Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 41CoE/228/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6308201356 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 04. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Púchovská ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6308201356.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v exekučnej veci oprávneného Komerční spořitelní a úvěrní družstvo DOMOV „ v likvidaci", Uherská 618, Praha 9 - Vinoř, Česká republika, IČO: 26156245, zastúpeného advokátom P.. P. X. so sídlom N. X, F. X proti povinnému G. Y., nar. XX. X. XXXX, C. W., F. XXX/X o vymoženie 2.918,19 eur s príslušenstvom, vykonávanej súdnou exekútorkou Mgr. Monikou Mikulíkovou, Exekútorský úrad ČSA 24, Banská Bystrica o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Brezno č. k. 7Er/198/2008-20, IČS:6308201356 zo dňa 14. marca 2011 takto r o z h o d o l : Uznesenie Okresného súdu Brezno č. k. 7Er/198/2008-20, IČS:6308201356 zo dňa 14. marca 2011 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd napadnutým uznesením exekúciu, ktorá začala pred súdnou exekútorkou Mgr. Monikou Mikulíkovou pod sp. zn. Ex/245/2007-2 na základe návrhu oprávneného zo dňa 26. 6. 2007 a poverenia Okresného súdu Brezno č. 5603 021226 zo dňa 20. 3. 2008 vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že v danom prípade exekučným titulom je rozhodcovský nález rozhodcu Mgr. Radima Saxla zo dňa 1. 11. 2006, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 11. 12. 2006 a vykonateľnosť dňa 26. 12. 2006. Predmetným rozhodcovským rozsudkom bola žalovanému (povinnému uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu vo výške 87.913,51 Sk so 6 % úrokom ročne z čiastky 87.913,51 Sk od 5. 5. 2006 do zaplatenia a nahradiť oprávnenému trovy konania vo výške 7.162,-Sk, všetko do troch dní od právoplatnosti rozhodcovského nálezu. Okresný súd dospel k záveru po preskúmaní predložených listín, že výkon rozhodnutia je v tomto prípade neprípustný. Súd je povinný v prípade rozhodcovských rozhodnutí skúmať, či tieto nezaväzujú účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolané alebo odporuje dobrým mravom, nakoľko prípadné takéto konštatovanie by bolo dôvodom na zastavenie exekúcie, a to aj bez návrhu. Súd zistil, že nie je preukázané splnenie všetkých podmienok uvedených v čl. 22 a 23 zmluvy medzi Slovenskou a Českou republikou (ozn. č. 193/1993 Z. z., ďalej len „dvojstranná zmluva“). Oprávnený najmä nepreukázal splnenie podmienky podľa čl. 23 písm. c/ dvojstrannej dohody, a teda, že povinnému ako účastníkovi konania bola daná možnosť riadne sa zúčastniť na konaní a že mu rozhodnutie - rozhodcovský nález spolu s poučením o možnosti podať opravný prostriedok bolo riadne doručené. Z uvedeného dôvodu dospel súd k záveru, že oprávnený, na ktorom bolo dôkazné bremeno nepreukázal splnenie podmienok uvedených v čl. 23 písm. c/ dvojstrannej dohody a z toho dôvodu nie je možné cudzie rozhodnutie vykonať. Sporná je tiež platnosť rozhodcovskej zmluvy, resp. rozhodcovskej doložky. Voľba miesta rozhodcovského konania je ponechaná výlučne na rozhodcovi, ktorý mal v zmysle rozhodcovskej doložky prihliadnuť na hľadisko hospodárnosti konania. S prihliadnutím na skutočnosť, že povinný ako žalovaný mal v zmysle rozhodcovskej doložky právo nahliadať do spisu voľba rozhodcu a miesta rozhodcovského rokovania v cudzine, s tým spojenými možnými ťažkosťami žalovaného v prípade potreby nahliadať do spisu, zúčastniť sa na pojednávaní, zvýšených nákladov spojených s doručovaním do cudziny, vyvoláva pochybnosť o voľbe nestranného rozhodcu, povolaného rozhodnúť spory účastníkov oprávneného a povinného, najmä pokiaľ k samotnému uzavretiu rozhodcovskej doložky došlo v mieste bydliska žalovaného (povinného). Z odôvodnenia exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku vyplýva, že rozhodca sa postavením dlžníka ako spotrebiteľa a charakteru úveru ako spotrebiteľského úveru vôbec nezaoberal, z listinných dôkazov nevyplýva, že by povinný v právnom vzťahu mal postavenie osoby odlišnej od spotrebiteľa. Poukázal na čl. 2 písm. a/ a čl. 3 ods. 1 a 3 Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, v zmysle ktorých sa podmienka nepovažuje za individuálne dohodnutú ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz. Poukázal na to, že príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé. Z týchto dôvodov okresný súd postupom podľa § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní exekúciu úplne zastavil. Uviedol, že v konaní nebolo možné zistiť, či exekučný titul nepriznáva plnenie právom nedovolené, objektívne nemožné, resp. ktoré by bolo v rozpore s dobrými mravmi a rozhodcovský súd svoje rozhodnutie neodôvodnil. Proti uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Uviedol, že z odôvodnenia rozhodnutia nie je zrejmé, z čoho, teda z akých listín súd vychádzal, ak dospel k uvedenému záveru. Je presvedčený, že súd pochybil, ak neposkytol oprávnenému právo vyjadriť sa k skutočnostiam relevantným pre takéto rozhodnutie súdu. Oprávnený bol tak ukrátený na svojich procesných právach, hlavne pokiaľ súd sám, a to až tri a pol roka po nariadení exekúcie dospel k záveru, že v exekučnom spise chýba dôkaz (t. j. doklad o odoslaní, či doručení výzvy rozhodcu k vyjadreniu sa k žalobe žalovanému), ktorý je podmienkou pre vykonávanie exekúcie a ktorý mal v rámci dôkazného bremena predložiť oprávnený ako tvrdí súd vo svojom rozhodnutí. Potom ide o pochybenie súdu, keď svojim rozhodnutím exekúciu nariadil aj napriek tomu, že preto neboli splnené podmienky. Čo sa týka spornosti rozhodcovskej doložky oprávnený uviedol, že namieta, že exekučný súd prekročil svoje právomoci pokiaľ preskúmaval platnosť rozhodcovskej doložky. Platnosť rozhodcovskej doložky je možné preskúmavať v konaní o zrušení rozhodcovského nálezu, ktorú mal povinný právo zahájiť svojou žalobou na zrušenie rozhodcovského nálezu. Touto otázkou sa nemôže zaoberať súd v konaní o exekúcii. Súd sám nedospel k záveru, že rozhodcovská doložka je neplatná, dospel len k záveru, že platnosť rozhodcovskej doložky je „sporná“. Takéto zistenie súdu, ktoré naviac nemá oporu v zistenom skutkovom stave, nemôže byť dôvodom pre zastavenie exekúcie. Ďalej uviedol, že považuje za nesprávne, keď súd predmetný rozhodcovský nález, ktorý je v zmysle zákona 244/2002 Z. z. považovaný za „cudzí rozhodcovský rozsudok“ preskúmaval podľa ust. § 45 ods. 1 písm. b/ a c/ citovaného zákona v nadväznosti na ust. § 45 ods. 2 citovaného zákona. Z hľadisiek uvedených v ust. § 45 ods. 1 písm. b/ a c/ citovaného zákona možno exekučným súdom preskúmavať len rozhodcovské rozsudky (nálezy) vydané na území Slovenskej republiky, teda tzv. tuzemské rozhodcovské rozsudky. Na rozhodcovský nález vydaný v Českej republike nie je možné klásť podmienky a požiadavky ako na rozhodcovský nález vydaný v Slovenskej republike a nie je možné z povahy veci aplikovať ustanovenia zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, ktorý upravuje rozhodcovské konanie vedené v Slovenskej republike. Z povahy veci je tak vylúčená aplikácia ust. § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní na exekúcie vykonávané na základe rozhodcovských nálezov vydaných v inom štáte, než v Slovenskej republike, v danom prípade v Českej republike. Nemožno rozhodcovský nález podriadiť predpisom upravujúcim slovenské rozhodcovské konanie. Exekúciu tak nemožno zastaviť z dôvodov uvedených v § 45 citovaného zákona, ale len zo všeobecných dôvodov podľa Exekučného poriadku, prípadne Občianskeho súdneho poriadku. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Povinný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že si je nie vedomý toho, že by si niekedy vzal úver od spoločnosti oprávneného, prípade uviedol, že ak by takéto niečo bolo možné, tak musel niekto zneužiť jeho meno. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec v rozsahu podľa ust. § 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a napadnuté uznesenie okresného súdu podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O. s. p. zrušil a podľa ods. 2 cit. ust. mu vec vrátil na ďalšie konanie. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že návrhom doručeným na Okresný súd v Brezne 11. 3. 2008 sa oprávnený domáhal vykonania exekúcie na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, ktorým bol cudzí rozhodcovský nález vydaný rozhodcom Mgr. Radimom Saxlom so sídlom O. XX W. zo dňa 1. 11. 2006, právoplatným dňa 11. 12. 2006, vykonateľným 26. 12. 2006. Odvolací súd konštatuje procesný nedostatok jednej zo základných podmienok konania - a to od počiatku danej exekučnej veci- ktorým je nedostatok plnomocenstva pre advokátku P.. P. X. so sídlom v W., O. XXX/X, C. H., napriek skutočnosti, že už návrh na vykonanie exekúcie bol súdnemu exekútorovi zasielaný oprávneným v zastúpení menovanej advokátky so sídlom v Českej republike. Keďže však, vychádzajúc z ustanovenia § 104 ods. 2 O.s.p., nedostatok doloženej plnej moci je odstrániteľným nedostatkom podmienok konania, odvolací súd po zistení ďalších zásadných vecných nedostatkov a nesprávnosti odvolaním napadnutého uznesenia aj za daného nedostatku jednej zo základných podmienky konania považoval za potrebné uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Pokiaľ ide o vykonateľnosť cudzieho rozhodnutia, je exekučný súd povinný rešpektovať osobitný právny režim upravujúci podmienky uznania a výkonu cudzieho rozhodnutia, pričom danosť týchto podmienok je súd povinný skúmať ex offo. Pokiaľ ide o cudzí rozhodcovský nález, priznanie právnych účinkov takémuto rozhodnutiu pozostáva z dvoch na seba nadväzujúcich, avšak osobitých a špecifických štádií a to štádia prvotného, kedy sa súd príslušný na výkon tohto rozhodnutia zameria na skúmanie podmienok uznania tohto rozhodnutia a pokiaľ súd takéto rozhodnutie uzná, štádia následného - výkonu tohto rozhodnutia. Pokiaľ ide o uznanie a výkon cudzích rozhodcovských rozhodnutí (nálezov) v Slovenskej republike, predovšetkým je nutné vychádzať z ustanovení zákonom č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení zmien a doplnkov. Podľa ustanovenia § 49 tohto zákona sa uznanie cudzieho rozhodcovského rozsudku nevyslovuje osobitným rozhodnutím. Cudzí rozhodcovský rozsudok sa uzná tým, že súd, ktorý je príslušný na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, naň prihliadne, ako keby išlo o tuzemský rozhodcovský rozsudok. Tomu zodpovedá ustanovenie § 42 ods. 4 Exekučného poriadku. Pred podmienkami uznania cudzieho rozhodcovského rozhodnutia upravenými v zákone má však prednosť úprava v medzinárodnej zmluve (§ 53 zákona č. 244/2002 Z.z.). Takouto medzinárodnou zmluvou je predovšetkým Dohovor o uznaní a výkone cudzích rozhodcovských rozhodnutí (vyhl. MZV SR č. 74/1959 Zb.). Pokiaľ však vzájomné uznávanie rozhodcovských rozhodnutí upravujú aj niektoré dvojstranné medzištátne zmluvy a štát, s ktorým je SR viazaná aj dvojstrannou zmluvou, je zmluvnou stranou aj vyššie uvedeného dohovoru, použije sa prednostne dvojstranná zmluva. Exekučný súd preto správne v danom prípade vychádzal z príslušných článkov Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o právnej pomoci poskytovanej justičnými orgánmi a úprave niektorých právnych vzťahov v občianskych a trestných veciach so Záverečným protokolom (Praha 29.októbra 1992, ozn. č. 193/1993 Z.z. - ďalej len „dvojstranná zmluva“). Podľa článku 22 písm. c/ dvojstrannej zmluvy, upravujúceho uznanie a výkon rozhodnutí v majetkových veciach, zmluvné strany s výnimkou rozhodnutí uvedených v článku 25 tejto zmluvy uznávajú a vykonávajú na svojom území za podmienok ustanovených v tejto zmluve aj rozhodcovské nálezy vydané na území druhej zmluvnej strany v rozhodcovskom konaní. Článok 23 dvojstrannej zmluvy upravuje podmienky uznania a výkonu rozhodnutí a to tak, že rozhodnutia uvedené v článku 22 zmluvy sa budú uznávať a vykonávať, ak po a) rozhodnutie je právoplatné a vykonateľné podľa potvrdenia orgánu, ktorý rozhodnutie vydal; predbežne vykonateľné rozhodnutia a vykonateľné predbežné opatrenia možno na území dožiadanej zmluvnej strany uznať a vykonať, i keď ich možno napadnúť riadnym opravným prostriedkom, po b) justičné orgány druhej zmluvnej strany nevydali skôr právoplatné rozhodnutie alebo neuznali a nevykonali rozhodnutie tretieho štátu v tej istej veci a medzi tými istými účastníkmi, po c) účastníkovi bola daná možnosť riadne sa zúčastniť na konaní, najmä ak bol podľa právneho poriadku zmluvnej strany, kde sa konanie uskutočnilo, riadne a včas predvolaný na pojednávanie a rozhodnutie spolu s poučením o možnosti podať proti nemu opravný prostriedok mu bolo riadne doručené, a v prípade procesnej nespôsobilosti bol riadne zastúpený, po d) na konanie nebola daná výlučná právomoc orgánov zmluvnej strany, na území ktorej sa o uznanie žiada a napokon po e) zmluvná strana, na území ktorej sa o uznanie alebo výkon žiada, sa domnieva, že uznanie alebo výkon neohrozí jej zvrchovanosť alebo bezpečnosť alebo nebude v rozpore s jej verejným poriadkom. Podľa čl. 24 ods. 1 a 2 návrh na uznanie a výkon rozhodnutia sa podáva priamo príslušnému súdu zmluvnej strany, na území ktorej sa má rozhodnutie uznať a vykonať. Výkon rozhodnutia vrátane náležitostí návrhu na výkon rozhodnutia a dokladov, ktoré je potrebné k návrhu pripojiť, ako aj možnosť povinného podať proti výkonu rozhodnutia námietky, sa spravujú právnym poriadkom zmluvnej strany, na území ktorej sa má rozhodnutie vykonať. Podľa odseku 3 tohto článku súd, ktorý rozhoduje o uznaní a nariadení výkonu rozhodnutia, sa obmedzí na zistenie, či boli splnené podmienky uvedené v článkoch 22 a 23, a ak zistí, že tieto podmienky sú splnené, rozhodnutie uzná alebo nariadi jeho výkon. Odvolací súd, striktne vychádzajúc z citovanej bilaterálnej právnej úpravy a rešpektujúc špecifickosť priznania právnych účinkov cudzích rozhodcovských rozhodnutí na území Slovenskej republiky, konštatuje, že v danej veci je zrejmé, že exekučný súd uznal predložený cudzí rozhodcovský nález za spôsobilý exekučný titul, pretože - vychádzajúc z ustanovenia citovaného čl. 24 ods. 3 dvojstrannej zmluvy - pokiaľ už nariadil jeho výkon - v danej veci - vydal poverenie pre súdneho exekútora a to Poverením č. 5603 021226 zo dňa 20. 3. 2008, je nutné predpokladať a mať za to, že súd pred vydaním poverenia postupoval v zmysle bilaterálnej právnej úpravy a vydaním poverenia pre súdneho exekútora odobril splnenie podmienok uznania uvedených v čl. 22 a 23 dvojstrannej zmluvy č. 193/1993 Z.z. Toto konštatovanie priamo vyplýva z uskutočnených úkonov v danej exekučnej veci, v nadväznosti na znenie čl. 24 ods. 3 dvojstrannej zmluvy. Súd potom v štádiu už prebiehajúcej exekúcie nie je oprávnený spätne posudzovať danosti uznania cudzieho rozhodnutia z hľadiska naplnenia podmienok podľa čl. 22 a 23. Odvolací súd však okrajovo konštatuje, že je zrejmé z obsahu spisu, že exekučný súd mal v tomto prvotnom štádiu dôslednejšie skúmať naplnenie materiálnych predpokladov pre vedenie exekúcie, konkrétne súladnosť exekučného titulu s bilaterálnou zmluvou. V štádiu pred vydaním poverenia pre súdneho exekútora - teda v štádiu uznania a nariadenia výkonu cudzieho rozhodcovského nálezu - celkom zjavne súd nevenoval pozornosť podmienkam pre uznanie vyplývajúcim z predmetného bilaterálneho dohovoru. Po uznaní cudzieho rozhodnutia nariadením jeho výkonu v ďalšom štádiu samotného výkonu cudzieho rozhodnutia potom exekučný súd postupuje v súlade s čl. 24 ods. 2 dvojstrannej zmluvy, v ktorom je obsiahnutý spätný odkaz, pokiaľ ide o podmienky výkonu už uznaného cudzieho rozhodnutia, opäť na vnútroštátnu právnu úpravu zmluvnej strany, na území ktorej sa má rozhodnutie vykonať (teda na právnu úpravu Slovenskej republiky), konkrétne príslušné ustanovenia zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Osobitná právna úprava pokiaľ ide o výkon cudzieho rozhodcovského rozsudku je obsiahnutá v ustanoveniach § 46 až 50 Zákona o rozhodcovskom konaní, ktoré exekučný súd neaplikoval vôbec. Tu je možné konštatovať zásadný rozdiel právnej úpravy pokiaľ ide o oprávnenie súdu príslušného na výkon rozhodnutí zastaviť (a to buď na návrh povinného, prípadne aj bez takéhoto návrhu) už prebiehajúcu exekúciu. Kým právna úprava vzťahujúca sa na tuzemský rozhodcovský rozsudok (§ 45 ods. 1 písm. a/ až c/ a § 45 ods. 2 ZoRK ) umožňuje a dáva zákonné splnomocnenie exekučnému súdu v nepomerne širšom rozsahu zastaviť už prebiehajúcu exekúciu, naproti týmto zákonným možnostiam právna úprava vzťahujúca sa výlučne na výkon cudzieho rozhodcovského rozsudku (nálezu) v ustanovení § 50 ods. 1 písm. a/ až e/ a ods. 2 tohto ustanovenia zužuje možnosť exekučného súdu odoprieť uznanie a výkon cudzieho rozhodcovského rozsudku. Uznanie a výkon cudzieho rozhodcovského rozsudku môže súd odoprieť na návrh účastníka konania, proti ktorému sa cudzí rozhodcovský rozsudok uplatňuje, len vtedy, ak tento účastník konania preukáže súdu príslušnému na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu okolnosti a skutočnosti predpokladané expessis verbis v ustanovení § 50 ods. 1 písm. a/ až e/ Zákona o rozhodcovskom konaní. Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu odoprie uznanie a výkon cudzieho rozhodcovského rozsudku aj bez návrhu účastníka konania, proti ktorému sa cudzí rozhodcovský rozsudok uplatňuje, ak zistí, že podľa právneho poriadku Slovenskej republiky nemožno predmet sporu riešiť v rozhodcovskom konaní alebo by jeho uznanie a výkon boli v rozpore s verejným poriadkom (§ 50 ods. 2 Zákona o rozhodcovskom konaní). Ustanovenie § 50 ods. 1 písm. a/ až e/ Zákona o rozhodcovskom konaní na daný konkrétny prípad aplikovateľné nie je, nakoľko možnosť exekučného súdu odoprieť výkon cudzieho rozhodcovského rozsudku za naplnenia niektorého z dôvodov vymienených v písm. a/ až e/ tohto ustanovenia je viazaná výlučne na návrh účastníka, proti ktorému sa cudzí rozhodcovský rozsudok uplatňuje a to za predpokladu, ak tento účastník aj preukáže svoje tvrdenia z hľadísk niektorého z dôvodov podľa § 50 ods. 1 písm. a/ až e/. Nakoľko však v danej exekúcii takýto návrh zo strany povinného podaný nebol, súd mohol (v čom spočíva zásadný rozdiel od možnosti úpravy v ustanovení § 45 ods. 2 ZoRK) aj bez návrhu oprávneného odoprieť uznanie a výkon cudzieho rozhodcovského rozsudku len z dvoch dôvodov a to, ak by zistil, že podľa právneho poriadku Slovenskej republiky nemožno predmet sporu riešiť v rozhodcovskom konaní (čo v danej veci konštatovať nemožno), alebo ak by jeho uznanie a výkon boli v rozpore s verejným poriadkom. Odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa vzhľadom na vykonané dokazovanie a prebiehajúce štádium exekúcie vec nesprávne právne posúdil a súčasne nedostatočne zistil skutkový stav. Predovšetkým, súd bude povinný odstrániť prekážku podmienky konania vyplývajúcu z nejasného udelenia plnej moci oprávneným na konanie v jeho mene už od počiatku a vyriešenia otázky prípustnosti zastupovať účastníka konania na území Slovenskej republiky splnomocneným advokátom so sídlom v Českej republike. Skúmať danosť podmienok pre uznanie a následný výkon cudzieho rozhodcovského nálezu však už v tomto štádiu, keď exekúcia prebieha na základe udeleného poverenia, nie je možné z hľadiska kritérií upravených čl. 23 dvojstrannej zmluvy a to vzhľadom na spätný odkaz vyplývajúci z čl. 24 ods. 2, v spojení s čl. 24 ods. 3 dvojstrannej zmluvy. Ak exekučný súd má zákonné splnomocnenie v štádiu po uznaní cudzieho rozhodcovského nálezu a nariadení jeho výkonu ešte skúmať naplnenie zákonných predpokladov pre uznanie a výkon cudzieho rozhodcovského rozsudku, môže postupovať už len podľa ustanovenia § 50 ods. 1 písm. a/ až e/ za predpokladu osobitného návrhu povinného na takýto postup, alebo len na základe ustanovenia § 50 ods. 2 ZoRK aj bez návrhu povinného. Exekučný súd pokiaľ by tak mal za to, že v danej veci existuje dôvod, pre ktorý je nutné už prebiehajúcu exekúciu vyhlásiť za neprípustnú a následne ju zastaviť musel by mať za preukázané naplnenie niektorého z dôvodov obsiahnutých v ustanovení § 50 ods. 1 alebo 2 Zákona o rozhodcovskom konaní a v týchto zákonných intenciách by muselo aj vyznieť odôvodenie takéhoto rozhodnutia súdu (čo priamo vyplýva z ustanovenia § 50 ods. 3 ZoRK). Po preskúmaní veci odvolací súd napadnuté uznesenie okresného súdu podľa ust. § 221 ods. 1 písm. h/ O. s. p. zrušil a podľa ods. 2 cit. ustanovenia mu vec vrátil na ďalšie konanie. Rozhodnutie bolo jednohlasne schválené členmi senátu.