Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 14Co/126/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6308202155 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Priehoda ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6308202155.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Priehodu, sudcov JUDr. Márie Podhorovej a Mgr. Emy Novodomcovej v právnej veci navrhovateľky Q. S., nar. XX.X.XXXX, bytom K. XX, A., zastúpenej JUDr. Petrom Šramkom, advokátom, so sídlom AK A., V. XX proti odporcom v 1/ rade J. B., nar. XX.X.XXXX, bytom H. XX, A., zastúpenému JUDr. Marianom Holým, advokátom, so sídlom AK A., B. N. X/A, v 2/ rade maloletému F. S., nar. XX.X.XXXX, bytom, K. XX, A., o určenie otcovstva a úpravu práv a povinností k maloletému F. S., nar. XX.X.XXXX, zastupovanému kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v A., o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu v Brezne zo dňa 3.2.2012, č.k. 6C 91/2008-140 takto r o z h o d o l : Výroku rozsudku okresného súdu, ktorým súd zveril maloletého F. S. nar. XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti navrhovateľky sa nedotýka. V ostatných výrokoch rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd zveril maloletého F. S. nar. XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti navrhovateľky. Odporcovi v 1/ rade uložiť povinnosť platiť na jeho výživu 70,- Eur mesačne za obdobie od 1.4.2008 do septembra 2010, sumu 60,- Eur za október 2010 a sumu 50,- Eur počnúc novembrom 2010 vždy do 15 dňa v mesiaci k rukám navrhovateľky. Zameškané výživné za obdobie od 9.4.2008 do 3.2.2012 vo výške 2 190,- Eur odporcovi v 1/ rade povolil splácať v splátkach po 50,- Eur mesačne spolu s bežným výživným. V prevyšujúcej časti návrh zamietol. Súčasne rozhodol, že o trovách konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia. Rozhodol tak s odôvodnením, že po vykonaní znaleckého dokazovania odporca v 1/ rade uznal otcovstvo k odporcovi v 2/ rade a preto súd v tejto časti konanie zastavil. Vzhľadom na uvedené potom rozhodnutím rozhodoval len už o úprave práv a povinností vo vzťahu k maloletému dieťaťu. Vzhľadom na to, že bolo preukázané, že o maloleté dieťa sa stará navrhovateľka zveril dieťa do jej výchovy a opatery a otcovi dieťaťa uložil povinnosť platiť na dieťa výživné v rozsahu určenom vo výrokovej časti rozsudku okresného súdu. Výšku určeného výživného považoval okresný súd za primeranú schopnostiam a možnostiam povinného rodiča, ako aj potrebám maloletého dieťaťa. A pokiaľ matka žiadala, aby otcovi bolo uložené platiť výživné aj za dobu 3 rokov pred podaním návrhu a vo väčšom rozsahu, ako aj zaplatiť náklady spojené s tehotenstvom a pôrodom, tak v tejto časti nepovažoval okresný súd návrh za dôvodný a preto ho zamietol. Proti rozsudku okresného súdu do výroku o určení vyživovacej povinnosti, ako aj v časti výroku, ktorým bol návrh navrhovateľky zamietnutý podala odvolanie navrhovateľka. Žiadala rozhodnutie okresného súdu zmeniť tak, že odporca v 1/ rade bude zaviazaný na platenie výživného 3 roky pred podaním návrhu a to do podania návrhu vo výške 50,- Eur mesačne a od podania návrhu 70,- Eur mesačne vždy do 15 dňa v mesiaci k rukám matky. Taktiež mu bude uložená povinnosť zaplatiť 300,- Eur, ako čiastočnú náhradu nákladov spojených s pôrodom. Podané odvolanie považovala za dôvodné. Je presvedčená, že otec zo svojho príjmu má a môže platiť vyššie výživné ako mu to určil súd prvého stupňa. Taktiež podľa jej názoru je dôvodné požadovať v danom prípade aj výživné za dobu 3 rokov pred podaním návrhu. Bolo totiž nepochybné, že matka sa o maloleté dieťa starala a zo strany odporcu 1/ nebolo platené výživné. Pokiaľ zákon pripúšťa aj možnosť spätného platenia resp. uplatnenia výživného, tak navrhovateľka túto možnosť danú jej zákonom využila. Pokiaľ ide o úhradu časti nákladov spojených s pôrodom, tak má za to, že v konaní pred súdom odporca 1/ prostredníctvom právneho zástupcu uznal túto pohľadávku na strane navrhovateľky a preto mal o nej okresný súd rozhodnúť. Nemal preto prihliadnuť na vznesenú námietku premlčania. Žiadala preto v zmysle odvolacieho návrhu rozhodnúť. Odporca 1/ v písomnom vyjadrení na odvolanie matky žiadal rozhodnutie okresného súdu potvrdiť ako vecne správne. V dôvodoch vyjadrenia poukázal na to, že okresný súd v dostatočnom rozsahu zohľadnil všetky skutkové okolnosti v danej veci a preto aj správne rozhodol. Pokiaľ ide o otázku výšky výživného správne zohľadnil okresný súd pomery na strane odporcu 1/ ako povinného rodiča a odôvodnené potreby maloletého dieťaťa a takisto zohľadnil správne aj náklady, ktoré má na domácnosť a s vyživovacími povinnosťami k dvom deťom. Pokiaľ ide o podaný návrh matky na zaplatenie výživného aj za dobu 3 rokov pred podaním návrhu na začatie konania, tak správne okresný súd vyhodnotil, že v danej veci neboli dané dôvody hodné osobitného zreteľa, aby na strane navrhovateľky v danej veci takéto výživné bolo priznané. Pokiaľ ide o náklady spojené s pôrodom tak zo strany odporcu 1/ nedošlo k žiadnemu uznaniu dlhu a preto pokiaľ bola vznesená námietka premlčania tak správne na túto námietku okresný súd prihliadol. Vzhľadom na uvedené, preto považoval rozhodnutie okresného súdu za správne. Krajský súd preskúmal rozsudok okresného súdu v napadnutej časti v rozsahu danom ust. § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a tento v zmysle ust. § 219 ods. 1/,2/ O.s.p. v napadnutej časti potvrdil. V zmysle ust. § 219 ods. 1,2 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil vo veci skutkový stav veci, vykonané dôkazy správne vyhodnotil v zmysle ust. § 132 O.s.p. a svoje rozhodnutie aj náležitým spôsobom odôvodnil podľa § 157 ods. 2 O.s.p.. Krajský súd sa dôvodmi rozhodnutia súdu prvého stupňa stotožňuje a na tieto odkazuje. Z obsahu vykonaného dokazovania najmä znaleckého dokazovania bolo nepochybne preukázané, že odporca v 1/ rade je otcom maloletého dieťaťa, teda odporcu v 2/ rade. Na základe tejto okolnosti odporca 1/ uznal v konaní svoje otcovstvo vo vzťahu k maloletému dieťaťu. Vzhľadom na uvedenú okolnosť, bolo potrebné upraviť už len práva a povinnosti vo vzťahu k maloletému dieťaťu. Okresný súd rozsudkom maloletého F. S. nar. XX.X.XXXX zveril do osobnej starostlivosti navrhovateľky. Proti tejto časti rozsudku okresného súdu odvolanie podané nebolo a preto v tejto časti rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť. Vzhľadom na to, že súd prvého stupňa zveril maloleté dieťa do výchovy a starostlivosti navrhovateľky, správne potom rozhodoval o vyživovacej povinnosti otca vo vzťahu k maloletému dieťaťu. V zmysle § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schodností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. V zmysle § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Pri určovaní rozsahu vyživovacej povinnosti okresný súd správne vychádzal z uvedených zákonných ustanovení. Správne vychádzal z podaného návrhu na začatie konania a od tohto momentu priznal výživné pre maloleté dieťa. V tejto súvislosti okresný súd správne prihliadol na zárobok otca, ako aj to,ako mu postupne pribudli vyživovacie povinnosti. Pokiaľ preto k určeniu výživného pristúpil okresný súd diferencovane podľa toho, ako mal otec počet vyživovacích povinností, tak takýto postup zo strany súdu prvého stupňa treba považovať za správny. Správne preto okresný súd za obdobie od apríla 2008 do septembra 2010 uložil otcovi platiť na výživu maloletého dieťaťa 70,- Eur mesačne. XX.XX.XXXX pribudla otcovi ďalšia vyživovacia povinnosť a preto za tento mesiac súd určil znížené výživné vo výške 60,- Eur mesačne. Výživné určené od mesiaca november 2010 v sume 50,- Eur mesačne na maloleté dieťa považoval krajský súd za primerané veku maloletého dieťaťa jeho odôvodneným potrebám, ako aj schopnostiam a možnostiam otca maloletého dieťaťa. Treba poukázať na to, že vzrastajúcim vekom maloletého dieťaťa budú postupne stúpať jeho náklady a preto je potrebné, aby bol aj na strane otca vytvorený priestor na to, aby budúcnosti mohol platiť na maloleté dieťa vyššie výživné. Rozhodnutie okresného súdu v časti výroku o určení vyživovacej povinnosti otca na maloleté dieťa preto považoval krajský súd za správne. V zmysle ust. § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Môžno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu 3 rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Okresný súd návrhu navrhovateľky na priznanie výživného za dobu 3 rokov pred podaním návrhu na začatie konania nevyhovel. Rozhodol tak z dôvodu, že pre priznanie výživného v danej veci neboli dané dôvody hodné osobitného zreteľa. Tieto videl okresný súd v tom, že navrhovateľka sa pôvodne domáhala určenia otcovstva proti označenému V. A., kde bola neúspešná a po zamietnutí návrhu podala až po 7 rokoch návrh voči odporcovi v 1/ rade, ktorým sa voči nemu domáhala určenia otcovstva a úpravy práv a povinností k maloletému dieťaťu . Takéto správanie sa navrhovateľky nepovažoval správne okresný súd za dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by mohli viesť k priznaniu výživného aj za dobu 3 rokov pred podaním návrhu na začatie konania. Pokiaľ v tejto časti okresný súd návrh zamietol považuje aj krajský súd rozhodnutie súdu prvého stupňa za vecne správne. Podľa ust. § 74 ods. 1 Zákona o rodine otec dieťaťa za ktorého matka dieťaťa nie je vydatá, je povinný najdlhšie po dobu 2 rokov, najneskôr do dňa pôrodu prispievať matke primerane na úhradu jej výživy a poskytnúť jej príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom. Právo žiadať príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom podľa ods.1 sa premlčí uplynutím 3 rokov odo dňa pôrodu. (§ 74 ods. 3 Zákona o rodine). Ako vyplýva z obsahu spisu navrhovateľka uplatnila náklady spojené s tehotenstvom a pôrodom podľa ods. 1 § 74 Zákona o rodine. Proti tomuto nároku vzniesol odporca 1/ námietku premlčania v zmysle ust. § 74 ods. 3 Zákona o rodine. Z obsahu spisu je nesporné, že nárok navrhovateľky bol uplatnený podaným návrhom po uplynutí 3-ročnej premlčacej lehoty v zmysle citovaného zákonného ustanovenia. Pokiaľ preto okresný súd prihliadol na vznesenú námietku premlčania, a navrhovateľke aj tento nárok nepriznal považuje tento postup okresného súdu krajský súd za správny. Tvrdenie navrhovateľky, že v konaní pred súdom prvého stupňa odporca 1/ prostredníctvom svojho právneho zástupcu uznal nárok navrhovateľky čo do dôvodu aj výšky, nepovažuje krajský súd za správne, lebo z obsahu spisového materiálu nevyplýva, že by k takémuto uznaniu nároku navrhovateľky došlo. Odvolanie navrhovateľky nepovažoval krajský súd za dôvodné a preto rozsudok, okresného súdu v napadnutej časti v zmysle ust§ 219 ods. 1,2, O.s.p. potvrdil. Z uvedených dôvodov rozhodoval krajský súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom vlasov X:X. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prístupné.