Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 14Co/375/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6308207168 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6308207168.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci navrhovateľa P. F. - AUTOSALÓN ROSKA, IČO: 305 592 60, so sídlom Valaská Piesok, Strojárenská 13, zastúpený JUDr. Janou Bezákovou, advokátkou, so sídlom P., V. X, proti odporcom v rade 1/ L. M., nar. XX.X.XXXX a v rade 2/ R. M., nar. XX.X.XXXX, obaja bytom V. X, zastúpení JUDr. Máriou Stahovcovou, advokátkou, so sídlom V., I. XX, o zriadenie vecného bremena, o odvolaní odporcov proti rozsudku Okresného súdu Brezno, zo dňa 7.10.2011 č.k. 5C/274/2008-246 takto r o z h o d o l : Z r u š u j e rozsudok okresného súdu a vec mu vracia na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd napadnutým rozsudkom zriadil vecné bremeno spočívajúce v povinnosti odporcov 1/ a 2/ ako povinných z vecného bremena trpieť právo prechodu peši a prejazdu motorovými vozidlami v prospech navrhovateľa ako vlastníka stavby predajňa a servis, súp. č. XXXX postavenej na pozemku parc. č. XXXX/XX zapísanej na LV č. XXXX Katastrálneho úradu Banská Bystrica, Správa katastra V. pre okres V., Obec X., k.ú. X. ako oprávneného z vecného bremena cez pozemok parc. č. XXXX/X časť P 1 o výmere 415,4 m2 vytvorenej v časti pozemku parc. č. XXXX/X o výmere 911 m2 zastavané plochy a nádvoria zapísanej na LV č. XXXX Katastrálneho úradu Banská Bystrica, Správa katastra V., okres V., Obec X., k.ú. X. na základe geometrického plánu č. XXXXXXXX-XXX/XXXX zo dňa 28.10.2008, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť výroku rozhodnutia a to na dobu neurčitú za finančnú náhradu 1 590,- Eur ročne. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Prvostupňový súd po vykonaní dokazovania považoval za preukázané, že navrhovateľ na základe územného rozhodnutia Okresného úradu v Brezne odbor životného prostredia zo dňa 27.9.2000 vybudoval prístavbu autosalónu na pozemku parc. č. XXXX/X a XXXX/X v k.ú. X. k existujúcemu objektu autoservisu, pričom vstup do autosalónu bol riešený cez nájazdovú rampu osadenú na pozemku XXXX/X v nadväznosti na prístupovú komunikáciu. Stavebné povolenie bolo vydané ako rozhodnutie Okresného úradu v Brezne odbor životného prostredia zo dňa 13.11.2000. Dňa 11.7.2002 bolo vydané kolaudačné rozhodnutie, ktoré osvedčilo, že prevádzkareň je spôsobilá na prevádzku, toto územné rozhodnutie aj stavebné povolenie bolo doručované aj spoločnosti Piesol ČKKJ Kovplast, ktorá v tom čase patrila odporcovi 1/. Žiadne námietky v rámci územného, ani stavebného konania zo strany uvedenej obchodnej spoločnosti neboli doložené. Na základe kúpnej zmluvy zo dňa 11.10.2004 predávajúci U. I. predal kupujúcim odporcom 1/ a 2/ nehnuteľnosti, okrem iného parcely v Obci X., ul. F. parc. KN XXXX/X, ktorá tvorí príjazdovú cestu - miestnu komunikáciu na betónovom podklade s asfaltovým povrchom za dohodnutú kúpnu cenu. Prvostupňový súd po vykonanom dokazovaní ohľadne namietaného vlastníctva k cestnému telesu odporcov v 1/ a 2/ rade dospel k záveru, že predmetná komunikácia bola nepochybne vybudovaná Strojárňami Piesok, keď tento majetok predal správca konkurznej podstaty JUDr. Miroslav Medveď U. I., ktorý následne túto nehnuteľnosť (označenú ako miestna komunikácia) predal odporcom 1/ a 2/; predmetom predaja bol teda nepochybne nielen pozemok, ale aj cestné teleso a vzhľadom na túto zistenú skutočnosť súd považoval odporcov 1/ a 2/ za pasívne legitimovaných. Pri skúmaní možnosti zriadiť vecné bremeno v zmysle pôvodného návrhu navrhovateľa prvostupňový súd s poukazom na platnú právnu úpravu (§ 151o ods. 3 Obč. zák.) dospel k záveru, že je dôvodné zriadiť vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu cez nehnuteľnosti patriace odporcom 1/ a 2/, pretože navrhovateľ nemá inú možnosť ako sa dostať do priestorov svojej prevádzky, rovnako aj jeho klienti. Skúmal pritom možnosť prístupu do autosalónu inou cestou - vstup do areálu priamo zo štátnej cesty prvej triedy, avšak dospel k záveru, že toto by bolo možné len po odstránení elektrického stĺpa, stavby - murovanej garáže a existujúceho oplotenia, avšak opätovne nevyhnutne by navrhovateľ musel používať časť príjazdovej cesty vo vlastníctve odporcov, iné usporiadanie priestorov prístavby autosalónu by hrubo narušilo objekt vystavaný v zmysle stavebného povolenia a schválený kolaudačným rozhodnutím. Pokiaľ ide o výšku určenej náhrady prvostupňový súd vychádzal z pôvodného návrhu odporcov (list zo dňa 19.2.2009, kde bola znaleckým posudkom stanovená všeobecná hodnota ročného nájmu spolu s technickou hodnotou vo výške 1 590,- Eur.) Pokiaľ sa navrhovateľ domáhal určenia existencie vecného bremena - vydržaním, prvostupňový súd uviedol, že ani navrhovateľ, ani jeho právni predchodcovia nepreukázali nadobúdací titul vstupu do oprávnenej držby. O trovách konania rozhodol s poukazom na ust. § 150 O.s.p., keď dôvody hodné osobitného zreteľa videl v postavení účastníkov, ako aj v predmete sporu. Za spravodlivé považoval, ak každý bude znášať trovy konania a trovy právneho zastúpenia zo svojho. Proti rozsudku okresného súdu podali odporcovia 1/ a 2/ v zákonom stanovenej lehote odvolanie prostredníctvom splnomocnenej advokátky. Podanie odvolania odôvodnili ust. § 205 ods. 2 písm. d/, teda že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a ust. § 205 ods. 2 písm. f/, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa názoru odporcov súd nemohol vyhovieť návrhu navrhovateľa, pretože na zriadenie vecného bremena neboli splnené zákonné predpoklady v zmysle ust. § 151o Obč. zák.. Pokiaľ navrhovateľ má prístup k stavbe z verejnej komunikácie, nemožno prostredníctvom práva cesty vynucovať prístup k stavbe aj z inej strany cez priľahlý pozemok patriaci inému vlastníkovi, aj keby bol tento spôsob pre vlastníka stavby výhodnejší. Pri rozhodnutí súdu nemôže mať význam skutočnosť, že prístup cez cudzí pozemok je pre navrhovateľa pohodlnejší, výhodnejší, prípadne by sa zaobišiel bez stavebných úprav. Parcely vo vlastníctve navrhovateľa bezprostredne nadväzujú na miestnu komunikáciu a tá na štátnu cestu. V takomto prípade potom nie je možné zriadiť vecné bremeno. Pokiaľ navrhovateľ dôvodil tým, že miestna komunikácia, po ktorej má zabezpečený prístup k svojim nehnuteľnostiam, nie je v takom stave, aby bolo možné po nej prechádzať ťažkými nákladnými vozidlami uvádza, že potreba opraviť miestnu komunikáciu nemôže byť na úkor vlastníckeho práva odporcov 1/ a 2/. Navrhovateľ teda mal možnosť zriadiť si prístupovú cestu cez danú miestnu komunikáciu a je na ňom, akým spôsobom tento prístup zabezpečí. Prístup k objektu navrhovateľa pešo alebo osobnými motorovými vozidlami po miestnej komunikácii je možný bez nejakých ďalších nákladov a pokiaľ sa jedná o ťažkotonážne nákladné vozidlá, musel by navrhovateľ vynaložiť finančné prostriedky, avšak podľa názoru odvolateľov zrejme by neboli natoľko vysoké, aby ich nebolo možné od navrhovateľa požadovať (neprevyšovali by mnohonásobne ujmu spôsobenú odporcom 1/,2/). Touto otázkou sa súd vo vzťahu k nákladom nezaoberal a uspokojil sa s argumentáciou, že by navrhovateľ musel objekt prestavať a umiestniť vchod z inej strany, čo súd automaticky nepovažoval za vhodné riešenie a uprednostnil menej nákladnú variantu prístupu k objektu navrhovateľa a to cez pozemok vo vlastníctve odporcov 1/,2/. Okrem toho súd prvého stupňa nezobral do úvahy skutočnosť, že prechod pešo a osobnými motorovými vozidlami je bezproblémový po miestnej komunikácii s výjazdom na štátnu cestu a nie je žiadny dôvod zriadiť vecné bremeno v tejto súvislosti. Napriek tomu zriadil právo cesty cez parcely odporcov 1/, 2/ aj takýmto spôsobom, teda bez špecifikácie vozidiel a času, kedy sú oprávnené prechádzať cez nehnuteľnosť odporcov 1/,2/ vzhľadom na účel, ktorý má podľa súdu zriadenie vecného bremena spĺňať. Súd vôbec neskúmal, ako často je potrebný prístup k navrhovateľovej stavbe ťažkotonážnymi vozidlami. Súd bral do úvahy skutočnosti, že navrhovateľ pri budovaní autosalóna nemal vedomosť o tom, že prístupová cesta nie je miestnou komunikáciou a to, že odporcovia žiadnym spôsobom neovplyvnili stavebné konanie, čo je pre danú vec irelevantné. Poukázali na to, že odporca 1/ nemohol vedieť, že navrhovateľ bude o 5 rokov neskôr vznášať požiadavky na prechod a prejazd cez danú parcelu, pričom vedomosť alebo nevedomosť o riešení prístupu k autosalónu v stavebnom konaní nemôže mať žiadny vplyv na jednotlivé aspekty vlastníckeho práva odporcov vo vzťahu k spornej parcele. Pokiaľ súd prvého stupňa poukazoval na odborné vyjadrenie predložené navrhovateľom uvádzajú, že v odbornom vyjadrení sa uvádza len tá skutočnosť, že nie je možný prejazd po miestnej komunikácii vo vzťahu k nákladným vozidlám bez toho, aby boli vykonané stavebné úpravy. Odporcovia proti tomuto namietajú z dôvodu, že nákladné vozidlá by mali zabezpečený prístup po miestnej komunikácii aj s možnosťou otočenia, pokiaľ by bola na miestnu komunikáciu umiestnená dopravná značka. Žiadna značka, ktorá by zakazovala prejazd nákladnými vozidlami, alebo osobnými motorovými vozidlami na danej miestnej komunikácii umiestnená nebola. Nejde pritom ani o jednosmernú cestu. Stav vozovky nemôže byť na ujmu odporcov. V tejto súvislosti poukazujú na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22 Cdo 38/2005, podľa ktorého je prístup možné zabezpečiť inak, pokiaľ je zabezpečenie takéhoto prístupu technicky možné. Zriadenie nevyhnutnej cesty je vážnym zásahom do práva vlastníka pozemku a preto je potrebné porovnať výhodu, ktorú cesta poskytuje s ujmou, ktorá by vznikla zriadením cesty pre vlastníka zaťaženej nehnuteľnosti. V súvislosti s tým sa odporcovia domnievajú, že výhoda, ktorú by súd navrhovateľovi založil zriadením vecného bremena (navyše ako pešo tak aj motorovými vozidlami, bez ich špecifikácie) by bola v nepomere k ujme, ktorá vznikne odporcom 1/,2/. Odvolatelia upozorňujú na geometrický plán, ktorý v zmysle rozsudku má byť neoddeliteľnou súčasťou rozsudku s tým, že neodzrkadľuje súčasný stav v katastri nehnuteľnosti a navyše nie je z neho zrejmé, kadiaľ konkrétne by mala viesť cesta cez parcelu vo vlastníctve odporcov 1/,2/. Pokiaľ ide o určenú náhradu za zriadené vecné bremeno, súd neuviedol splatnosť tejto ročnej finančnej náhrady a podľa názoru odporcov je táto finančná náhrada nepomerene nízka v porovnaní s ujmou, ktorá by odporcom vznikla znášaním vecného bremena. Domáhajú sa zmeny napadnutého rozsudku tak, že odvolací súd návrh navrhovateľa zamietne a uloží mu povinnosť nahradiť odporcom trovy konania. Právna zástupkyňa navrhovateľa vo vyjadrení k podanému odvolaniu poukázala na svoje predchádzajúce vyjadrenia v konaní a zdôraznila, že účelom návrhu bolo zabezpečiť prístup k budove vo vlastníctve navrhovateľa, pričom z pohľadu účelu, na ktorý bola predmetná budova vo vlastníctve skolaudovaná (autosalón), nie je možné prístup k tomuto objektu kvalifikovať len ako možnosť dostať sa k nemu, ale aj ako prístup s možnosťou objekt prevádzkovať. Z tohto pohľadu podľa jej názoru iné usporiadanie priestorov prístavby autosalónu by hrubo narušilo objekt vystavený v zmysle stavebného povolenia a kolaudačného rozhodnutia. V konaní bolo preukázané, že prístup k stavbe navrhovateľa nie je možné zabezpečiť inak. Z tohto dôvodu preto prvostupňový súd rozhodol tak, že návrhu vyhovel a vecné bremeno zriadil. Podľa názoru navrhovateľa rozhodnutím súdu bolo zasiahnuté do práv odporcov ako vlastníkov pozemku len v nevyhnutnej miere, nebolo zasiahnuté do súkromia vlastníkov pozemku. Vzhľadom na predmet a okolnosti sporu boli dôvody hodné osobitného zreteľa na rozhodnutie o trovách prvostupňového konania tak, ako rozhodol prvostupňový súd. Pre rozhodnutie odvolacieho súdu uplatňuje náhradu trov za 1 úkon právnej služby spolu s réžijným paušálom a DPH 77,29 Eur. Krajský súd preskúmal vec v medziach daných ust. § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 214 ods. 2 O.s.p.. Napadnutý rozsudok podľa § 221 ods. 1 psím. h/ O.s.p. zrušil a podľa ods. 2 tohto ustanovenia vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Z obsahu spisu Okresného súdu Brezno sp. zn. 5C/274/2008 odvolací súd zistil, že navrhovateľ sa domáhal zriadenia vecného bremena podľa § 151o ods. 3 Obč. zák., v priebehu konania požiadal o pripustenie eventuálneho petitu a žiadal určiť, že titulom vydržania má navrhovateľ právo prechodu a prejazdu zodpovedajúcemu vecnému bremenu cez časť pozemku vo vlastníctve odporcov. Keďže prvostupňový súd vyhovel primárnemu návrhu, o eventuálnom petite vo výroku nerozhodol. Podľa § 151o ods. 3 Obč. zák., ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok. Zriadenie vecného bremena spočívajúce v práve cesty je zásahom do vlastníckeho práva, ktoré je jedným zo základných práv chránených Ústavou a Listinou základných práv a slobôd. Preto takýto zásah je možné vykonať len prísne v zmysle zákonnej úpravy, konkrétne vtedy, ak vlastník stavby nie je zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak. Od týchto zákonom požadovaných podmienok pre zriadenie vecného bremena sa nemožno odchýliť. Prvostupňový súd síce správne poukázal na túto zásadu, avšak nevysporiadal sa dostatočne s otázkou, či je alebo nie je možné prístup vlastníka k stavbe zabezpečiť inak resp. v tomto smere je jeho odôvodnenie nedostatočné a nepresvedčivé. Prvostupňový súd sám v odôvodnení uvádza, že... „cesta vedúca zo zadnej časti areálu autosalónu navrhovateľa je miestnou komunikáciou, ktorú však v prípade, že by bolo potrebné ju prispôsobiť výjazdu veľkých nákladných motorových vozidiel a kamiónov ... by bolo treba stavebne prispôsobiť a v prípade, že by tak mal urobiť zo svojich finančných prostriedkov navrhovateľ, muselo by prebehnúť rokovanie v rámci stavebného konania k tejto otázke“. Tiež podľa odborného vyjadrenia C.. U. F. je prístup k objektu možný (po uvedenej miestnej komunikácii) výlučne po stavebných úpravách s tým, že ani po takejto úprave nie je možné sa s vozidlom otočiť, pretože by musel odcúvať na štátnu cestu prvej triedy, čo nevyhovuje bezpečnosti cestnej premávky. Súd ďalej konštatuje možnosť prispôsobenia vstupu do areálu priamo zo štátnej cesty prvej triedy, pričom konštatuje, čo by bolo potrebné vykonať (odstrániť elektrický stĺp, murovanú garáž, existujúce oplotenie) s tým, že navrhovateľ by opätovne musel použiť časť príjazdovej cesty vo vlastníctve odporcov a iné usporiadanie priestorov prístavby autosalónu by hrubo narušilo objekt vystavaný v zmysle stavebného povolenia a schválený kolaudačným rozhodnutím. Z uvedeného teda vyplýva, že zatiaľ nemožno dospieť k záveru, že k stavbe navrhovateľa nie je možný (technicky) iný prístup, ako po priľahlom pozemku vo vlastníctve odporcov. Prečo za takéhoto zistenia skutkového stavu dospel prvostupňový súd k záveru, že iný prístup ako prístup cez pozemky vo vlastníctve odporcov nie je možný, prvostupňový súd v dôvodoch napadnutého rozsudku nevysvetlil. Pokiaľ po vykonaní určitých úprav je možný prístup k objektu navrhovateľa po jeho vlastnom priľahlom pozemku, ktorý je priľahlým k miestnej komunikácii a nadväzuje na štátnu komunikáciu, nemôžu byť tieto skutočnosti považované za relevantné z hľadiska zriadenia vecného bremena. Odvolací súd musí súhlasiť s námietkou odvolateľov v tom, že nie je možné zriadiť vecné bremeno spočívajúce v práve cesty len z dôvodu, že takýto prístup je výhodnejší a obíde sa bez stavebných úprav. Keď prvostupňový súd ustálil, že sú splnené podmienky pre zriadenie vecného bremena v zmysle ust. § 151o ods. 3 O.z. odvolací súd musí konštatovať, že pre takýto záver nie je v spise dostatočný poklad, pretože prvostupňový súd nedostatočne vyhodnotil otázku iného prístupu k stavbe vo vlastníctve navrhovateľa. Okrem tejto námietky odvolací súd upozorňuje aj na nutnosť pri zriadení vecného bremena súdom postupovať tak, aby toto vecné bremeno bolo zriadené len v nevyhnutnej miere a aby čo možno najmenej zasahovalo do vlastníckeho práva odporcov. Ako je zistené z obsahu spisu, v rámci prvostupňového konania upozorňovala právna zástupkyňa odporcov na skutočnosť, že k objektu navrhovateľa je bezproblémový prístup pešo aj osobnými motorovými vozidlami cez jeho pozemky, aj keď by pripustila, že za existujúcej situácie nebol možný prístup ťažkými nákladnými vozidlami. S touto skutočnosťou sa prvostupňový súd vôbec nevysporiadal a nevysvetlil, prečo vecné bremeno zriadil v celom rozsahu, to znamená aj pešo aj akýmikoľvek motorovými vozidlami bez obmedzenia doby. Za takéhoto stavu nie je možné preskúmať odvolaciu námietku týkajúcu sa neprimeranosti výšky náhrady za zriadené vecné bremeno, keď táto náhrada by mala zodpovedať prípadnej ujme, ktorú môžu odporcovia týmto utrpieť (zrejme iná výška náhrady by prichádzala do úvahy, pokiaľ by vecné bremeno bolo zriadené len pre určité vozidlá a prípadne len na určitý vymedzený čas, ako pokiaľ by bolo vecné bremeno zriadené v zmysle napadnutého rozsudku, teda neobmedzený čas pre neobmedzený pohyb vozidiel a chodcov). Pokiaľ ide o námietku odvolateľov, že geometrický plán neodzrkadľuje súčasný stav v katastri uvádzajúc, že ide o geometrický plán priložený ku kúpnej zmluve z roku 2004, k tomu odvolací súd musí uviesť, že podľa geometrického plánu č. XXXXXXXX-XXX/XXXX, ktorý v zmysle výroku napadnutého rozsudku je súčasťou rozhodnutia, ide o geometrický plán vyhotovený dňa 28.10.2008, takže zrejme nemohol byť priložený ku kúpnej zmluve z roku 2004, resp. by muselo ísť o stav totožný, ktorý sa od roku 2004 nezmenil. Z odvolania nie je zrejmé, v čom tento geometrický plán neodzrkadľuje súčasný stav v katastri nehnuteľností. V zmysle uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa nedostatočne zistil skutkový stav, keď nemal dostatočný podklad k záveru, že k objektu navrhovateľa nie je možná iná prístupová cesta, ako cez priľahlý pozemok odporcov, k čomu zatiaľ podklady v spise nenasvedčujú. Za takéhoto stavu potom nemôže byť ani po právnej stránke rozhodnutie správne a preto musel odvolací súd s poukazom na § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. rozsudok zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu podľa ods. 2 citovaného ustanovenia na ďalšie konanie. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním senátu pomerom hlasov X:X. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.