Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 41Cob/177/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6310200388 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 02. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Križanová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6310200388.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Križanovej a členiek senátu JUDr. Daniely Maštalířovej a JUDr. Miroslavy Púchovskej v právnej veci žalobcu Credium Slovakia, a. s. so sídlom Einsteinova 21, 825 86 Bratislava, IČO:35 845 490, zast. Tomášom Kušnírom, s. r. o. so sídlom Údernícka 5, Bratislava proti žalovanému František Filipiak ml., s miestom podnikania Tisovská 29, 977 01 Brezno, IČO:41 271 653 o zaplatenie 2.914,24 eur s príslušenstvom , o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Brezno č. k. 7Cb/203/2010-54, IČS:6310200388 zo dňa 3. marca 2011 takto r o z h o d o l : Rozsudok Okresného súdu Brezno č. k. 7Cb/203/2010-54, IČS:6310200388 zo dňa 3. marca 2011 potvrdzuje. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Brezno rozsudkom č. k. 7Cb/203/2010-54, IČS:6310200388 zo dňa 3. marca 2011 žalobu o zaplatenie 2.914,24 eur s príslušenstvom zamietol. Žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca si uplatnil proti žalovanému nárok na zaplatenie sumy 2.914,24 eur s príslušenstvom titulom zaplatenia finančného vysporiadania pri predčasnom ukončení leasingovej zmluvy, ktorá bola ukončená zo strany žalobcu odstúpením od leasingovej zmluvy dňa 30.11.2006 pre nezaplatenie leasingových splátok. V súvislosti s predčasným ukončením leasingovej zmluvy žalobca vyhotovil Protokol o finančnom vysporiadaní leasingovej zmluvy č. Z./XX/XXXXX, odstúpenie z dôvodu neplatenia zo dňa 31. 8. 2007, v ktorom vyčíslil voči žalovanému svoju pohľadávku vo výške 2.914,23 eur (87.794,30 Sk). Z uvedenej sumy neuhradených leasingových splátok predstavoval 816,40 eur (24.595,- Sk), 27,21 eur (820,-Sk), penalizačná faktúra 316,-eur (9.520,-Sk) neuhradené náklady agentúry, strata odpredaja majetku 1.754,56 eur (52.858,-Sk), teda 2.914,23 eur (87.794,30 Sk). Súd prvého stupňa v napadnutom rozhodnutí uviedol, že v konaní zisťoval predovšetkým, z čoho pozostáva žalovaná suma. Vychádzal jednak z oznámenia žalobcu zo dňa 16. 4. 2010, v ktorom na výzvu súdu špecifikoval žalovanú sumu, uviedol, že suma 27,23 eur pozostáva z penalizačných faktúr, pričom zaslal súdu penalizačné faktúry. Neuhradené náklady agentúry 316,01 eur žalobca nešpecifikoval, teda neuviedol, z čoho pozostávajú tieto náklady. Pri položke strata z odpredaja majetku uviedol, že predstavuje sumu, ktorá bola vypočítaná odrátaním predajnej ceny motorového vozidla od zostávajúcej istiny a tiež zaslal k tejto položke vystavenú faktúru. Súd prvého stupňa z výsluchu právnej zástupkyne žalobcu na pojednávaní zisťoval, aká bola skutočná suma neuhradených leasingových splátok, pričom dospel k záveru, že pokiaľ ide o sumu 1.918,41 eur (57.794,30 Sk) právna zástupkyňa uviedla, že ide o súčet neuhradených leasingových splátok, pričom toto jej tvrdenie nezodpovedá finančnému vyúčtovaniu, ktoré žalobca priložil k návrhu a nachádza sa na č. l. 14 spisu, z toho dôvodu súd prvého stupňa nárok na zaplatenie tejto sumy žalobcovi nepriznal. Súd prvého stupňa nepriznal ďalej žalobcovi nárok uplatnený pod položkou neuhradené náklady agentúry vo výške 316,01 eur, pretože žalobca do rozhodnutia súdu nepreukázal o aké náklady v skutočnosti išlo a teda či išlo o skutočné náklady, ktoré vznikli žalobcovi v súvislosti s tým, že žalovaný dobrovoľne a na výzvu žalobcu neodovzdal vozidlo, ktoré bolo predmetom leasingu. Pokiaľ ide o stratu z odpredaja na majetku vo výške 1.754,58 eur súd prvého stupňa uviedol, že právna zástupkyňa uviedla, že motorové vozidlo, ktoré bolo predmetom leasingu bolo odpredané dňa 28. 1. 2006. Obstarávacia cena motorového vozidla bola vo výške 6.401,64 eur (192.856,-Sk). Vzhľadom k tomu, že ani tento nárok žalobcu nemal súd prvého stupňa za preukázaný relevantnými dôkazmi, ani túto sumu žalobcovi nepriznal. Ohľadom nároku vyplývajúceho z penalizačných faktúr vo výške 27,23 eur súd prvého stupňa uviedol, že právna zástupkyňa žalobcu nevysvetlila, za aké obdobie, v akej výške a z akej sumy bol úrok z omeškania vypočítaný. Pokiaľ by išlo o úrok z omeškania vo výške 0,1 % denne z dlžnej sumy, súd prvého stupňa bol toho názoru, že takýto úrok z omeškania je napriek tomu, že išlo o vzťah medzi dvoma podnikateľskými subjektmi, v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, pretože v období, keď žalobca so žalovaným uzatvoril leasingovú a kúpnu zmluvu predstavovala zákonná výška úrokovej sadzby podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka jednu tretinu zo žalovanej úrokovej sadzby. Poukázal na skutočnosť, že pokiaľ žalobca nevysvetlil súdu akým spôsobom žalobca vypočítal sumu penalizačnej faktúry vo výške 27,23 eur, súd tento nárok žalobcovi nemohol nepriznať. Ďalej súd prvého stupňa uviedol, že viackrát vyzval žalobcu, aby predložil dôkazy o svojich tvrdeniach uvedených v žalobnom návrhu, ktorými chcel preukázať oprávnenosť žalovanej sumy. Na nariadenom pojednávaní výsluchom právnej zástupkyne žalobcu súd prvého stupňa nedospel k zisteniu, že nárok žalobcu je opodstatnený, pretože ani z výsluchu právnej zástupkyne žalobcu sa mu nepodarilo odstrániť zistený rozpor v jednotlivých položkách uplatnených v Protokole o finančnom vysporiadaní leasingovej zmluvy. Podľa názoru súdu prvého stupňa, žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadom preukázania nároku uplatneného v žalobnom návrhu, a preto žalobu v celom rozsahu zamietol. O náhrade trov konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O. s. p. ale nakoľko si žalovaný náhradu trov konania neuplatnil, súd mu ich náhradu nepriznal, pretože mu žiadne trovy konania nevznikli. Proti rozsudku podal odvolanie v lehote stanovenej v ust. § 204 ods. 1 O. s. p. žalobca. V odvolaní uviedol, že odvolanie podáva z dôvodu nesprávneho skutkového zistenia a právneho posúdenia veci. Uviedol, že podľa kúpnej a leasingovej zmluvy č. 01/01494, neoddeliteľnou súčasťou ktorej sú obchodné podmienky pre finančný prenájom motorových vozidiel vyplýva, že veriteľ, ktorý podpisuje leasingovú zmluvu s dlžníkom, vstupuje do záväzkového vzťahu, na základe ktorého dlžníkovi poskytne predmet leasingu. Veriteľ sa pri uzatvorení leasingovej zmluvy vystavuje riziku nevrátenia finančných prostriedkov dlžníkom. Na kompenzáciu podnikateľského rizika, ktoré vzniká na strane veriteľa, je potrebné na jeho ochranu eliminovať negatívne dôsledky neplnenia povinností zo strany dlžníka, ktoré má v zmysle ustanovení uzatvorenej zmluvy a obchodných podmienok, ktoré tvoria jej neoddeliteľnú súčasť. Cieľom veriteľa prostredníctvom uplatňovania obchodných podmienok nie je spôsobovať dlžníkovi ujmu, ale zabezpečiť primeraným spôsobom svoju pohľadávku. Veriteľ nesleduje iný zámer ako plnenie zmluvných podmienok dlžníkom. V odvolaní poukázal odvolateľ na čl. 11 bod 1 a bod 4 obchodných podmienok, z ktorých vyplýva, že ustanovenie čl. 11 bod 1 má chrániť veriteľa pred neplnením zmluvných povinností dlžníkmi. Toto ustanovenie má za cieľ dosiahnuť riadne plnenie splátok dlžníkom v súlade s dojednaným splátkovým kalendárom. Je koncipované, ako možnosť veriteľa, ktorú môže, ale nemusí využiť. V prípade čl. 11 bod 4 si žalobca pre prípad omeškania dlžníka dohodol v rámci obchodných podmienok zmluvný úrok z omeškania vo výške 0,1 % denne z dlžnej sumy dlžníka. Vo finančnom vysporiadaní si úroky z omeškania žalobca uplatnil pod položkou s názvom „suma penalizačných faktúr“. Odvolateľ ďalej poukázal na skutočnosť, že súdu bola dňa 14. 4. 2010 predložená špecifikácia žalovanej sumy, ktorej prílohou boli aj penalizačné faktúry. Na faktúrach bolo rozpísané aj obdobie od ktorého dňa a za aké obdobie si žalobca uplatňuje úroky z omeškania. Ďalej poukázal na čl. 12 bod 4 obchodných podmienok upravujúci prípad odobratia vozidla v prípade odstúpenia od leasingovej zmluvy, ako aj na čl. 11 bod 2 a čl. 13 ods. 1 obchodných podmienok. Odvolateľ zdôraznil, že žalovaný sa preukázateľne dostal do omeškania so splácaním splátok, nakoľko uhradil len 7 splátok z 36-tich, pričom ďalšie splátky neuhradil. Na základe tejto skutočnosti v zmysle čl. 11 ods. 1 a článku 13 bod 1 písm. v/ žalobca od zmluvy odstúpil a predčasne ukončil platnosť zmluvy, čím sa stali splatnými všetky doteraz neuhradené leasingové splátky a platby, a to vrátane budúcich. Žalobcovi tým vznikol nárok na uplatnenie položky z odpredaja motorového vozidla vo výške 4.545,80 eur, od ktorej bola odpočítaná suma 2.788,29 eur, za ktorú bolo vozidlo odpredané. Výsledná dlžná suma pri tejto položke tak predstavuje sumu vo výške 1.752,60 eur. Aj k tejto položke žalobca predložil listinné dôkazy, a to faktúru a protokol o prevzatí vozidla s podpisom technického stavu vozidla. Povahu predmetnej položky najlepšie vystihuje práve označenie strata z odpredaja, keďže ide o záporný rozdiel medzi predajnou cenou vozidla po odobratí žalovanému a zostatkom istiny poskytnutej finančnej služby. Žalobcovi predčasným ukončením zmluvy vznikol nárok na náhradu škody, to znamená nárok na zaplatenie všetkých leasingových splátok, od predčasného ukončenia zmluvy, do konca leasingu. Tento nárok si žalobca ako už bolo uvedené uplatnil v rámci položky strata z odpredaja, pričom výsledná suma 1.752,60 eur označená ako strata z odpredaja predstavuje nesplatenú časť úveru, resp. finančnej služby, ktorá bola žalovanému poskytnutá a ktorú sa zaviazal uhradiť aj spolu s leasingovým navýšením, to znamená s úrokom z omeškania a ďalšími nárokmi leasingovej spoločnosti. Podľa názoru odvolateľa jednotlivé položky finančného vysporiadania sú dostatočne špecifikované a konkrétne majú oporu v obchodných podmienkach. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že žalobe vyhovie, resp. v zmysle § 221 ods. 1 O. s. p. rozhodnutie zrušil a podľa ods. 2 cit. ust. vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa ust. § 212 ods. 1 O. s. p. bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O. s. p. a napadnuté rozhodnutie podľa ust. § 219 ods. 1 O. s p. ako vecne správne potvrdil. Predmetom odvolacieho konania je rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktorým zamietol žalobu o zaplatenie 2.914,24 eur s príslušenstvom uplatnenej titulom zaplatenia finančného vyúčtovania pri predčasnom ukončení leasingovej zmluvy č. S. Odvolací súd z predloženého spisu zistil, že žalobca ako kupujúci a leasingový prenajímateľ uzatvoril so žalovaným ako leasingovým nájomcom dňa 28. 1. 2006 kúpnu a leasingovú zmluvu č. S., predmetom ktorej bol finančný prenájom motorového vozidla OPEL Vectra combi rok výroby 1997. Na základe tejto zmluvy sa žalovaný zaviazal po dobu 36 mesiacov predmet leasingu užívať a platiť leasingové splátky (+ poistenie) vo výške 272,14 eur (8.198,50 Sk) tak, ako je to uvedené v splátkovom kalendári, pričom po uplynutí doby leasingu a splnení podmienok uvedených v zmluve a v obchodných podmienkach pre finančný prenájom (leasing motorových vozidiel spoločnosti OTP Leasing, a. s.), ktoré sú jej neoddeliteľnou súčasťou, mal právo odkúpiť predmet leasingu za dohodnutú cenu 39,50 eur (1.190,- Sk). Žalobca v návrhu uviedol, že žalovaný zaplatil žalobcovi počas trvania leasingovej zmluvy len 7 leasingových splátok. Ďalšie leasingové splátky žalovaný žalobcovi nezaplatil, na základe ktorej skutočnosti žalobca odstúpil ku dňu 30. 11. 2006 od zmluvy v súlade s ust. § 11 ods. 1 a čl. 13 bod 1b/ obchodných podmienok leasingu (z dôvodu neplatenia leasingových splátok). Následne uskutočnil tzv. finančné vyúčtovanie zmluvy pri predčasnom ukončení zmluvy z dôvodu neplatenia leasingových splátok, v ktorom vyúčtoval svoje finančné nároky a pohľadávky, ktoré mu zo zmluvy voči žalovanému vznikli. Odvolací súd zistil, že spornou otázkou medzi sporovými stranami zostala skutočnosť, v akej výške boli uhradené leasingové splátky (položka 11 a 12 Protokolu o finančnom vysporiadaní leasingovej zmluvy). Ďalej z čoho pozostávajú neuhradené náklady agentúry uplatnené v sume 316 eur (9.520,-Sk) uvedené v položke 15, výška úroku z omeškania uplatneného v penalizačných faktúrach (položka 14), ako aj špecifikácia výšky straty z odpredaja na majetku ( položka 19). Podľa ust. § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Preskúmaním veci sa odvolací súd v danej veci stotožnil s právnym záverom súdu prvého stupňa v tom, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie oprávnenosti svojho nároku na zaplatenie sumy 2.914,24 eur s príslušenstvom z nasledovných dôvodov. Žalobca odstúpil od leasingovej zmluvy dňa 30.11.2006 a žalovanému vystavil finančné vyúčtovanie pri predčasnom ukončení zmluvy, z dôvodu nezaplatenia leasingových splátok. Vo vyúčtovaní si zúčtoval svoje finančné nároky a pohľadávky, ktoré mu z leasingovej zmluvy voči žalovanému vznikli. Žalobca predložil k návrhu Protokol o finančnom vysporiadaní leasingovej zmluvy č.XX zo dňa 31. 7. 2007. V položke 11 uvedeného protokolu je uvedený súčet uhradených leasingových splátok vo výške 1.977,25 eur (59.566,60 Sk) (7 uhradených splátok). V položke 12 je uvedený súčet neuhradených leasingových splátok vo výške 816,42 eur (24.595,50 Sk). Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní pred súdom prvého stupňa uviedla, že suma z 28- ich nezaplatených leasingových splátok zo zmluvne dohodnutých 36-tich je vo výške 1.918,41 eur 57.794,-Sk (8.198,50 Sk x 28). Rozpor uvedenej sumy so sumou uvedenou v Protokole o finančnom vysporiadaní leasingových splátok súdu prvého stupňa nevedela vysvetliť a žalobca k návrhu nepripojil relevantný dôkaz na ozrejmenie tohto nesúladu. Odvolací súd ďalej konštatuje, že súdu prvého stupňa sa nepodarilo z predložených dokladov, ani z výsluchu právnej zástupkyne žalobcu na pojednávaní odstrániť rozpor v nejasnosti uplatnenej sumy pod položkou č. 15 Protokolu a to neuhradené náklady agentúry, uplatnené vo výške 316,- Eur (9.520,-Sk). K tejto položke žalobca predložil iba faktúru č.XXX,XX zo dňa 20.12.2009 s uvedením sumy 316,00 eur, bez jej konkrétnej špecifikácie teda nepreukázal, aké náklady mu v súvislosti s touto položkou vznikli. Do rozhodnutia súdu prvého stupňa naďalej ostala sporná výška suma z penalizačných faktúr uvedená pod položkou 14 uplatnená v sume 820,20 Sk. Ich špecifikáciu žalobca predložil súdu prvého stupňa, až s podaním odvolania, na ktorú skutočnosť odvolací súd s poukazom na ust. § 205 ods. 2 písm. e) a § 205a ods. 1 písm. d) O.s.p., už neprihliadol. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že k položke 19. Protokolu o finančnom vysporiadaní leasingovej zmluvy označenej Strata z odpredaja na majetku žalobca síce pripojil faktúru č. X.XXX,XX6 zo dňa 31.08.2007, ktorou vyfakturoval náhradu škody vo výške 1.754,58 eur, ale opätovne aj k tejto faktúre absentuje špecifikácia uplatnených nákladov. Odvolací súd konštatuje, že žalobca tieto náklady súdu špecifikoval následne, až k podanému odvolaniu a z toho dôvodu s poukazom na vyššie citované ustanovenia O.s.p. ich odvolací súd nemohol akceptovať. Na základe uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že žalobca sa v podanom odvolaní odvolával pri špecifikácii týchto položiek, iba na ustanovenia čl. 11 bod 1, 2, 4; čl. 12 bod 4; čl. 13 bod 1 písm. b/ Obchodných podmienok bez predloženia relevantných dôkazov a to špecifikácie týchto položiek vo vystavených faktúrach. Z uvedeného vyplýva, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie svojho nároku, a preto odvolací súd napadnuté rozhodnutie podľa ust. § 219 ods. 1 O. s. p. ako vecne správne potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, vzhľadom k tomu, že žalovaný si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil. Rozhodnutie bolo jednohlasne schválené členmi senátu. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.