Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 16Co/7/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6308204899 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6308204899.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a členov senátu JUDr. Alexandra Mojša a JUDr. Ivice Hanuskovej, v právnej veci navrhovateľa ZANINONI SLOVAKIA, s. r. o., so sídlom Valaská, Mierová č. 39335, IČO: 36 016 713, zastúpeného splnomocnenou zástupkyňou A.. W. Z., narodenou XX. XX. XXXX, bytom I., L. E. č.., proti odporcovi O.. Z. K., advokátovi, Advokátska kancelária I., A. č.XX, právne zastúpeného JUDr. Ivetou Horváthovou, advokátkou, Advokátska kancelária Brezno, B. Němcovej č.1, o zaplatenie 375,05 € s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Brezno č. k. 6C/213/2008-243 zo dňa 23. 09. 2011, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e . Navrhovateľ je povinný nahradiť odporcovi trovy odvolacieho konania vo výške 35,85 € do troch dní. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal toho, aby súd uložil odporcovi povinnosť nahradiť mu škodu vo výške 375,05 € s príslušenstvom. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O. s. p.. Okresný súd v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že na základe vykonaného dokazovania a právneho posúdenia veci dospel k záveru, že pre vyslovenie zodpovednosti odporcu za škodu vzniknutú navrhovateľovi neexistuje jej základná zložka, a to príčinná súvislosť medzi konaním odporcu (ktoré by inak bolo možné vyhodnotiť ako nedbanlivostné) a vzniknutou škodou. Konanie odporcu, resp. opomenutie riadnych povinností odporcu, nebolo hlavnou či rozhodujúcou príčinou vzniku škody na strane navrhovateľa. Takouto príčinou boli nesolventnosť dlžníka a objektívna nemožnosť speňažiť v rozhodnom čase akýkoľvek majetok dlžníka v exekučnom konaní. Okresný súd preto nepovažoval návrh za dôvodný. Proti uvedenému rozsudku podal v zákonnej 15 dňovej lehote ( ust. § 204 ods. 1, veta prvá, O. s. p.) odvolanie navrhovateľ. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že návrhu navrhovateľa v celom rozsahu vyhovie, alebo, aby rozsudok okresného súdu zrušil a vrátil na ďalšie konanie a vykonanie dôkazov. V odvolaní poukázal najmä na to, že odporca nepreukázal, že nie jeho zavinením nedošlo k uspokojeniu navrhovateľa. Odporca konal tak, že svojím správaním nielenže zmaril možnosť aspoň čiastočného uspokojenia navrhovateľa, ale mu odňal možnosť nájsť si iný spôsob alebo hľadať iné riešenie k vymoženiu pohľadávky. Odporca teda podľa navrhovateľa nepreukázal, že škodu nezavinil - neexkulpoval sa v zmysle ust. §-u 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Odporca dokonca sám priznal, že pochybil vo svojom zastupovaní klienta a nevykonal všetky úkony včas, ako bolo potrebné. Pri včasnom vykonaní úkonov preto existuje pravdepodobnosť, že by bolo možné uspokojiť navrhovateľa a pred okresným súdom nebolo dokázané, že takáto možnosť bola po celý čas nereálna. Mal za to, že v danom prípade boli naplnené všetky predpoklady zodpovednosti odporcu za škodu vzniknutú navrhovateľovi. Príčinnú súvislosť podľa neho nie je možné hľadať len v solventnosti či insolventnosti povinného. Treba sa zaoberať aj tým, že odporca mal povinnosť vyplývajúcu mu z plnej moci udelenej navrhovateľom a zo Zákona o advokácii a tieto povinnosti si neplnil. Práve v dôsledku oneskoreného konania, resp. nekonania odporcu, došlo k znemožneniu uspokojenia navrhovateľa úplne alebo aspoň čiastočne. K odvolaniu navrhovateľa sa písomne vyjadril odporca podaním zo dňa 17. 01. 2012. Na svoju obranu uviedol, že pred exekučným konaním bol dlžník vyzvaný na dobrovoľné plnenie práve na žiadosť navrhovateľa. Navrhovateľ ako klient požiadal odporcu o podanie návrhu na exekúciu v uvedenej veci až v januári roku 2002. K riadnemu udeleniu plnej moci odporcovi zo strany navrhovateľa, teda, došlo až v januári 2002, a preto pri akejkoľvek iniciatíve odporcu tento nemohol právne zastupovať navrhovateľa skôr, ako mu bola táto plná moc na exekučné konanie riadne udelená. Poukázal na to, že nie každé zanedbanie, porušenie, alebo nedostatočné plnenie povinností advokáta má za následok vznik jeho zodpovednosti za škodu spôsobenú klientovi v súvislosti s výkonom advokácie. Navrhol preto, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie okresného súdu potvrdil. Krajský súd, ako súd odvolací ( § 10 ods. 1 O. s. p.), odvolanie prejednal v medziach podaného odvolania ( § 212 ods. 1 O. s. p.) bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 214 ods. 1, 2 O. s. p.) a rozsudok okresného súdu podľa ust. § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil ako vecne správny. Podľa § 219 ods. 2 O. s. p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Po preskúmaní veci odvolací súd konštatuje, že okresný súd vykonal dokazovanie vo veci v dostatočnom rozsahu, a to i v zmysle predchádzajúceho uznesenia Krajského súdu Banská Bystrica č. k. 12Co 227/2009-70 zo dňa 26. 08. 2009. Vykonané dôkazy správne vyhodnotil podľa § 132 O. s. p. a svoje rozhodnutie aj náležite odôvodnil podľa § 157 ods. 2 O. s. p.. Odvolací súd sa stotožňuje s dôvodmi rozhodnutia okresného súdu a na tieto v podrobnostiach odkazuje. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k najzásadnejším argumentom uvádzaným navrhovateľom v odvolaní odvolací súd dodáva nasledovné : Z odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Okresný súd neporušil právo účastníkov konania na spravodlivý proces, nakoľko v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť, naopak, okresný súd ich náležitým spôsobom v celom súhrne posúdil a aj náležite vyhodnotil (Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 36/2010). Odvolací súd tým reaguje na námietku navrhovateľa, že okresný súd sa zaoberal solventnosťou spoločnosti BODEX Holding, s. r. o., len v čase, keď prebiehala exekúcia v prospech oprávneného Sociálnej poisťovne. Okresný súd však v zmysle odporúčania uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 12Co/227/2009-70 zo dňa 26. 08. 2009 doplnil dokazovanie, či spoločnosť BODEX Holding, s. r. o., disponovala nejakým majetkom, z ktorého by bolo možné pohľadávku navrhovateľa uspokojiť. Provstupňový súd je vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozhodnutí koherentný, jeho rozhodnutie je konzistentné, a jeho argumenty podporujú príslušný záver o neodôvodnenosti nároku navrhovateľa. Rozhodnutie prvostupňového súdu je presvedčivé, premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako ako aj závery, ku ktorým na základe týchto premís prvostupňový súd dospel, sú pre právnickú, ale i laickú verejnosť prijateľné, racionálne a aj spravodlivé. Obsah odvolania je zhodný s predchádzajúcim obsahom písomných i ústnych podaní navrhovateľa, a preto i samotné odôvodnenie rozhodnutia vo vzťahu k námietkam navrhovateľa je úplné, aj pokiaľ ide o samotné odvolanie. Navrhovateľ v odvolaní neuvádza žiadne nové relevantné skutočnosti a nepredkladá ďalšie dôkazy, ktoré by neboli zistené a vyhodnotené prvostupňovým súdom. Odvolací súd sa preto v plnom rozsahu stotožňuje so záverom okresného súdu, že aj v prípade včasného podania návrhu na vykonanie exekúcie nemožno ani z doložených písomností vysloviť jednoznačný záver, že by exekúcia v prospech navrhovateľa skončila s pozitívnym výsledkom, teda inak, než tomu bolo v prípade exekúcie v prospech Sociálnej poisťovne. Odvolací súd dodáva, že predpokladom vzniku nároku na náhradu škody je zistenie, že nebyť pochybenia advokáta, by k uspokojeniu pohľadávky navrhovateľa jeho dlžníkom došlo, teda, že toto pochybenie je hlavnou a rozhodujúcou príčinou vzniknutej majetkovej ujmy. Je zrejmé, že aj v prípade, ak by odporca svoje povinnosti pri výkone advokácie neporušil, nedošlo by k uspokojeniu navrhovateľa v rozsahu požadovanej náhrady, a to predovšetkým vzhľadom k majetkovým pomerom dlžníka ( rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 25Cdo 2789/2006). Pri zisťovaní príčinnej súvislosti okresný súd izoloval škodu od všeobecných súvislostí a skúmal konkrétne, ktorá príčina ju vyvolala. Nie je pritom rozhodujúce časové hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny a následku; časová súvislosť len napomáha pri posudzovaní vecnej súvislosti. Zodpovednosť však nemožno robiť závislou na neobmedzenej kauzalite. Atribútom príčinnej súvislosti je „priamosť“ pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo bezprostredne predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený - nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Príčinnú súvislosť preukazuje poškodený klient. Navrhovateľ nepreukázal, že nebyť pochybenia advokáta, bol by v exekučnom konaní jeho nárok uspokojený. Zodpovednosť za škodu spôsobenú klientovi v súvislosti s výkonom advokácie sa riadi okrem ustanovení Zákona o advokácii subsidiárne v prípadoch, ak ide o právny vzťah občianskoprávny, ustanoveniami Občianskeho zákonníka o náhrade škody. Slovenská rozhodovacia prax konštatuje, že platná právna úprava zodpovednosti advokáta za škodu spôsobenú v súvislosti s výkonom advokácie je koncipovaná ako zodpovednosť bez ohľadu na zavinenie, t. j. zodpovednosť objektívna, ktorej sa nemožno zbaviť. Predpokladom vzniku zodpovednosti teda nie je zavinenie advokáta. Zavinenie advokáta sa neskúma a neprichádza do úvahy ani jeho vyvinenie tým, že by preukázal, že škodu nezavinil v zmysle § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka. ( Jediným liberačným dôvodom je dôvod uvedený v §-e 26 ods. 4 Zákona o advokácii - ani pri vynaložení všetkého úsilia nemohol advokát zabrániť insolvenosti dlžníka.) Uvedené odvolací súd uvádza k námietke odvolateľa - navrhovateľa, ktorý v odvolaní konštatuje, že v konaní pred okresným súdom odporca podľa §-u 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka nepreukázal, že nie jeho zavinením nedošlo k uspokojeniu navrhovateľa. Prvostupňový súd preto správne právne odôvodnil, prečo návrhu nevyhovel, pričom jasne konštatoval, že neboli naplnené podmienky pre vznik zodpovednosti odporcu za škodu, a to existencia základnej zložky, ktorou je príčinná súvislosť medzi jeho konaním (nekonaním) a vzniknutou škodou. Vzhľadom na tieto dôvody, ako aj dôvody, ktoré vo svojom rozhodnutí uviedol súd prvého stupňa, a ktoré nebolo potrebné pre svoju presvedčivosť opätovne uvádzať v tomto odôvodnení rozhodnutia, odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, teda tak, že podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. rozhodnutie súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým zamietol návrh navrhovateľa a v súvisiacom výroku o náhrade trov konania ( nenapadnutom odvolaním) potvrdil ako vecne správny. Odporca bol v odvolacom konaní úspešný, a preto mu podľa § 224 ods. 1 O. s. p. s použitím § 142 ods. 1 O. s. p. vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania. Toto právo si uplatnil riadne a včas v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa. Na základe tejto skutočnosti odvolací súd zaviazal navrhovateľa, ktorý bol v odvolacom konaní neúspešný, k povinnosti uhradiť odporcovi trovy odvolacieho konania v celkovej výške 35,85 €. Uvedené trovy konania predstavujú trovy jeho právneho zastúpenia a pozostávajú z tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby, a to za podanie písomného vyjadrenia k odvolaniu navrhovateľa vo výške 28,22 € a z režijnej paušálnej náhrady výdavkov za uvedený výkon právnej služby vo výške 7,63 € (v súlade s vyhl. MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, v znení zmien a doplnkov ). Navrhovateľ je tak povinný nahradiť odporcovi trovy odvolacieho konania spolu vo výške 35,85 € do troch dní. Rozhodnutie odvolacieho senátu bolo prijaté v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.