluva medzi Slovenskou a Českou republikou o právnej pomoci pred justičnými orgánmi a úprave niektorých právnych vzťahov v občianskych a trestných veciach (ďalej len „Zmluva č. 193/1993 Z.z.“). Rozhodcovský nález v predmetnej veci bol vydaný v Českej republike, preto exekučný súd predložený exekučný titul posudzoval v zmysle čl. 23 písm. c/, čl. 23 a čl. 24 ods. 1 až 3 citovanej Zmluvy č. 193/1993 Z.z.. Exekučný súd dospel k záveru, že oprávnený nepreukázal splnenie podmienok uvedených v čl. 23 písm. c/ Zmluvy č. 193/1993 Z.z., že povinnému ako účastníkovi konania bola daná možnosť riadne sa zúčastniť na konaní a že mu rozhodcovský nález spolu s poučením o možnosti podať opravný prostriedok bol riadne doručený. Podľa exekučného súdu je tiež sporná platnosť rozhodcovskej zmluvy, resp. rozhodcovskej doložky. Voľba miesta rozhodcovského konania je ponechaná výlučne na rozhodcovi. Podľa názoru exekučného súdu za daného skutkového stavu nebola splnená podmienka možnosti žalovaného sa na konaní zúčastniť, aj keď mu bola žaloba spolu s výzvou na vyjadrenie sa doručená. Oprávnený nepreukázal ani doručenie rozhodcovského rozsudku povinnému (žalovanému) a absentuje riadne poučenie žalovaného (povinného) o opravnom prostriedku. Z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku nevyplýva, že by sa rozhodca postavením dlžníka ako spotrebiteľa a charakterom úveru ako spotrebiteľského úveru vôbec zaoberal. Z listinných dôkazov nevyplýva, že by povinný v právnom vzťahu mal postavenie osoby odlišnej od spotrebiteľa. Proti predmetnému rozhodnutiu, ktoré bolo oprávnenému doručené dňa 31.10.2011, podal oprávnený v zákonnej lehote odvolanie (duplicitne doručené súd v rovnakom znení 04.11.2011 a 07.11.2011) a navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil exekučnému súdu na ďalšie konanie. Odvolateľ predovšetkým namietal, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, z akých listín exekučný súd vychádzal, keď dospel k záveru, že oprávnený nepreukázal splnenie podmienok uvedených v čl. 23 písm. c/ Zmluvy č. 193/1993 Z.z., t.j. nepreukázal, že žalovanému (t.č. povinnému) bola daná možnosť zúčastniť sa na rozhodcovskom konaní. Takéto listiny sú súčasťou rozhodcovského spisu, oprávnený ich nemá k dispozícii a pokiaľ takéto listiny v spise rozhodcu nie sú založené, exekučný súd mal o tomto oprávneného vyrozumieť a dať mu možnosť uvedené skutočnosti preukázať. Ďalej namietal, že exekučný súd neposkytol oprávnenému právo vyjadriť sa k relevantným skutočnostiam, čím ho ukrátil na jeho procesných právach. Exekučný súd až po uplynutí tri a pol roka od nariadenia exekúcie dospel k záveru, že v exekučnom spise chýba dôkaz o odoslaní či doručení výzvy rozhodcu k vyjadreniu sa k žalobe žalovanému (povinnému), ktorý je podmienkou pre vykonanie exekúcie, pritom je povinnosťou súdu, aby exekúciu nariadil len vtedy, keď sú splnené všetky podmienky pre nariadenie exekúcie. Pokiaľ exekučný súd teda exekúciu nariadil, resp. súdnej exekútorke udelil poverenie na vykonanie exekúcie, nepochybne mal za to, že boli splnené všetky podmienky k vykonaniu exekúcie. Iný záver nemožno akceptovať, pretože by znamenal prelomenie princípu právnej istoty. Oprávnený k odvolaniu pripojil Čestné prehlásenie rozhodcu Mgr. Radima Saxla zo dňa 14.04.2011 o tom, že žalovaný (povinný) bol na vyjadrenie k žalobe vyzvaný, pričom prílohou výzvy rozhodcu bola o.i. i predmetná žaloba. Odvolateľ zároveň namietal, že exekučný súd prekročil svoju právomoc, pokiaľ preskúmaval platnosť rozhodcovskej doložky, keďže jej platnosť je podľa odvolateľa možné preskúmavať len na základe žaloby o zrušenie rozhodcovského nálezu podľa § 31 zák. č. 216/1994 Sb. o rozhodčím řízení a výkonů rozhodčích nálezů (ďalej len „zák. č. 216/1994 Sb.“), a nie v exekučnom konaní. Odvolateľ ďalej v odvolaní uviedol, že miesto uskutočnenia rozhodcovského konania je irelevantné a zvolené Brno je vzhľadom na sídlo oprávneného i bydlisko povinného adekvátne a bolo dohodnuté s prihliadnutím na záujem obidvoch strán. Navyše poukázal na to, že podľa dohodnutej rozhodcovskej doložky bol povinný riadne vyrozumený o začatí konania pred rozhodcom, bol vyzvaný na vyjadrenie k žalobe, rozhodca rozhodoval v zmysle doložky bez ústneho pojednávania, t.j. povinnému nebolo upreté žiadne právo. Oprávnený považoval za nesprávny i názor súdu, že je vadou, keď rozhodcovský nález neobsahuje poučenie o opravnom prostriedku. Podanie žaloby na zrušenie rozhodcovského nálezu totiž nemá charakter opravného prostriedku. Rovnako exekučný súd podľa odvolateľa nedôvodne vytýka náležitosti odôvodnenia rozhodcovského nálezu, keďže sa na tom, že rozhodcovský nález nemusí byť odôvodnený, legitímne dohodli oprávnený a povinný už v rozhodcovskej doložke. Oprávnený preto trval na tom, že rozhodcovský nález spĺňa zákonom stanovené náležitosti a je vykonateľným exekučným titulom. V súvislosti s aplikáciou Smernice Rady č. 93/13/EHS exekučným súdom oprávnený poukázal na to, že Smernica nie je priamo aplikovateľná a exekučný súd prekročil svoju právomoc, keď preskúmaval platnosť rozhodcovskej doložky, na základe ktorej bol vydaný exekučný titul v inom štáte, než v Slovenskej republike. Uviedol, že predmetná rozhodcovská doložka nie je spotrebiteľskou zmluvou, nárok priznaný oprávnenému rozhodcovským nálezom nie je pohľadávkou so spotrebiteľskej zmluvy (jedná sa o nárok vyplývajúci zo zmenky) a rozhodca nerozhodoval spor zo spotrebiteľskej zmluvy. Exekučný súd podľa odvolateľa nemôže zastaviť exekúciu s tým, že nezistil skutočnosti odôvodňujúce zastavenie exekúcie a sú pre zastavenie exekúcie relevantné, ani z dôvodu, že rozhodcovský nález neobsahuje odôvodnenie (ktoré však podľa zák. č. 216/1994 Sb. obsahovať nemusí). Takéto dôvody nemajú oporu v právnom poriadku. Odvolateľ považuje za nesprávny postup, keď exekučný súd rozhodcovský nález, ktorý je v zmysle zák. č. 244/2004 Z.z. „cudzím rozhodcovským rozsudkom“ preskúmaval podľa § 45 ods. 1 písm. b/ a c/ ZRK v nádväznosti na § 45 ods. 2 ZRK. Ak prebehlo vykonávacie konanie v Českej republike podľa českého právneho poriadku, nemôže naň aplikovať ustanovenia o vykonávacom konaní vedenom v Slovenskej republike a nemožno vytýkať českému rozhodcovskému konaniu, že nezodpovedá požiadavkám kladeným podľa zákona na slovenské rozhodcovské konanie. Krajský súd ako súd odvolací prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného je dôvodné. Z obsahu predloženého spisu odvolací súd zistil, že oprávnený doručil súdnej exekútorke návrh na vykonanie exekúcie dňa 07.11.2011, ku ktorému pripojil originál rozhodcovského rozsudku „Rozhodcovský nález“ č. sp. 3207030342/S zo dňa 01.11.2006 vydaný rozhodcom JUDr. Radimom Saxlom, právoplatného 11.12.2006 a vykonateľného 26.12.2006 a rozhodcovskú doložku uzavretú ako prílohu k Zmluve o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 23.06.2005. Na základe tohto návrhu súdna exekútorka doručila exekučnému súdu 11.03.2008 žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučný súd súdnej exekútorke vydal Poverenie č. 5603 021210* dňa 20.03.2008. Z predloženého spisu vyplýva, že exekučný súd po vydaní predmetného poverenia požiadal oprávneného listom z 20.05.2009 o dodatočné zaslanie Zmluvy o úvere zo dňa 23.06.2005 a zmenky, ktoré boli základom pre vydanie exekučného titulu. Požadované listiny sa však v spise nenachádzajú a v spise nie je založená ani doručenka osvedčujúca doručenie tejto výzvy oprávnenému. Napriek tomu exekučný súd následne dňa 14.03.2011 vydal rozhodnutie, ktorým vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju. Exekučný súd teda pri svojom rozhodovaní okrem rozhodcovského nálezu a rozhodcovskej doložky uzavretej v zmysle zák. č. 216/1994 Sb. nemal k dispozícii žiadne iné listiny a ani rozhodcovský spis. Zo súdneho spisu nevyplýva ani, že by exekučný súd požiadal rozhodcovský súd o predloženie rozhodcovského spisu. Svoje závery o tom, že povinnému ako účastníkovi konania nebola daná možnosť riadne sa zúčastniť rozhodcovského konania a že mu rozhodnutie - rozhodcovský nález spolu s poučením o možnosti podať opravný prostriedok, nebolo riadne doručené, založil exekučný súd len na odôvodnení rozhodcovského rozsudku. Po preskúmaní veci preto odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie exekučného súdu, resp. ním vyslovený záver, že cudzí rozhodcovský nález nie je možné vykonať, pretože povinnému nebola daná možnosť zúčastniť sa na konaní, je predčasný. Konajúci súd nielenže nedostatočne zistil skutkový stav tým, že nepožiadal rozhodcovský súd o predloženie rozhodcovského spisu, ale si ani nezaobstaral zmluvu, resp. listiny, na základe ktorých vznikol právny vzťah medzi oprávneným a povinným, pričom v odôvodnení svojho rozhodnutia sám uviedol, že súd je ex offo povinný v prípade rozhodcovských rozhodnutí skúmať, či rozhodcovský rozsudok nepriznáva plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporujúce dobrým mravom. Keďže exekučný súd nepožiadal o predloženie rozhodcovského spisu, nemohol mať v konaní za preukázané, že povinnému ako účastníkovi rozhodcovského konania nebola daná možnosť riadne sa zúčastniť na tomto konaní a že mu rozhodcovský nález spolu s poučením o možnosti podať opravný prostriedok, nebol riadne doručený. Takýto záver nemožno vyvodiť ani z listinných dôkazov založených v spise. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutie je v tomto smere preto nepreskúmateľné, keďže exekučný súd neuviedol, z akých konkrétnych listinných dôkazov mal tieto skutočnosti za preukázanú a pokiaľ nepožiadal o predloženie rozhodcovského spisu, nemohol mať ani za preukázané, že povinnému bola odňatá možnosť konať pred rozhodcovským súdom. Odvolací súd preto považoval námietku odvolateľa o nedostatku dôvodov a nepreskúmateľnosti rozhodnutia exekučného súdu za dôvodnú. Odvolací súd poukazuje na to, že iba riadne odôvodnenie rozhodnutia spĺňa požiadavku stanovenú v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR na zabezpečenie práva na súdnu ochranu. Ak súd pri odôvodnení rozsudku nepostupuje spôsobom, ktorý záväzne určuje § 157 ods. 2 O.s.p., dochádza k tomu, že rozsudok je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov alebo pre ich nezrozumiteľnosť, ako aj k tomu, že základné právo na súdnu ochranu nie je naplnené reálnym obsahom. Procesným právom účastníka je i právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia. Povinnosť súdu riadne odôvodniť svoje rozhodnutie vyplývajúca z ust. § 157 ods. 2 O.s.p. totiž znamená právo účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia a nedostatok jeho riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia je preto porušením práva na spravodlivé súdne konanie. Podľa § 2 zák. č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení platnom ku dňu podania návrhu na vykonanie exekúcie, t.j. k 07.11.2007 ustanovenia tohto zákona sa použijú, len pokiaľ neustanovuje niečo iné medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná alebo zákon vydaný na vykonanie medzinárodnej zmluvy. Podľa čl. VII ods. 1 Dohovoru o uznaní a výkone cudzích rozhodcovských rozhodnutí uzavretého 10.06.1958 v New Yorku, vyhláška č. 74/1959 Zb. ustanovenia tohto Dohovoru sa nedotýkajú platnosti mnohostranných alebo dvojstranných uzavretých Zmluvnými štátmi o uznaní a výkon rozhodcovských rozhodnutí, ani nemôžu oslobodiť žiadnu zúčastnenú stranu prípadného práva použitia rozhodcovského rozhodnutia spôsobom a v rozsahu určenom zákonodarstvom alebo zmluvami krajiny, v ktorej sa rozhodnutie uplatňuje. Podľa čl. 24 ods. 1 Zmluvy o právnej pomoci poskytovanej justičnými orgánmi a úprave niektorých právnych vzťahov v občianskych a trestných veciach uzavretej medzi Slovenskou republikou a Českou republikou zo dňa 28.10.1992 zverejnenej Oznámením č. 193/1993 Z.z. (ďalej len „Zmluvy“) návrh na uznanie a výkon rozhodnutia sa podáva priamo príslušnému súdu zmluvnej strany, na území ktorej sa má rozhodnutie uznať a vykonať. Podľa ods. 2 cit. článku Zmluvy výkon rozhodnutia vrátane náležitostí návrhu na výkon rozhodnutia a dokladov, ktoré je potrebné k návrhu pripojiť, ako aj možnosť povinného podať proti výkonu rozhodnutia námietky, sa spravujú právnym poriadkom zmluvnej strany, na území ktorej sa má rozhodnutie vykonať. Podľa ods. 3 cit. článku Zmluvy súd, ktorý rozhoduje o uznaní a nariadení výkonu rozhodnutia, sa obmedzí na zistenie, či boli splnené podmienky uvedené v čl. 22 a 23 a ak zistí, že tieto podmienky sú splnené, rozhodnutie uzná alebo nariadi jeho výkon. Podľa čl. 22 písm. c/ cit. Zmluvy zmluvné strany s výnimkou rozhodnutí uvedených v čl. 25 tejto zmluvy uznávajú a vykonávajú na svojom území za podmienok ustanovených v tejto zmluve, tieto rozhodnutia vydané na území druhej zmluvnej strany: - rozhodcovské nálezy vydané v rozhodcovskom konaní. Podľa čl. 23 písm. c/ cit. Zmluvy rozhodnutia uvedené v čl. 22 tejto Zmluvy sa budú uznávať a vykonávať, ak účastníkovi bola daná možnosť riadne sa zúčastniť na konaní, najmä ak bol podľa právneho poriadku zmluvnej strany, kde sa konanie uskutočnilo, riadne a včas predvolaný na pojednávanie a rozhodnutie spolu s poučením o možnosti podať proti nemu opravný prostriedok, mu bolo riadne doručené, a v prípade procesnej nespôsobilosti bol riadne zastúpený. Podľa čl. 9 ods. 3 Zmluvy písomnosti určené na doručenie adresátom, ktorí majú bydlisko na území druhej zmluvnej strany, možno zasielať aj priamo poštou podľa predpisov platných pre poštový styk. Podľa § 39 ods. 3 Exekučného poriadku k návrhu na vykonanie exekúcie na podklade cudzieho rozhodnutia oprávnený pripojí aj listiny uvedené v osobitnom predpise. Podľa § 47 ods. 1 ZRK účastník konania, ktorý žiada o uznanie a výkon cudzieho rozhodcovského rozsudku, je povinný k písomnému návrhu na uznanie a výkon cudzieho rozhodcovského rozsudku podanému na súd pripojiť originál tohto cudzieho rozhodcovského rozsudku alebo jeho osvedčenú kópiu a originál rozhodcovskej zmluvy alebo jej osvedčenú kópiu. Podľa § 2 ods. 1 zák. č. 216/94 Sb. strany se mohou dohodnout, že o majetkových sporech mezi nimi, s výjimkou sporů vzniklých v souvislosti s výkonem rozhodnutí a sporů vyvolaných provádením konkurzu nebo vyrovnání, k jejichž projednání a rozhodnutí by jinak byla dána pravomoc soudu, má rozhodovat jeden nebo více rozhodců anebo stálý rozhodčí soud (rozhodčí smlouva). Podľa § 18 zák. č. 216/94 Sb. strany mají v rozhodčím řízení rovné postavení a musí jim být dána plná příležitost k uplatnění jejich práv. Podľa § 19 ods. 1 zák. č. 216/94 Sb. strany se mohou dohodnout na postupu, kterým mají rozhodci vést řízení. Otázky řízení mohou být rozhodnuty předsedajícím rozhodcem, jestliže k tomu byl zmocněn stranami nebo všemi rozhodci. Podľa § 23 písm. a/ zák. č. 216/94 Sb. rozhodčí řízení končí vydáním rozhodčího nálezu. Podľa § 25 ods. 2 zák. č. 216/94 Sb. rozhodčí nález musí obsahovat odůvodnění, ledaže se strany dohodly, že odůvodnění není třeba; to platí i o rozhodčím nálezu vydaném podle § 24 odst. 2. Podľa § 28 ods. 1 zák. č. 216/94 Sb. písemné vyhotovení rozhodčího nálezu musí být doručeno stranám a po doručení opatřeno doložkou o právní moci. Podľa § 30 zák. č. 216/94 Sb. nestanoví-li zákon jinak, užijí se na řízení před rozhodci přiměřeně ustanovení občanského soudního řádu. Podľa § 45b ods. 1 zák.č. 99/1963 Sb. Občanský soudní řád v znení platnom pre toto konanie do vlastních rukou se doručují písemnosti, o nichž tak stanoví zákon, a jiné písemnosti, nařídi-li to předseda senátu. Podľa § 158 ods. 2 OSŘ stejnopis písemného vyhotovení rozsudku se doručuje účastníkům, popřípadě jejich zástupcům do vlastních rukou. Oprávnený sa môže návrhom na nariadenie exekúcie domáhať núteného výkonu dobrovoľne nesplnenej povinnosti uloženej povinnému v exekučnom titule. K návrhu na vykonanie exekúcie na podklade cudzieho rozhodnutia pripojí oprávnený aj listiny uvedené v osobitnom predpise, ktorým je ZRK. V zmysle § 47 ZRK musí ten, kto žiada o uznanie a výkon cudzieho rozhodcovského rozsudku pripojiť originál alebo jeho osvedčenú kópiu a originál rozhodcovskej zmluvy alebo jej osvedčenú kópiu. Exekučný súd pred nariadením exekúcie musí skúmať exekučný titul tak, ako to vyplýva z § 41 ods. 2 Exekučného poriadku a to po stránke formálnej, ako aj materiálnej vykonateľnosti a to ešte pred nariadením exekúcie. Exekučný súd v prejednávanom prípade vydal poverenie na vykonanie exekúcie. Mýli sa však odvolateľ pokiaľ namieta, že exekučný súd nie je oprávnený po nariadení exekúcie podmienky na nariadenie exekúcie opätovne skúmať a dospieť k záveru, že podmienky pre exekúciu neboli splnené. Vykonateľnosť exekučného titulu je možné skúmať v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania (viď právny názor vyslovený v Rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/164/1996 z 27.01.1997), v zmysle ktorého „ ... súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania aj bez návrhu zastavená“. Rovnako Ústavný súd SR vo svojom Náleze sp. zn. III.ÚS 86/2010-19 zo dňa 18.02.2010 konštatoval, že „ ... súd je kedykoľvek v priebehu exekučného konania oprávnený ex offo skúmať, či sú podmienky núteného vymáhania pohľadávky splnené“. Exekučný súd preto postupoval správne, keď skúmal vykonateľnosť exekučného titulu v zmysle Zmluvy č. 193/93 Z.z., resp. jej čl. 22 a 23. Z vyššie citovaných ustanovení právnych predpisov však vyplýva, že na zistenie, či boli, alebo neboli splnené podmienky uvedené v čl. 23 Zmluvy č. 193/93 Z.z. nestačí oboznámiť sa s obsahom odôvodnenia cudzieho rozhodcovského rozsudku, t.j. na zistenie skutočnosti, či účastníkovi v rozhodcovskom konaní (v tomto prípade povinnému) bola alebo nebola daná možnosť zúčastniť sa takéhoto konania, nestačí odôvodnenie rozhodcovského rozsudku. Odvolací súd preto považoval odvolacie námietky o nedostatku dôvodov v napadnutom rozhodnutí, nesprávnom právnom posúdení skutočnosti, že neboli splnené podmienky uvedené v čl. 23 písm. c/ Zmluvy č. 193/93 Z.z. pre uznanie cudzieho rozhodcovského rozsudku, ako aj námietku o tom, že účastníkovi konania (oprávnenému) boli odňaté procesné práva (odňatá možnosť konať pred súdom), za dôvodné. Napadnuté rozhodnutie preto podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. zrušil a vec vrátil exekučnému súdu na ďalšie konanie. Bude úlohou exekučného súdu vyzvať oprávneného na predloženie potrebných listín, zadovážiť si rozhodcovský spis a následne vykonať potrebné zisťovania v zmysle čl. 22 a 23 Zmluvy č. 193/93 Z.z.. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák.č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.