Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 17Co/129/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6309204368 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Nagypálová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6309204368.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa SKP, k.s., Lazovná 64, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 44 915 691, správca konkurznej podstaty úpadcu KFZ Sys, s.r.o., „v konkurze", Košútska 1342, 925 21 Sládkovičovo, IČO: 36 814 148, zastúpeného JUDr. Pavlom Konečným, advokátom so sídlom Hurbanova 14A, 974 01 Banská Bystrica, proti odporcovi 1/ U. U., nar. XX. XX. XXXX, bytom X., B. č. XXX/XX, odporcovi 2/ I. U., nar. XX. XX. XXXX, bytom P., M. č. XX/XX, odporcovi 3/ L. U., nar. XX. XX. XXXX, bytom V., P. B. č. X, . odporkyni 4/ W. B., rodenej U., nar. XX. XX. XXXX, bytom X., B. č. XX, odporcovi 5/ U. U., nar. XX. XX. XXXX, bytom V., X. č. XXXX/X, odporcovi 6/ X. U., nar. XX. XX. XXXX, bytom V., X. č. X, odporkyni 7/ C. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom B., F. č. XXX, odporcovi 8/ P. U., nar. XX. XX. XXXX, bytom V., X. č. 4, odporkyni 9/ R. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom X. č. XXX/XX, Y. F., X., a odporkyni 10/ X. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom P., B. č. XX, právnym nástupcom I. U., nar. XX. XX. XXXX, naposledy bytom X. X, V., ktorý zomrel XX. XX. XXXX, v konaní o zaplatenie 59,35 Eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Brezno č. k. 5C/161/2009 - 45 zo dňa 24. 11. 2010, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu potvrdzuje. Odporcom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd návrh navrhovateľa na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 59,35 Eur zamietol; o trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej v texte len „O. s. p.“) tak, že odporcovi, ktorý si náhradu trov konania neuplatnil, náhradu trov konania nepriznáva, pretože mu žiadne trovy konania nevznikli. V odôvodnení predmetného rozhodnutia okresný súd uviedol, že z vykonaného dokazovania mal preukázané, že medzi právnym predchodcom navrhovateľa DRUKOS, a.s., so sídlom v Banskej Bystrici a odporcom bola dňa 12. 03. 2002 uzatvorená zmluva o nájme č. 202 058788 (ďalej len „zmluva“), na základe ktorej sa právny predchodca navrhovateľa zaviazal dodať odporcovi tovar - OVP-CTV 2024 TXT za cenu 387,97 Eur, ktorú sa zaviazal odporca splácať v 12-tich mesačných splátkach po 32,33 Eur. Z dohodnutých splátok odporca neuhradil 45,87 Eur, preto podal právny predchodca navrhovateľa na Okresnom súde Brezno návrh na vydanie platobného rozkazu na zaplatenie dlžnej sumy vo výške 45,87 Eur. Okresný súd Brezno vydal na žalovanú sumu platobný rozkaz č. k. 2Ro/68/2006. Platobným rozkazom priznanú sumu uhradil odporca v troch splátkach a to dňa 24. 05. 2006 vo výške 12,51 Eur, dňa 25. 09. 2006 vo výške 12,51 Eur a dňa 17. 12. 2006 vo výške 20,85 Eur, čím platobným rozkazom priznanú sumu v celom rozsahu uhradil. V tomto konaní uplatňovaná pohľadávka navrhovateľa predstavuje kapitalizovanú zmluvnú pokutu vo výške 0,1% denne zo sumy 45,87 Eur od 16. 03. 2003 do 24. 05. 2006, zo sumy 33,36 Eur od 25. 05. 2006 do 25. 09. 2006, zo sumy 20,85 Eur od 26. 09. 2006 do 17. 12. 2006, čo celkom predstavuje sumu 59,35 Eur. Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozhodnutia uviedol, že v zmysle platnej právnej úpravy možno zmluvnú pokutu dohodnúť len písomne a musí byť určená výška alebo určený spôsob jej určenia a tiež musí byť jednoznačne špecifikovaná povinnosť, na porušenie ktorej sa zmluvná pokuta vzťahuje. V danom prípade si účastníci zmluvy písomne dohodli zmluvnú pokutu v nadväznosti na peňažný záväzok vyplývajúci zo zmluvy vo Všeobecných obchodných podmienkach spoločnosti Drukos, a.s. k zmluve o nájme (všeobecné obchodné podmienky), konkrétne v článku I, bod 4. Okrem toho si v článku VI. bod 4 všeobecných obchodných podmienok účastníci zmluvného vzťahu dohodli prechod vlastníckeho práva k predmetu nájmu z prenajímateľa na nájomcu až po splnení všetkých zmluvných povinností, čo podľa názoru okresného súdu znamená, že právny predchodca navrhovateľa si zabezpečil záväzok výhradou vlastníckeho práva a aj zmluvnou pokutou vo výške 36,5 % ročne na neobmedzenú dobu bez akéhokoľvek limitu. Takto dohodnutú zmluvnú pokutu za nezaplatenie splátky kúpnej ceny pri zabezpečení záväzku aj výhradou vlastníckeho práva vyhodnotil okresný súd ako neprimeranú. Podľa názoru okresného súdu nijako nelimitovaná zmluvná pokuta vo výške 0,1 % denne spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, ak zabezpečuje pohľadávku dodávateľa na zaplatenie kúpnej ceny pri súčasnom dojednaní výhrady vlastníctva k predávanému tovaru, pretože zvýhodňuje dodávateľa tak, že dodávateľ má vlastníctvo k tovaru a popritom prijíma ekvivalent hodnoty tovaru v podobe peňažných prostriedkov, ktoré môže ďalej investovať, pričom pri omeškaní má právo aj na zákonné úroky z omeškania. Podľa názoru okresného súdu navrhovateľ nelimitovanou zmluvnou pokutou sledoval obídenie úrokov z omeškania, ktorých výška je výrazne nižšia. V čase splatnosti splátok kúpnej ceny diskontná sadzba Národnej banky Slovenska predstavovala 7,75 % a dvojnásobok, teda úroky z omeškania predstavovali 15,5 %. Zmluvná pokuta vo výške 36,5 % ročne je podľa názoru okresného súdu neprimeraná oproti úrokom z omeškania a znevýhodňuje odporcu ako spotrebiteľa. Proti predmetnému rozhodnutiu okresného súdu sa navrhovateľ v podaní zo dňa 04. 04. 2011 odvolal a v odvolaní uviedol, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď súd prvého stupňa opiera zamietajúci výrok svojho rozsudku o právny záver, v zmysle ktorého považuje dojednanie zmluvnej pokuty za zjavne neprimeranú sankciu, ktorá značne znevýhodňuje odporcu. Okresnému súdu vytkol, že zabezpečenie záväzku inštitútom zmluvnej pokuty vo výške 0,1 % z dlžnej sumy vzhľadom na viacnásobné zabezpečenie záväzku zo zmluvy vyhodnotil ako viacnásobné založenie značného nepomeru v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech odporcu ako spotrebiteľa. Nesúhlasil ani so záverom okresného súdu, že percentuálne vyjadrená zmluvná pokuta obchádza úroky z omeškania, ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie. Poukázal na článok I bod 4 všeobecných obchodných podmienok, kde si zmluvné strany pre prípad omeškania nájomcu s úhradou splátok nájomného dohodli, že prenajímateľ má právo na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 0,1 % z dlžnej (omeškanej) sumy za každý deň omeškania. Uvedeným ustanovením bola v prospech prenajímateľa zabezpečovaná povinnosť nájomcu riadne a včas uhrádzať splátky nájomné. Zdôraznil, že podstatnou náležitosťou písomného dojednania o zmluvnej pokute je stanovenie jej výšky alebo spôsobu, akým je možné jej výšku určiť. Zákon osobitne neurčuje bližšiu úpravu ako má byť výška pokuty stanovená, musí byť však dostatočne určitá. Nevyžaduje sa teda určenie konkrétnej výšky zmluvnej pokuty dopredu; naplneniu požiadavky určitosti vyhovuje aj také dojednanie, na základe ktorého bude možné v budúcnosti výšku pokuty vyčísliť spôsobom dojednaným v zmluve. Uviedol, že súdna prax ustálila za dostatočne určité dojednanie výšky zmluvnej pokuty ako určité percento za každý deň omeškania, a poukázal pritom na niektoré rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Českej republiky (rozsudok NS ČR sp. zn. 29 Odo 426/2001 a rozsudok NS SR sp. zn. M Obdo V 4/2003). Navrhovateľ v odvolaní vyjadril nesúhlas s právnou argumentáciou prvostupňového súdu, v zmysle ktorej ak je splnenie niektorej povinnosti zabezpečené v zmluve viacerými právnymi inštitútmi, tak takéto zabezpečenie automaticky spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Z povahy veci je podľa navrhovateľa jednoznačné, že v prípade dojednania zmluvnej pokuty pre prípad omeškania dlžníka s platením jeho peňažných záväzkov, bude dlžník, ktorý zabezpečovanú povinnosť poruší vzhľadom na ex lege vznik nároku na úrok z omeškania sankciovaný 2 krát, čo je však už v zmysle platnej judikatúry vyriešené tak, že zákon osobitne nereguluje súbeh úrokov z omeškania a zmluvnej pokuty. Rovnako vyjadril nesúhlas s konštatovaním súdu prvého stupňa, že splnenie zabezpečovacej povinnosti bolo zároveň zabezpečené výhradou vlastníctva, čo odôvodnil tým, že výhrada vlastníctva jednoznačne neplní rovnaký právny účel ako uplatňovaná zmluvná pokuta a je svojou povahou určitým vedľajším dojednaním pri kúpnej zmluve. Hlavným účelom použitia inštitútu výhrady vlastníctva v podmienkach kúpnej zmluvy je podľa navrhovateľa obmedzenie možnosti kupujúceho s predmetom kúpy do zaplatenia kúpnej ceny slobodne (ľubovoľne) nakladať, čo znamená, že použitie tohto právneho inštitútu predchádza riziku scudzenia takejto veci v prospech tretej osoby skôr, ako bude zaplatená celá kúpna cena. Podľa názoru navrhovateľa inštitút výhrady vlastníctva nie je spôsobilý plniť funkciu plnohodnotného zabezpečovacieho prostriedku a preto nie je jeho porovnávanie s inštitútom zmluvnej pokuty vo vzťahu k predmetnému prípadu na mieste. Pokiaľ ide o obchádzanie úrokov z omeškania nelimitovanou percentuálnou zmluvnou pokutou, navrhovateľ v odvolaní uviedol, že dlžník sa dostane do omeškania vtedy, ak svoj dlh nesplní riadne a včas. V dôsledku omeškania dlžníka dochádza zo zákona k zmene obsahu právneho vzťahu bez ohľadu na to, či dlžník omeškanie zavinil alebo nie. Vo vzťahu k uvedenému je podľa navrhovateľa potrebné zdôrazniť, že popri sankciách majetkovej povahy, ktoré Občiansky zákonník ustanovuje pre prípady, ak dlžník svoju povinnosť riadne a včas nesplní a ocitne sa tak v omeškaní, zabezpečenie záväzkov sa môže uskutočniť aj špeciálnymi zabezpečovacími prostriedkami, ktoré sa v konkrétnom prípade môžu použiť za účelom dosiahnutia väčšej istoty, že právo veriteľa bude uspokojené. Takýmto zabezpečovacím prostriedkom je aj inštitút zmluvnej pokuty. Zákon nevylučuje, aby zmluvné strany uzavreli dohodu o zmluvnej pokute, ktorej predmetom bude záväzok dlžníka zaplatiť veriteľovi zmluvnú pokutu v prípade omeškania so zaplatením peňažného záväzku. V prípade, ak sa zmluvné strany bez ďalších zmluvných modifikácii dohodnú na takomto zmluvnom dôsledku omeškania s plnením peňažného záväzku dlžníka, dostane sa dlžník v prípade omeškania do takej situácie, že bude musieť veriteľovi okrem istiny dlhu zaplatiť aj úrok z omeškania z istiny dlhu a dojednanú zmluvnú pokutu. Z uvedeného podľa navrhovateľa jednoznačne vyplýva, že zákon osobitne nereguluje súbeh úrokov z omeškania a zmluvnej pokuty, preto hodnotenie neprimeranosti zmluvnej pokuty vo vzťahu k úrokom z omeškania, možno podľa navrhovateľa považovať za právne irelevantné, nakoľko takéto hodnotenie nevychádza zo zmyslu zákona. Vo vzťahu k posúdeniu daného zmluvného vzťahu ako vzťahu spotrebiteľského, navrhovateľ v odvolaní uviedol, že je potrebné brať do úvahy hodnotenie uvedenej zmluvy aj v kontexte ustanovení zákona č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov z 09. 03. 2010, ktorý v slovenskom právnom poriadku nadobudol platnosť dňa 02. 04. 2010, pričom nahradil dovtedy platnú úpravu zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov. Uvedený zákon je svojím obsahom transpozíciou smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. 04. 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere, pričom uvedená novela neponecháva celkom na voľnej úvahe súdov ich rozhodovanie ohľadom primeranosti zmluvnej pokuty ako zmluvnej podmienky. Uviedol, že neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí. Ako neprijateľnú a teda absolútne neplatnú možno v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka hodnotiť len takú zmluvnú podmienku, ktorá spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach. Podľa názoru navrhovateľa dojednanie o zmluvnej pokute nespôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, pretože v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka je potrebné hodnotiť neprijateľnosť určitej zmluvnej podmienky s ohľadom na okolnosti a podmienky existujúce v čase uzavretia zmluvy, Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 212 ods. l Občianskeho súdneho poriadku (ďalej v texte len „O.s.p.“), bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a odvolaním navrhovateľa napadnuté rozhodnutie okresného súdu ako vecne správne podľa § 219 ods. 1,2 O.s.p. vo vzťahu k právnym nástupcom odporcu, potvrdil. Odporca v priebehu konania zomrel. Uvedenú skutočnosť zistil odvolací súd z vrátenej zásielky obsahujúcej predvolanie na pojednávanie, ktoré odvolací súd nariadil na deň 17. 08. 2011. Dotazom na Okresnom súde Brezno odvolací súd zistil, že odporca zomrel dňa XX. XX. XXXX a že dedičské konanie po poručiteľovi I. U. je vedené pod sp. zn. 7 D 24/2011. Podľa oznámenia poverenej notárky JUDr. Anny Medveďovej so sídlom Notárskeho úradu v Brezne ako dedičia prichádzajú do úvahy deti poručiteľa: U. U., nar. XX. XX. XXXX, I. U., nar. L.. XX. XXXX,UXX., nar. XX. XXXXX,XXX, W. B., rod. U., nar. XX. XX. XXXX, U. U., nar. XX. XX. XXXX, X. U., nar. XX. XX. XXXX, C. N., nar. XX. XX. XXXX, P. U., nar. XX. XX. XXXX, R. B., rod. U., nar. XX. XX. XXXX a X. B., nar. XX. XX. XXXX. Podľa § 107 O.s.p., ak účastník stratí spôsobilosť byť účastníkom konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd posúdi podľa povahy veci, či má konanie zastaviť alebo, prerušiť alebo či môže v ňom pokračovať. Podľa § 107 O.s.p. konanie súd preruší najmä vtedy, ak ide o majetkovú vec a navrhovateľ alebo odporca zomrel; v konaní pokračuje s dedičmi účastníka, prípadne s tými, ktorí podľa výsledku dedičského konania prevzali právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide a to len čo sa skončí konanie o dedičstve, ak povaha veci nepripúšťa, aby sa v konaní pokračovalo skôr. V danom prípade odvolací súd dospel k záveru, že povaha veci pripúšťa, aby sa vo veci pokračovalo s dedičmi odporcu. Zo spisu odvolací súd zistil, že okresný súd nárok navrhovateľa na kapitalizovanú zmluvnú pokutu vo výške 59, 35 Eur uplatnený navrhovateľom za omeškanie s úhradou pohľadávky priznanej Platobným rozkazom vydaným dňa 25. 04. 2006 Okresným súdom Brezno pod sp. zn. 2Ro/68/2006 zamietol po tom, čo krajský súd uznesením č.k. 17Co/56/2010-37 zo dňa 28. 06. 2010 predchádzajúci rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie s právnym názorom, že zmluvné dojednanie o zmluvnej pokute sa vzťahuje aj na zmluvnú pokutu pre prípad omeškania s úhradou „nájomného“ priznaného Platobným rozkazom vydaným Okresným súdom Brezno pod sp. zn. 2Ro/68/2006 dňa 25. 04. 2006. Z obsahu odôvodnenia odvolaním napadnutého rozhodnutia okresného súdu vyplýva (aj keď to okresný súd výslovne v odôvodnení odvolaním napadnutého rozhodnutia neuviedol), že po vrátení veci na ďalšie konanie vyhodnotil právny vzťah založený nájomnou zmluvou č. 202 058788 zo dňa 12. 03. 2002 ako vzťah spotrebiteľský, pričom konštatoval, že zmluvná pokuta tak, ako je dojednaná vo výške 0,1 % denne, čo predstavuje 36,5 % ročne je neprimeraná vo vzťahu k zabezpečovanej zmluvnej povinnosti, ktorá je navyše zabezpečená aj výhradou vlastníckeho práva. Konštatoval, že nijako nelimitovaná zmluvná pokuta vo výške 0,1 % denne spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, pričom je evidentné, že navrhovateľ takýmto dojednaním o zmluvnej pokute sledoval „obídenie“ úrokov z omeškania, ktorých výška je výrazne nižšia, čo je v neprospech spotrebiteľa. Zo spisu odvolací súd zistil, že zmluva o nájme č. 202 058788 bola uzavretá dňa 12. 03. 2002, t.j. v čase, kedy do Občianskeho zákonníka ešte nebola implementovaná Smernica Rady č. 93/13/ EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Slovenská republika nebola v tom čase členom Európskej únie). Je však nesporné, že zmluva o nájme č. 202 058788 zo dňa 12.03. 2002 je tzv. typová zmluva. Režim typových zmlúv bol do nášho právneho poriadku zavedený novelou zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa zákonom č. 310/1992 Z. z., účinným od 01.01.2000. V uvedenej súvislosti odvolací súd poukazuje na Nález Ústavného súdu Českej republiky z 15.06.2009, sp. zn. I. ÚS 342/09, zo záverov ktorého vyplýva, že v súlade s predpismi európskeho práva o ochrane spotrebiteľa (okrem iného v súlade so Smernicou Rady ES č. 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách) je potrebné vykladať aj právo Českej republiky ako pristupujúceho štátu. Cieľom takéhoto výkladu je dosiahnuť zabezpečenie podmienok vyplývajúcich z európskeho práva na ochranu spotrebiteľa aj v prípade de facto spotrebiteľských vzťahov vzniknutých pred prijatím vnútroštátnych právnych predpisov zabezpečujúcich harmonizáciu s európskym právom, „lebo materiálne nahliadané pozície kontrahenta uzavierajúceho zmluvu pred nadobudnutím účinnosti právnych predpisov zabezpečujúcich harmonizáciu vnútroštátneho práva s právom EÚ, týkajúceho sa ochrany spotrebiteľa, sa nijako nelíšia od spotrebiteľa uzavierajúceho zmluvu už v režime spotrebiteľských zmlúv“. Tento záver Ústavného súdu ČR je aplikovateľný aj v prostredí nášho právneho poriadku, z čoho vyplýva, že práva dodávateľa vzniknuté na základe zmluvných podmienok, ktoré by mali podľa neskoršej právnej úpravy povahu tzv. neprijateľných, resp. neprimeraných zmluvných podmienok, a ktoré by tak boli s poukazom na ustanovenie § 53 ods. 4, resp. ods. 5 Občianskeho zákonníka v platnom znení ex lege neplatné, nemôžu v zmysle § 3 ods.1 Občianskeho zákonníka požívať právnu ochranu. Nad rámec týchto dôvodov je potrebné nárok navrhovateľa na zmluvnú pokutu považovať za výkon práva, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi aj z toho dôvodu, že navrhovateľ si uplatnil nárok na zmluvnú pokutu ako 5. veriteľ predmetnej pohľadávky, pričom samotnému pôvodnému veriteľovi, ktorý si voči pôvodne v žalobe označenému odporcovi ( ďalej v texte odporca) ešte v roku 2006 uplatnil na súde nárok na zaplatenie dlžnej kúpnej ceny, nič nebránilo uplatniť si tento nárok. Už z tohto konania pôvodného veriteľa možno vyvodiť záver, že nemal dostatočný záujem na uhradení zmluvnej pokuty, aj keď si bol vedomý porušenia zmluvnej povinnosti zo strany odporcu, ktoré tento jeho nárok zakladalo. Súdy viackrát vo vzťahu ku zmluvnej pokute judikovali, že výkon práva na zmluvnú pokutu je v rozpore s dobrými mravmi a je potrebné mu odmietnuť poskytnutie právnej ochrany, ak jeho účelom nie je dosiahnutie primárnych funkcií zmluvnej pokuty, ale obohatenie sa na úkor povinnej osoby. Je potrebné poukázať na základné funkcie zmluvnej pokuty, ktorá má zabezpečovací, sankčný a kompenzačný charakter. Tieto základné funkcie však nárok na zmluvnú pokutu môže splniť prevažne vo vzťahu k účastníkom dohody o zmluvnej pokute teda voči oprávnenej osobe, v prospech ktorej bola zmluvná pokuta dojednaná a vo vzťahu k tej povinnej osobe, ktorá nejaké povinnosti zo zmluvy porušila. Uplatnením nároku na zmluvnú pokutu, keď si tento nárok uplatňuje navrhovateľ, ktorý je už 5. veriteľom vo vzťahu k uplatnenému nároku, nedôjde k naplneniu ani zabezpečovacej ani kompenzačnej funkcie zmluvnej pokuty a s ohľadom na dĺžku času, ktorá uplynula od porušenia zmluvnej povinnosti odporcom, možno konštatovať, že nedôjde ani k naplneniu jej sankčnej funkcie. Takéto uplatnenie nároku na zmluvnú pokutu možno pokladať za šikanózne konanie, ktoré by v súlade s § 3 ods. l Občianskeho zákonníka nemalo požívať právnu ochranu, preto možno konštatovať, že okresný súd postupoval správne, keď dojednanie o zmluvnej pokute vyhodnotil ako neprimerané, zakladajúce hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. Keďže ani ostatné odvolacie námietky navrhovateľa uvedené v odvolaní proti rozhodnutiu okresného súdu neboli právne relevantné, odvolací súd odvolaním napadnuté rozhodnutie okresného súdu ako vecne správne podľa § 219 O.s.p. potvrdil. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. l O.s.p. v nadväznosti na ustanovenie § 142 ods. l O.s.p., tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia, pretože odporcom, ktorí boli v odvolacom konaní úspešnými účastníkmi konania žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.